{"guid": "ussr:98fc2a54-6a89-499d-afb6-c585c43e5109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 26. 5. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. PL. ÚS 26/2019, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98fc2a54-6a89-499d-afb6-c585c43e5109", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 26/2019-134\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Roberta Šorla, Ľuboša\nSzigetiho a Martina Vernarského o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, zastúpenej\nJUDr. Petrom Kubinom, poradcom prezidentky Slovenskej republiky pre oblasť práva\na spravodlivosti a advokátom, Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej\nkampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach\nv znení neskorších predpisov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12\nods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 a 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za účasti vlády Slovenskej republiky ako\nvedľajšieho účastníka konania takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenie § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona\nč. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov\nv číslovke „50“, teda v časti zmeny tohto ustanovenia vykonanej čl. IV bodom 1 zákona\nč. 413/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu\nvolebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia niektoré zákony, na základe ktorého «v § 17 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „50“»,\nn i e j e v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\n3. Odo dňa vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zaniká pozastavenie\núčinnosti napadnutého právneho predpisu v rozsahu a s účinkami vyvolanými uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 26/2019-77 z 18. decembra 2019 uverejneným\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 501/2019 Z. z. dňa 31. decembra 2019. Zároveň sa\nobnovuje platnosť a účinnosť § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene\n\na doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších\npredpisov v znení platnom a účinnom do 3. decembra 2019.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 5. decembra 2019 doručený návrh prezidentky Slovenskej republiky (ďalej\naj „navrhovateľka“ alebo „prezidentka“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 17 zákona č. 181/2014 Z. z.\no volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách\na politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej aj\n„napadnuté ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1,\n2, 3 a 4 a čl. 31 ústavy a čl. 10 a 18 (správne 14, pozn.) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 26/2019-77 z 18. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie\nnávrh navrhovateľky v celom rozsahu. Zároveň tým istým uznesením pozastavil účinnosť § 17\nzákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z.\no politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\nč. 181/2014 Z. z.“), a to v časti jeho zmeny vykonanej čl. IV bodom 1 zákona č. 413/2019 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré\nzákony (ďalej aj „zákon č. 413/2019 Z. z.“), na základe ktorého «v § 17 sa číslovka „14“ nahrádza\nčíslovkou „50“». Uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti bolo vyhlásené v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky pod č. 501/2019 Z. z. z 31. decembra 2019.\n3. Navrhovateľka vo svojom návrhu napáda ustanovenie § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej\nkampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach\nv znení neskorších predpisov spočívajúce v predĺžení času zákazu zverejňovať výsledky volebných\nprieskumov z pôvodných 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia\nhlasovania na 50 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia\nhlasovania.\n4. Námietky navrhovateľky k spornému právnemu predpisu možno rozdeliť do nasledujúcich\noblastí:\nI.1. Nedostatky legislatívneho procesu:\n5. Pokiaľ ide o tvrdený nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 2 ods. 2 ústavy, navrhovateľka\nargumentuje tým, že «... napadnuté ustanovenie bolo v zákonodarnom procese schválené formou\ntzv. „prílepku“, kedy jedným právnym predpisom, ktorým sa novelizoval zákon č. 180/2014 Z. z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“), bol\nnovelizovaný formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj zákon o volebnej kampani, ktorým\n2\n\nbolo zmenené práve napadnuté ustanovenie. Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov\na o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 6 ods. 2\nustanovuje, že „jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov,\nlen ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca“. V tomto prípade je\nobsahová súvislosť novelizácií týchto dvoch právnych predpisov prinajmenšom diskutabilná.\nNovela zákona o podmienkach výkonu volebného práva sa týka úpravy údajov uvádzaných\nna kandidátnych listinách, pričom novela zákona o volebnej kampani (vo forme prílepku) sa týka\nsprísnenia moratória na zverejňovanie prieskumov. Aj keď spoločnou množinou týchto dvoch\nprávnych predpisov je tematika volieb, predmet novelizácie týchto právnych predpisov je obsahovo\nrozdielny a týka sa právnej úpravy rozdielnych oblastí volebného práva. V súvislosti s uvedeným\npoukazujem aj na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 77/06, ktorým bola zrušená\nčasť zákona prijatého parlamentom iba preto, že išlo o prílepky prijaté v rozpore so zákonnými\npravidlami legislatívneho procesu...».\n6. Navrhovateľka preto uzavrela, že napadnuté ustanovenie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy.\nNa základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade\ns príslušnou referenčnou normou.\nI.2. Namietaný nesúlad s právom slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie\na nesplnenie stanovených podmienok na obmedzenie týchto práv:\n7. V tejto časti návrhu navrhovateľka napáda nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 26 ods. 1, 2, 3\na 4 a čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 10 dohovoru.\n8. Navrhovateľka o. i. argumentuje tým, že «20. Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov\nz aktuálnych 14 na 50 dní by znamenalo, že takmer polovicu obdobia volebnej kampane je\nobmedzované právo voličov na prístup k informáciám z volebných prieskumov. Ústavný súd sa už\nv minulosti vyjadril, že „obdobie volebnej kampane je obdobím zvýšeného záujmu obyvateľstva\nštátu o verejné veci, aj obdobím zvýšeného významu informácií o verejných záležitostiach“ pričom\n„Informácie o okolnostiach, podľa ktorých občania uplatnia svoje právo podľa či 30 ods. 1 majú\nväčší význam pred uplatnením aktívneho volebného práva ako v ďalších fázach volebného\nobdobia“. O to dôslednejšia musí byť potom činnosť zákonodarcu a dôvody, pre ktoré chce\nobmedziť informačné základné práva v čase, kedy je jeho význam väčší ako inokedy. Nemožno preto\nlegitimizovať obmedzenie informačných základných práv odôvodnením, že ide o „snahu chrániť\nvoliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami“...\n23. Vzhľadom na to je bez rozumných pochybností zrejmé, že zákonodarca pri obmedzení\ninformačných základných práv napadnutým ustanovením zanedbal účel a podstatu týchto práv.\nÚčelom a podstatou týchto práv je v súlade s ústavnou požiadavkou slobody volieb zabezpečiť\ninformovanosť občanov v čo najvyššej možnej miere a bez zbytočných a neodôvodnených\ninformačných bariér. Cieľom je zabezpečenie možnosti kvalifikovaného volebného rozhodovania\nvoličov. Napadnuté ustanovenie však spôsobuje pravý opak, čím podstatu a zmysel týchto práv\npopiera.\n24. Napadnuté ustanovenie nespĺňa ani osobitné podmienky vyžadované podľa čl. 26 ods. 4 ústavy,\nresp. čl. 10 ods. 2 dohovoru pre obmedzenie informačných základných práv...\n\n3\n\n26. Druhou, v tomto prípade už materiálnou podmienkou obmedzenia informačných základných\npráv, je legitímnosť sledovaného cieľa, pre ktorý dochádza k takémuto obmedzeniu. Podľa\nzverejneného odôvodnenia napadnutého ustanovenia cieľom napadnutého ustanovenia má byť\n„ochrana voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami“, ktoré majú podľa názoru\nzákonodarcu zrejme spočívať v neodborne vykonaných alebo priamo zmanipulovaných\nprieskumoch. Odhliadnuc od toho, že zákonodarca zvolil veľmi selektívny a úzkoprofilový prístup\nk vymedzeniu okruhu dezinformácií a účelových informácií, pred ktorými pocítil potrebu voliča\nchrániť, pričom ponechal bez povšimnutia oveľa širší a v zásade neobmedzený okruh dezinformácii\na účelových informácií, pred ktorými už rovnakú alebo podobnú potrebu chrániť voliča necítil\n(konšpiračné a dezinformačné médiá, fake news, šírenie hoaxov a podobné), hoci sú spôsobilé\novplyvniť jeho volebné správanie prinajmenšom rovnako, ak nie ešte viac, ako volebné prieskumy,\nv teste legitímnosti sledovaného cieľa neobstojí ani takto úzko a špecificky zákonodarcom\nvymedzený cieľ.\n27. K cieľu napadnutého ustanovenia, tak ako ho formuloval zákonodarca, považujem za potrebné\nuviesť, že volič nežije vo vzduchoprázdne, ale je pri svojom rozhodovaní ovplyvňovaný širokou\npaletou najrôznejších okolností. Ako príklady takýchto okolností, ktoré môžu voliča ovplyvniť v jeho\nvolebnom rozhodovaní, si dovolím uviesť tieto: počasie, zdravotný stav, požívanie alkoholických\nnápojov, cestovanie, rozchod so životným partnerom, úmrtie blízkeho človeka. Toto všetko (a ešte\nmnoho iných faktorov) môže mať vplyv na rozhodovanie voliča vo voľbách a najmä na zásadnú časť\ntohto rozhodovania - či sa volieb vôbec zúčastní. Vplyv takýchto okolností môže byť dokonca\nomnoho významnejší ako vplyv zverejneného volebného prieskumu. To isté je možné povedať aj\no rôznych falošných správach (fake news) a hoaxoch šíriacich strach, nenávisť či myšlienkach\nsmerujúcich priamo proti demokratickému ústavnému zriadeniu...\n29. Čl. 26 ods. 4 ústavy a obdobne tak čl. 10 ods. 2 dohovoru taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré\nmôžu byť informačné základné práva obmedzené. Týmito dôvodmi sú: ochrana práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosť (podľa ústavy)\na národná bezpečnosť, územná celistvosť, verejná bezpečnosť, predchádzanie nepokojom alebo\nzločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky, zabránenie úniku dôverných informácií a nestrannosť\nsúdnej moci (podľa dohovoru). Z iných ako práve z týchto dôvodov informačné základné práva\nobmedzené byť nemôžu. Je zjavné, že napadnuté ustanovenie spočívajúce v predĺžení moratória\nna zverejňovanie prieskumov túto podmienku nespĺňa. Dôvod prijatia napadnutého ustanovenia\nspočívajúci v „ochrane voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami“, tak ako bol\nformulovaný zákonodarcom, nespadá ani pod jeden z vyššie uvedených taxatívne vymedzených\ndôvodov, pre ktoré ústava a dohovor umožňujú obmedziť informačné základné práva.\n30. Ústava ani dohovor nepoznajú právo na „ochranu pred dezinformáciami a účelovými\ninformáciami“. Okrem toho, nie je možné obmedziť jedno základné ľudské právo alebo skupinu\nzákladných ľudských práv určitej skupiny osôb z dôvodu ochrany tej istej skupiny osôb pred\nrealizáciou toho istého základného ľudského práva alebo skupiny základných ľudských práv. Preto\nzastávam názor, že napadnuté ustanovenie nespĺňa ani podmienku legitímnosti sledovaného cieľa\npodľa čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru.\n31. „Opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ predstavuje tretiu, opäť materiálnu,\npodmienku nevyhnutnosti, ktorú musí zákonodarca splniť, ak ním ustanovené obmedzenie\ninformačných základných práv má byť v súlade s ústavou a dohovorom. Pri určení nevyhnutnosti\nobmedzenia základného ľudského práva je potrebné zohľadniť rozhodnutia Európskeho súdu pre\n4\n\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorých pojem „nevyhnutný“ nemá takú flexibilitu, aby\nobsahoval význam výrazov „užitočný“, „primeraný“ alebo „žiadúci“ ale „vzťahuje sa len na\nexistenciu naliehavej spoločenskej potreby vykonať daný zásah“. Pritom obmedzenie práva\npriznaného dohovorom nemožno pokladať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, ak nie je\nprimerané sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia nie je dôležitý iba\ncieľ sledovaný obmedzením, ale aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť.\n32. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenia informačných základných práv je v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné v prípade naliehavej spoločenskej potreby, kedy cieľ obmedzenia nie je\nmožné dosiahnuť inak.\n33. Napadnuté ustanovenie nespĺňa ani túto tretiu podmienku nevyhnutnosti v demokratickej\nspoločnosti. Pri ustanovení obmedzenia základného ľudského práva treba vždy dôkladne zvážiť, či\nneexistujú aj iné prostriedky na dosiahnutie deklarovaného legitímneho cieľa za použitia menej\ninvazívnych prostriedkov, t. j. takých, ktoré nebudú vôbec alebo v menšej miere zasahovať do\npredmetného základného ľudského práva. V tomto prípade zákonodarca pre dosiahnutie ním\ndeklarovaného cieľa ochrany pred dezinformáciami a účelovými informáciami zvolil prostriedok,\nktorý závažným spôsobom zasahuje do informačných základných práv a priamo ich obmedzuje,\npričom sa ani len nepokúsil nájsť iné, menej obmedzujúce riešenie (prostriedok), ktorým by tento\ncieľ mohol dosiahnuť.».\n9. Navrhovateľka preto uzavrela, že napadnuté ustanovenie je v rozpore s čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4\na čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 10 dohovoru. Na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd rozhodol,\nže napadnuté ustanovenie nie je v súlade s príslušnými referenčnými normami.\nI.3. Namietaný nesúlad s princípom rovnosti a ústavným zákazom postihu za uplatňovanie\nzákladných práv a slobôd:\n10. V tejto časti návrhu navrhovateľka napáda nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 1, 2\na 4 ústavy a čl. 14 dohovoru.\n11. Navrhovateľka o. i. argumentuje tým, že „55. Vyššie opísaná realita však znamená, že\naplikáciou napadnutého ustanovenia vznikne nerovnosť (v podobe informačnej asymetrie\na nerovnakého prístupu k informačným základným právam) medzi dvomi skupinami účastníkov\npolitickej súťaže a aj medzi dvomi skupinami voličov.\n56. Keďže realizácia volebných prieskumov zostáva aj počas moratória na zverejňovanie\nprieskumov povolená a tieto ostanú k dispozícii kandidujúcim subjektom, tak jedna skupina\núčastníkov politickej súťaže (politické strany a ich kandidáti, prípadne aj členovia volebných štábov\na členovia politických strán s prístupom k výsledkom prieskumov) prístup k týmto informáciám mať\nbude, zatiaľ čo druhej skupine účastníkov tej istej politickej súťaže (verejnosť, voliči) zákonodarca\nbez splnenia ústavných podmienok prístup k týmto informáciám odoprel. Kým teda prvá skupina\núčastníkov politickej súťaže má zabezpečenú úplnú realizáciu jej základných informačných práv,\ndruhá skupina účastníkov tej istej politickej súťaže je na jej základných informačných právach\n(týkajúcich sa tých istých skutočností) bezdôvodne a protiústavné ukrátená...\n60. Okrem toho, porušenie zákazu zverejňovania volebných prieskumov je správnym deliktom.\nZa spáchanie tohto správneho deliktu hrozia príslušným osobám administratívnoprávne sankcie\n(pokuty). To znamená, že takýmto osobám hrozí za realizovanie ich základných informačných práv\n\n5\n\nujma, čo je v rozpore aj s ústavným zákazom postihu za uplatňovanie základných práv a slobôd\npodľa čl. 12 ods. 4 ústavy.“.\n12. Navrhovateľka preto uzavrela, že napadnuté ustanovenie je v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4\nústavy a čl. 14 dohovoru. Na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že napadnuté\nustanovenie nie je v súlade s príslušnými referenčnými normami.\nI.4. Namietaný nesúlad s princípom ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej\nspoločnosti:\n13. V tejto časti návrhu navrhovateľka napáda nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 31 ústavy.\n14. Navrhovateľka o. i. argumentuje tým, že «64. Ochrana slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti v zmysle čl. 31 ústavy sa týka normotvornej a aplikačnej činnosti\norgánov verejnej moci (štátnych orgánov) ako aj činnosti politických strán, resp. nezávislých\nkandidátov v súvislosti s voľbami. Tieto orgány môžu porušiť právo na rovnosť šancí tým, že\nv rámci volebnej kampane nezákonným alebo neústavným spôsobom pôsobia v prospech alebo\nneprospech jednej politickej sily...\n66. Miera prístupu všetkých účastníkov politickej súťaže k informačným základným právam\na k možnosti ich v čo najširšej miere realizovať má priamy dopad na mieru slobody súťaže\npolitických síl, pričom ide doslova o „spojené nádoby“. Možno to pozorovať na príkladoch krajín,\nv ktorých je demokratická a slobodná súťaž politických síl potláčaná alebo neexistuje, čoho\nsprievodným javom je cenzúra a obmedzovanie verejnosti na ich informačných základných právach\n(ako tomu bolo aj v Československu pred rokom 1989).».\n15. Navrhovateľka preto uzavrela, že napadnuté ustanovenie je v rozpore s čl. 31 ústavy.\nNa základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade\ns príslušnou referenčnou normou.\nI.5. Namietaný nesúlad s princípom právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní:\n16. V tejto časti návrhu navrhovateľka napáda nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 1 ods. 1\nústavy.\n17. Navrhovateľka o. i. argumentuje tým, že „70. Jedným z princípov právneho štátu je aj princíp\nprávnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní. Legislatívnym zásahom, ktorý možno považovať\nza náhlu, resp. neočakávanú zmenu pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali,\nmôže štát porušiť princíp právneho štátu a to aj vtedy, ak nekoná retroaktívne alebo nezasiahne\ndo nadobudnutých práv.\n71. V súlade s princípom právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní by mal zákonodarca\nv procese prijímania zákonov a obzvlášť pri ich novelizácii zohľadňovať doterajší právny stav\na zmeny realizovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie legitímneho cieľa v kontexte\ns legitímnym verejným záujmom. Zákonodarca by mal pri zmene právnej úpravy voliť také spôsoby,\nktoré budú v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať fakt, že adresáti týchto právnych noriem\ndosiaľ museli prispôsobovať svoje správanie existujúcej právnej úprave. Účelom legitímneho\nočakávania by teda mala byť najmä ochrana adresátov pred nepredvídateľnými mocenskými\nzásahmi do právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Tieto princípy\n\n6\n\nteda chránia adresátov právnych noriem pred zmenou pravidiel hry „počas hry“. Opäť je možné\nodkázať aj na nález ústavného súdu citovaný v bode 65 ohľadne potrebnej miery zdržanlivosti\nštátnych orgánov počas volebnej kampane.“.\n18. Navrhovateľka preto uzavrela, že napadnuté ustanovenie je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nNa základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade\ns príslušnou referenčnou normou.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka konania a ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:\n19. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) listom jej predsedu č. PREDS12/2020 z 13. júla 2020, doručeným ústavnému súdu 14. júla 2020, oznámila, že nebude zaujímať\nstanovisko k predmetnej veci.\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n20. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,\nlistom č. 03206/2020/100 z 19. februára 2020, doručeným ústavnému súdu 25. februára 2020,\noznámila, že sa nebude k návrhu vyjadrovať.\nII.3. Stanovisko verejnej ochrankyne práv:\n21. K návrhu sa podaním č. 4258/2019/VOP zo 16. decembra 2019, doručeným ústavnému súdu\n16. decembra 2019, vyjadrila verejná ochrankyňa práv, ktorá predložila podľa § 86 ods. 4 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „Stanovisko verejnej ochrankyne\npráv k návrhu prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov\n(amicus curiae)“, v ktorom sa plne stotožnila s návrhom prezidentky.\nII.4. Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky:\n22. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom č. k. 1 GÚp 5/20/1000-3\nz 20. februára 2020, doručeným ústavnému súdu 26. februára 2020, vo svojom stanovisku uviedla,\nže «V prípade prieskumov verejnej mienky spočívajúcej v predvolebných prieskumoch je však\ncieľom skôr snaha o eliminovanie voličského taktizovania, pod ktorým si možno predstaviť výkon\naktívneho volebného práva, ktorý je ovplyvnený snahou voliča maximalizovať vplyv a význam\nsvojho hlasu. V pomernom volebnom systéme súvisí volebné taktizovanie najmä s uzatváracou\nklauzulou, ktorá je opatrením proti veľkej roztrieštenosti odovzdaných hlasov. V prípade, že sa\nkandidujúci subjekt v prieskumoch verejnej mienky nachádza v štatistickej odchýlke uzatváracej\nklauzuly (pri samostatnej kandidujúcej strane ide o hranicu 5%), má volič tendenciu zvažovať\nvoľbu iného politického subjektu, ktorý má jeho prvotne zamýšľaný politický subjekt najväčší\nnázorový a hodnotový prienik. Cieľom voliča je v tomto prípade maximalizácia sily jeho hlasu\n\n7\n\na snaha o to, aby neprepadol, resp. aby sa pomerne nerozdelil medzi ostatné politické subjekty,\nktoré volič nepodporuje.\n2. K 50-dňovému zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov konkrétne...\nZa úskalie prieskumov verejnej mienky sa považuje pochybné pozadie niektorých subjektov, ktoré\nich vykonávajú. Práve týmto argumentom dôvodil zákonodarca pri prijímaní zákona o volebnej\nkampani. V procese prijímania zákona o volebnej kampani bol pôvodne navrhovaný 21-dňový zákaz\nzverejňovania volebných prieskumov. Od tejto hranice zákonodarca ustúpil a pristúpil\nk miernejšiemu, 14-dňovému zákazu, ktorý bol však prekvapivo zákonom č. 413/2019 Z. z. ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony\nzmenený na 50 dní.\nKeďže dôvodová správa k predmetnému zákonu sa uvedenej novelizácii nevenuje, nie je možné\nskúmať, čo viedlo zákonodarcu k takejto zásadnej zmene, ktorá sa vymyká doterajšej slovenskej\nvolebnej tradícii, ako aj trendom volebných pravidiel okolitých štátov. Relatívne dlho trvajúci zákaz\nzverejňovania volebných prieskumov teda nie je na území Slovenskej republiky historicky daný, ani\npodmienený lokálnymi špecifikami, ktoré by odôvodňovali špecifickú právnu úpravu predvolebnej\nkampane. Aj predchádzajúca právna úprava obsiahnutá v § 23 ods. 5 zákona č. 80/1990 Zb.\no voľbách do Slovenskej národnej rady dovoľovala zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov\nverejnej mienky najviac do štrnásteho dňa pred dňom volieb...\n3. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v medziach slobody prejavu\nSloboda prejavu je základným inštrumentom demokratického právneho štátu, pričom sa zvykne\nradiť na čelo politických práv. Možnosti obmedzenia slobody prejavu sú obsiahnuté v čl. 10 ods. 2\n„Dohovoru“ a čl. 26 ods. 4 „Ústavy“. V zmysle oboch základných ústavnoprávnych dokumentov je\njedinou formálnou podmienkou skutočnosť, že zásah do slobody prejavu musí byť vykonaný\nzákonom. Uvedená podmienka je bezpochyby splnená.\nPokiaľ ide o materiálne podmienky možnosti obmedzenia slobody prejavu, tieto sú dve. Prvou je, že\nzásah do slobody prejavu musí byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutný a druhou, že musí\nvystúpiť na ochranu taxatívne vymedzených verejných záujmov. K uvedeným podmienkam ústavný\nsúd vytvoril rozsiahlu judikatúru, pričom tento test bude musieť podstúpiť aj § 17 zákona o volebnej\nkampani.\nPokiaľ ide o skutočnosť, či zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov sleduje legitímny\ncieľ, tu je potrebné zopakovať, že zákaz má slúžiť na čo najúčinnejšie zamedzenie fenoménu\nvoličského taktizovania. Taktizovanie spôsobuje, že výsledky volieb nemusia reflektovať skutočné\nhodnotové a politické rozvrstvenie v spoločnosti, čím dochádza k negovaniu významu a účelu\nvolieb. Pokiaľ ústavný súd prijme tézu, že voľby majú čo najvierohodnejšie odrážať hodnotovú vôľu\nvoličov, tak opatrením spôsobilým chrániť volebné právo je aj zákaz zverejňovania výsledkov\nvolebných prieskumov v období bezprostredne pred voľbami.\nAplikácia testu nevyhnutnosti však v uvedenom prípade nebude jednoduchá. Sloboda prejavu sa\nmôže dostať do kolízie s iným právom alebo slobodou zaručenou v „Dohovore“, napr.\nso subjektívnym volebným právom podľa čl. 3 Dodatkového protokolu, aj napriek tomu, že ide\no práva silne prepojené. V otázke nevyhnutnosti je potrebné sa zamyslieť nad následkom\nprípadného voličského taktizovania, ku ktorému môže neexistencia zákazu zverejňovania výsledkov\nvolebných prieskumov viesť.\n\n8\n\nV prvom rade sa môže volič (napr. v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky)\nprikloniť na stranu subjektu, ktorý atakuje hranicu zvoliteľnosti, aby jej pomohol. Naopak, ako už\nbolo spomenuté, môže zmeniť názor a rozhodnúť sa uvedený subjekt nevoliť, aby jeho hlas\nneprepadol. Okrem toho môžu výsledky zverejnených volebných prieskumov voliča motivovať ísť\nvoliť (aj keď voliť ísť nechcel), ale aj demotivovať ísť voliť (ak mal v pláne ísť k voľbám). Volič sa\npod vplyvom zverejneného predvolebného prieskumu môže rozhodnúť ísť voliť aj s cieľom zvrátiť\nzverejnené informácie v snahe dokázať, že sa prieskum mýlil. Z uvedeného je zrejmé, že samotné\nvolebné taktizovanie môže meniť názor niektorého typu voliča. Rozhodovanie voliča a menenie jeho\npreferencií aj v relatívne krátkom čase pred konaním volieb je však jeho legitímnou možnosťou\na predstavuje realizáciu aktívneho volebného práva...\nAk teda zákonodarca predpokladá neobjektívnosť prieskumu, možno takýto teoretický negatívny\ndôsledok odstrániť menej závažným zásahom do slobody prejavu a práva na informácie, ale upraviť\npodmienky vykonávania predvolebných prieskumov tak, aby zásah do základných práv nebol taký\nzávažný.\n4. Záver\nVzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že ustanovenie § 17 zákona č. 181/2014 Z. z.\no volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách\na politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. nie je v súlade\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2, a 4, čl. 31 „Ústavy“ a čl. 10,\nčl. 18 „Dohovoru“.».\nII.5. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky v liste č. k. KP 3/2020-25 z 20. februára 2020, doručenom\nústavnému súdu 2. marca 2020, uviedol: „V plnom rozsahu sa stotožňujem s dôvodmi ústavnej\nsťažnosti uvedenými v návrhu prezidentky republiky a nepovažujem za účelné tam uvedené\nkvalifikované dôvody opakovať. Dovoľujem si preto len niekoľko stručných poznámok...\nSamotný proces prijatia zákona, na ktorý prezidentka republiky rovnako poukázala, je možné\npovažovať za príčinu toho, že sa náležíte nepreskúmali všetky potencionálne negatívne dôsledky\nprijatej zákonnej úpravy o predĺžení moratória na publikovanie volebných prieskumov. V tejto\nsúvislosti považujem za osobitne závažné dôvody uvedené v bodoch 80, 84 a nasl. návrhu\nprezidentky republiky...\nPrezidentka republiky pre prípad vyhovenia návrhu vo veci samej požiadala, aby ústavný súd\nrozhodol, že stratou účinnosti napadnutého ustanovenia sa neobnovuje platnosť predchádzajúceho\nznenia § 17 zákona o volebnej kampani a navrhované riešenie je efektívne. I keď možno súhlasiť\ns argumentáciou , že dôvody vyslovenia neústavnosti sa môžu vzťahovať rovnako aj na 14 dňové\nmoratórium zverejňovania prieskumov, som toho názoru, že zmena by sa mala udiať v riadnom\nlegislatívnom procese, po náležitej diskusii v zákonodarnom zbore (či vôbec je potrebné\nmoratórium a v akom trvaní). K takej diskusii by malo inšpirovať zákonodarcu práve odôvodnenie\nústavného súdu.“\n\n9\n\nII.6. Replika navrhovateľky:\n24. Navrhovateľka vo svojej replike z 10. septembra 2020 uviedla:\n„1. Keďže doručené stanoviská účastníka konania a iných oslovených orgánov Slovenskej republiky\nsa buď priamo stotožňujú s návrhom na začatie konania (GP SR, NS SR) alebo sa k nemu\nnevyjadrujú (NR SR, vláda SR), nepovažujeme za potrebné sa k nim ďalej vyjadrovať.\n2. Napriek tomu navrhujeme vykonať verejné ústne pojednávanie o návrhu na začatie konania,\nna ktorom bude priestor (a) zodpovedať prípadné otázky členov pléna Ústavného súdu a (b)\nprerokovať otázky (ne)obnovenia platnosti a účinnosti právnej úpravy novelizovanej napadnutým\nprávnym predpisom a dopadov návrhu na začatie konania a rozhodnutia o ňom na moratórium\nna zverejňovanie volebných prieskumov pred druhým kolom volieb prezidenta Slovenskej republiky\n(druhá veta § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani).“\nNásledne navrhovateľka 30. marca 2021 oznámila, že na ústnom pojednávaní netrvá.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n25. Ústavný súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky, so stanoviskami národnej rady\na vedľajšieho účastníka a so stanoviskami verejnej ochrankyne práv, Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k nasledujúcim záverom:\nIII.1. K namietaným nedostatkom legislatívneho procesu:\n26. Ústavný súd sa zaoberal procesom prijatia napadnutého ustanovenia. V tomto procese vidí\nnavrhovateľka nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 2 ods. 2 ústavy.\nNapadnuté ustanovenie v § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení\nzákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov\nčíslovku 14 nahradilo číslovkou 50, a tým vytvorilo znenie „V čase 50 dní predo dňom konania\nvolieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky\nvolebných prieskumov. Ak sa koná druhé kolo volieb prezidenta, výsledky volebných prieskumov\nje zakázané zverejňovať v čase sedem dní predo dňom konania druhého kola volieb a v deň konania\nvolieb až do skončenia hlasovania.“.\n27. Napadnuté ustanovenie sa do právneho poriadku dostalo ako súčasť čl. IV zákona\nč. 413/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu\nvolebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia niektoré zákony.\nZákon č. 413/2019 Z. z., ktorý je z formálneho hľadiska novelizujúcim zákonom, má spolu šesť\nčlánkov, ktorými dochádza k novelizácii piatich zákonov, a to:\n1. Čl. I – novelizácia zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 180/2014 Z. z.“),\n2. Čl. II – novelizácia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017\nZ. z. a zákona č. 344/2018 Z. z.,\n3. Čl. III – novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov,\n4. Čl. IV – novelizácia zákona č. 181/2014 Z. z. a\n10\n\n5. Čl. V – novelizácia zákona o ústavnom súde.\nV čl. VI je ustanovenie o účinnosti zákona.\n28. Zákon č. 413/2019 Z. z. bol výsledkom zákonodarného procesu, ktorý začal podaním návrhu\nposlancov národnej rady Mariána Kéryho a Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v VII. volebnom období národnej rady pod\nčíslom parlamentnej tlače 1579 (ďalej len „návrh zákona“).\n29. Návrh zákona bol podľa všeobecnej časti dôvodovej správy odôvodnený najmä, ale nielen tým,\nže «V posledných rokoch so stúpajúcou aktivizáciou občanov v rôznych občianskych združeniach,\naktivitách proti nežiaducim spoločenským javom sa stalo určitou „módou“ túto angažovanosť\npropagovať nielen v rámci volebnej kampane, ale uvádzať ju aj na kandidátnej listine s cieľom, aby\nsa tieto údaje dostali na hlasovací lístok a ovplyvňovali voliča aj v období, keď už je vedenie\nvolebnej kampane zakázané. Zároveň tým dochádzalo k propagácii konkrétnych občianskych\nzdružení, ktoré zároveň verejne propagovali svoje sympatie k programom politických strán. Cieľom\nposlaneckého návrhu zákona je zabezpečiť, aby údaje o zamestnaní kandidátov na kandidátnej\nlistine, ako aj na hlasovacom lístku boli skutočne údajmi o ich zamestnaní a aby sa tento priestor\nnezneužíval na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, resp. aby tento\núdaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, ku konkrétnej občianskej\niniciatíve, k združeniu a podobne. Kandidát má samozrejme právo hlásiť sa k rôznym občianskym\naktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci\nvysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.».\n30. Vytýčený cieľ návrhu zákona sa premietol do jeho štruktúry a obsahu. Návrh zákona obsahoval\nv čl. I novelizáciu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a menil tie jeho ustanovenia, ktoré sa\ntýkajú náležitostí zoznamu kandidátov, resp. kandidátnych listín pre jednotlivé voľby konané na\núzemí Slovenskej republiky, a to tak, že obsahovo upravoval časť týkajúcu sa údaja o zamestnaní,\nktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny. Táto úprava predstavovala vecný\nobsah, resp. predmet úpravy návrhu zákona.\n31. Návrh zákona tak, ako bol podaný, neobsahoval okrem čl. I novelizáciu žiadneho ďalšieho\nzákona a v čl. II bolo ustanovenie o účinnosti zákona.\n32. Návrh zákona bol v prvom čítaní prerokovaný na 49. schôdzi národnej rady 18. septembra 2019\na táto uznesením č. 2044 rozhodla o jeho prerokovaní v druhom čítaní. Národná rada týmto\nuznesením rozhodla o výboroch, ktoré prerokujú návrh zákona, a to Ústavnoprávny výbor Národnej\nrady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu\na regionálny rozvoj, s lehotou na prerokovanie do 14. októbra 2019. Národná rada týmto uznesením\ntiež rozhodla o gestorskom výbore, a to Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú\nsprávu a regionálny rozvoj, s lehotou na prerokovanie návrhu zákona do 15. októbra 2019.\n33. Počas rokovania národnej rady v druhom čítaní majú poslanci národnej rady právo podávať\npozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Toto právo môžu uplatniť vo výbore, ako aj na schôdzi národnej\nrady. Formálne požiadavky na pozmeňujúci a doplňujúci návrh podaný vo výbore alebo na schôdzi\nnárodnej rady sú rovnaké, a to písomná forma a odôvodnenie.\n\n11\n\n33.1. Najviac známy rozdiel predstavuje potreba podpory pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu\npodaného na schôdzi národnej rady aspoň 15 poslancami národnej rady, čo sa pri pozmeňujúcom\na doplňujúcom návrhu podanom vo výbore nevyžaduje. Už menej známou skutočnosťou je, že\nokrem požiadavky aspoň 15 podpisov poslancov národnej rady sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh\npodaný na schôdzi národnej rady povinne zverejňuje na webovom sídle národnej rady, a to\nnezávisle od toho, či bol alebo nebol národnou radou schválený [§ 82 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“)]. Je tým naplnený princíp\ntransparentnosti legislatívneho procesu v národnej rade. Súčasne je možné zistiť, ktorý poslanec\npozmeňujúci a doplňujúci návrh podal.\n33.2. Takáto požiadavka sa ale nevzťahuje na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané\nvo výboroch. Ak je takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh podaný vo výbore a je schválený, je\nsúčasťou prílohy k uzneseniu výboru, ktoré sa povinne zverejňuje na webovom sídle národnej rady,\na následne je podľa § 79 ods. 4 písm. d) rokovacieho poriadku súčasťou spoločnej správy výborov.\nTá sa tiež povinne zverejňuje na webovom sídle národnej rady. Je preto možné identifikovať,\nna ktorom výbore bol podaný a schválený príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, nie je ale\nmožné identifikovať, ktorý poslanec ho podal.\n33.3. Relatívne jednoduchšie podanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vo výbore je\nvyvážené tým, že v prípade jeho schválenia (a zverejnenia ako súčasti spoločnej správy výborov)\nmôže byť predmetom rozpravy na schôdzi národnej rady, výsledkom ktorej môže byť aj to, že\nnebude schválený. Takáto rozprava je formálne zachovaná aj v prípade predloženia pozmeňujúceho\na doplňujúceho návrhu na schôdzi národnej rady, ale fakticky môže byť limitovaná tým, že\npozmeňujúci a doplňujúci návrh bude (takticky) podaný posledným rečníkom v rozprave, čím\nrozprava k nemu bude fakticky obmedzená na faktické poznámky k vystúpeniu rečníka.\n34. Vo vzťahu k návrhu zákona možno konštatovať, že na rokovaní Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj 10. októbra 2019 bol podaný\na uznesením tohto výboru č. 257 schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, podľa ktorého\n«Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:\nČl. II\nZákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z.\no politických stranách a politických hnutiach v znení zákona 181/2014 Z. z., zákona\nč. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2017 Z. z., zákona č. 73/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z.\na zákona č. 208/2019 Z. z. sa mení takto:\nV § 17 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „50“.\nDoterajší čl. II sa označuje ako čl. III.\nV nadväznosti na doplnenie nového čl. II sa vykoná úprava názvu zákona.\nNový navrhnutý článok II nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov, čo sa\npremietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.».\n35. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol odôvodnený takto:\n„Ide o úpravu, ktorú si vyžiadala aplikačná prax. Prieskumy verejnej mienky aj z vyjadrenia\nniektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej\nmienky ovplyvňovať mienku voličov. Dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce\n\n12\n\npo sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia. Dôsledkom takého tzv.\ninformovania voličov je, že volič je zmätený a je iba na ňom, ktorému prieskumu sa rozhodne\ndôverovať a na základe ktorého prieskumu si utvára názor na prípadnú úspešnosť politickej strany\nvo voľbách. Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča\nna informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými\ninformáciami. Je potrebné priznať, že samy politické strany nemajú dôveru v uverejňované\nprieskumy verejnej mienky a na vlastné náklady si zabezpečujú prieskumy, ktoré používajú pre\nseba na účely lepšieho manažovania volebnej kampane a politickej reklamy. Tým vlastne\npotvrdzujeme, že voličove právo na informácie už dnes je porušované prinajmenšom v tom, že volič\nmá iné informácie ako politická strana. Táto téma dlhodobo rezonuje v spoločnosti a viackrát sa\nnielen voliči, ale aj politické strany o podobných manipuláciách presvedčili. Je potrebné vysloviť\nsúhlas s hlasmi, ktoré tvrdia, že volič má právo na informácie, zároveň však dodávame, že volič má\nzároveň právo na ochranu pred dezinformáciami. Návrh zmeny zákona má ambíciu chrániť voliča\npred cielenými informáciami zameranými na jeho ovplyvnenie v prospech určitej politickej strany\na nechať ho samého urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa\nrozhodne voliť.\nÚčinnosť tohto článku sa navrhuje tak, aby sa vzťahoval pre voľby do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky v roku 2020.“\n36. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol spolu s ďalšími tromi, ktoré mali ale iba legislatívnotechnický charakter, súčasťou spoločnej správy výborov schválenej Výborom Národnej rady\nSlovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 265 z 15. októbra 2019.\n37. Počas rokovania o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady 28. októbra 2019\nbolo podaných spolu päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Národná rada hlasovala o štyroch\n(hlasovanie o jednom bolo vylúčené schválenou spoločnou správou) a schválené boli dva.\n38. Obsahom oboch schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo nahradenie slov\n„nezávislý kandidát“ slovami „kandidát bez politickej príslušnosti“ v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky, čo si vyžiadalo aj rozšírenie návrhu zákona o novelizáciu\n- zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\n- zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z. a zákona\nč. 344/2018 Z. z.,\n- zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov,\n- zákona č. 181/2014 Z. z. a\n- zákona o ústavnom súde.\n39. Návrh zákona bol schválený na schôdzi národnej rady 28. októbra 2019 uznesením národnej\nrady č. 2235. Po schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov\na dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo schôdze národnej rady bol návrh zákona\nschválený v znení, ktoré okrem pôvodnej úpravy týkajúcej sa zamestnania kandidátov v pôvodnom\nčl. I, ktorým bol zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obsahoval aj nahradenie slov\n„nezávislý kandidát“ slovami „kandidát bez politickej príslušnosti“ v tomto zákone a ďalej\n\n13\n\nobsahoval v nových článkoch chronologicky usporiadanú (i) novelizáciu zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z. a zákona č. 344/2018 Z. z. v čl. II týkajúcu\nsa úpravy nezávislých kandidátov, (ii) novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. III týkajúcu sa úpravy\nnezávislých kandidátov, (iii) novelizáciu zákona č. 181/2014 Z. z. v čl. IV obsahujúcu v bode\n1 napadnuté ustanovenie a v bode 2 týkajúcu sa nezávislých kandidátov a (IV) novelizáciu zákona\no ústavnom súde v čl. V týkajúcu sa nezávislých kandidátov. V čl. VI bolo ustanovenie o účinnosti\nzákona.\n40. Navrhovateľka, disponujúc oprávnením podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy, vrátila\n6. novembra 2019 zákon z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, na opätovné prerokovanie národnou\nradou. V časti III rozhodnutia č. 4833-2019-KPSR, ktorým využila svoje ústavné oprávnenie podľa\nčl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy, navrhla zmenu v § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. vypustiť.\n41. Národná rada v VII. volebnom období pod číslom parlamentnej tlače 1764 prerokovala a podľa\nčl. 84 ods. 3 ústavy schválila 26. novembra 2019 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou\nna opätovné prerokovanie. Národná rada neschválila pripomienky prezidentky a schválila zákon\nv pôvodnom znení.\n42. Zákon bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 4. decembra 2019 pod číslom\n413/2019 Z. z. Zákon bol vyhlásený bez podpisu prezidentky, ktorá využila svoje ústavné\noprávnenie podľa čl. 87 ods. 3 ústavy a zákon nepodpísala. Zákon č. 413/2019 Z. z. nadobudol\núčinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I až III, čl. IV bodu 2 a čl. V, ktoré nadobudli účinnosť\n1. mája 2020.\n43. V spôsobe prijatia napadnutého ustanovenia vidí navrhovateľka nesúlad s čl. 2 ods. 2 ústavy,\na to konaním národnej rady, ktorá napadnuté ustanovenie schválila ako pozmeňujúci a doplňujúci\nnávrh, ktorý je podľa navrhovateľky problematický z obsahového hľadiska, ako aj z procesného\nhľadiska.\n44. Obsahový problém vidí navrhovateľka vo vzťahu k návrhu zákona, ku ktorému bolo napadnuté\nustanovenie schválené ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Navrhovateľka v tom vidí prílepok,\nktorý obsahovo nesúvisí s predmetom úpravy návrhu zákona.\n45. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou navrhovateľky dáva do pozornosti, že návrh zákona\nbol predložený ako poslanecký návrh zákona. To formálne vylučuje argumentáciu navrhovateľky\nzákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 400/2015 Z. z.“). Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sa § 2 až § 10 nevzťahujú na návrh ústavy,\nústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec\nNárodnej rady Slovenskej republiky. Na návrh zákona sa preto formálne nevzťahuje ani požiadavka\npodľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z., ktorým navrhovateľka opiera svoju argumentáciu\no prílepku.\n\n14\n\n46. Aj keď sa zákon č. 400/2015 Z. z. formálne na poslanecké návrhy zákonov nevzťahuje,\npožiadavka obsahovej súvislosti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k návrhu zákona,\nku ktorému je podaný, sa vzťahuje aj na poslanecké návrhy zákonov, a to na základe § 94 ods. 3\nrokovacieho poriadku, podľa ktorého „Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh,\nktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom\nzákona.“. Aj napriek mierne odlišnému slovnému vyjadreniu sleduje § 6 ods. 3 zákona\nč. 400/2015 Z. z. a § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku rovnaký cieľ, a to znemožnenie novelizácie\niného zákona prostredníctvom takého návrhu zákona, medzi ktorými nie je obsahová súvislosť.\n47. Požiadavka obsahovej súvislosti prekonáva formálne chápanie tvorby práva v tom, že jedným\nprávnym predpisom možno novelizovať akýkoľvek iný právny predpis rovnakej právnej sily.\nIde o vyjadrenie pravidla úzkeho vzťahu: „Pravidlo úzkeho vzťahu ustanovuje, že žiaden návrh\nzákona týkajúci sa predmetu odlišného od predmetu novelizovaného návrhu zákona nemôže byť\nsúčasťou takéhoto návrhu. Vyžaduje sa teda obsahová akcesorita medzi návrhom zákona a k nemu\npripojeným návrhom priamych noviel ostatných (iných) zákonov. Z tejto akcesority vyplýva, že\nnávrh zákona, ktorý je súčasťou návrhu novely, čo sa týka jeho obsahovej a vecnej stránky, má byť\nviazaný a závislý od návrhu zákona, ktorého sa týka a ktorý sa navrhuje pozmeniť alebo doplniť,\na tento návrh novely iného zákona nesmie byť mimo obsahového a vecného rámca návrhu zákona.\nRozhodujúcimi kritériami pre uplatnenie tohto pravidla sú:\n- návrh novely iného zákona musí mať obsahový vzťah k predmetu návrhu zákona,\n- fundamentálny účel návrhu novely iného zákona musí mať úzky vzťah k fundamentálnemu účelu\nnávrhu zákona.“ (SVÁK, J. – SURMAJOVÁ, Ž. – BALOG, B. Zákon o tvorbe právnych\npredpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017.\ns. 76 – 77.).\n48. Vo vzťahu k požiadavke § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku je možné doplniť, že «Pozmeňujúci\na doplňujúci návrh ako taký predstavuje právo poslanca reagovať na podaný návrh zákona\na predložiť k nemu svoju legislatívnu predstavu riešenia predloženého návrhu regulácie príslušných\nspoločenských vzťahov. Takto chápaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh nemá negatívne konotácie\na predstavuje realizovanie poslaneckého mandátu. Poslanec jednoducho navrhuje iné riešenie, a to\nje jeho ústavné právo. V tomto rozsahu ide o návrh, ktorý je „pozmeňujúci“, teda meniaci\npredložený návrh zákona, meniaci predložené legislatívne vyjadrenia riešenia nejakého\nspoločenského problému. „Doplňujúci“ rozmer návrhu je v tom, že predložený návrh zákona\nrozširuje.» (BALOG, B. Umenie tvoriť zákony. Schvaľovanie zákonov v Slovenskej republike.\nBratislava : Wolters Kluwer, 2019. s. 59 – 60.). Musí byť ale zachovaná požiadavka úzkeho vzťahu.\n49. Skutočnosť, že na určitej úrovni existuje vzťah, resp. obsahová súvislosť medzi dvoma\nzákonmi, čo by sa dalo povedať o zákone č. 180/2014 Z. z. a zákone č. 181/2014 Z. z. ako takých\n(zákon č. 181/2014 Z. z. v § 1 upravujúcom predmet jeho úpravy priamo odkazuje na zákon\nč. 180/2014 Z. z.), ale nepostačuje na to, aby bolo možné pokladať túto požiadavku za splnenú aj\npri každej ich novelizácii. Každá novela zákona predstavuje formálne samostatný zákon, ktorý má\nsvoj predmet úpravy a tento predmet úpravy vytvára referenčný základ pre posudzovanie toho, či je\npredmet úpravy pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v úzkom vzťahu k nemu alebo nie.\n50. Vo vzťahu k napadnutému ustanoveniu je možné nájsť návod na posúdenie jeho vzťahu\nk zvyšku zákona č. 413/2019 Z. z. v čl. VI tohto zákona upravujúcom účinnosť. Zákon\n\n15\n\nč. 413/2019 Z. z. má delenú účinnosť a túto nadobudol v dvoch momentoch. Bolo to dňom\nvyhlásenia a vo vzťahu k čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV bodu 2 a čl. V to bolo 1. mája 2020. Celý predmet\núpravy zákona č. 413/2019 Z. z. bol rozdelený do dvoch častí, a to na tie ustanovenia, ktoré\nnadobúdali účinnosť už dňom vyhlásenia, čo bolo 4. decembra 2019, a na tie ustanovenia, ktoré\nnadobúdali účinnosť 1. mája 2020. Pri využití legislatívnej techniky delenej účinnosti sa k jednému\ndňu účinnosti viažu všetky ustanovenia zákona (a to v prípade zákona, ktorý upravuje spoločenské\nvzťahy prvýkrát, ako aj v prípade novelizačného zákona), ktoré spolu vecne súvisia, aj keď sú\nv prípade novelizačného zákona v jeho rôznych článkoch.\n51. Takto, hodnotiac účinnosť zákona č. 413/2020 Z. z., možno konštatovať, že v rámci delenej\núčinnosti tohto zákona nadobudlo dňom vyhlásenia účinnosť iba napadnuté ustanovenie a žiadne\niné. Všetky ostatné ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2020. Z hľadiska účinnosti sa zdá, že\nnič iné s napadnutým ustanovením nesúviselo a ono s ničím iným v zákone č. 413/2019 Z. z.\nnesúviselo.\n52. Ustanovenie § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku vytvára právnu bariéru spájania obsahovo\nnesúvisiacej agendy do jedného zákona, resp. vyjadruje požiadavku úzkeho vzťahu medzi návrhom\nzákona a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Existenciu úzkeho vzťahu je možné overiť testom\npodľa kritérií uvedených v bode 47. Napadnuté ustanovenie testom úzkeho vzťahu neprešlo\n(body 50 a 51). Táto skutočnosť sama osebe ale nezakladá nesúlad napadnutého ustanovenia\ns ústavou.\n53. Pre výrok ústavného súdu o nesúlade zákona s ústavou kvôli porušeniu pravidiel zákonodarného\nprocesu musí nastať situácia, že už samotné porušenie legislatívnej procedúry má priamy vplyv\nna ústavnosť prijatého zákona, a to najmä ako dôsledok hrubého a svojvoľného nerešpektovania\npravidiel zákonodarného procesu národnou radou.\n54. Ústavný súd rešpektuje systém trojdelenia štátnej moci, a preto je racionálne zdržanlivý pri\nsvojich zásahoch do činnosti národnej rady. Táto má výsadné postavenie voči ostatným najvyšším\norgánom dané predovšetkým jej odvodenosťou od kreačného aktu ľudu, ktorý reprezentuje, čím\npredstavuje orgán s najsilnejšou demokratickou legitimitou (sp. zn. I. ÚS 76/2011).\n55. Ústavný súd pripomína, že národná rada je ústavným orgánom, ktorý je pri výkone svojich\nprávomocí viazaný ústavou a ďalšími zákonmi, a teda môže postupovať len na ich základe a v nimi\nstanovených medziach. Z princípov právneho štátu je viazaná o. i. aj princípom legality\nvyjadrujúcim požiadavku, aby aj zákonodarná moc bola viazaná požiadavkou konania na základe\nzákona a dodržiavania jeho požiadaviek, osobitne vtedy, ak si ich stanovila sama. Zákonodarná moc\nmá špecifické postavenie v tom, že požiadavky a pravidlá zákonodarného procesu stanovuje sama\na v podmienkach Slovenskej republiky ich vyjadruje v zákone o rokovacom poriadku, ktorý môže\nkedykoľvek zmeniť či dokonca zrušiť, ale kým tak neurobí, je aj ona viazaná ňou samou\nstanovenými pravidlami.\n56. Ústavný súd na základe svojej doterajšej judikatúry volí triezvy prístup k posudzovaniu\nlegislatívneho procesu, majúc na mysli minimalizáciu zásahov do právomoci národnej rady.\nPri posudzovaní ústavnosti právnej úpravy z dôvodu namietaných nedostatkov legislatívneho\nprocesu postupuje ústavný súd vo všeobecnosti zdržanlivo a rešpektuje, že do oblasti parlamentnej\nautonómie patrí aj kontrola národnej rady nad priebehom prijímania zákonov a jej primárna\n\n16\n\nzodpovednosť zaň. Jej súčasťou je aj miera, v akej národná rada schvaľovaním alebo\nneschvaľovaním podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vyjadruje svoju mieru\nakceptácie a tolerancie ich používania v zákonodarnom procese (pozri bod 52).\n57. K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom ústavný súd v prvom rade poukazuje na parlamentnú\nautonómiu (sp. zn. PL. ÚS 6/2017), súčasťou ktorej je aj úprava formálnych a obsahových\nnáležitostí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a procesného postupu národnej rady pri rokovaní\no návrhu zákona vrátane podávania, zverejňovania a schvaľovania pozmeňujúcich a doplňujúcich\nnávrhov v rokovacom poriadku, ale tiež praktický prístup národnej rady k tomuto inštitútu a jej\nmiera a ochota tolerovania jeho využívania. O spôsobe, forme, obsahu, čase a mieste používania\npozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov možno viesť polemiku (k tomu napr. BALOG, B. Umenie\ntvoriť zákony. Schvaľovanie zákonov v Slovenskej republike. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019.\ns. 61 – 62.), ale ich úprava patrí do pôsobnosti národnej rady.\n58. V náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014 ústavný súd (bod 17.3) zdôraznil princíp pluralizmu, podľa\nktorého všetky strany zúčastnené na parlamentnej procedúre majú dostať príležitosť sa\ns prerokúvanou vecou oboznámiť a zároveň sa k nej vyjadriť. S tým zároveň súvisí a plynule na to\nnadväzuje zabezpečenie otvorenej diskusie zástancov konkurenčného názoru, ochrana práva\nparlamentnej menšiny (parlamentnej opozície) na prezentovanie názoru a kontrolu vládnucej\nväčšiny.\nÚstavný súd berie do úvahy skutočnosť, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahujúci napadnuté\nustanovenie bol podaný počas rokovania výboru, bol súčasťou zverejnenej spoločnej správy\nvýborov, a to pred rokovaním národnej rady o návrhu zákona v druhom čítaní na jej schôdzi. Bola\npreto vytvorená možnosť jeho posúdenia v rozprave na schôdzi národnej rady o návrhu zákona\na táto bola aj reálne zo strany poslancov využitá.\n59. Použitie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu s napadnutým ustanovením nepredstavuje takú\nmieru hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného procesu národnou radou,\nktoré by v posudzovanej veci postačovalo na vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 2\nods. 2 ústavy, preto tejto časti návrhu ústavný súd nevyhovel.\n60. Ústavný súd ale dodáva, že jeho zdržanlivý prístup k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa\nvzhľadom na konkrétny prístup zákonodarcu môže zmeniť. Miera zdržanlivého prístupu ústavného\nsúdu k posudzovaniu používania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je totiž nevyhnutne priamo\númerná prístupu samotnej národnej rady k tomuto inštitútu a jej tolerancie jeho využívania\nv procese prijímania zákonov.\nIII.2. K namietanému nesúladu s právom slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\ninformácie a nesplnenie stanovených podmienok na obmedzenie týchto práv:\n61. Napadnuté ustanovenie je v zákone č. 181/2014 Z. z., ktorý upravuje podmienky vedenia\na financovania volebnej kampane pre voľby podľa osobitného predpisu. Tým je zákon č. 180/2014\nZ. z., ktorý upravuje podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do národnej rady,\nvolieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta,\nvolieb do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa čl. 93 až\n99 ústavy.\n\n17\n\n62. Napadnuté ustanovenie je tak potrebné skúmať v kontexte slobodných volieb, volebnej\nkampane a významu informácií pre volebné rozhodnutie. Ústavný súd mal už opakovane možnosť\nvyjadriť sa k významu a miestu slobodných volieb a s nimi spojenej volebnej kampane\nv demokratickom a právnom štáte, ale aj k významu informácií pre volebné rozhodnutie\n(PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 18/98, PL. ÚS 100/07, PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 87/2011,\nPL. ÚS 8/2012).\n63. Ústavný súd pripomína, že pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne.\nO slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej\nplurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať za niektorý\nzo subjektov a nie je ani odrádzajúci od hlasovania za niektoré subjekty; keď majú možnosť\nprístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované\nvolebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez\npoužitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania\nakéhokoľvek druhu (PL. ÚS 100/07).\nSlovenská republika si od roku 1993 vytvorila vďaka slobodným voľbám veľmi silnú tradíciu\nvolebnej dôvery, ktorá znamená, že voľby sú spoločnosťou všeobecne akceptované napriek\nnedokonalostiam a odrážajú skutočnú vôľu voličov (porovnaj záverečnú správu OBSE/ODIHR\nz 19. júla 2019, časť I). Volebná dôvera je preto pre ústavný systém mimoriadne cenná.\n64. Súčasťou princípu slobody volieb je aj možnosť voličov mať prístup k relevantným\ninformáciám, čo je základným predpokladom pre kvalifikované volebné rozhodovanie. Princíp\nslobody volieb je tak úzko spätý s realizáciou práva na informácie garantovaného čl. 26 ústavy,\nktoré spolu s volebným právom predstavuje dôležitý fundament politických práv jednotlivca\n(sp. zn. PL. ÚS 8/2012).\n65. Sloboda prejavu a právo na informácie sa v súvislosti s voľbami najintenzívnejšie prejavuje\npráve počas volebnej kampane. Volebná kampaň má význam z hľadiska informovania voličov\no kandidujúcich politických stranách a jednotlivých kandidátoch a tiež o tom, v akom stave je\nkrajina po príslušnom volebnom období, a to z pohľadu vlády, ako aj z pohľadu opozície\na ostatných kandidujúcich politických strán či jednotlivých kandidátov. Počas volebnej kampane je\nvolič konfrontovaný s množstvom informácií v prospech, ale aj v neprospech kandidujúcich\npolitických strán alebo jednotlivých kandidátov. Tieto informácie môžu mať rôzny charakter,\nobsah, kvalitu a validitu a na voličov môžu zapôsobiť dvojako – môžu podnietiť ich záujem\no verejné veci a o spoločenskú diskusiu, ale môžu zapôsobiť aj opačne – môžu vyvolať stav apatie\na bezmocnosti. To závisí nielen od subjektívneho prístupu voliča k informáciám, ktoré počas\nvolebnej kampane dostáva, ale v objektívnej rovine aj od toho, ako sú informácie vo volebnej\nkampani podávané, či sú úplné alebo neúplné, objektívne alebo tendenčné, skreslené alebo\nneskreslené.\n66. Úlohou demokratického a právneho štátu nie je regulovať vzťah voliča k informáciám\nvo volebnej kampani a jeho vlastné, vnútorné závery, ktoré si na ich základe urobí, a mieru ich\nvplyvu na jeho volebné rozhodnutie. Ústavný súd tu pripomína svoj názor, že „je potrebné\nnepodceňovať voliča“ (PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 14/2011, PL. ÚS 34/2018).\n\n18\n\n67. Na druhej strane je v schopnostiach demokratického a právneho štátu regulovať objektívnu\nstránku volebnej kampane, čo môže zahŕňať napríklad:\n- jej legálnu definíciu,\n- časový moment jej začiatku a jej ukončenia,\n- financovanie volebnej kampane,\n- kontrolu volebnej kampane,\n- vysielanie počas volebnej kampane,\n- zverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch,\n- transparentnosť volebnej kampane,\n- umiestňovanie volebných plagátov,\n- volebné prieskumy.\n68. Takáto regulácia prináša aj obmedzenia či dokonca zákazy. Osobitne citlivo je potrebné\npristupovať k regulácii tých zákazov, ktoré zasahujú do ústavných práv a slobôd. Ak demokratický\na právny štát stanovením zákazu vo volebnej kampani sleduje legitímny cieľ, ktorým je\nzabezpečenie volieb a riadneho výkonu volebného práva, a dostáva sa tým do konfliktu s iným\nlegitímnym cieľom, a to zabezpečením slobody prejavu a práva na informácie, môže jednému\nz nich v konkrétnej situácii priznať prednosť obmedzením toho druhého iba za podmienky prísnej\nprimeranosti (proporcionality) takéhoto zásahu a pri maximálnej ochrane toho práva, ktorému\nnebola daná prednosť.\n69. Vecná podstata napadnutého ustanovenia je zákaz, a to vo vzťahu k zverejňovaniu výsledkov\nvolebných prieskumov. Zákon č. 181/2014 Z. z., ale ani iný právny predpis volebný prieskum, resp.\nvýsledok volebného prieskumu nedefinujú. Keďže ide o ustanovenie, ktoré je súčasťou zákona\nupravujúceho volebnú kampaň, pôjde pri volebnom prieskume o činnosť počas volebnej kampane,\npredmetom ktorej bude zisťovanie podpory kandidujúcich politických strán, koalícií politických\nstrán a kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň. Toto zisťovanie sa deje formou\nprieskumu. Zákon č. 181/2014 Z. z., ale ani iný právny predpis neustanovujú, kto, za akých\npodmienok, akou metódou či metodikou, v akom časovom a kvantitatívnom rozsahu môže takýto\nvolebný prieskum vykonávať a akými metódami má hodnotiť a interpretovať svoje zistenia, teda\nvýsledky volebného prieskumu.\n70. Volebný prieskum v Slovenskej republike nevykonáva žiadna štátna, resp. verejná inštitúcia.\nVykonávanie volebného prieskumu je spravidla predmetom podnikateľskej činnosti obchodných\nspoločností, ktoré volebné prieskumy vykonávajú ako svoju podnikateľskú činnosť na objednávku\na za odplatu.\n71. Ústavný súd nemal doteraz možnosť vyjadriť sa k zákazu zverejňovania výsledkov volebných\nprieskumov.\nV odôvodnení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý obsahoval napadnuté ustanovenie, je\ntakýto zákaz odôvodnený tým, že „Je potrebné vysloviť súhlas s hlasmi, ktoré tvrdia, že volič má\nprávo na informácie, zároveň však dodávame, že volič má zároveň právo na ochranu pred\ndezinformáciami. Návrh zmeny zákona má ambíciu chrániť voliča pred cielenými informáciami\nzameranými na jeho ovplyvnenie v prospech určitej politickej strany a nechať ho samého urobiť si\núsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.“.\n\n19\n\n71.1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k zákazu zverejňovania výsledkov volebných\nprieskumov uviedla, že „V prípade prieskumov verejnej mienky spočívajúcej v predvolebných\nprieskumoch je však cieľom skôr snaha o eliminovanie voličského taktizovania, pod ktorým si\nmožno predstaviť výkon aktívneho volebného práva, ktorý je ovplyvnený snahou voliča\nmaximalizovať vplyv a význam svojho hlasu. V pomernom volebnom systéme súvisí volebné\ntaktizovanie najmä s uzatváracou klauzulou, ktorá je opatrením proti veľkej roztrieštenosti\nodovzdaných hlasov. V prípade, že sa kandidujúci subjekt v prieskumoch verejnej mienky nachádza\nv štatistickej odchýlke uzatváracej klauzuly (pri samostatnej kandidujúcej strane ide\no hranicu 5 %), má volič tendenciu zvažovať voľbu iného politického subjektu, ktorý má jeho\nprvotne zamýšľaný politický subjekt najväčší názorový a hodnotový prienik. Cieľom voliča je\nv tomto prípade maximalizácia sily jeho hlasu a snaha o to, aby neprepadol, resp. aby sa pomerne\nnerozdelil medzi ostatné politické subjekty, ktoré volič nepodporuje.“.\n71.2. Volebný prieskum, resp. jeho výsledok volebné rozhodovanie voličov ovplyvňujú. Ak by to\ntak nebolo, nemalo by zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov význam, a tým by nemala\nvýznam ani právna regulácia jeho zákazu. Vplyv výsledku volebného prieskumu na volebné\nrozhodnutie voliča je rozdielny v závislosti od miery subjektívneho zakomponovania takéhoto\nvýsledku do formovania volebného rozhodnutia konkrétneho voliča. Volič, ktorý je adresátom\nzverejneného výsledku volebného prieskumu, nemá možnosť porovnania alebo vyhodnotenia\nvýsledkov podľa objektívne (právom) stanovených kritérií. Volebný prieskum bez objektívne\nstanovených pravidiel získavania, vyhodnotenia a zverejnenia výsledkov môže ovplyvniť volebné\nrozhodnutie voliča aj pre neho napokon neželaným spôsobom.\nNie je v moci ústavného súdu stanoviť parametre volebných prieskumov v záujme poskytovania\nobjektívnych, neskreslených, verných a netendenčných výsledkov volebných prieskumov. Takou\nmocou disponuje iba zákonodarca. V jeho moci je nastaviť vyvážené pravidlá volebných\nprieskumov tak, aby pri ochrane a zabezpečení slobody prejavu a práva na informácie došlo tiež\nk ochrane volebného práva.\n72. V rámci všeobecných východísk pre svoje rozhodnutie sa ústavný súd tiež oboznámil s právnou\núpravou vecne zodpovedajúcou napadnutému ustanoveniu v zákonoch upravujúcich volebnú\nkampaň pred účinnosťou zákona č. 181/2014 Z. z.\nZákon č. 180/2014 Z. z. zrušil o. i. zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov. Tento zákon v § 24 ods. 14 pre voľby do národnej rady\ns účinnosťou od 1. októbra 2004 ustanovoval, že „V deň volieb je až do skončenia hlasovania\nzakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.“.\n73. Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov nebol prvý, ktorý poznal zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov. Zákon\nSlovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v schválenom\nznení v § 23 ods. 4 ustanovoval, že „Uverejňovať výsledky predvolebného prieskumu verejnej\nmienky možno najneskoršie 7 dní predo dňom konania volieb.“. K zmene tejto úpravy došlo\nzákonom č. 187/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady\nč. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo o. i. upravené znenie § 23\nods. 5 tak, že „Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené\nnajviac do štrnásteho dňa predo dňom volieb.“. Táto zmena bola účinná od 18. júna 1998.\n20\n\n74. Ústavný súd sa oboznámil s úpravou zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov\nv iných štátoch. Väčšina európskych štátov nemá žiadne moratórium na zverejňovanie výsledkov\nvolebných prieskumov (Írsko, Spojené kráľovstvo, Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko, Rakúsko,\nDánsko, Švédsko, Litva, Maďarsko, Fínsko, Estónsko). Niektoré štáty zakazujú uverejňovanie\nprieskumov iba v deň volieb (Lotyšsko, Nórsko). Vo viacerých štátoch začína moratórium\nna zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov deň pred voľbami (Francúzsko, Portugalsko,\nChorvátsko, Slovinsko, Bulharsko, Poľsko), vo viacerých dva dni pred voľbami (Ukrajina, Srbsko,\nRumunsko, Bosna a Hercegovina), v jednom štáte tri dni pred voľbami (Česká republika)\na v niektorých štátoch päť dní pred voľbami (Španielsko, Severné Macedónsko, Albánsko,\nBielorusko, Rusko, Moldavsko). Najdlhšie moratórium na zverejňovanie výsledkov volebných\nprieskumov majú Taliansko a Čierna Hora a začína 15 dní pred voľbami.\n75. Z ostatných štátov, ktoré majú moratórium na výsledky volebných prieskumov, je\nnajextrémnejším prípadom Honduras s 30-dňovým moratóriom. Moratórium v rozsahu 50 dní či\nviac nebolo identifikované v žiadnom štáte sveta.\n76. Predmetom záujmu ústavného súdu sú aj prípadné rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov,\nktoré sa moratória na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov týkali.\n77. Podľa rozsudku trestnej sekcie Kasačného súdu Francúzska zo 4. septembra 2001 (Cass. Crim.\n4 septembre 2001, n° 00-85.329) takýto zákaz porušuje čl. 10 dohovoru. Podľa tohto kasačného\nsúdu „zákazom akýmikoľvek prostriedkami uverejňovať, šíriť či komentovať prieskumy verejnej\nmienky v zmysle čl. 1 zákona z 19. júla 1977 zavádzajú príslušné ustanovenia, na ktorých sa\nzakladá trestné stíhanie, obmedzenie práva slobodne prijímať a rozširovať informácie, ktoré nie je\nnevyhnutné pre ochranu legitímnych záujmov uvedených v čl. 10 ods. 2 dohovoru. Vzhľadom na\nto, že sú v rozpore s ustanoveniami dohovoru, nemôže na ich základe dôjsť k odsúdeniu“.\n78. V Španielsku je zakázané uverejňovanie, rozširovanie a reprodukcia predvolebných prieskumov\npäť dní pred konaním volieb do parlamentu, orgánov miestnej samosprávy a Európskeho\nparlamentu. Tento zákaz ustanovuje čl. 69 ods. 7 organického zákona č. 5/1985 o všeobecnej\núprave volieb, pričom predmetné ustanovenie od roku 1985 neprešlo zmenami, pokiaľ ide o počet\ndní, jedine v roku 2011 bol doplnený zákaz prieskumy aj reprodukovať k pôvodnému zákazu ich\nuverejňovania a šírenia. Najvyšší súd Španielska [vo veci STS 1421/2018 (18/04/2018), ECLI:\nES:TS:2018:1421] naznačil, že by bolo vhodné tento zákaz z organického zákona vypustiť: „Treba\nvšak napokon zdôrazniť, že ústredná volebná komisia si je vedomá toho, že by možno bolo vhodné\nzrušiť zákaz uverejňovať prieskumy a ankety v dňoch pred voľbami, ako naznačuje v uznesení sa\nnachádzajúce posúdenie de lege ferenda, čo vysvetľuje, prečo v rozmedzí 3 000 eur až 30 000 eur\nbola uložená pokuta v minimálnej možnej výške, teda 3 000 eur.“\n79. V Slovinsku je zakázané uverejňovať predvolebné prieskumy jeden deň pred voľbami a v deň\nvolieb až do uzavretia volebných miestností. Tento zákaz upravuje čl. 5 ods. 2 zákona o volebnej\na referendovej kampani z 11. mája 2007 v znení neskorších predpisov. Pôvodné znenie tohto\nustanovenia zakazovalo uverejňovať predvolebné prieskumy sedem dní pred voľbami.\nČlánok 5 ods. 2 zákona z 11. mája 2007 bol napadnutý na Ústavnom súde Slovinskej republiky,\nktorý rozhodnutím z 24. marca 2011 rozhodol, že napadnuté sedemdňové moratórium na prieskumy\nje v rozpore so slovinskou ústavou. Ústavný súd Slovinskej republiky v odôvodnení vyjadril tento\nnázor: „Zákaz uverejňovať určité informácie, aby sa médiám zabránilo vplývať na formovanie či\n21\n\nzmenu verejnej mienky, predstavuje zásah do samotnej podstaty roly médií v demokratickej\nspoločnosti. Ovplyvňovanie verejnej mienky je vskutku v povahe médií; médiá v prvom rade (ak si\nodmyslíme ekonomické záujmy) konajú s cieľom informovať verejnosť, čím nevyhnutne\novplyvňujú verejnú mienku. Zvlášť pred voľbami, pokiaľ ide o priame vyjadrenie politickej vôle\nvoličov, je slobodné fungovanie médií ešte dôležitejšie.\nHoci zákonodarca tým, že chcel pred voľbami zakázať neprípustný vplyv médií na voliča, sledoval\nústavne udržateľný cieľ, mal však pred zakázaním prieskumov verejnej mienky najprv zvážiť\nprijatie takej právnej úpravy, ktorá by obmedzovala konanie médií spôsobom zohľadňujúcim\nzáujem médií publikovať prieskumy verejnej mienky, ako aj záujem voličov byť s týmito\ninformáciami oboznámení. Podrobnejšia úprava uskutočňovania prieskumov verejnej mienky v čase\npred voľbami (napr. prikazujúca uviesť deň konania prieskumu, jeho objednávateľa a platiteľa,\ndodávateľa, použitú metodológiu, vzorku, odchýlku a pod.) by znížila riziko neprípustného\novplyvňovania voliča, a tak prispela k naplneniu účelu takýchto prieskumov, ktorým je\nprofesionálne a objektívne informovanie o pohybe verejnej mienky.\nSamozrejme profesionalita a objektivita neznamenajú, že medzi prieskumami nie sú rozdiely alebo\nže médiá sú pri uskutočňovaní týchto prieskumov a ich uverejňovaní úplne neutrálne (zvlášť ak ich\nsprevádza komentár). Avšak v demokratickej spoločnosti je kľúčové, aby bola ponuka médií\npluralitná a volič mal možnosť utvárať si svoju mienku na základe rôznych prieskumov verejnej\nmienky.“\n80. V Bulharsku platil podľa čl. 60 ods. 1 zákona o voľbách zástupcov ľudu, obecných radcov\na starostov z 22. augusta 1991 zákaz uverejňovania predvolebných prieskumov počas 14 dní pred\nvoľbami a v deň volieb. Tento zákaz sa v zmysle § 2 záverečných ustanovení zákona o voľbách\nprezidenta a viceprezidenta republiky vzťahoval aj na tieto voľby. Podobne čl. 66 ods. 3 zákona\no miestnych voľbách z 25. júla 1995 zakazoval uverejňovanie predvolebných prieskumov počas\n7 dní pred voľbami a v deň volieb.\nÚstavný súd Bulharska svojím rozhodnutím z 11. februára 1997 na návrh generálneho prokurátora\nvyhlásil obe napadnuté ustanovenia za protiústavné a pritom uviedol: „Výsledky predvolebných\nprieskumov verejnej mienky môžu byť v období pred voľbami predmetom veľkého záujmu\nzo strany verejnosti a každého občana. Poskytujú informácie o tom, ako je verejná mienka\ndistribuovaná vo volebnom politickom priestore a aké sú tendencie orientácie voličov a preferencie\npolitických síl a jednotlivých politikov, ktorí sa zúčastnia volieb. Zverejňovanie výsledkov\npredvolebných prieskumov môže zohrávať určitú motivujúcu úlohu pri formovaní osobného\nrozhodnutia voliča, či sa volieb zúčastní a koho bude voliť.\nObmedzením práva na prijímanie a šírenie informácií zverejňovaním výsledkov predvolebných\nprieskumov počas 14, resp. 7 dní pred voľbami dochádza k porušeniu ústavného princípu\nspravodlivého vyvažovania ústavných práv.\nNie je v rozpore s ústavou zakazovať takéto publikovanie v deň volieb.“\n81. Najvyšší súd Kanady v rozhodnutí Thomson Newspapers Co. v. Canada z roku 1998 [Thomson\nNewspapers Co. v. Canada (Attorney General), 1998 CanLII 829 (SCC), [1998] 1 SCR 877]\nvyhlásil za protiústavné ustanovenie čl. 322.1 kanadského volebného zákona z roku 1985, ktorý\nustanovoval zákaz uverejňovať predvolebné prieskumy od polnoci v piatok pred volebným dňom až\ndo uzatvorenia volebných miestností, čo bolo nasledujúci pondelok.\n\n22\n\nNajvyšší súd Kanady svoje rozhodnutie odôvodnil o. i aj tým, že «Trojdenné moratórium\nna uverejňovanie prieskumov do istej miery slúži účelu, ktorým je predchádzanie používania\nnepresných prieskumov voličmi tým, že sa kritikom umožní preskúmať metodologické informácie\nposkytnuté prieskumnou agentúrou a spochybniť takto hodnovernosť prieskumu. Do tejto miery\npredmetný zákaz má racionálnu súvislosť s účelom zákona. Avšak vzhľadom na to, že článok 322.1\nnevyžaduje uverejnenie metodologických informácií, moratóriom by sa dosiahlo maximálne to, že\nv prípade, že je prieskum uverejnený bez tejto informácie, by mohla byť jeho hodnovernosť\nspochybnená poukazom na to, že informácie o metodológii neboli uverejnené.\nČlánok 322.1 nezasahuje do slobody prejavu iba v minimálnej možnej miere, ide o veľmi hrubý\nnástroj štátu na dosiahnutie predmetného účelu. Neexistuje sociologický dôkaz, že by kanadskí\nvoliči boli zraniteľní voči prieskumným agentúram a médiám, ktoré uverejňujú prieskumy. Malo by\nsa skôr predpokladať, že kanadskí voliči sú racionálni a že sa dokážu poučiť zo skúseností\na nezávisle posúdiť hodnovernosť jednotlivých zdrojov volebných informácií. Hoci niektorí voliči\nzjavne pripisujú prieskumom určitú hodnotu pri rozhodovaní sa, neboli predložené žiadne dôkazy,\nže by u voličov v minulosti dochádzalo k nedorozumeniam týkajúcim sa presnosti ktoréhokoľvek\nprieskumu. Voliči sú počas predvolebného obdobia neustále bombardovaní prieskumami, a teda\nojedinelý nepresný prieskum pravdepodobne odhalia a nebudú brať do úvahy. V tomto prípade nie\nje vhodné, aby štát reagoval na nedostatok dôkazov uplatnením kritéria „odôvodnenej obavy\nz ujmy“. Po prvé, tvrdenia o existencii rozsiahlej alebo značnej ujmy založené na logických\núsudkoch vychádzajúcich z kontextuálnych faktorov nie sú presvedčivé v kontexte faktorov, ktoré\ntakéto logické úsudky vyvracajú, ako to je v tomto prípade. Po druhé, nejde tu o zraniteľnú skupinu,\nktorej hrozí, že bude manipulovaná alebo zneužívaná prieskumnými agentúrami alebo médiami,\na to z dôvodu existencie protichodných záujmov alebo pre povahu predmetného prejavu. Nemožno\nani povedať, že by Kanaďania vo všeobecnosti zastávali názor, že by ich jeden nepresný prieskum\nmohol pomýliť v akejkoľvek neprípustnej miere.\nAk kontextuálne faktory vedú k záveru, že zákonodarca si neoveril, či ujma, ktorej sa snaží predísť,\nje častá alebo významná, potom nie je namieste sudcovská zdržanlivosť vo vzťahu k zákonodarcom\nzvolenému spôsobu realizácie účelu zákona. V tomto prípade článok 322.1 nie je úzko zameraný\nna dosiahnutie sledovaného cieľa. Tento zákaz je prehnaný, pretože zakazuje v posledných troch\ndňoch volebnej kampane uverejňovať a používať aj všetky tie prieskumy, ktoré spĺňajú zvyčajné\nštandardy presnosti. Zároveň je táto úprava nedostatočná v tom, že nemôže ochrániť voličov pred\nmylnými závermi utvorenými na základe prieskumu, pri ktorom neboli zverejnené informácie\no metodológii. Zjavnou alternatívou by bolo povinné uverejňovanie informácií o metodológii bez\nzavádzania moratória. Hoci takáto úprava by stále ponechávala otvorené dvere uverejňovaniu\nnepresných prieskumov tesne pred voľbami, čo by mohlo mať určitý vplyv na voličov, toto riziko\nby bolo výrazne zredukované jednak tým, že čitatelia by mali prístup k metodologickým údajom,\na tiež tým, že dotknutým stranám by sa takto umožnilo promptne na tieto nepresné prieskumy\nreagovať. Ústavná udržateľnosť článku 322.1 je vážne spochybnená tým, že zákonodarca vôbec\nneuviedol dôvody, pre ktoré zavrhol menej invazívne opatrenia, ktoré sa javia pritom rovnako\núčinné. Napokon z medzinárodných skúseností nemožno vyvodiť žiaden záver.\nŠkodlivé účinky moratória prevažujú nad jeho neistými výhodami. Článok 322.1 má výrazný dopad\nna slobodu prejavu. Tento článok ustanovuje úplný zákaz vzťahujúci sa na politické informácie\nv kľúčovom období volebného procesu. Zákazom sa zasahuje do práv voličov, ktorí chcú mať\nk dispozícii informácie o najnovších prieskumoch, a do práv médií a prieskumných agentúr, ktoré\n23\n\ntieto informácie chcú poskytovať. Hoci si možno predstaviť, že určitý počet voličov nedokáže\nodhaliť nepresný prieskum a že títo voliči sa môžu vo významnej miere na tento chybný výsledok\nspoliehať, čím by bola narušená integrita ich voľby, štát nemôže za kritérium posudzovania\nústavnosti považovať práve tých najhoršie informovaných a najnaivnejších voličov. Nemožno\nakceptovať opatrenia, podľa ktorých informácie vyžadované voličmi, ktoré drvivá väčšina voličov\ndokáže racionálne a správne posúdiť, je potrebné zadržiavať iba kvôli obavám, že zopár málo\nvoličov môže byť takých zmätených, že by hodili hlas kandidátovi, ktorého by inak neuprednostnili.\nVzhľadom na vykonané dokazovanie v tejto veci možno usúdiť, že k takejto ujme dôjde iba\nzriedka. Výhody moratória sú preto marginálne. Jeho negatívny dopad je však výrazný. Predmetný\nzákaz totiž vysiela správu, že médiá môže štát obmedzovať v publikovaní faktických informácií.\nOkrem toho sa týmto zasahuje do spravodajskej funkcie médií vo vzťahu k voľbám. Navyše tým, že\nsa upiera prístup k volebným informáciám, ktoré niektorí voliči môžu považovať za užitočné, tento\nzákaz porušuje nielen ich slobodu prejavu, ale tiež má negatívny dopad na ich vnímanie slobody\na platnosti ich hlasu vo voľbách. Možno zhrnúť, že tento veľmi vážny zásah do slobody prejavu\nvšetkých Kanaďanov nie je vyvážený špekulatívnymi a marginálnymi výhodami, ktoré uvádza\nštát.».\nKanadský najvyšší súd a slovinský ústavný súd naznačujú vhodnosť publikovať spolu\ns prieskumami ich základné parametre.\n82. Z ďalších štátov Ameriky je možné spomenúť rozhodnutia ústavných súdov, resp. najvyšších\nsúdov, ktoré judikovali nesúlad zákonnej úpravy moratória na volebné prieskumy s ústavou, ako aj\ntie, ktoré nesúlad nevyslovili. Súdy ústavného typu pri rozhodovaní vyvažovali medzi slobodou\nprejavu a hodnotou férových volieb s akcentom na slobodu prejavu.\n83. K tým prvým patrí rozhodnutie Ústavného súdu Guatemaly z 23. apríla 2019, ktorým tento\nuznal, že predĺženie moratória z 36 hodín pred voľbami na 15 dní predo dňom volieb sleduje\nlegitímny cieľ, avšak nie je proporcionálne. Zákonodarcovi vyčítal, že neprebehla žiadna diskusia\na ani sociologická štúdia o nevyhnutnosti zavedenia takého opatrenia.\nĎalej je to rozhodnutie Federálneho najvyššieho súdu Brazílie zo 6. septembra 2006, ktorým\nvyhlásil za protiústavný zákaz uverejňovať predvolebné prieskumy od 15. dňa pred voľbami až\ndo 18.00 h volebného dňa pre jeho rozpor s právom na informácie a slobodou prejavu.\nNapokon je to rozhodnutie Ústavného súdu Kolumbie z 28. októbra 1993, ktorým vyhlásil\nza protiústavný čl. 23 ods. 2 kolumbijského zákona č. 58/1985 o postavení politických strán\na financovaní volebnej kampane, ktorý ustanovoval zákaz uverejňovať predvolebné prieskumy\n30 dní pred voľbami. Podľa Ústavného súdu Kolumbie výsledky predvolebných prieskumov\npredstavujú záležitosť verejného záujmu a ich uverejnením nedochádza k porušovaniu verejného\nporiadku, súkromia či všeobecného blaha. Takéto dlhé moratórium už napĺňa znaky cenzúry\na zasahuje do samotného jadra práva na informácie a slobody prejavu.\n84. K tým druhým patrí napríklad Paraguaj, kde je zakázané uverejňovať predvolebné prieskumy\n15 dní pred voľbami. Tento zákaz upravuje čl. 305 zákona č. 834/96, ktorým sa zavádza Volebný\nkódex Paraguaja. Ústavná komora sa ústavnosťou čl. 305 predmetného zákona zaoberala viackrát,\njej judikatúra je však v tejto veci nejednotná. V rozhodnutí o námietke protiústavnosti č. 232\nz 10. apríla 2002 ústavná komora vyhlásila čl. 305 za protiústavný, pretože nedovoleným spôsobom\nzasahuje do samotnej podstaty ústavou garantovanej slobody prejavu a práva na informácie,\nodvolávajúc sa aj na judikatúru kolumbijského ústavného súdu.\n24\n\nV ďalšom rozhodnutí o návrhu na vyslovenie protiústavnosti č. 1287 z 3. decembra 2007 ústavná\nkomora návrhu nevyhovela. Tentokrát ústavná komora rozhodla, že ide o primeraný zásah\ndo slobody prejavu, keďže sleduje legitímny cieľ, je v medziach diskrečnej právomoci zákonodarcu\na z komparatívneho hľadiska v rámci okolitých štátov tento zákaz nijako výrazne nevybočuje.\nĎalej je možné spomenúť Federálny najvyšší súd Argentíny, ktorý vo svojom rozhodnutí\nzo 7. júna 2005 vo veci Asociación de Teleradiodifusoras Argentina y otro c/ Gobierno de la\nCiudad de Buenos Aires uviedol dva argumenty, pre ktoré považoval moratórium začínajúce 48\nhodín pred voľbami za súladné s ústavou. Po prvé, toto moratórium sledovalo legitímny cieľ,\nktorým bolo dať voličom tesne pred voľbami priestor v pokoji si rozmyslieť, koho budú voliť.\nPo druhé, predmetné obmedzenie bolo proporcionálne, pretože trvalo iba krátky čas, pričom celé\nmesiace pred voľbami a počas celej volebnej kampane mali voliči k prieskumom prístup.\nNapokon v Čile je možné rozširovať predvolebné prieskumy iba do 15. dňa predo dňom volieb.\nTento zákaz ustanovuje čl. 32ter organického zákona č. 18.700 zo 6. mája 1988 o ľudových\nhlasovaniach a skrutíniách, ktorý bol do organického zákona doplnený zákonom č. 20.900\nzo 14. apríla 2016.\nKeďže ide o zmenu organického zákona, čilská ústava v tomto prípade vyžaduje predbežnú\nkontrolu ústavnosti Ústavným súdom Čile. Ten rozhodol rozsudkom z 31. marca 2016, že takéto\nprieskumové moratórium nie je v rozpore s ústavou.\nÚstavný súd Čile udržateľnosť tohto zásahu do slobody prejavu odôvodňoval na jednej strane\nprincípom par conditio vyplývajúcim z čl. 18 ods. 1 ústavy, podľa ktorého má organický\nzákonodarca povinnosť zabezpečiť rovnaké postavenie všetkých vo voľbách kandidujúcich\nsubjektov, na druhej strane tým, že predmetným obmedzením sa nezasahuje do podstaty slobody\nprejavu a sleduje sa legitímny cieľ, ktorým je okrem spomínaného zabezpečenia rovnosti\nkandidátov aj predchádzanie manipuláciám. Ústavný súd Čile považoval v tomto ohľade\nza rozhodujúcu skutočnosť, že neexistuje žiadna právna úprava kontroly serióznosti predvolebných\nprieskumov a upravujúca základné požiadavky, ktoré musia spĺňať. V odôvodnení sa uvádza:\n„Práve preto je predmetné obmedzenie v súlade s ústavou.“. Ústavný súd Čile sa obmedzil\nna skúmanie toho, či napadnuté ustanovenie obmedzujúce slobodu prejavu a právo na informácie\nsleduje legitímny cieľ, a ten podľa jeho názoru sleduje (rovnosť zbraní vo volebnej súťaži,\npredchádzanie manipuláciám vyvolaným nekvalitnými prieskumami). Pokiaľ ide o otázku\nproporcionality zásahu voči sledovanému cieľu, Ústavný súd Čile sa obmedzil na konštatovanie, že\npredmetné obmedzenie nezasahuje do samotného jadra spomínaných ústavných práv.\n85. Sloboda prejavu a právo na informácie predstavujú vstup do politických práv. Ich zaradenie\nv úvode tretieho oddielu druhej hlavy ústavy nie je náhodné, pretože práve sloboda prejavu a právo\nna informácie umožňujú realizáciu aj ostatných politických práv. Ich uplatňovanie v demokratickej\nspoločnosti slobodu prejavu a právo na informácie nielen predpokladá, ale v mnohých prípadoch\nv sebe prirodzene obsahuje. Napríklad pri práve pokojne sa zhromažďovať je predpokladom jeho\nrealizácie možnosť vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie o mieste a čase konania\nzhromaždenia a pri účasti na ňom prejavovať svoj názor.\n86. Ústavný súd chápe slobodu prejavu a právo na informácie ako základné politické práva.\nSloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručuje každému\njednotlivcovi ako jeho základné politické právo. Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť\nalebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať\n25\n\na rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu, získať informáciu\ndo svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže\nv súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať (sp. zn. II.ÚS 28/96).\n87. Právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie\na rozširovanie informácií, pričom pod vyhľadávaním informácií sa rozumie vlastné zisťovanie, či\nv oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec existujú, aké a kde sa\nnachádzajú, a pod prijímaním informácií sa zase rozumie získanie informácie do vlastnej\ndispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných\nspracovaná. Účelom práva na informácie je zaručiť šírenie informácií medzi ľuďmi. Vo vzťahu\nslúžiacom na prenos informácie sa zaručuje právo informáciu rozšíriť, ako aj právo informáciu\ndostať.\n88. Napadnuté ustanovenie je súčasťou zákona č. 181/2014 Z. z., ktorý upravuje volebnú kampaň\nako konanie v čase predchádzajúcom voľbám. Napadnuté ustanovenie sa vlastnej volebnej\nkampane, teda činnosti politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických\nhnutí a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúcej k propagácii ich činnosti, cieľov\na programu na účely získania funkcie volenej podľa zákona č. 180/2014 Z. z., síce priamo netýka,\nale predstavuje reguláciu, ktorá sa časovo vzťahuje na volebnú kampaň, preto nie je možné\nnapadnuté ustanovenie preskúmať bez kontextu volebnej kampane a miesta a významu slobody\nprejavu a práva na informácie v nej.\n89. Počas volebnej kampane dochádza k informovaniu voličov práve so špeciálnym zameraním\nna ovplyvnenie ich volebného rozhodnutia, teda rozhodnutia volieb sa zúčastniť a následne\nrozhodnutia odovzdať hlas konkrétnej kandidujúcej politickej strane či dokonca využiť prednostné\nhlasy v prospech konkrétneho kandidáta.\n90. Volebná kampaň bez slobody prejavu a práva na informácie nie je v demokratickej spoločnosti\nmožná, pretože súčasťou volebnej kampane je z jej podstaty aj súťaž politických názorov,\nprogramov a predstáv. Volebná kampaň bez slobody prejavu a bez práva na informácie by\npredstavovala štátnu propagandu nezlučiteľnú s demokratickým štátom. Ústavný súd je preto\ntradične podozrievavý voči zásahom do slobody prejavu (porov. PL. ÚS 5/2017), zvlášť ak ide\no slobodu prejavu počas volebnej kampane.\n91. Sloboda prejavu a právo na informácie nie sú práva absolútne. Okrem všeobecných podmienok,\nktoré sa pri obmedzovaní všetkých základných práv a slobôd musia dodržať podľa čl. 13 ods. 4\nústavy, slobodu prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie možno obmedziť, ak\nsa splnia osobitné podmienky podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať\na šíriť informácie možno v súlade s ústavou obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov, t. j. na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPráva na vyhľadávanie, rozširovanie a prijímanie informácií tvoria nevyhnutne pre svoju vzájomnú\nsúvislosť spojené nádoby, pretože ak je napr. obmedzené právo rozširovať informácie, nemožno\npotom tieto informácie následne ani vyhľadať a ani nikým prijímať.\n92. Formálnou podmienkou je obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie zákonom.\nFormálna podmienka je v prípade napadnutého ustanovenia splnená.\n\n26\n\n93. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide\no opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu niektorého z legitímnych cieľov\nstanovených ústavou. Ak by východiskový stav spoločnosti, v ktorom by došlo k obmedzeniu\nslobody prejavu a práva na informácie bol iný ako demokratický, o obmedzení nie je možné\nhovoriť, a to z dôvodu, že v inom ako demokratickom režime by sloboda prejavu a právo\nna informácie skutočne neexistovali. Tento na prvý pohľad jednoduchý záver súčasne napovedá,\naký má byť nielen východiskový, ale aj výsledný stav spoločnosti po uplatnení obmedzenia slobody\nprejavu a práva na informácie. Tento stav musí byť stále stavom demokratickej spoločnosti. Ani\nochrana legitímneho cieľa nemôže znamenať, že dôjde k takému zásahu do slobody prejavu a práva\nna informácie, ktoré síce ochráni tento cieľ, ale zmení charakter spoločnosti na iný ako\ndemokratický.\n94. S demokratickou spoločnosťou je spojená aj skutočná a otvorená volebná kampaň, v ktorej\nvolič získava informácie, ktoré ovplyvňujú jeho volebné rozhodnutie. Informáciou je nepochybne aj\nvýsledok volebného prieskumu. Takáto informácia tiež ovplyvňuje volebné rozhodnutie voliča.\nAk ide o informáciu, ktorá je zverejnená, má volič možnosť sa s touto informáciou oboznámiť\na rovnako tak aj takúto informáciu ignorovať. V demokratickej spoločnosti to predstavuje jeho\nslobodnú voľbu. Napadnuté ustanovenie jeho slobodnú voľbu o naložení s informáciou o výsledku\nvolebného prieskumu na dlhú dobu pred voľbami vylučuje. V rozsahu intenzity napadnutého\nustanovenia štát slobodnú voľbu voliča nahradil zákazom.\n95. Každé nahradenie slobodnej voľby občana štátnym dirigizmom je zásah do demokratického\ncharakteru spoločnosti. Takýto zásah musí predstavovať opatrenie v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné. Podmienka nevyhnutnosti je materiálna podmienka, ktorú zákonodarca musí splniť,\naby ním ustanovené obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie bolo v súlade s ústavou\n(sp. zn. PL. ÚS 15/98).\n96. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno.\nObmedzenie základného práva alebo slobody nie je nevyhnutné, ak účel obmedzenia zavedeného\nv záujme nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi základnými právami a slobodami, ktoré sa\ndostanú do vzájomného konfliktu, možno dosiahnuť iným spôsobom, pri ktorom by sa dalo vyhnúť\nzavedeniu obmedzenia.\n97. Nevyhnutnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie ako opatrenia nevyhnutného\nv demokratickej spoločnosti je možné pomeriavať jeho proporcionalitou k cieľu chránenému\nobmedzením. Dodržanie princípu proporcionality je možné preskúmať v teste proporcionality.\nVo vzťahu k slobode prejavu a právu na informácie ako politickým právam je potrebné aplikovať\nprísny test proporcionality.\n98. Jeho prvým subtestom je test legality, teda či ide o obmedzenie na základe zákona. Tento test je\nv prípade napadnutého ustanovenia splnený.\n99. Ďalším subtestom prísneho testu proporcionality je test vhodnosti. Týmto testom sa testuje\nnaplnenie ústavou aprobovaného cieľa obmedzenia základného práva alebo slobody a racionálne\nprepojenie medzi takýmto cieľom a obmedzením základného práva alebo slobody.\n100. Ústavne aprobovaný legitímny cieľ predstavuje materiálnu podmienku obmedzenia slobody\nprejavu a práva na informácie. Materiálnou podmienkou je, aby obmedzenie slúžilo na ochranu\n27\n\npráv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie\nalebo mravnosť. Obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie na iný cieľ ako stanovený\nv čl. 26 ods. 4 ústavy alebo bez cieľa nie je prípustné.\n101. Moratórium na výsledky volebných prieskumov (vo vzťahu k voľbám do národnej rady,\nktorých sa týka aj napadnuté ustanovenie) bolo a je v právnom poriadku Slovenskej republiky\nprítomné od vzniku Slovenskej republiky. Jednotlivé zákony upravujúce voľby do národnej rady\nalebo im predchádzajúcu volebnú kampaň v rôznej časovej intenzite zverejňovanie výsledkov\nvolebných prieskumov zakazovali. Táto právna úprava nebola od vzniku Slovenskej republiky\nnapadnutá.\n102. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v čase pred voľbami má svoj účel.\nTým je vytvorenie časového priestoru pred voľbami alebo aspoň v deň konania volieb pre slobodné\nrozhodnutie voliča o tom, komu odovzdá svoj hlas, bez ovplyvňovania informáciami, ktoré by ho\nmohli viesť k prípadnej náhlej zmene jeho volebného rozhodnutia na základe informácie, ktorá by\nsa mohla ukázať ako nepravdivá. Výsledkom by mohlo byť volebné rozhodnutie voliča, ktoré by\nnezodpovedalo jeho pôvodným predstavám a ktoré by nedosiahlo ani ním zamýšľaný výsledok.\n103. Takáto situácia by mohla nastať, ak by napríklad dostal volič pred voľbami z výsledku\nvolebného prieskumu informáciu o tom, že kandidujúca politická strana, ktorá dlhodobo\nnedosahovala výsledok pre postup do národnej rady, by zrazu takýto postupujúci výsledok dosiahla.\nVolič, ktorý sa pri volebnom rozhodovaní riadi pravidlom, aby jeho hlas neprepadol, by na základe\ntakéhoto výsledku zmenil svoje volebné rozhodnutie v prospech takejto politickej strany, pričom\nv konečnom dôsledku by sa ukázalo, že výsledok volebného prieskumu nebol pravdivý a hlas voliča\nby napokon prepadol.\n104. Legitímnym cieľom takto chápaného zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov\nje ochrana volebného práva voličov. Už vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/98 ústavný súd konštatoval,\nexistenciu zásadného významu informácií o politickej strane, jej programe, zámeroch a názoroch jej\npredstaviteľov pre uplatnenie práva zaručeného čl. 30 ústavy. Niet žiadneho dôvodu z okruhu\ntakýchto informácií vylučovať tie, ktoré sú získané zo zverejnených výsledkov volebných\nprieskumov. Zákaz zverejňovania takýchto výsledkov nechráni samotných kandidátov a navyše\nnemá oporu ani v doterajšej volebnej judikatúre, nekorešponduje ani s dostupnou literatúrou\nk tomuto prvku a tiež s dôvodovou správou k uvedenému zákonu, pretože „Volebné moratórium je\nzavedené... ako nástroj na vytvorenie časového priestoru, v rámci ktorého sa má volič slobodne\nrozhodnúť, komu odovzdá svoj hlas, bez ovplyvňovania inými subjektami, ktoré sa podieľajú\nna vedení volebnej kampane alebo ktoré sú nosičmi informácií o kandidátoch.“ (z dôvodovej správy\nk § 2 ods. 2, pozn.).\n105. Súčasne je potrebné dodať, že v demokratickej spoločnosti postavenej o. i. na rovnom\nvolebnom práve je volebné rozhodnutie výsledkom výlučného rozhodnutia voliča a jeho\ntaktizovanie so svojím hlasom je úplne legitímne a štát, resp. verejná moc nie sú oprávnené\ns výnimkou prípadov volebnej korupcie jeho volebné rozhodnutie a dôvody k nemu vedúce\npreskúmavať.\n106. Účel napadnutého ustanovenia je podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu\n„chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami“, pretože „volič má zároveň právo\n\n28\n\nna ochranu pred dezinformáciami. Návrh zmeny zákona má ambíciu chrániť voliča pred cielenými\ninformáciami zameranými na jeho ovplyvnenie v prospech určitej politickej strany a nechať ho\nsamého urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne\nvoliť.“.\n107. Ak by ústavný súd pri identifikácii cieľa napadnutej právnej úpravy vychádzal výlučne\nz odôvodnenia citovaného v predchádzajúcom odseku, potom konštatuje, že takýto účel\nnapadnutého ustanovenia mení vzťah voliča a štátu, resp. verejnej moci v oblasti informácií. Kým\nv prípade situácie uvedenej v bode 102 sa vytvára priestor pre voliča, aby si sám urobil úsudok pred\nvoľbami a svoje volebné rozhodnutie sformoval na základe vlastného vyhodnotenia všetkých\ndovtedy mu dostupných informácií, v prípade napadnutého ustanovenia nastupuje aktivizmus\nverejnej moci, ktorá chce/mala by voliča aktívne chrániť, a to pred dezinformáciami (mimochodom,\nbez legálnej definície, čo je možné za dezinformáciu považovať), ale dokonca aj pred informáciami.\n108. Zo strany ústavného súdu by bolo nesprávne ponechať bez adekvátnej odozvy (prípadne ju\nmlčky akceptovať) argumentáciu zákonodarcu týkajúcu sa ochrany občanov pred dezinformáciami\na účelovými informáciami. Žiadne takéto právo ústava ani dohovor neobsahujú. Občan na základe\nústavy a ani dohovoru nemá právo na ochranu pred dezinformáciami a účelovými informáciami\nz dôvodu, že to neumožňuje sloboda prejavu a sloboda prijímať informácie. Už vôbec neexistuje\npozitívna povinnosť štátu chrániť občanov či voličov pred dezinformáciami a účelovými\ninformáciami.\n109. Ústavný súd už niekoľkokrát zopakoval svoj názor, že voliča je potrebné nepodceňovať\n(sp. zn. PL. ÚS 118/07). Slobodné voľby sú spojené iba so slobodným volebným rozhodnutím\nkaždého voliča. Slobodné volebné rozhodnutie voliča v demokratickej spoločnosti nie je zlučiteľné\ns konaním verejnej moci, ktorá ho aktívne chráni pred informáciami, ktoré sama vyhodnotí ako pre\nvoliča nevhodné. Ak verejná moc pristupuje k voličom či občanom ako k niekomu, kto má také\nmalé, obmedzené alebo podpriemerné znalosti o spoločenskom a osobitne politickom dianí, že\nnedokáže sám vyhodnotiť zverejňované informácie a je odkázaný na ochranu pred nimi zo strany\nverejnej moci, je to poručnícky prístup verejnej moci. Takýto prístup verejnej moci nie je zlučiteľný\nso skutočne demokratickou spoločnosťou.\n110. Cieľ ktorý vytýčil navrhovateľ napadnutého ustanovenia (bod 106) teda nie je legitímny.\nÚstavný súd však neopomína, že napadnuté ustanovenie plní aj cieľ identifikovaný v bode 104\nodôvodnenia, ktorý ale legitímnym je, a preto je potrebné v teste proporcionality pokračovať ďalej\n(test vhodnosti).\n111. Napadnuté ustanovenie nevyhovuje požiadavke vhodnosti pri dosahovaní cieľa spočívajúceho\nv ochrane voliča pred dezinformáciami, pretože preskúmavaný zásah zverejňovania nebráni iným\nspôsobom (nikomu) rozširovať či distribuovať prieskumy. Ústavný súd považoval za potrebné\npodrobiť toto ustanovenie aj testu nevyhnutnosti z pohľadu, či obmedzenie slobody prejavu a práva\nna informácie v intenzite napadnutého ustanovenia nie je väčšie, ako je potrebné na dosiahnutie\núčelu obmedzenia.\n112. Napadnuté ustanovenie zmenilo dĺžku trvania zákazu zverejňovania výsledkov volebných\nprieskumov v § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. vo vzťahu k voľbám do národnej rady tak, že tento\nzákaz predĺžilo zo 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia\n\n29\n\nhlasovania na 50 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia\nhlasovania. Došlo tak k predĺženiu trvania obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie tri\na pol násobne. Takéto predĺženie, resp. rozšírenie časových účinkov zákazu zverejňovať výsledky\nvolebných prieskumov nebolo nijako odôvodnené, a to ani z pohľadu jeho vzťahu/pomeru\nk pôvodnej úprave (tri a pol násobné predĺženie) a ani z pohľadu jeho konečného číselného\nvyjadrenia (50 dní).\n113. Ani z právnej úpravy zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov na území\nSlovenska od roku 1990 a ani z vykonanej komparácie nie je možné identifikovať zákaz\nzverejňovania výsledkov volebných prieskumov, ktorý by dosahoval intenzitu 50 dní predo dňom\nkonania volieb.\n114. Ústavnému súdu nie je známy žiaden dôvod vychádzajúci napríklad z nejakej politologickej\nalebo sociologickej štúdie, ktorý by opodstatňoval, že pre kvalifikované volebné rozhodnutie voliča\na vytvorenie priestoru na jeho slobodné rozhodnutie je potrebné obmedziť mu zákazom prístup\nk informáciám o výsledku volebných prieskumov v dĺžke trvania až 50 dní predo dňom konania\nvolieb.\n115. V skutočnosti takýto dlhý zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov spôsobí, že\nvolič nebude disponovať potrebnými aktuálnymi informáciami, ktoré by pre svoje kvalifikované\nvolebné rozhodnutie potreboval alebo požadoval, a tým napokon jeho prekvapenie či až\nrozčarovanie z výsledku volieb môže byť väčšie, a tým jeho ochota ich akceptovať a stotožniť sa\ns nimi nižšia.\n116. Aj pri rešpektovaní legitímneho cieľa zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov\n(bod 104) nie je možné jeho stanovenie v dĺžke 50 dní predo dňom konania volieb považovať\nza opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na dosiahnutie tohto legitímneho\ncieľa.\n117. Napadnuté ustanovenie preto testom nevyhnutnosti neprešlo.\n118. Napokon je napadnuté ustanovenie potrebné podrobiť aj testu proporcionality v užšom zmysle.\n119. V prípade každého zákona obmedzujúceho základné práva a slobody musia byť zohľadnené\npožiadavky a limity čl. 13 ods. 4 ústavy. Požiadavka čl. 13 ods. 4 ústavy predstavuje základné\nústavné interpretačné pravidlo pre konanie zákonodarcu pri prijímaní takých zákonov, ktorými by\nobmedzoval základné práva a slobody. Táto požiadavka preto musí platiť aj v prípade obmedzenia\nslobody prejavu a práva na informácie zákazom zverejňovania výsledkov volebných prieskumov\npodľa napadnutého ustanovenia.\n120. Podstatou základného práva podľa čl. 13 ods. 4 ústavy je to, na čom je založené. Jeho\nzmyslom je potom to, na čo slúži. Sloboda prejavu je založená na možnosti každého slobodne sa\nprejaviť, vyjadriť svoje názory, myšlienky a city. Sloboda prejavu slúži na vyslovenie, ale aj na\nzamlčanie svojich citov, myšlienok a názorov. Právo na informácie je založené na možnosti\nkaždého slobodne sa dozvedieť informáciu, získať informáciu do svojej dispozičnej sféry,\nspracovať pre svoju potrebu takto slobodne získanú informáciu a podľa uváženia ju aj ďalej\nrozširovať. Právo na informácie slúži na vyhľadávanie, prijímanie a aj rozširovanie názorov,\nmyšlienok a informácií.\n\n30\n\n121. Obmedzenie základného práv a slobody sa môže použiť len na stanovený legitímny cieľ.\nZ ústavnej požiadavky dbať na podstatu a zmysel základných práv a slobôd pri ich obmedzení\na toto obmedzenie použiť len na ustanovený cieľ vyplýva povinnosť zákonodarcu zachovať princíp\nproporcionality medzi cieľom, ktorý sleduje zavedením a právnou úpravou určitého právneho\ninštitútu, a charakterom a intenzitou tohto inštitútu. Prekročenie princípu proporcionality zakladá\nnielen porušenie čl. 13 ods. 4 ústavy, ale zasahuje aj do materiálne chápaného právneho štátu podľa\nčl. 1 ods. 1 ústavy.\n122. Zisťovanie a zverejňovanie výsledkov podpory verejnosti pre politické strany alebo pre\nkonkrétnych politikov nie je v Slovenskej republike právne regulované a je ho možné uskutočňovať\nv zásade kedykoľvek. Takéto konanie ale nie je volebným prieskumom, pretože takéto prieskumy\nsa od volebných prieskumov odlišujú tým, že sa netýkajú politických strán alebo kandidátov\nkandidujúcich v konkrétnych vyhlásených voľbách. Volebný prieskum je také zisťovanie podpory\nverejnosti pre politické strany alebo pre kandidátov, ktoré sa realizuje v čase volebnej kampane\npred konkrétnymi voľbami.\n123. Pre posúdenie toho, či napadnuté ustanovenie dbá na podstatu a zmysel slobody prejavu\na práva na informácie, je relevantné iba jeho posúdenie v kontexte volebnej kampane, a nie mimo\nnej. Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Voľby do národnej rady\nvyhlasuje jej predseda najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Pri vyhlásení volieb do národnej\nrady 110 dní predo dňom ich konania môže volebná kampaň trvať 107 celých dní a prvých sedem\nhodín 108. dňa od ich vyhlásenia. V tomto čase je možné zverejňovať výsledky volebných\nprieskumov, ak to nie je zakázané. Inak povedané, v tomto čase, ak to nie je zakázané, môže ten,\nkto takýmto výsledkom disponuje, ho slobodne zverejniť a každý má právo takýto výsledok\nslobodne získať podľa svojho záujmu do svojej dispozičnej sféry alebo ho odmietnuť, vyhodnotiť\nho, spracovať ho a použiť alebo nepoužiť pri formovaní svojho volebného rozhodnutia a ponechať\nsi ho alebo ho ďalej rozširovať.\n124. Napadnuté ustanovenie zakazuje zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov 50 dní predo\ndňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Vo vzťahu k voľbám\ndo národnej rady a im predchádzajúcej kampani to z hľadiska pomeru dĺžky trvania volebnej\nkampane a dĺžky trvania zákazu podľa napadnutého ustanovenia počas volebnej kampane (zákaz sa\nčiastočne prekrýva aj so zákazom volebnej kampane ako takej) predstavuje 45 %. Zákaz\nzverejňovať výsledky volebných prieskumov 50 dní predo dňom konania volieb a v deň konania\nvolieb až do skončenia hlasovania tak zasahuje do dĺžky trvania volebnej kampane v rozsahu skoro\njej polovice.\n125. Pri takejto intenzite zásahu do slobody prejavu a práva na informácie v čase, keď sú\ninformácie podstatou činnosti všetkých aktérov volebnej kampane, je možné iba ťažko uveriť, že\nzákonodarca pri prijímaní napadnutého ustanovenia dbal na podstatu a zmysel slobody prejavu\na práva na informácie. Navyše, napadnuté ustanovenie nesleduje žiaden legitímny cieľ.\n126. Ústavný súd preto vo vzťahu k čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy, čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 10\ndohovoru návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku.\n\n31\n\n127. Podľa navrhovateľky porušuje napadnuté ustanovenie aj zákaz cenzúry podľa čl. 26 ods. 3\nústavy.\n128. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je definícia cenzúry. Podľa akademického\nvymedzenia „Cenzúru možno rozdeliť na predbežnú a následnú. Za predbežnú (preventívnu)\ncenzúru sa považuje inštitucionálne znemožnenie určitý text, dielo, časť diela vyhotoviť alebo\npreniesť určitý prejav, za následnú úradná kontrola publikácie po jej vyhotovení, pričom než začne\npublikácia byť šírená, neprípustné pasáže sa napr. dodatočne začiernia. Aj tu je teda určitá\npredbežnosť vzťahujúca sa na publikáciu už vyhotoveného obsahu.“ (KLÍMA, K. a kol.\nEncyklopedie ústavního práva. Praha : ASPI, 2007, s. 29.).\n129. Cenzúra predstavuje absolútny, resp. konečný zásah do slobody prejavu a práva na informácie.\nInformácie, ktoré sú cenzúrové, by sa nemali ani vyhotovovať a ak boli vyhotovené, nemali by sa\npredniesť, pričom tento zákaz platí bez časového a personálneho obmedzenia.\n130. Napadnuté ustanovenie zasahuje do slobody prejavu a práva na informácie spôsobom, ktorý\nsíce vzhľadom na miesto, čas a trvanie zásahu porušuje tieto práva v ich podstate, ale nie\nabsolútnym spôsobom. Napadnuté ustanovenie nevytvára inštitucionálny systém, ktorý by\nzakazoval vyhotovovanie volebných prieskumov. Ktokoľvek ich môže vyhotovovať, a to aj v čase,\nkeď je zakázané ich zverejňovanie. Ak je volebný prieskum vyhotovený, je jeho zverejnenie možné\nmimo času zákazu. Tento platí personálne erga omnes, ale nemá neobmedzené časové účinky.\n131. Ak je informácia cenzúrová, nie je ju možné zverejniť vôbec. Pred začatím moratória\nna výsledky volebných prieskumov je ich možné zverejňovať. Ich nezverejňovanie preto nie je\nabsolútne.\n132. Návrhu v časti na vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 26 ods. 3 ústavy preto\nústavný súd nevyhovel.\nIII.3. K namietanému nesúladu s princípom rovnosti a ústavným zákazom postihu\nza uplatňovanie základných práv a slobôd:\n133. Pred vlastným prieskumom napadnutého ustanovenia z pohľadu zásahu do ústavného princípu\nrovnosti upozorňuje ústavný súd, že navrhovateľka na s. 2, 3 a 25 návrhu uvádza ako referenčnú\nnormu čl. 18 dohovoru, kým na s. 14 a 15 v časti V návrhu, ktorá sa konkrétne venuje porušeniu\nprincípu rovnosti navrhovateľka argumentuje čl. 14 dohovoru. Ústavný súd posudzuje návrh\nz obsahového hľadiska a z obsahu a argumentácie v časti V návrhu vyvodzuje, že navrhovateľka\nnamieta nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 14 dohovoru.\n134. Navrhovateľka namieta, že napadnuté ustanovenie zakladá nerovnosť medzi dvomi skupinami\núčastníkov politickej súťaže a aj medzi dvomi skupinami voličov, a to tým, že zákaz zverejňovania\nvýsledkov volebných prieskumov sa netýka ich uskutočňovania, čo v konečnom dôsledku povedie\nk tomu, že časť účastníkov politickej súťaže a časť voličov bude disponovať výsledkami\nuskutočnených a nezverejnených volebných prieskumov a iná časť nie.\n135. Rovnosť patrí medzi princípy materiálneho právneho štátu (sp. zn. PL. ÚS 7/2017). Rovnosť je\nv ústave vyjadrená ako rovnosť v dôstojnosti a rovnosť v právach. Konkretizácia rovnosti\nv dôstojnosti a rovnosti v právach je vyjadrená v čl. 12 ods. 2 ústavy. Realizáciou obsahu čl. 12\n\n32\n\nods. 2 ústavy sa uplatňuje zásada, aby rovné bolo chápané (uskutočňované) rovno, kým nerovné má\nbyť chápané (uskutočňované) s prihliadnutím na svoju rozdielnosť.\n136. Zákaz v § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. je rámcovaný časom trvania zákazu, zakazovanou\nčinnosťou a zakázanou informáciou. Tento zákaz nemá osobitný personálny rozmer. Z hľadiska\nadresátov ide o zákaz všeobecný, pôsobiaci erga omnes. Každému, kto výsledkom volebného\nprieskumu disponuje, pričom zákon č. 181/2014 Z. z. nerieši, ako sa do jeho moci dostal, sa\nzakazuje jeho zverejnenie. Z tohto zákazu nie je v čase trvania zákazu výnimka, a to ani priamo\nzo zákona, ani na základe rozhodnutia nejakého orgánu verejnej moci. O takúto výnimku nie je\nmožné žiadať a žiaden orgán verejnej moci ju nie je oprávnený udeliť.\n137. Zákaz sa vzťahuje na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov. Napadnuté ustanovenie\niný zákaz neobsahuje, resp. sa iného zákazu netýka. Ústavný súd skúma napadnuté ustanovenie.\nÚstavný súd neskúma a neposudzuje konštrukcie, ktoré by mohli z napadnutého ustanovenia\nvyplývať. Ústavný súd preto neposudzuje to, či zákaz zverejňovania výsledkov volebných\nprieskumov obsahuje aj iný zákaz ako tento alebo nie, resp. či tento výslovný zákaz má automaticky\nviesť aj k nejakým iným zákazom. To nie je predmetom konania.\n138. Vo vzťahu k zákazu platí najvšeobecnejšia úprava v čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy v závislosti\nod postavenia dotknutého subjektu. V Slovenskej republike neexistuje monopol verejnej moci\nna uskutočňovanie volebných prieskumov. Súčasne ani neexistuje ich obmedzenie na aktérov\nslobodnej súťaže politických síl, napríklad politické strany či kandidátov. Volebný prieskum môže\nvykonať každý, pričom motivácia preň nie je predmetom skúmania ústavným súdom.\n139. Predmetom zákazu je zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Zákon č. 181/2014 Z. z.\nlegálnu definíciu toho, čo je zverejňovanie, neobsahuje, aj keď s týmto pojmom pracuje aj na iných\nmiestach (§ 14).\nZverejňovanie výsledkov volebných prieskumov by malo umožňovať hromadný prístup verejnosti\nk ich obsahu tak, aby mohol výsledky volebného prieskumu ktokoľvek získať. Opakom je potom\nzákaz, teda neumožnenie hromadného prístupu verejnosti k obsahu výsledkov volebných\nprieskumov, ktorý platí pre každého bez výnimky a pôsobí proti každému bez výnimky.\n140. Každý účastník slobodnej súťaže politických síl a tiež každý volič má prirodzene rozdielnu či\nnerovnú mieru informácií, ktoré ovplyvňujú ich konanie v politickej súťaži a ktoré v prípade\nvoličov ovplyvňujú ich volebné rozhodnutie. Štát iste nemá informačnú nerovnosť podporovať, ale\nsúčasne v slobodnej, otvorenej spoločnosti ani nedosiahne úplnú informačnú rovnosť všetkých\naktérov slobodnej súťaže politických síl a všetkých voličov.\n141. Článok 12 ods. 2 ústavy vymedzuje priamu diskrimináciu, ktorá je založená na rozdielnom\nzaobchádzaní s osobami nachádzajúcimi sa v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia\n(je potrebné ju odlišovať od pozitívnej diskriminácie, aj keď práve nepriama diskriminácia môže\nbyť príčinou pozitívnej diskriminácie) je založená na rovnakom zaobchádzaní s osobami\nnachádzajúcimi sa vo výrazne odlišnom postavení. Článok 14 dohovoru zaručuje užívanie práv\na slobôd priznaných dohovorom bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je\npohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo\nsociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie, a tým\nchráni jednotlivcov pred rozdielnym zaobchádzaním v porovnateľnej situácii.\n\n33\n\n142. Všeobecný a bezvýnimočný zákaz v § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. nezakladá rozdielne\nzaobchádzanie s osobami v porovnateľnej situácii. K takej situácii by došlo, ak by bol zákaz\nporušený. Ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov vychádza z prezumpcie ústavnosti\nprávnych predpisov a abstraktne preskúmava súlad napadnutého ustanovenia s referenčnými\nčlánkami ústavy a dohovoru. Ústavný súd neskúma súlad situácie navodenej porušením zákona\ns ústavou alebo dohovorom a neposkytuje ochranu ústavnosti v stave porušenia zákona. Porušenie\nzákazu podľa § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. je správnym deliktom, za ktorý Štátna komisia pre\nvoľby a kontrolu financovania politických strán ukladá sankciu vo forme pokuty. Pokuta je zárukou\ntoho, že zákaz bude pôsobiť voči každému rovnako a na každého rovnako.\n143. Článok 12 ods. 4 ústavy chráni každého pred ujmou na právach pre to, lebo uplatňuje svoje\nzákladné práva a slobody.\n144. Ujma na právach ako dôsledok uplatnenia svojho základného práva a slobody by nastala, ak by\nprávna úprava obmedzovala alebo dokonca vylučovala nadobudnutie alebo uplatňovanie niektorého\nzo základných práv a slobôd na základe skutočnosti, že si niekto uplatnil niektoré zo svojich\nzákladných práv alebo slobôd a táto skutočnosť by sa premietla do právnej úpravy nadobúdania\nalebo uplatňovania konkrétneho práva tak, že v dôsledku uvedeného by bola táto právna úprava\nodlišná u tých osôb, ktoré si predtým uplatnili niektoré zo svojich základných práv alebo slobôd,\nv porovnaní s tými osobami, ktoré si takéto základné právo alebo slobodu neuplatnili.\n145. Podľa ústavného súdu «Pod termínom „ujma na právach“ je potrebné chápať aj akékoľvek iné\nobmedzenie pri nadobúdaní práva, ktoré sa prejavilo v porušení ústavnej zásady rovnosti v právach\npodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ako výlučný a jediný dôsledok predošlého uplatnenia niektorého\nzo základných práv alebo slobôd. O ujme na práve možno teda hovoriť vtedy, ak jediným dôvodom\nvylučujúcim jeho nadobudnutie je predošlé uplatnenie niektorého zo základných práv alebo slobôd.\nTakýmto výkladom termínu „ujma na právach“ sa súčasne vylučuje možnosť, aby v dôsledku\nnenadobudnutia práva si oprávnený subjekt nemohol uplatniť ani niektoré zo svojich základných\npráv alebo slobôd (v tom prípade, ak nadobudnutie konkrétneho práva je nevyhnutnou podmienkou\npre uplatnenie niektorého zo základných práv alebo slobôd).» (sp. zn. PL. ÚS 18/97).\n146. Pokuta je sankcia za správny delikt spočívajúci v porušení zákona. Pokuta nepredstavuje ujmu\nna právach spočívajúcu v nenadobudnutí alebo obmedzení nadobudnutia základného práva alebo\nslobody. Konanie porušujúce zákon nie je uplatnením základného práva alebo slobody.\n147. Ústavný súd preto návrhu v časti vyslovenia nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 1,\n2 a 4 ústavy a čl. 14 dohovoru nevyhovel.\nIII.4. K namietanému nesúladu s princípom ochrany slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti:\n148. Navrhovateľka vidí nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 31 ústavy z dvoch dôvodov.\nV prvom rade je to časový moment schválenia napadnutého ustanovenia krátko pred voľbami\ndo národnej rady konanými 29. februára 2020 a tiež spojenie miery prístupu všetkých účastníkov\npolitickej súťaže k informačným základným právam s mierou slobody súťaže politických síl.\n149. Moment schválenia napadnutého ustanovenia vo vzťahu k voľbám do národnej rady konaným\n29. februára 2020, jeho účinnosť počas prebiehajúcej volebnej kampane a prekročenie potrebnej\n34\n\nmiery zdržanlivosti národnej rady v tom čase tvorili základ argumentácie ústavného súdu\nv uznesení č. k. PL. ÚS 26/2019-77 z 18. decembra 2020, ktorým ústavný súd práve z týchto\ndôvodov rozhodol o. i. o pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia.\n150. Článok 31 ústavy ustanovuje všeobecnú požiadavku adresovanú predovšetkým zákonodarcovi\nprijímať iba také zákony, ktoré umožnia a ochránia slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti.\n151. Článok 31 ústavy je tak základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie\nupravujú výkon politických práv. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými\npolitickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl\nv demokratickej spoločnosti (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 100/07). Slobodná súťaž politických síl\nnachádza výraz predovšetkým v slobodných voľbách (PL. ÚS 51/2018).\n152. Z čl. 31 ústavy vyplýva, že nielen zákonná úprava a jej výklad, ale aj používanie iných\npolitických práv vrátane slobody prejavu a práva na informácie a ich obmedzenie, ktoré je tiež\nurčitou formou používania týchto politických práv, musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Súčasťou slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti je aj možnosť súťažiacich politických síl prezentovať svoj program,\nsvoje názory, a to v snahe získať pre ne medzi občanmi a voličmi podporu.\n153. Ochrana slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti v zmysle čl. 31 ústavy\nsa týka normotvornej a aplikačnej činnosti orgánov verejnej moci (štátnych orgánov), ako aj\nčinnosti politických strán, resp. nezávislých kandidátov v súvislosti s voľbami. Tieto orgány môžu\nporušiť právo na rovnosť šancí tým, že v rámci volebnej kampane nezákonným alebo neústavným\nspôsobom pôsobia v prospech alebo neprospech jednej politickej sily (PL. ÚS 35/03,\nPL. ÚS 51/2018). Ochrana slobodnej súťaže politických síl nemôže byť legitímnym cieľom\nmoratória (§ 17), pretože znenie čl. 31 ústavy ako všeobecný ústavný princíp svojou povahou\novplyvňuje formovanie politických síl a má nepochybný vplyv na všetky politické práva uvedené\nv ústave, samo osebe však právom nie je, a preto nemôže legitimizovať zásah do čl. 26 ústavy.\n154. Slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a jej ochrana sa vzťahuje\nna politické sily. Slobodná súťaž politických síl sa neobmedzuje len na voľby. V demokratickej\nspoločnosti predstavuje slobodná súťaž akékoľvek slobodné súperenie politických síl, napríklad aj\nvo vnútri politickej strany alebo v parlamente. Táto nemusí byť formalizovaná iba v politickej\nstrane, ale politickou silou je potrebné materiálne chápať stranu, hnutie, iniciatívu alebo aktivitu,\nktorá v demokratickej spoločnosti slobodne presadzuje svoj politický program, svoje politické\nnázory a predstavy v snahe získať pre ne podporu verejnosti.\n155. Napadnuté ustanovenie je súčasťou zákona č. 181/2014 Z. z. upravujúceho volebnú kampaň,\nktorá je spojená s voľbami. Vo voľbách politické strany, resp. kandidáti súťažia o hlasy voličov a sú\npriamymi aktérmi slobodnej súťaže politických síl. V rozsahu jej ochrany do nej tiež vstupujú\norgány verejnej moci, ktoré svojou normotvornou činnosťou vytvárajú jej pravidlá alebo ich\naplikujú.\n156. Nepriamo sa na slobodnej súťaži politických síl v demokratickej spoločnosti môžu podieľať aj\niné subjekty ako tie, ktoré sú jej priamymi aktérmi. Môže ísť o rôzne subjekty, ktoré najmä\nposkytujú svoje služby aktérom slobodnej súťaže politických síl, a to či už na dobrovoľnej, alebo\n35\n\nna komerčnej báze. Pravidlá slobodnej súťaže politických síl a ich zmena sa ich postavenia\ndotýkajú, aj keď iba nepriamo.\n157. Pravidlá slobodnej súťaže politických síl a ich zmena sa postavenia voliča dotýkajú v rozsahu\nzásahu do všeobecného, rovného, priameho volebného práva s tajným hlasovaním.\n158. Napadnuté ustanovenie sa týka špeciálneho prvku volebnej kampane, a to výsledkov\nvolebných prieskumov. Aktéri slobodnej súťaže politických síl sú spravidla predmetom či objektom\nvolebného prieskumu, nie jeho subjektom. Inak povedané, pri volebnom prieskume a jeho výsledku\nnejde o vlastnú volebnú kampaň, teda o informácie podávané politickou stranou alebo kandidátom\nvoličovi v snahe získať jeho hlas alebo ho od nejakého hlasovania odradiť, ale ide o informácie\no aktuálnej miere podpory kandidujúcej politickej strany, resp. kandidáta. Súčasťou volebného\nprieskumu nie je aktívna výzva na hlasovanie v prospech alebo v neprospech subjektu, ktorého sa\nvolebný prieskum týka.\n159. Ustanovenie § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. v subjekte zákazu mlčí. Najvšeobecnejšie je možné\npovedať, že sa týka každého, resp. pôsobí erga omnes, a to obojsmerne. Každému sa zakazuje\nzverejňovať výsledky volebných prieskumov a zákaz pôsobí voči každému, teda každému sa\nzakazuje poskytnúť zverejnením výsledky volebných prieskumov.\n160. Volebný prieskum môže uskutočniť v podstate ktokoľvek. Spravidla ale volebný prieskum\nuskutočňuje nejaká agentúra ako svoju podnikateľskú činnosť. Táto agentúra nie je politický\nsubjekt a nie je aktívnym účastníkom slobodnej súťaže politických síl. Výsledky prieskumu\nodovzdáva tomu, kto si jeho vyhotovenie objednal. Tento subjekt môže, ale nemusí byť účastníkom\nslobodnej súťaže politických síl. Napríklad ak je to nejaké médium, tak toto tiež politicky nesúťaží.\nTen, kto si volebný prieskum objednal, ho môže zverejniť, ale volebný prieskum môže mať aj\nsúkromný charakter v tom, že jeho výsledky nezverejní, ale slúžia iba na jeho vnútornú potrebu.\nA ani v tomto prípade nemusí ísť o aktívneho účastníka slobodnej súťaže politických síl.\n161. Zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov nie je povinné, v Slovenskej republike\ndokonca ani neplatí povinnosť v súvislosti s volebnou kampaňou volebné prieskumy vôbec\nvyhotovovať. Ide o fakultatívnu činnosť. Jej politický, politologický, marketingový a informačný\nvýznam si ústavný súd uvedomuje, ale nič to nemení na tom, že nejde o povinnú súčasť slobodnej\nsúťaže politických síl všeobecne a ani pred voľbami konkrétne.\n162. Ústavný súd rešpektuje voľbu argumentačných metód navrhovateľky. Vo vzťahu\nk namietanému nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 31 ústavy argumentuje ad absurdum v tom,\nže volebný prieskum poskytuje voličovi „spätnú väzbu spoločnosti na pôsobenie jednotlivých\npolitických síl“ a ak takáto spätná väzba nie je, „môže to viesť až k jeho apatii či rezignácii\na neúčasti vo voľbách, a tým k strate podstaty a zmyslu inštitútu volieb, volebného práva\na v konečnom dôsledku i demokracie“.\n163. Volebné prieskumy takúto spätnú väzbu voličovi poskytujú a môžu spoluformovať jeho\nvolebné rozhodnutie. Na druhej strane nie je možné spoločenskú reakciu na aktérov slobodnej\nsúťaže politických síl pred voľbami redukovať iba na volebné prieskumy. Spätná väzba spoločnosti\nsa prejavuje aj využívaním iných politických práv (právo pokojne sa zhromažďovať, petičné právo)\nalebo prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré v súčasnej bode umožňujú prezentovanie (pozitívnej\na negatívnej) spätnej väzby spoločnosti na pôsobenie jednotlivých politických síl.\n36\n\n164. Úloha orgánov verejnej moci pri ochrane slobodnej súťaže politických síl v demokratickej\nspoločnosti je túto súťaž chrániť o. i. aj tým, že ak je/bol by nejaký komponent pre túto súťaž\nnevyhnutný, bolo by povinnosťou ho do pravidiel slobodnej súťaže politických síl zakomponovať\na jeho dodržiavanie vynucovať. Taký charakter majú zákonné pravidlá volebnej kampane\nzahŕňajúce najmä (ale nielen) určenie momentu jej začiatku, ukončenia, subjektov, ktoré sa na nej\npodieľajú, či najvyššej prípustnej výšky použitých finančných prostriedkov. Stanovenie týchto\npravidiel rovnako pre všetkých a ich vynucovanie vytvára predpoklad slobodnej súťaže politických\nsíl, ale tiež informovanosť voličov o jej aktéroch.\n165. Pravidlá zverejňovania výsledkov volebných prieskumov sú súčasťou pravidiel volebnej\nkampane na princípe rovnosti a rovnocennosti jej aktérov.\n166. Napadnuté ustanovenie do postavenia aktérov slobodnej súťaže politických síl priamo\nnezasahuje. Pôsobí voči nim v rozsahu fakultatívneho komponentu volebnej kampane rovnako\na žiadneho z nich nezvýhodňuje ani neznevýhodňuje.\nÚstavný súd preto návrhu v časti namietaného nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 31 ústavy\nnevyhovel.\nIII.5. K namietanému nesúladu s princípom právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní:\n167. Navrhovateľka namieta tiež nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 1 ods. 1 ústavy, a to\nv rozsahu zásahu napadnutého ustanovenia do princípu právnej istoty a ochrany legitímnych\nočakávaní. Navrhovateľka zásah do nich vidí najmä v prijatí napadnutého ustanovenia počas\nvolebnej kampane pred voľbami do národnej rady konanými 29. februára 2020.\n168. K princípu právnej istoty sa ústavný súd vyjadril už nespočetnekrát (II. ÚS 48/97,\nPL. ÚS 37/99, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04,\nPL. ÚS 12/05, PL. ÚS 17/2014). Princíp právnej istoty zahŕňajúci aj ochranu legálne\nnadobudnutých práv a legitímnych očakávaní a zákaz (pravej) retroaktivity patrí medzi princípy\ndemokratického a právneho štátu (sp. zn. PL. ÚS 7/2017).\n169. S uplatňovaním princípu právnej istoty sa z pohľadu zákonodarcu spája požiadavka\nvšeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem,\nzákaz svojvôle, ako aj uplatňovanie zásady primeranosti [proporcionality (PL. ÚS 12/05)].\n170. Princíp právnej istoty z pohľadu občanov chráni a posilňuje ich dôveru v právny poriadok.\nSpoľahlivý právny poriadok umožňuje občanom usporiadať si svoj život podľa vlastných predstáv,\nčo je vyjadrením ich slobody.\n171. K ochrane legitímnych očakávaní ústavný súd vyslovil, že „v súlade s tendenciami\npríznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty\nochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou\nkategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých\npráv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou\npravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu.\nIde o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom sú\nvšetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení ústave a jej princípom.“\n(sp. zn. PL. ÚS 12/05).\n37\n\n172. Zákonodarca prijatím napadnutého ustanovenia nesledoval legitímny cieľ, porušil zásadu\nprimeranosti v intenzite, pri ktorej nedbal na podstatu a zmysel slobody prejavu a práva\nna informácie. Vertikálnym mocenským zásahom zasiahol v exponovanej dobe do slobody tých,\nktorí volebné prieskumy vykonávali, a tých, ktorým boli ich výsledky určené, teda potenciálne\nvšetkých voličov, a neočakávane zmenil pravidlá zverejňovania výsledkov volebných prieskumov.\n173. Zákonodarca nekonal s ohľadom na princíp právnej istoty a legitímne očakávania a prijal\nnapadnuté ustanovenie v rozpore s nimi, čím sa v tomto rozsahu napadnuté ustanovenie dostalo aj\ndo rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nIV.\nK platnosti predchádzajúceho znenia § 17 zákona č. 181/2014 Z. z.\n174. Navrhovateľka žiada, aby ústavný súd podľa § 91 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol\no tom, že stratou účinnosti napadnutého ustanovenia na základe rozhodnutia o jeho nesúlade sa\nneobnoví platnosť skoršieho právneho predpisu v znení platnom pred zmenou napadnutým\nustanovením.\n175. Ústavný súd sa k zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov ako takému, resp.\nk § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. už na niekoľkých miestach odôvodnenia vyjadril. Ústavný súd\npoukázal na to, že právna úprava zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov bola a je\ns rozličnou mierou intenzity zákazu súčasťou právnej úpravy volebnej kampane a že takýto zákaz\nsleduje legitímny cieľ (bod 104).\n176. Zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov je súčasťou volebnej kampane. Tá je zase\nsúčasťou slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických\nsíl prebieha aj v samotnej národnej rade, a to medzi jej poslancami, medzi politickými stranami,\nktoré sú v nej zastúpené, a najmä medzi vládou a parlamentnou opozíciou.\n177. Ústavný súd zastáva názor, že právna úprava týkajúca sa slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti by sama v takejto slobodnej parlamentnej politickej súťaži mala\nvznikať, a preto návrhu na neobnovenie platnosti skoršieho právneho predpisu v znení platnom pred\nzmenou napadnutým ustanovením nevyhovel.\n177.1. Zdržanlivosť postoja ústavného súdu k tejto veci vyplýva (aj) z toho, že ide o vec, ktorá\nnemá binárny, čiernobiely charakter. V zákaze zverejňovania výsledkov volebných prieskumov vidí\nústavný súd istý význam, a to aspoň dovtedy, kým zákonodarca neprijme právnu úpravu, ktorá bude\nobjektivizovať zverejňované výsledky týchto prieskumov. Samotné rozhodnutie o existencii zákazu\nzverejňovať výsledky volebných prieskumov či o vhodnosti jeho dĺžky je skutočne citlivou\nzáležitosťou vyžadujúcou také riešenie, ktoré objektívnym spôsobom zohľadní nielen domáce\ntradície tohto inštitútu, jeho patričnú komparáciu, ale tiež proporcionalitu takéhoto zákazu\na ochranu volebného práva. Uvedené najlepšie a najobjektívnejšie dokáže skutočne vykonať len\nzákonodarca, a to v riadnom, otvorenom a deliberatívnom legislatívnom procese.\n\n38\n\nV.\nZánik platnosti rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého\nustanovenia\n178. Platnosť rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia\nuznesením č. k. PL. ÚS 26/2019-77 z 18. decembra 2019 zaniká právoplatnosťou tohto rozhodnutia\nústavného súdu, teda odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nVI.\nÚčinky nálezu\n179. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi\npredpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré\nich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich\nmesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, ústavnými\nzákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak\nneurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch\nod vyhlásenia rozhodnutia.\n180. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa\nvyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného\nsúdu je všeobecne záväzné.\n181. Podľa § 68 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade\nprávnych predpisov, v konaní o súlade medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu\nreferenda, v konaní o výklade ústavy a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku\nreferenda, v konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie\nprezidenta a v konaní o neplatnosti právnych predpisov sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\n182. Podľa § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie,\nktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť\ndňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a platnosť\nza podmienok ustanovených v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n183. Z hľadiska obsahu napadnutého ustanovenia zaniká odo dňa vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky, teda jeho právoplatnosťou, platnosť rozhodnutia o pozastavení\núčinnosti napadnutého ustanovenia v tejto veci tak, ako to v súlade s § 81 a § 90 ods. 3 zákona\no ústavnom súde deklaruje výrok tohto nálezu (prvá veta bodu 3 výroku tohto nálezu). Tým zároveň\npominula náhrada číslovky „50“ číslovkou „14“ v platnom a účinnom znení zákona.\n184. Zároveň sa však tým istým momentom v súlade s § 91 ods. 3 zákona o ústavnom súde časť\nvety za bodkočiarkou (ako je uvedené v druhej vete bodu 3 výroku tohto nálezu) obnovuje platnosť\na účinnosť § 17 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona\nč. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení platnom a účinnom\ndo 3. decembra 2019. Je to tak preto, že ústavný súd vyhovel návrhu navrhovateľky len čiastočne\n(čiastočne mu nevyhovel výrokom tohto nálezu v bode 2). K vyhoveniu navrhovateľke došlo\nvyslovením nesúladu právnych predpisov (výrokom v bode 1 tohto nálezu) len v časti napadnutého\n39\n\nustanovenia (teda vo vzťahu k ustanoveniu chápanému ako akejkoľvek časti textu právneho\npredpisu, ktorá má normatívny význam), a to pokiaľ ide o slovo označujúce číslovku „50“. Tá sa\nvšak stala súčasťou napadnutého ustanovenia len ako výsledok jeho zmeny vykonanej čl. IV bodom\n1 zákona č. 413/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach\nvýkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia niektoré zákony, na základe ktorého «v § 17 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou\n„50“». Ide teda o situáciu predpokladanú § 91 ods. 3 časťou vety za bodkočiarkou zákona\no ústavnom súde, ktorej deklaratórne zodpovedá druhá veta bodu 3 výroku tohto nálezu, keďže\nústavný súd nerozhodol podľa naostatok označeného ustanovenia „inak“ (čo by znamenalo absenciu\nurčenia počtu dní zákazu zverejňovania volebných prieskumov predo dňom konania volieb\nv napadnutom ustanovení).\n185. Platné a účinné znenie napadnutého ustanovenia (na základe právneho mechanizmu\nvysvetleného v predchádzajúcom bode) teda ostáva rovnaké ako v čase do 3. decembra 2019, resp.\nrovnaké ako v čase pozastavenia účinnosti v rozsahu určenom ústavným súdom (jeho skorším\nuznesením v rámci tohto konania). To platí bez ohľadu na plynutie lehoty podľa čl. 125 ods. 3\ndruhej vety ústavy, resp. § 91 ods. 2 druhej vety zákona o ústavnom súde vyvolané vyhlásením\ntohto (derogačného) nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uvedená lehota znamená, že\nak by národná rada pristúpila k zmene napadnutého ustanovenia počas jej plynutia, menila by jeho\ntext z číslovky „50“, ktorý je v dotknutom smere (v smere platnosti pretrvávajúcej na účel zmeny\nzákona) relevantný, aj keď nezodpovedajúci účinnému zneniu napadnutého ustanovenia.\nPo márnom uplynutí uvedenej lehoty by mohlo dôjsť k zmene napadnutého ustanovenia už\nzo znenia, ktoré zodpovedá jeho aktuálnej „náhradnej“ platnosti a jeho účinnosti (oboje v zmysle\n§ 91 ods. 3 časti vety za bodkočiarkou zákona o ústavnom súde), ktoré (platnosť aj účinnosť) sa\ntakým uplynutím stanú časovo neobmedzenými. K zmene by teda došlo z číslovky „14“.\nV dôsledku uvedeného ak by zákonodarca nemienil lehotu štrnástich dní meniť, k legislatívnej\nzmene nepristúpi, keďže popísaný normatívny stav je už vyvolaný účinkami tohto nálezu.\n186. Ak by však národná rada uznala za potrebné zákaz zverejňovania volebných prieskumov predo\ndňom konania volieb (ktorý je obsahom napadnutého ustanovenia) úplne zrušiť, právny názor\nústavného súdu jej v tom nebráni, pretože, ako z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, ústavný súd\n(z hľadiska kritérií svojho rozhodovania) taký zákaz nevylučuje, ale ani nepožaduje.\n187. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto rozhodnutiu odlišné stanoviská sudca\nRastislav Kaššák, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudca Peter Straka, ktoré sa\ntýka odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2021\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n40", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "opatrenie-iné", "súlad-súlad právnych predpisov", "politické strany a hnutia-slobodná súťaž politických síl", "volebné právo-rovnosť", "voľby-slobodná súťaž politických síl", "voľby-volebné moratórium"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ae709db-7d02-4757-a814-8daf2881d04f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e390a93-58cf-4fd7-addf-7c699b4e40fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e390a93-58cf-4fd7-addf-7c699b4e40fa"}, {"guid": "ussr:0d1ada4d-f05a-439f-90b6-38dbc581d5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.51.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 51/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 51/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.51.2018.1"}, {"guid": "ussr:4235cb76-945c-4c71-be3d-d43bf3b35b3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.34.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.34.2018.1"}, {"guid": "ussr:dd71cb06-24da-4fac-b9b9-fabf2fffea99", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd71cb06-24da-4fac-b9b9-fabf2fffea99"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:04f76e07-5d3c-4c2f-9309-ad60e204027f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 87/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 87/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f76e07-5d3c-4c2f-9309-ad60e204027f"}, {"guid": "ussr:c9b6f3c8-7c8b-4c60-b0f2-662d1143acf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2011 z 12. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b6f3c8-7c8b-4c60-b0f2-662d1143acf6"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99 z 7. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-07", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}], "citovane_v": []}