{"guid": "ussr:b0a46085-9370-4962-907b-361092e5bebc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.115.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2022 z 27. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. II. ÚS 115/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.115.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b0a46085-9370-4962-907b-361092e5bebc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.115.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.115.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.115.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 115/2022-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti LINEA Property,\ns. r. o., Drieňová 34, Bratislava, IČO 31 322 247, zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom,\nadvokátom, Rožňavská 2, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 25 Cb 100/2009 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 100/2009 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n25 Cb 100/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 300 eur, ktoré jej j e Okresný súd\nBratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 492,31 eur, ktorú j e Okresný\nsúd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. februára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 25 Cb 100/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“) a postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 81/2020. Sťažovateľka\nnavrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 13 000 eur a náhradu trov konania na účet jej\nprávneho zástupcu.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 115/2022-9 z 16. marca 2022 ústavný prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v časti, v ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25 Cb 100/2009 a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\n3. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že došlo k porušeniu jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, v ktorom sa sťažovateľka žalobou podanou proti hlavnému mestu Slovenskej\nrepubliky Bratislava domáhala náhrady 22 743,65 eur s príslušenstvom za umiestnenie verejnej\nmiestnej komunikácie na pozemku v jej vlastníctve.\n4. Konanie sa začalo podaním žaloby 15. mája 2009 a do dňa podania ústavnej sťažnosti nie je\nprávoplatne skončené, hoci 18. februára 2022 vydal okresný súd v poradí druhé meritórne\nrozhodnutie, rozsudok č. k. 25 Cb 100/2009-466, proti ktorému však podala sťažovateľka\nodvolanie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej namieta neprimeranosť celkovej dĺžky napadnutého konania v trvaní 13 rokov a poukazuje\nna viaceré dlhodobé obdobia nečinnosti okresného súdu v celkovom trvaní viac ako 10 rokov.\nUvádza, že síce krajský súd ako odvolací súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Cob 81/2020 o podanom odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu z 1. februára 2019\nveľmi rýchlo, v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je však potrebné aj túto dobu\nzapočítať do celkovej dĺžky konania. Predmet konania nie je výnimočne zložitý a aj keď si\nvyžadoval znalecké dokazovanie, dĺžka napadnutého konania nebola zapríčinená zložitosťou veci,\nale výhradne nečinnosťou súdu prvej inštancie.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že zo súdneho spisu je zrejmé, že v predmetnom\nkonaní došlo zo strany okresného súdu k prieťahom. Príčiny ich vzniku však boli objektívne, bez\nsubjektívneho zavinenia zákonných sudcov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdnych\noddelení zákonných sudcov, ktorým vysoký počet vecí v oddeleniach a potreba ich vybavovania\nv poradí, v akom boli podané na súd, neumožnili bezprieťahový postup vo veci. Zároveň je\nzo spisového materiálu zrejmé, že po pridelení veci aktuálnej zákonnej sudkyni JUDr. Antónii\nBednarčík 3. marca 2020 vo veci súd priebežne koná, a to primerane zaťaženosti súdnych oddelení\n2\n\nzákonnej sudkyne. Okresný súd vyslovil, že zodpovednosť za prieťahy v súdnych konaniach\na celkovú dĺžku konaní nenesie okresný súd ani jeho sudcovia, ale samotný štát, pričom podľa jeho\nmienky by bolo vhodné, aby túto skutočnosť konštatoval ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti. V prípade vyhovujúceho nálezu ústavného súdu navrhuje zvážiť dôvodnosť a primeranosť\npožadovaného finančného zadosťučinenia, a to aj vzhľadom na to, že sťažovateľka sa\nv namietanom konaní počas tvrdenej nečinnosti súdu nijakým spôsobom nesnažila tejto nečinnosti\nzabrániť, keď napr. nevyužila postup podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j.\nnepristúpila k podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu.\nV kontexte posudzovania porušenia práv sťažovateľky, konštatovania ktorého sa domáha, okresný\nsúd uviedol, že sťažovateľka si v zmysle zásady „vigilantibus iuris“ nedostatočne strážila svoje\npráva, keď počas tvrdenej nečinnosti súdu nevyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by smerovala\nk urýchleniu súdneho konania.\n7. K veci sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa, ktorá na základe predloženej chronológie vykonaných\nprocesných úkonov uviedla, že od 3. marca 2020, keď jej bol spis pridelený, okresný súd koná\npriebežne a bez prieťahov. Prieťahy v konaní neboli ani v čase podania ústavnej sťažnosti\nsťažovateľkou. Zároveň však podľa jej názoru je nutné brať ohľad na pandemickú situáciu, ktorá\nmala vplyv na uskutočnenie pojednávaní v roku 2021, ale aj na činnosť súdu a jeho zamestnancov.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n8. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu\nv elektronickej podobe 6. apríla 2022, doplneným 7. apríla 2022. Výsledkom overenia\nelektronických podpisov oboch podaní elektronickou podateľňou ústavného súdu bol záver, že\ndokumenty neobsahujú elektronický podpis. Vzhľadom na to, že predmetné podania sťažovateľky\nneboli autorizované podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov a zároveň neboli doplnené spôsobom a v lehote podľa § 40 ods. 2 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd na predmetné\nvyjadrenia neprihliadol.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n10. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľky tvorí námietka, že v dôsledku viacerých dlhodobých\nobdobí nečinnosti okresného súdu došlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných prieťahov\na napadnuté konanie sa vyznačuje neprimeranou dĺžkou, ktorá je z ústavnoprávneho hľadiska\nneakceptovateľná a odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n3\n\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n12. V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia, pretože síce už\nbolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi doručené, resp. nenadobudlo\nprávoplatnosť. Je preto potrebné skúmať aj dĺžku konania, ktoré nebolo právoplatne skončené, hoci\nprípadne už mohlo byť vo veci rozhodnuté [rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n,,ESĽP“) vo veciach Zarembová proti Slovenskej republike z 23. 11. 2010, bod 19, Sirotňák proti\nSlovenskej republike z 23. 12. 2010, bod 28, Bubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011,\nbod 18].\n13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu\nprávnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť\nprávoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto\nzabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n15. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nrozhodovanie vo veci priznania náhrady za umiestnenie stavby (verejnej miestnej komunikácie)\nna cudzom pozemku tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti okresných súdov, preto ju\nnemožno považovať za právne zložitú. Vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania\nmožno vec, ktorá bola predmetom napadnutého konania, považovať po skutkovej stránke\nza zložitejšiu. Zároveň však ústavný súd konštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže\nospravedlniť doterajšiu dĺžku rozhodovania všeobecného súdu vo veci sťažovateľky, a preto\nv súvislosti s týmto kritériom nie je možné okresný súd zbaviť jeho zodpovednosti za priebeh\na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiaci vznik prieťahov.\n16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom konaní,\nústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri\n4\n\nposudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\nÚstavný súd však musí prisvedčiť okresnému súdu, že ani sťažovateľka neprejavila dostatočný\nzáujem o rýchle prerokovanie žalobného návrhu, keď nevyužila právny prostriedok, sťažnosť\nna postup súdu podľa § 62 zákona o súdoch, ktorý mal potenciál odstrániť zbytočné prieťahy\nv konaní dohľadom predsedu okresného súdu nad plynulosťou konania. Uvedenú skutočnosť\nústavný súd zohľadnil pri priznávaní finančného zadosťučinenia.\n17. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní. Z obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci\nvyplýva, že konanie sa začalo na základe žaloby doručenej okresnému súdu 15. mája 2009 a až\ndo dňa vydania tohto rozhodnutia nie je právoplatne skončené, hoci okresný súd 18. februára 2022\nvydal (v poradí druhé) meritórne rozhodnutie, rozsudok č. k. 25 Cb 100/2009-466, proti ktorému\nvšak sťažovateľka podala odvolanie. Napadnuté konanie tak ku dňu podania ústavnej sťažnosti\nprebieha už takmer 12 rokov a deväť mesiacov, čo je samo osebe ústavnoprávne neakceptovateľné.\nVzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd nepovažoval za potrebné rekapitulovať priebeh\nnapadnutého konania a podrobne skúmať postup okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne\nnáročnejšia občianskoprávna vec nesmie trvať takú dlhú dobu. Ústavný súd však dáva\ndo pozornosti viaceré obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ktoré v súhrne\nv konečnom dôsledku zásadne predĺžili napadnuté konanie. Hneď v úvode konania došlo\nk zbytočnému prieťahu v trvaní jedného roka v dôsledku nečinnosti okresného súdu od doručenia\nžaloby okresnému súdu 15. mája 2009 do 20. mája 2010, keď bola predmetná žaloba doručená\nžalovanému na vyjadrenie. Následne bol okresný súd neodôvodnene nečinný po dobu 8 a pol\nmesiaca v období od 3. júna 2010, keď žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe,\ndo 18. februára 2011, keď súd doručil vyjadrenie žalovaného sťažovateľke, po dobu jedného roka\nv období od 21. septembra 2011, keď súd zrušil uznesenie o zastavení konania, do 5. októbra 2012,\nkeď sa uskutočnilo prvé pojednávanie, po dobu jedného roka od prvého pojednávania\ndo 23. októbra 2013, keď sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, po dobu vyše 8 mesiacov\nod pojednávania uskutočneného 26. marca 2014 do 3. decembra 2014, keď súd uložil povinnosť\nsťažovateľke zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, po dobu viac ako dvoch rokov\nod 23. marca 2016, keď sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, do 21. mája\n2018, keď sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré však bolo odročené na žiadosť právneho\nzástupcu sťažovateľky, po dobu 8 a pol mesiaca od 21. februára 2019, keď žalovaný podal\nodvolanie proti prvému rozsudku okresného súdu, do 12. novembra 2019, keď súd vyrubil\nžalovanému súdny poplatok za podané odvolanie a doručil podané odvolanie sťažovateľke\nna vyjadrenie, a následne po dobu približne 6 mesiacov, keď okresný súd 2. júna 2020 postúpil spis\nna rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, a po dobu viac ako 6 mesiacov od vrátenia spisu\nkrajským súdom 8. septembra 2020 do 22. marca 2021, keď okresný súd rozhodol o pripustení\nzmeny žaloby. V uvedených obdobiach, ktoré kumulatívne predstavujú obdobie viac ako 8 rokov,\nbol okresný bez ospravedlniteľného dôvodu absolútne nečinný. O neefektivite postupu okresného\nsúdu svedčí aj skutočnosť, že jeho prvý rozsudok (pre zmeškanie žalovaného) z 1. februára 2019\nbol zrušený uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 81/2020 z 25. augusta 2020 z dôvodu absencie\npoučenia žalovaného zo strany súdu o následkoch nedostavenia sa na predmetné pojednávanie,\na teda absencie splnenia podmienok na vydanie kontumačného rozsudku a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie, čím došlo k ďalšiemu predĺženiu konaniu. Následne postup okresného súdu\n\n5\n\na realizáciu pojednávaní ovplyvnila objektívna okolnosť, núdzový stav, keď vykonávanie\npojednávaní vo vymedzených veciach upravila s účinnosťou od 23. januára 2021 vyhláška\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní,\nhlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu (ďalej\nlen „vyhláška“), ktorá ustanovila, že okrem vecí podľa § 1 ods. 1 možno v čase mimoriadnej\nsituácie alebo núdzového stavu vykonať pojednávanie, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie aj\nvtedy, ak ide o vec, ktorá neznesie odklad. Na základe uvedených zistení je zrejmé, že okresný súd\nnezvolil v súdnom konaní taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej\nneistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.\n18. K argumentácii zákonnej sudkyne v súvislosti s vplyvom objektívnej skutočnosti (pandémia\nochorenia COVID-19) na plynulosť súdnych konaní dáva ústavný súd do pozornosti, že,\nsamozrejme, prihliada na túto objektívnu skutočnosť (uvedené ústavný súd koniec koncov už\nzohľadnil aj vo svojich niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. vo veciach pod sp. zn.\nI. ÚS 504/2020, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 27/2022 pozn.), no v okolnostiach danej veci musí ústavný\nsúd zdôrazniť, že okresný súd do uvedenia týchto opatrení do praxe (ktoré sa týkajú určených\nobdobí v roku 2020 a v roku 2021, pozn.) mal dostatočný časový priestor (počas predchádzajúcich\njedenástich rokov trvania napadnutého konania, pozn.) na to, aby vykonal či už pojednávania, alebo\naj na samotné rozhodnutie sporu v merite veci. Čiže ani uvedená objektívnymi okolnosťami\nspôsobená prekážka nie je spôsobilá okresný súd zbaviť zodpovednosti za jeho neefektívny postup,\nnečinnosť a neprimeranú celkovú dĺžku konania.\n19. Pokiaľ ide o argumenty okresného súdu týkajúce sa objektívnych príčin vzniku prieťahov\nv podobe nadmernej zaťaženosti súdnych oddelení zákonných sudcov, ústavný súd k tomu uvádza,\nže systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne\nzodpovedá, nemôžu byť dôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti nie je\npomenovanie príčin prieťahov v konaní ako nadmerná zaťaženosť súdu alebo personálne problémy.\nRovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo\nsubjektívny charakter. V tejto súvislosti treba poznamenať, že samotné zmeny sudcov, ktorým je\nvec pridelená, nemožno bez ďalšieho vnímať ako prvok, ktorý by ospravedlňoval nečinnosť súdu.\nSúdne spisy sa vedú tak, že novému sudcovi, ktorému je vec pridelená, umožňujú vytvoriť si obraz\no predmete sporu v pomerne krátkom čase a podľa toho postupovať. Pritom by malo byť\nsamozrejmé, že súd sa primárne snaží o rozhodnutie starých vecí, v ktorých možno predpokladať,\nže v nich dochádza k porušovaniu základného práva, čím sa súd zbytočne vystavuje riziku aj preň\nzaťažujúceho konania o ústavnej sťažnosti (III. ÚS 610/2021).\n20. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako\ni optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované\na ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť\nz individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná,\navšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania vo veciach\núčastníkov konania ju zohľadniť nemožno.\n\n6\n\n21. Na základe uvedeného, vychádzajúc aj z obsahu súdneho spisu okresného súdu, ústavný súd\ndospel v danom prípade k jednoznačnému záveru, že vzhľadom na doterajšiu neprimeranú celkovú\ndĺžku napadnutého konania, ako aj početné obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu je namieste\nkonštatovanie, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné\nprieťahy ústavnej intenzity, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 nálezu).\n22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti,\nže posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené,\nprikázal ústavný súd podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov (výrok 2 nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n24. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa,\nje povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 13 000 eur,\nktoré však nijako neodôvodnila, obmedzila sa len na konštatovanie, že vzhľadom na predmet\nkonania, jej správanie, celkovú dobu konania a opakovanú dlhodobú nečinnosť okresného súdu\npovažuje túto sumu za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu na jej základnom práve.\n26. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n28. Aj napriek skutočnosti, že sťažovateľka priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej\nvýške relevantným spôsobom neodôvodnila, ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci\npovažoval za potrebné jej finančné zadosťučinenie priznať. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy\nvšetky okolnosti danej veci, predovšetkým celkovú doterajšiu dĺžku konania (takmer 13 rokov)\na obdobia nečinnosti okresného súdu, skutočnosť, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich\npráv prostredníctvom ústavnej sťažnosti až v čase po prijatí meritórneho rozhodnutia okresným\n7\n\nsúdom, ale tiež predmet konania, ktorého signifikantný význam pre ňu samotnú sťažovateľka\nnetvrdila a ústavný súd ho ani nezistil. Zohľadnil, že sťažovateľke v zásade nemožno vyčítať, že by\nsa svojím konaním významnejšie podieľala na celkovej dĺžke konania, no zároveň vzal do úvahy aj\nv celku indiferentný prístup sťažovateľky k priebehu napadnutého konania, keď sťažovateľka\nnapriek nespokojnosti s postupom okresného súdu nevyužila jednoduché a prístupné prostriedky\n(sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 zákona o súdoch), ktoré mohli viesť k tomu, aby v jej veci\nokresný súd konal a rozhodol, ale volila priamo podanie ústavnej sťažnosti. Napriek názoru\nsťažovateľky podľa ústavného súdu tento právny prostriedok mal potenciál odstrániť zbytočné\nprieťahy v konaní zaradením veci do režimu priebežného sledovania plynulosti konania.\nPo zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval ústavný súd za primerané\npriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie 3 300 eur za primerané podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde (výrok 3 nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 492,31 eur.\n30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2022 je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur.\nSťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu).\nVýsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, súc\nviazaný jeho návrhom, preto predstavovala sumu 410,26 eur. Trovy právneho zastúpenia v sume\n410,26 eur, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade podľa § 18\nods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke ako\nnáhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavuje sumu 492,31 eur vrátane 20 % DPH.\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenému v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. apríla 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/100/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:908d4299-1661-4ade-978a-5a95c3350133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2"}, {"guid": "ussr:00eb0d47-2ec5-4c7e-bc62-7f51ac1ffada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:d3492b7a-76b7-4a7e-9354-c6aa9eccb5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f2c4e5b-8a7b-4619-baba-5a02554c82a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "4c36523b-137e-4083-ad3d-69b5122ae4b2:3ed2a5dd-6a8c-47d7-8fc4-dbf4d021460f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1109217844.1", "spisova_znacka": "2Cob/81/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/81/2020 z 24. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1109217844.1"}], "citovane_v": []}