{"guid": "ussr:50544d47-9f6c-4bfa-9208-ae2748e7aa3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 501/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 501/2021 z 5. 10. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 501/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2021-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50544d47-9f6c-4bfa-9208-ae2748e7aa3e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.501.2021.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 501/2021-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného spoločnosťou Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská\nBystrica, IČO 45 976 856, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Dula, proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 CoE 65/2019-193 z 10. apríla 2019\na uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 ECdo 9/2020 z 25. februára 2021 takto\n\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 28. apríla 2021 domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv\npodľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nnamietanými v záhlaví tohto rozhodnutia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutia a vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného\nkonania v postavení povinného o vymoženie pohľadávky vo výške 8 680 eur s príslušenstvom\nvedeného súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Uliankovou, exekútorský úrad, Nám. SNP 30, Zvolen,\npod sp. zn. EX 1025/15 na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej\narbitrážnej komore, s. r. o., č. k. VK 72/2014 z 11. marca 2015.\n\n3. V návrhu na zastavenie exekúcie z 28. augusta 2018 sťažovateľ uviedol, že exekúciu považuje za\nneprípustnú z dôvodu, že oprávnený neexistuje, resp. subjekt Spoločenstvo vlastníkov bytov\nB. Nemcovej I, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie, nemá právnu subjektivitu.\n4. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 10 Er 184/2015-141\nz 27. novembra 2018 zamietol návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie.\n5. Sťažovateľ uznesenie okresného súdu napadol odvolaním z 28. decembra 2018, o ktorom krajský\nsúd uznesením rozhodol tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol\nnávrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietnutý.\n6. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 4. novembra 2019 dovolanie, o ktorom najvyšší\nsúd napadnutým uznesením rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol ako neprípustné\nz dôvodu, že podľa § 202 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) od 1. apríla 2017 (účinnosť\nzákona č. 2/2017 Z. z.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému\nv exekučnom konaní nie je prípustné.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Podstatnou a nosnou časťou argumentácie sťažovateľa je to, že podľa jeho názoru napadnuté\nrozhodnutia sú arbitrárne z týchto dôvodov:\na) Najvyšší súd sa nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa k prípustnosti dovolania\nv exekučnom konaní.\nb) Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa uvádza: „Ak tento zákon v § 243i až § 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov\núčinných do 31. marca 2017.“ Uvedené ustanovenie jednoznačne uvádza, že exekučné konania\nzačaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.\nc) Keďže z pravidla, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov\núčinných do 31. marca 2017, neurčil zákonodarca žiadnu výnimku v súvislosti s opravnými\nprostriedkami, tak platí, že právna úprava účinná do 31. marca 2017 sa má vzťahovať aj na opravné\nprostriedky.\nd) Z právnej úpravy vyplýva, že dovolanie nie je prípustné až v exekučných konaniach začatých od\n1. apríla 2017, pričom exekučné konanie vedené proti sťažovateľovi sa začalo ešte v roku 2015\n(návrh na vykonanie exekúcie z 20. apríla 2015).\ne) Na podporu argumentácie, že dovolanie je v tomto prípade prípustné, poukazuje sťažovateľ na\nuznesenie najvyššieho súd č. k. 3 Oboer 1/2017 z 28. septembra 2017, v ktorom najvyšší súd\nv súvislosti s § 243h ods. 1 a § 202 ods. 4 Exekučného poriadku skonštatoval: „Zároveň dovolací\nsúd uvádza, že vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa na\nexekučné konania začaté do 31. marca 2017 nevzťahuje ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 1. apríla 2017. Ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\n\n2\n\nv znení účinnom od 1. apríla 2017 vylučuje podanie dovolania a dovolania generálneho\nprokurátora výlučne v exekučných konaniach, ktoré začali od 1. apríla 2017.“\nf) Napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo aj k porušeniu práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Toto právo sťažovateľa bolo porušené tým, že\nnajvyšší súd nepostupoval podľa § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)\na nepostúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu aj napriek tomu, že sťažovateľ\nv podaní z 10. júla 2020 poukázal na rozdielnu súdnu prax najvyššieho súdu odôvodňujúcu\npostúpenie veci veľkému senátu.\ng) Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o.,\nV. P. Tótha 1081/17, Zvolen, č. k. VK 72/2014 z 11. marca 2015 bol vydaný v prospech žalobcu,\nktorý bol označený názvom „Spoločenstvo vlastníkov bytov B. Nemcovej I“, avšak takýto subjekt\nneexistoval v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde ani v čase vydania rozhodcovského\nrozsudku, ani v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ani v čase vydania poverenia\nna vykonanie exekúcie a neexistuje ani v súčasnosti.\nh) Ak subjekt, ktorý podal žalobu na rozhodcovskom súde mal právnu subjektivitu, a teda\nv rozhodcovskom konaní „len“ vystupoval pod nesprávnym názvom, tak táto vada mohla byť\nodstránená jedine v rozhodcovskom konaní.\ni) Exekučný súd nemá právomoc materiálne preskúmať exekučný titul a ani nemôže odstraňovať\nprípadné vady exekučného titulu.\nj) Exekučný súd sa pri návrhu na zastavenie exekúcie nezaoberal zjavnou vadou exekučného titulu,\nkeďže ten bol vydaný v prospech subjektu s názvom, aký nemá žiadny existujúci subjekt.\n8. Sťažovateľ ďalej namieta, že pochybenie všeobecných súdov nespôsobilo len porušenie práva na\nspravodlivý proces, ale malo za následok aj porušenie práva vlastniť majetok, keďže sa sťažovateľ\nv súdnom konaní doteraz nedomohol účinnej ochrany pre svoje porušované práva týkajúce sa jeho\nmajetku. Zo starobného dôchodku sťažovateľa sú exekútorom naďalej vykonávané zrážky.\n9. Sťažovateľ ďalej namieta, že chybné rozhodnutia súdov spôsobili aj zbytočné prieťahy v konaní.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu:\n10. Predmetom konania o tejto časti ústavnej sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti\nargumentácie, ktorou sťažovateľ namieta, že napadnutým rozhodnutím najvyšší súd porušil jeho\noznačené práva. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za arbitrárne\na nepreskúmateľné v otázke prípustnosti dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní\nzačatom pred 1. aprílom 2017. Podľa sťažovateľa došlo aj k porušeniu jeho práva na prejednanie\nveci bez zbytočných prieťahov (bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a argumentácie), k porušeniu\npráva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a napokon aj k porušeniu práva vlastniť majetok.\n11. Ústavný súd uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový\nstav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\n\n3\n\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n12. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n13. Ústavný súd teda skúmal, či sa najvyšší súd odchýlil od prípustného výkladu aplikovaných\nprávnych noriem a pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nč. k. 2 ECdo 9/2020 z 25. februára 2021 s ústavou, listinou a dohovorom.\nK intertemporalite a princípu okamžitej aplikability procesných noriem:\n14. Nosnou časťou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je, že najvyšší súd sa nevysporiadal s otázkou\nprípustnosti dovolania v exekučnom konaní.\n15. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\nv znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu\nvydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, a dovolanie odmietol.\n16. Najvyšší súd uzavrel, že sťažovateľ podal dovolanie 11. novembra 2019 proti uzneseniu, ktoré\nodvolací súd vydal 10. apríla 2019, teda po účinnosti zákona č. 2/2017 Z. z. (účinnosť\n1. apríla 2017).\n17. Z judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08, IV. ÚS 596/2012,\nIII. ÚS 365/2017) vyplýva, že otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie\nsplnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú. Postup súdu v súlade so zákonom preto ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie\nporušenia práva sťažovateľa.\n18. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti\na zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, ako aj\nvytvárať určitý procesný filter zabraňujúci neúmernej litigačnej záťaži najvyššieho súdu v prípade,\nak vec prima facie nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu zásah z pozície dovolacieho súdu, pričom\nvzhľadom na ich jednoznačné vyjadrenie dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá\nbudú aplikované.\n19. Ústavný súd konštatuje, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z.\nmodifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti\ntak, že vylúčila prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní.\nV prechodných zákonných ustanoveniach vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu\nkonaniu, neurčila žiadne prechodné pravidlo. Prechodné ustanovenie, na ktoré poukazoval\nsťažovateľ (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku), nemožno extenzívne vzťahovať aj na konanie\no mimoriadnych opravných prostriedkoch. Tento záver je daný procesnoprávnym charakterom\npredmetného ustanovenia (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku) a nepriamo aj samotným obsahom\nprechodných ustanovení (§ 243h až § 243k Exekučného poriadku), ktoré upravujú niektoré\n\n4\n\npraktické aspekty týkajúce sa exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Navyše\nk rovnakému záveru nabáda aj gramatický výklad predmetného ustanovenia, keď pod výraz\n„exekučné konania“ nemožno podriadiť aj rozhodovanie o mimoriadnom opravnom prostriedku\nproti právoplatnému rozhodnutiu v exekučnom konaní. Ústavný súd podotýka, že nosným znakom\nintertemporality procesných právnych predpisov je princíp okamžitej aplikability novej procesnej\núpravy. Tento princíp je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať\nv prechodných ustanoveniach procesnej úpravy (PROCHÁZKA, R., KÁČER, M. Teória práva.\nBratislava : C. H. Beck, 2013, s. 173.).\n20. Ústavný súd uvádza, že v súvislosti s okamžitou aplikabilitou § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku je už k dispozícii aj početná judikatúra najvyššieho súdu (napr. sp. zn. 6 ECdo 3/2017,\n6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/2017, 6 ECdo 13/2017 a najmä rozhodnutie\nsp. zn. 6 ECdo 15/2017, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky 2/2018). Sťažovateľom napádaný procesný postup najvyššieho súdu pri\nposudzovaní prípustnosti dovolania v exekučnom konaní podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\nodobril aj ústavný súd (II. ÚS 185/2018). Z už uvedených rozhodnutí vyplýva, že okamžitá\naplikabilita § 202 ods. 4 Exekučného poriadku nastupuje, ak sú kumulatívne splnené dve\npodmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň rozhodnutie, proti\nktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy, t. j.\nExekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017. V preskúmavanej veci je zrejmé, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie začaté už za účinnosti novej právnej úpravy.\nNa toto dovolacie konanie z hľadiska prípustnosti dovolania bolo preto potrebné aplikovať právnu\núpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá vylúčila prípustnosť\ndovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní.\n21. Ústavný súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach posudzovanej\nprípustnosti dovolania, pozn.), t. j. taký jeho postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Práve naopak,\ntakýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu relevantný právny predpis výslovne umožňoval\n(a stabilizovaná judikatúra priamo vyžadovala, pozn.), preto napadnuté uznesenie v predmetnom\nprípade nemohlo znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní\no mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n22. Ústavný súd uzatvára, že v posudzovanej veci nezistil, že by napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa. Z napadnutého uznesenia\nvyplýva, že najvyšší súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami sťažovateľa. Z odôvodnenia\nrozhodnutia dovolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\nK porušeniu označených práv sťažovateľa nedošlo z dôvodu, že námietky, ktoré sťažovateľ\nformuloval v podanom dovolaní, posúdil najvyšší súd materiálnym spôsobom, teda podľa ich\nskutočného obsahu, a došiel k záveru, že prípustnosť dovolania sťažovateľa je výslovne vylúčená\n§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení od 1. apríla 2017, a z tohto dôvodu najvyšší súd\ndovolanie sťažovateľa ako neprípustné odmietol.\n23. Závery, ku ktorým najvyšší súd dospel v napadnutom uznesení, tak nemožno označiť\nza svojvoľné (arbitrárne). Najvyšší súd sa s námietkami sťažovateľa formulovanými v podanom\n\n5\n\ndovolaní, spočívajúcimi v námietke prípustnosti dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom\nkonaní vysporiadal ústavne udržateľným spôsobom.\n24. Ústavný súd konštatuje, že závery vyplývajúce z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nie\nsú ústavné neudržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nestačí na prijatie záveru o zjavnej arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom.\n25. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých\nporušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n26. Ak najvyšší súd ústavne konformným a akceptovateľným spôsobom dospel k názoru, že\ndovolanie sťažovateľa je neprípustné, pričom vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré\nviedli k tomuto záveru, a tento názor nebol ústavným súdom vyhodnotený ako svojvoľný (a teda\nústavne neudržateľný), je zjavné, že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi uznesením\nnajvyššieho súdu a označenými právami sťažovateľa.\n27. Ústavný súd preto konštatuje, že neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby do napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu zasahoval, preto pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol\nústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu:\n28. Sťažovateľ tiež namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n29. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.\nII. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže\nbyť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým patrí\naj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy (a tiež právo podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu), ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné\nprincípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení\ntýchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne\ndošlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených\nv čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07).\n30. Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že ak v danom prípade dospel k záveru, že\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a ani k porušeniu jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n\n6\n\n(pozri časť III.1 tohto uznesenia, pozn.), neprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia základného\npráva sťažovateľa podľa z čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n31. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu:\n32. Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo aj k porušeniu práva\nnebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, argumentujúc, že toto jeho\nprávo bolo porušené tým, že najvyšší súd nepostupoval podľa § 48 ods. 1 CSP a nepostúpil vec na\nprejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Napriek tomu, že postúpenie veci veľkému senátu nie je\nviazané na návrh strany, sťažovateľ v dovolaní poukázal na rozdielnu súdnu prax najvyššieho súdu\nodôvodňujúcu postúpenie veci veľkému senátu. Záver, že senát najvyššieho súdu mal vec postúpiť\nveľkému senátu, podľa sťažovateľa potvrdzuje aj uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu č. k. 1VObdo/1/2020 z 25. februára 2021.\n33. Ústavnému súdu je známa prax najvyššieho súdu, ktorá našla vyjadrenie v uznesení veľkého\nsenátu obchodnoprávneho kolégia č. k. 1VObdo/1/2020 z 25. februára 2021. V tejto veci najvyšší\nsúd dospel k záveru, že inštitút veľkého senátu sa musí inicializovať aj v prípadoch, keď je\njudikatúra najvyššieho súdu divergentná v dvoch líniách, ktoré reprezentujú rôzne rozhodnutia\nsenátov najvyššieho súdu.\n34. Porušenie povinnosti predložiť vec na rozhodnutie veľkému senátu predstavuje zároveň aj\nporušenie práva strán na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy. Toto právo – v ústave\nvyčlenené do samostatného článku – tvorí súčasť práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (IV. ÚS 13/2021).\n35. Podľa § 48 ods. 1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu\nnázoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení\no postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n36. Cieľom právnej úpravy obsiahnutej v § 48 ods. 1 CSP je pokryť prípady, v ktorých (trojčlenný)\nsenát najvyššieho súdu dospeje k záveru, že „je“ dôvod na zmenu (na odklonenie sa od konštantnej\nlínie rozhodovania), teda dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu alebo\nna zmenu právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí trojčlenného senátu najvyššieho\nsúdu, alebo na odklon od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu. Pokiaľ\nk takejto situácii dôjde, je senát, ktorý dospeje k záveru, že je dôvod na zmenu, povinný postúpiť\nvec veľkému senátu (rozsudok najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 174/2016 z 10. novembra 2016\nuverejnený v zbierke pod R 17/2017).\n37. Ústavný súd konštatuje, že nevyhnutným predpokladom pre vznik povinnosti dovolacieho\nsenátu vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu je existencia judikatúrneho\nodklonu, resp. vôľa dovolacieho senátu odchýliť sa od právneho názoru vysloveného\nv predchádzajúcom rozhodnutí. Spor o interpretáciu právnej normy je pritom daný, ak sú\nv najmenej dvoch rozhodnutiach najvyššieho súdu vyslovené právne názory, ktoré odlišným\n\n7\n\nspôsobom vykladajú (interpretujú) rovnakú právnu normu (k tomu pozri aj uznesenie veľkého\nsenátu najvyššieho súdu č. k. 1 VCdo 4/2017 z 18. decembra 2017).\n38. K takémuto prípadu však u sťažovateľa nedošlo. Sťažovateľ poukázal na odlišný právny názor\nvyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu (konkrétne vo veci sp. zn. 3Oboer/1/2017),\nv zmysle ktorého § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylučuje\npodanie dovolania a dovolania generálneho prokurátora až v exekučných konaniach, ktoré začali od\n1. apríla 2017. Dotknuté exekučné konanie proti sťažovateľovi bolo síce začaté pred 1. aprílom\n2017, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 20. apríla 2015, samotné dovolacie konanie\nvšak začalo na základe dovolania zo 4. novembra 2019 po vydaní napadnutého uznesenia krajského\nsúdu z 10. apríla 2019, teda po 1. apríli 2017. V uvedených veciach už existuje ustálená\nrozhodovacia prax najvyššieho súdu (bod 20 tohto odôvodnenia), a preto ústavný súd nenašiel\nžiadny dôvod, pre ktorý by senát najvyššieho súdu mal predložiť vec na rozhodnutie veľkému\nsenátu najvyššieho súdu, a dovolanie sťažovateľa odmietol ako neprípustné.\n39. Ústavný súd ani v tejto časti ústavnej sťažnosti nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, ani z iných dôvodov, preto aj v tejto časti pri\npredbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu:\n40. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42\nods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať\nnavrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote\nnedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na\nzačatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd\nnavrhovateľa neupozorňuje.\n41. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných\nnáležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa\nsťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva\na slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných\npráv a slobôd.\n42. Čo sa týka tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že okrem\nkonštatovania sťažovateľa, že „Chybné rozhodnutia súdov spôsobili aj zbytočné prieťahy v konaní“\na postupe všeobecných súdov, a odkazu na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre\nľudské práva (body 22 až 29 ústavnej sťažnosti) sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiadnu\nrelevantnú argumentáciu potvrdzujúcu jeho tvrdenia o porušení jeho práva na prerokovanie veci\n(záležitosti) bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) najvyšším\nsúdom.\n\n8\n\n43. Ústavná sťažnosť teda neobsahuje ani dostatočne zrozumiteľné uvedenie konkrétnych\nskutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho práv\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Chýba teda obsahová náležitosť ústavnej\nsťažnosti predpísaná v § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, preto v tejto časti ústavný súd\nústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok náležitostí ustanovených zákonom.\n44. Keby aj ústavný súd neodmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti pre nedostatok náležitostí\nustanovených zákonom, musel by ju odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde, pretože najvyšší súd na základe podaného dovolania sťažovateľa\nzo 4. novembra 2019 rozhodol už 25. februára 2021, teda za necelé štyri mesiace, čím vzhľadom na\ndĺžku konania zjavne nemohlo dôjsť k porušeniu v tejto časti označených práv sťažovateľa.\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu:\n45. Napadnuté uznesenie krajského súdu sťažovateľ považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné\nv otázke neprípustnosti exekúcie z dôvodu nedostatku právnej subjektivity oprávneného (resp. jeho\nnesprávneho označenia) a tiež namieta, že došlo aj k porušeniu jeho práva na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov (bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a argumentácie), k porušeniu práva\nnebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a napokon k porušeniu práva vlastniť majetok.\n46. Ústavný súd konštatuje, že podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa\nsťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak bol vo veci podaný mimoriadny\nopravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo\nmimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku. Táto skutočnosť však prichádza do úvahy len vtedy, ak je\nmimoriadny opravný prostriedok spôsobilý zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa (k tomu bližšie\nbod 31 a nasl.).\n47. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd poukazuje na svoju\nustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na\nďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie\ntejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej\noneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. V prípade podania ústavnej\nsťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie\ntejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).\n48. Z predloženého uznesenia krajského súdu č. k. 41 CoE 65/2019-193 z 10. apríla 2019 vyplýva,\nže proti nemu nebolo prípustné dovolanie napriek tomu, že sťažovateľ toto podal 4. novembra 2019\na najvyšší súd ako súd dovolací rozhodol uznesením č. k. 2 ECdo 9/2020 z 25. februára 2021. Toto\nrozhodnutie (podľa údajov sťažovateľa z ústavnej sťažnosti) bolo síce právnemu zástupcovi\nsťažovateľa doručené 26. marca 2021, ale ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že\nuznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 25. septembra 2019 a od tohto dátumu sa\nplynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v tomto prípade odvodzuje.\n\n9\n\n49. V právnej vete nálezu sp. zn. III. ÚS 674/2014 (rozhodnutie č. 61/2014, Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) ústavný súd uviedol:\n„V prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého\nzabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre\nneprípustnosť, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v zásade zachovaná aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu. To však neplatí v prípadoch,\nv ktorých je neprípustnosť dovolania daná ex lege (napr. správne súdnictvo), kde dovolanie\nnemožno považovať za účinný prostriedok nápravy.“\n50. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemôže vysloviť záver o splnení podmienky\nustanovenej § 124 zákona o ústavnom súde, že ústavná sťažnosť proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu bola podaná včas, z dôvodu, že v danom prípade neexistuje ani teoretická zákonná\nmožnosť prípustnosti dovolania, ktoré bolo podané proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.\nV predmetnej veci bola prípustnosť dovolania ex lege vylúčená priamo § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku.\n51. S poukazom na uvedené tak v okolnostiach daného prípadu nemožno dovolanie považovať\nza účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane práv sťažovateľa zaručených ústavou, v dôsledku\nčoho lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odvíjať od právoplatnosti dovolacieho\nrozhodnutia, ale od právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, čo má za následok\nskutočnosť, že ústavná sťažnosť podaná sťažovateľom bola podaná oneskorene (obdobne\nI. ÚS 88/2019).\n52. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu pre namietané porušenie\noznačených práv v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu, že táto\nbola podaná oneskorene, a preto ústavný súd už námietky sťažovateľa smerujúce proti uzneseniu\nkrajského súdu vecnému prieskumu nepodrobil.\n53. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími\nnávrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. októbra 2021\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "opravný prostriedok-mimoriadny", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41CoE/65/2019", "guid": "ca9bd429-ff6e-4835-8f96-bebec6d1a05c:c8096129-059f-4da0-ac23-b9640a439728", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2f31a7d1-ca01-467d-91e6-cc6c8dea020e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.13.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.13.2021.2"}, {"guid": "ussr:c67100a4-4e68-403e-8468-05e54f63fcf3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.88.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2019 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.88.2019.1"}, {"guid": "ussr:a854ee3c-40f1-4517-99d0-b85f6ba93aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 674/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 674/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d"}, {"guid": "ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "2bfbfd26-5ea3-4eb5-8ba1-a042d6aff91f:65fc766e-7d42-471b-8938-2dc7a7c98585", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6715205601.1", "spisova_znacka": "2ECdo/9/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ECdo/9/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6715205601.1"}, {"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 17. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-17", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2"}, {"guid": "50d6c216-c7e0-4817-9926-6ee63338a7ea:fb030ef1-24a6-4f99-87ab-f277c476db72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3208200472.1", "spisova_znacka": "3Oboer/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/1/2017 z 27. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3208200472.1"}, {"guid": "ca9bd429-ff6e-4835-8f96-bebec6d1a05c:c8096129-059f-4da0-ac23-b9640a439728", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6715205601.2", "spisova_znacka": "41CoE/65/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/65/2019 z 9. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6715205601.2"}, {"guid": "315dab35-ffc2-44a6-855a-64047a3e8c4f:b6973bea-4b49-46ec-9646-61eeb9bd2e96", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/184/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 10Er/184/2015 z 7. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2015-07-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/315dab35-ffc2-44a6-855a-64047a3e8c4f:b6973bea-4b49-46ec-9646-61eeb9bd2e96"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fc7fa510-b5df-4a98-ae75-cb43701b3e7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.404.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 404/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 404/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.404.2023.1"}, {"guid": "ussr:ee32e195-d142-4d13-98b5-8f6246a4c616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.414.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.414.2022.1"}]}