{"guid": "ussr:66826c1d-adea-456f-bd23-3829129a8805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2021 z 9. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2021, sp. zn. IV. ÚS 67/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2021-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66826c1d-adea-456f-bd23-3829129a8805", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 67/2021-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2021 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Miroslava Duriša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40,\nNitra, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsp. zn. 4 Tdo 66/2018 z 20. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 66/2018 z 20. februára 2019\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ bol\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 71/2016\nz 26. októbra 2016 uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a),\nb), ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v čase skutku\n(ďalej len „Trestný zákon“) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov\nso zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. 3 To 134/2016\nzo 17. januára 2017 rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 71/2016 z 26. októbra 2016\npotvrdil ako vecne správny.\n2.1 Sťažovateľ napadol uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 To 134/2016\nzo 17. januára 2017 dovolaním z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“),\nnamietajúc, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 To 134/2016 zo 17. januára 2017\nje založené\n\nna\n\nnesprávnom\n\nprávnom\n\nposúdení\n\nzisteného\n\nskutku\n\nalebo\n\npoužití\n\niného hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Tdo 66/2018\nz 20. februára 2019 sťažovateľom podané dovolanie odmietol.\n2\n\n3. Sťažovateľ vo svojej jedinej predostretej námietke vytýka napadnutému\nrozhodnutiu najvyššieho súdu postup podľa zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011, ktoré podľa jeho názoru\n„absolútne nad rámec zákona posudzuje konanie páchateľov trestných činov krádeží\nv rovine kvalifikovanej skutkovej podstaty v podobe závažnejšieho spôsobu konania\npodľa § 212 ods. 4 písm. b) TZ v spojení s § 138 písm. e) Trestného zákona, keď sa takýmto\nzákonom nerešpektuje ust. § 38 ods. 1 Trestného zákona.“. Postup najvyššieho súdu,\nktorý vo svojom napadnutom rozhodnutí len paušálne odkázal na toto stanovisko,\na tým tak odôvodnil sťažovateľom predostreté argumenty, považuje za arbitrárny a ústavne\nnonkonformný. Judikatúru najvyššieho súdu aplikujúcu predmetné stanovisko považuje\nza výrazne nepresvedčivú, ba až zjavne nerešpektujúcu trestnoprávne normy a tvrdí,\nže „nemôže byť automaticky aplikovaná, keďže táto nie je formálnym prameňom práva.“.\nPrávny výklad, ktorý zvolil najvyšší súd v predmetnom stanovisku, je podľa sťažovateľa\nnatoľko extenzívny, že nezodpovedá ani jazykovému a ani logickému výkladu zákona\na je „založený\n\nna\n\nurčitom\n\ndomýšľaní\n\nsi\n\na\n\ndotváraní...\n\nznenia\n\nzákona“,\n\nktorý „treba rezolútne s ohľadom na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky odmietnuť\nako ústavne nekonformný.“. Navyše „žiaden právny predpis explicitne neukladá\nvšeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR\nvydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného\nkonania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu SR,\nuverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky.“.\n4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom\ntakto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. I Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a princíp právnej istoty a z neho vyplývajúca\nmožnosť predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ktoré sú imanentnými znakmi právneho\nštátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn.: 4Tdo 66/2018, zo dňa 20.02.2019, porušené bolo.\n3\n\nZrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Tdo 66/2018,\nzo dňa 20.02.2019 a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v račia\nna ďalšie konanie.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom\nupravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n9.1 Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n4\n\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu,\nktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n12. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba,\nktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené\njej základné práva a slobody.\n13. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických\n\na\n\nprogramových\n\nprostriedkov\n\na\n\npridelená\n\nsudcovi\n\nspravodajcovi\n\nLiborovi Duľovi a bola predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení:\nLibor Duľa (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Miroslav Duriš.\n\n5\n\nIII.\nJudikatúrne východiská\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá môže mať\n\nzáklad\n\nv\n\nalebo v takých medzinárodných\n\nplatnom\n\nprávnom\n\nzmluvách,\n\nktoré\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej\nnormy na zistený stav veci.\n16. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok spadá aj právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. V tomto smere\ntoto ustanovenie zakotvuje „právo na súd“, ktorého je právo na prístup k súdu (teda právo\nzahájiť konanie pred súdom) len jedným z jeho aspektov (Golder proti Spojenému\n6\n\nkráľovstvu).\n\nK nemu\n\nsa\n\npridávajú\n\nzáruky\n\nustanovené\n\nčl.\n\n6\n\nods. 1\n\ndohovoru,\n\npokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá\nprávo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa\nv sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný\nna pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého\nprocesu (III. ÚS 199/08).\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n18. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c.\nŠpanielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c.\nFrancúzsko z 19.2.1998). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníka konania,\nje však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04,\nIII. ÚS 32/07).\n\n7\n\n19. O prípad porušenia ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu pritom môže ísť okrem\niného vtedy, ak by tento súd fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo brániť\nsvoje právo na všeobecnom súde (II. ÚS 8/01), alebo by rozhodol arbitrárne, bez náležitého\nodôvodnenia svojho rozhodnutia (I. ÚS 241/07), prípadne, pokiaľ by sa pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05), teda ak súdom zvolený výklad\nneprípustne postihuje niektoré zo základných práv sťažovateľa, prípadne opomína možný\nvýklad iný, ústavne konformný alebo je výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia\nzo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný, resp. je v rozpore\nso všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti.\n19.1 Vo všeobecnom poňatí posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery,\nktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06,\nI. ÚS 88/07).\n20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú\n\nmožno\n\npreto\n\npovažovať\n\nsťažnosť,\n\npri\n\npredbežnom\n\nprerokovaní\n\nktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n\n8\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti koncentruje svoju argumentáciu\nvýhradne\n\nk aplikácii\n\nstanoviska\n\ntrestnoprávneho\n\nkolégia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011 v jeho trestnej veci, z tohto dôvodu aj podal\ndovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a preto sa ústavný súd\nbude venovať odpovedi len na túto nastolenú právnu problematiku.\n21.1 Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku, ktorý zakladá prípustnosť\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku sa rozumie nesprávne právne\nposúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok\nbol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny\ntrestný čin alebo že išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný za vinného\nz prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Podstatou správnej\nprávnej kvalifikácie je teda subsumpcia skutku pod správnu skutkovú podstatu trestného\nčinu upravenú v Trestnom zákone.\n22. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Tdo 66/2018 z 20. februára 2019 k námietkam\nsťažovateľa uviedol:\n„Na margo námietky obvineného\n\nv súvislosti s právnymi závermi\n\nstanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného\npod č. 116/2012 dovolací súd konštatuje, že obvinený spáchal krádež vlámaním (vid vyššie)\na spôsobil väčšiu škodu (13.418,- €) a bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch\nodsúdený (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1 T/39/2015, právoplatný\ndňa 29. apríla 2015) právne vety tohto stanoviska, sa v plnej miere vzťahujú\naj na jeho trestnú vec. Preto súdy nižšieho stupňa správne právne posúdili zistený skutok\npodľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ a b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Dovolací súd v danej\nsúvislosti pripomína, že stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo prijaté\npráve z dôvodu potreby zjednotenia dovtedajšej rozhodovacej činnosti súdov. S nižšie\n\n9\n\ncitovanými závermi sa stotožňuje aj senát rozhodujúci o dovolaní obvineného\na v podrobnostiach dovolací súd odkazuje na odôvodnenie predmetného stanoviska:\nI. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje\nprednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu.\nAk je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára\nkvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť\nneobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej\npodstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných\nznakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného\nzákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného\nčinu.).\nII. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu\na spácha\n\nčin\n\nvlámaním,\n\nnaplní\n\nzákonné\n\nznaky\n\nzločinu\n\nkrádeže\n\npodľa\n\n§212\n\nods. I, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pri použití §138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie\nčinu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality\nku kvalifikácii skutku podľa §212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy,\nak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.)...“\n23. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nvyplýva, že dovolací súd skutočne svoj záver o správnej právnej kvalifikácii skutku\nvšeobecnými súdmi nižších inštancií, pre ktorý bol sťažovateľ aj odsúdený, oprel o právne\nzávery zjednocujúceho stanoviska svojho trestnoprávneho kolégia sp. zn. Tpj 78/2011\nz 12. decembra 2011. Na argumentáciu sťažovateľa prednesenú v dovolaní dovolací súd\nteda reagoval v podstate tým, že ozrejmil, ako je potrebné vykladať príslušné ustanovenia\nTrestného zákona v prípadoch, ako bola aj trestná vec sťažovateľa, a to citáciou rozhodnej\nčasti predmetného zjednocujúceho stanoviska.\n24. Sťažovateľ sa mýli, ak očakáva výklad príslušných ustanovení Trestného zákona\nv použitom znení [§ 38 ods. 1, § 138 písm. e), § 212 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 4 psím. b)].\nÚstavný súd totiž nepodáva výklad zákonov a v rámci konania o ústavnej sťažnosti\nsa zameriava na posúdenie zlučiteľnosti účinkov ich interpretácie a aplikácie s obsahom\n10\n\nzákladných práv a slobôd (II. ÚS 142/2015, III. ÚS 717/2016, III. ÚS 156/2017).\nPri výklade a použití ustanovení zákona je však nevyhnutné rešpektovať skutočnosť\n(a práve dodržanie tohto je predmetom skúmania ústavným súdom), že interpretácia zákona\nnemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne\nzasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných\nprincípov právneho štátu. Svoje závery musí všeobecný súd zároveň presvedčivo\nodôvodniť.\n25. Je pravdou, že v minulosti v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou na vec\nsťažovateľa sa vzťahujúcich ustanovení Trestného zákona, t. j. s právnou kvalifikáciou\ntrestného činu krádeže spáchaného vlámaním pri vzniku malej škody, vznikali\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov výkladové rozdielnosti v právoplatných\nrozhodnutiach, avšak práve z tohto dôvodu najvyšší súd pristúpil k prijatiu zjednocujúceho\nstanoviska (sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011), ktoré bolo výsledkom zákonom\npráve na to určeného postupu. Najvyšší súd teda využil zákonný prostriedok\nna to, aby odstránil nejednotnosť súdneho rozhodovania.\n25.1 Ústavný súd k tomuto postupu najvyššieho súdu dodáva, že práve z hľadiska\nprincípu právnej istoty je dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor\nkonfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne\nnázory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach. Ústavnému súdu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie,\nktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]\nzveruje práve najvyššiemu súdu, resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva\naj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na iných všeobecne\n\nsú\n\noprávnené\n\nzáväzných\n\nodstraňovať\n\nprávnych\n\npredpisov\n\nnejednotnosť\ntak,\n\naby\n\nvýkladu\nsa\n\nchránili\n\nzákonov\nokrem\n\niného aj legitímneho očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom\nna to, že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu\nzákonov a iných\n\nvšeobecne\n\nzáväzných\n\nprávnych\n11\n\npredpisov všeobecnými\n\nsúdmi\n\nlen v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou\ndo tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo slobody.\n25.2 Navyše nie je možné vnímať postavenie ústavného súdu ako orgánu,\nktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviská najvyššieho súdu (I. ÚS 199/07,\nII. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, III. ÚS 197/2011), ako aj rozhodovaciu prax všeobecných\nsúdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011).\n25.3 Všeobecné súdy taktiež nie sú zodpovedné len za výklad a aplikáciu zákonov,\nale sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd v zmysle čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy (I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n26. S prihliadnutím na uvedené úloha ústavného súdu spočívala predovšetkým\nv posúdení, či v danom prípade bolo rozhodnutie najvyššieho súdu dostatočne odôvodnené,\na teda či nebolo poznačené svojvôľou alebo takou interpretáciou relevantných ustanovení\nTrestného zákona, ktorá by poprela ich účel a význam a v konečnom dôsledku tak založila\naj jeho ústavnú nonkonformnosť.\n26.1 Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dal\npresvedčivé odpovede na všetky pre konečné rozhodnutie podstatné skutkové a právne\notázky. Najvyšší súd veľmi precízne a s odkazom na príslušnú judikatúru sťažovateľovi\nvysvetlil, prečo mal spáchať trestný čin krádeže vlámaním, keď odcudzil osobné motorové\nvozidlo voľne stojace na verejnom priestranstve. V nadväznosti na to bola aj ustálená výška\nškody, ktorá v sťažovateľovom prípade dosiahla sumu 13 148 €, teda škodu väčšiu.\nVzhľadom na celkovú presvedčivosť a obsahovú obsažnosť argumentácie najvyššieho súdu,\nktorý vyvrátil všetky sťažovateľom predostreté námietky v tomto smere, nemá zmysel\nich opätovne\n\nrozoberať\n\na\n\nv súhrne\n\nna\n\nňu\n\nústavný\n\nsúd\n\nodkazuje\n\n[vzhľadom\n\naj na to, že je sťažovateľovi dobre známa a meritom jeho námietky je len aplikácia\nzjednocujúceho stanoviska sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011 v jeho trestnej veci\nv konfrontácii s uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku]. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nnajvyšší súd skúmal správnosť subsumpcie skutku sťažovateľa pod právnu kvalifikáciu\nzločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona,\npričom svoje úvahy oprel o predmetné stanovisko. Týmto postupom tak najvyšší súd plne\n12\n\nrešpektoval aj sťažovateľom nastolený princíp právnej istoty, keďže po vydaní predmetného\nstanoviska najvyšší súd v nasledujúcom období jednotne pristúpil k jeho aplikácii\ntak, ako tomu zodpovedá aj príslušná judikatúra najvyššieho súdu [napr. uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorými bolo odmietnuté podané dovolanie aj podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku sp. zn. 6 Tdo 56/2013 zo 14. mája 2014, sp. zn. 4 Tdo 6/2015\nz 29. apríla 2015, sp. zn. 5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015, sp. zn. 5 Tdo 48/2018\nz 25. apríla 2019, sp. zn. 2 Tdo 23/2019 z 11. júna 2019], ktorú si osvojil aj ústavný súd\n(napr. I. ÚS 454/2015, II. ÚS 48/2015, III. ÚS 156/2017). Ústavný súd teda nezistil,\naby najvyšším súdom použitý výklad odporoval zneniu, zmyslu alebo účelu príslušných\nzákonných ustanovení (Trestného zákona), pričom taký výklad prešiel už opakovane\naj testom ústavnosti v konaní o ústavnej sťažnosti. Jeho rozhodnutie netrpí vnútornou\nrozpornosťou, nie je nelogické, jeho výrok má dostatočnú oporu v odôvodnení,\na preto je ústavne akceptovateľné a nevyžaduje zásah zo strany ústavného súdu. Najvyšší\nsúd svoj právny názor o odmietnutí dovolania zdôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom\na presvedčivo, pričom dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné\ndovolanie\n\nsťažovateľa\n\npodľa\n\n§\n\n382\n\npísm.\n\nc)\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nodmietnuť,\n\npričom odmietnutie pre zrejmú nedôvodnosť predstavuje výsledok vecného prieskumu.\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú\nsťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Ustanovenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy patria medzi základné interpretačné\npravidlá tvorby a aplikácie právneho poriadku Slovenskej republiky vyjadrujúce princíp\nprávneho štátu a princíp právnej istoty, ako aj viazanosť štátnych orgánov konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nUvedené základné, resp. všeobecné pravidlá nemajú charakter samostatne uplatňovaného\npráva. Ich porušenie možno namietať len súčasne s ochranou konkrétnych základných práv\na slobôd zaručených ústavou (resp. medzinárodnou zmluvou).\n\n13\n\n28.1 Keďže v posudzovanej veci nebolo zistené porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu\nčl. 1 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť\naj v tejto\n\njej\n\nčasti\n\npodľa\n\n§\n\n56\n\nods.\n\n2\n\npísm.\n\ng)\n\nzákona\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n29. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2021\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "trestný čin-právna kvalifikácia trestného činu", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:326f71b1-0b08-4886-ba52-ba62a4e07dd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1"}, {"guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 717/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 717/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1"}, {"guid": "ussr:77ba3944-e4da-4919-a5bd-f2165e6d4b99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.454.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 454/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.454.2015.1"}, {"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:287e1480-3c20-4cce-84fa-437e5b3b2b32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.48.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/2015 z 22. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.48.2015.1"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915"}, {"guid": "ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:75b2c786-2ab9-4bd9-acab-4409e35f9390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.279.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2021 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.279.2021.1"}, {"guid": "ussr:b73e2f3c-58c1-48fd-a009-944ffc0c2a51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2"}]}