{"guid": "ussr:ec54bf8b-c4fe-4330-8dfc-9ee39816330b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.196.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 196/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 196/2022 z 6. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. septembra 2022, sp. zn. II. ÚS 196/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.196.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-09-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec54bf8b-c4fe-4330-8dfc-9ee39816330b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.196.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.196.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.196.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 196/2022-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou\nVladárovou, Veľká okružná 17, Žilina, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 C 374/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 374/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 374/2015\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nŽilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 739,66 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. februára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nŽilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 374/2015 (ďalej len „namietané\nkonanie“).\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov, a tiež navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 6 000 eur.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 196/2022 z 27. apríla 2022 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v plnom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 6. augusta 2015 podal na okresnom súde návrh\nna určenie otcovstva k maloletému\n(\n) a zároveň\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti\n(ďalej aj „odporkyňa“\nalebo „matka maloletého“). Okresný súd uznesením č. k. 4 C 374/2015 z 3. septembra 2019 návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia (úprava styku s maloletým, pozn.) zamietol. Okresný súd\nsťažovateľa 24. novembra 2015 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na začatie\nkonania. Maloletému uznesením č. k. 4 C 374/2015 z 9. decembra 2015 ustanovil procesného\nopatrovníka. Matka maloletého doručila okresnému súdu 28. decembra 2015 vyjadrenie k žalobe\ni návrh na zastavenie konania, ku ktorému priložila zápisnicu o určení otcovstva súhlasným\nvyhlásením rodičov z 10. augusta 2015. Z uvedenej zápisnice vyplývalo, že otcom maloletého je\n.\n4. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 8. februára 2016 požiadal o nariadenie termínu\npojednávania a podaním z 11. februára 2016 navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania na strane\nodporcov. Zároveň sa vyjadril k podaniu odporkyne. Matka maloletého podala 12. februára 2016\nnávrh na zastavenie konania. Sťažovateľ podal 18. februára 2016 návrh na prerušenie konania.\n5. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 374/2015 z 2. marca 2016 pripustil vstup ďalšieho účastníka\ndo konania na strane odporcu –\n. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie\nodporcovia (12. a 14. marca 2016). Okresnému súdu bol bez meritórneho rozhodnutia vrátený spis\nz Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 1. júna 2016. Sťažovateľ 14. februára 2017\npodal vyjadrenie k odvolaniu odporkyne spolu so žiadosťou o konanie vo svojej veci. Krajský súd\nuznesením č. k. 5 Co 81/2017 z 28. apríla 2017 odvolanie odporcov odmietol.\n6. Dňa 10. mája 2018 sťažovateľ doplnil skutkové okolnosti návrhu a požiadal o nariadenie termínu\npojednávania. Sťažovateľovi, resp. jeho právnej zástupkyni bolo 15. júna 2018 doručené dovolanie\nodporcov proti uzneseniu krajského súdu č. k. 5 Co 81/2017 z 28. apríla 2017 (rozhodnutie o vstupe\n\n2\n\ndo konania, pozn.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením č. k. 5 Cdo 108/2018 z 9. augusta 2018 dovolanie odmietol.\n7. Prvé pojednávanie nariadil okresný súd na 23. november 2018, ktoré bolo odročené\nna 15. január 2019 a znova odročené z dôvodu práceneschopnosti odporkyne na 8. marec 2019.\nV novembri 2018 oznámil vstup do konania prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina.\n8. Sťažovateľ 21. januára 2019 doručil okresnému súdu okrem iného aj žiadosť o zmenu termínu\npojednávania. Na základe tejto žiadosti okresný súd nariadil nový termín pojednávania\nna 29. marec 2019. Odporcovia doručili 25. marca 2019 okresnému súdu návrh na prerušenie\nkonania. Uznesením č. k. 4 C 374/2015 z 27. marca 2019 (ďalej len „uznesenie o prerušení“)\nokresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom\npod sp. zn. 37 Po 1/2019. Proti uzneseniu o prerušení konania podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd uznesením č. k. 11 Co 127/2019 z 30. mája 2019 tak, že uznesenie o prerušení\nkonania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.\n9. Okresný súd nariadil pojednávanie na 25. september 2019, ktoré bolo odročené\nna 27. november 2019 a zároveň okresný súd uložil povinnosť právnemu zástupcovi\nodporcov zabezpečiť ich prítomnosť. Sťažovateľ 23. októbra 2019 podal návrh na pripustenie\nzmeny – rozšírenie návrhu. Na pojednávaní okresný súd znova odročil pojednávanie a jeho termín\nnariadil na 11. december 2019. V závere pojednávania 11. decembra 2019 okresný súd uviedol, že\nv konaní bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky. Toto znalecké\ndokazovanie bolo nariadené uznesením č. k. 4 C 374/2015 zo 16. decembra 2019.\n10. Uznesením okresného súdu č. k. 4 C 374/2015 zo 4. marca 2020 bola námietka proti osobe\nznalca (podaná zo strany odporcov) zamietnutá ako nedôvodná. Okresný súd uznesením\nč. k. 4 C 374/2015 z 19. októbra 2020 uložil matke maloletého poriadkovú pokutu z dôvodu, že sa\ns maloletým nedostavila na výzvu k znalcovi. Uznesením č. k. 4 C 374/2015 z 25. novembra 2020\nokresný súd uložil matke maloletého povinnosť dostaviť sa k znalcovi a stanovil termín\nna vykonanie odberu a vyšetrenia s cieľom znaleckého dokazovania.\n11. Sťažovateľ e-mailom 6. apríla 2021 kontaktoval priamo zákonnú sudkyňu a požiadal ju\no konanie vo veci. Právnej zástupkyni sťažovateľa bolo 28. mája 2021 doručené rozhodnutie\nkrajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednania a rozhodnutia vo veci. Sťažovateľ\nopätovne elektronicky kontaktoval zákonnú sudkyňu v novembri a decembri 2021 so žiadosťou\no konanie vo veci. Okresný súd prostredníctvom mailovej správy z 8. decembra 2021 informoval\nsťažovateľa, že zákonná sudkyňa je práceneschopná.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti namietané\nkonanie trvá 6 rokov a 7 mesiacov, čo je z hľadiska predmetu konania neprijateľné. V tejto\nsúvislosti v ústavnej sťažnosti uviedol: „Výsledkom nečinnosti súdu je stav, že dieťa nastúpilo\n3\n\nna základnú školu a navrhovateľ nemá vo veci rozhodnuté od jeho narodenia po súčasnosť ešte ani\nna prvom stupni, pričom sa jedná o konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, resp. otcovstva\nk maloletému dieťaťu.“\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n13. Okresný súd prostredníctvom podpredsedníčky uviedol, že zákonná sudkyňa predmetný spis\nprevzala 10. septembra 2020 v dôsledku prerozdelenia nerozhodnutých vecí z iného senátu.\nPo prevzatí spisu a oboznámení sa so všetkými pridelenými, prevažne reštančnými vecami sudkyňa\npristúpila k represívnym opatreniam vo vzťahu k matke, ktorá nerešpektovala predchádzajúce\npokyny súdu. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení zdôraznila, že výrazný dopad\nna celkovú dĺžku konania má správanie matky maloletého, ako aj práceneschopnosť zákonnej\nsudkyne od 24. septembra 2021 do 28. októbra 2021, čerpanie dovolenky a ošetrovanie člena rodiny\nzákonnej sudkyne od 6. decembra 2021 do 30. decembra 2021. Okresný súd vo veci uznesením\nz 23. marca 2022 opätovne uložil matke povinnosť dostaviť sa s maloletým na odber vzoriek\nna analýzu DNA k znalcovi 14. apríla 2022 a nariadil termín pojednávania na 27. jún 2022.\nPodpredsedníčka okresného súdu uviedla, že zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení zdôraznila, že\npo nástupe do funkcie prebrala veci po predchádzajúcom sudcovi, ktorý vo veci konal viac ako\n5 rokov. Po oboznámení sa s predmetom konania a zistení, že bolo nariadené znalecké dokazovanie\nodberom vzoriek DNA a že sa matka vyhýba splneniu súdom nariadenej povinnosti, nariadila\npredvedenie maloletého pred znalca. Zároveň zákonná sudkyňa konštatovala, že na dĺžku konania\nmala vplyv pandemická situácia, ako i rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti.\n14. V závere vyjadrenia podpredsedníčka okresného súdu uviedla: „... je nespochybniteľné, že dĺžku\ntrvajúceho konania nemožno hodnotiť ako primeranú, a to najmä s prihliadnutím na predmet\nkonania a nespochybniteľné dotknuté práva sťažovateľa. Vo vzťahu k skutkovej a právnej zložitosti\nveci konštatujem, že rozhodovanie o určenie otcovstva patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti\nsúdu, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o skutkovo a právne zložitej veci. Na druhej strane\nje potrebné zohľadniť aj samotné konanie matky mal. dieťaťa, ktorá svojim postupom v konaní\na nerešpektovaním pokynov súdu výrazným spôsobom ovplyvnila priebeh doterajšieho konania\na jeho dĺžku.“\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n15. Sťažovateľ vo svojej replike zotrval na dôvodoch podania ústavnej sťažnosti. Podľa sťažovateľa\nobštrukčné správanie matky maloletého, ani množstvo reštančných vecí pridelených zákonnej\nsudkyni nemôžu byť pripísané na vrub jemu. Sťažovateľ uviedol, že termín pojednávania\nnariadeného na 27. jún 2022 bol opätovne zrušený, i keď z objektívnych príčin – práceneschopnosť\n\n4\n\nzákonnej sudkyne, a ďalší termín bol nariadený na 1. august 2022, čím sa rozhodnutie vo veci\nopätovne oddialilo.\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n16. Ústavnému súdu doručila 25. júla 2022 (bez predchádzajúcej výzvy ústavného súdu) svoje\nstanovisko aj matka maloletého. Odporkyňa v stanovisku prezentovala úvahy o motíve konania\nzo strany sťažovateľa a rozvinula dôvody, pre ktoré má byť samotné namietané konanie zastavené.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom\nkonaní.\n18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená\nnastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil\nna príslušný súd so svojím návrhom.\n20.\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade s doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna\na faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.\n22. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom\nkonania je návrh na určenie otcovstva, teda po právnej stránke štandardná rodinnoprávna vec\npatriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku predmetnej veci možno\ntiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného\nsúdnictva bez ohľadu na to, že v danom prípade odporkyňa otcovstvo sťažovateľa k maloletému\npopiera a toto deklaruje zápisnicou o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.\n\n5\n\n23. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že povaha prerokúvanej veci, ktorou je určenie otcovstva\nk maloletému dieťaťu, je osobitne citlivou statusovou záležitosťou spojenou s osobou maloletého\ndieťaťa a ako taká si vyžaduje osobitný dôraz na rýchly a efektívny postup okresného súdu.\n24. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný\nsúd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu\npri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.\nÚstavný súd ale poukazuje na správanie odporcov, najmä matky maloletého, ktorá od počiatku\nsúdneho konania využíva všetky dostupné právne prostriedky, ktorými by meritórnemu rozhodnutiu\npredišla (návrh na zastavenie konania), prípadne oddialila (návrh na prerušenie konania, námietky\nzaujatosti proti sudkyni i znalcovi podávané odporcami osobitne) či dokonca zmarila\n(nerešpektovanie znaleckého dokazovania). Takéto správanie odporcov v konaní však z hľadiska\neventuálneho porušenia práv nemôže byť pripísané na ťarchu sťažovateľa. Bolo úlohou okresného\nsúdu sa s takýmto takmer obštrukčným správaním jednej zo strán primeraným spôsobom\nvysporiadať.\n25. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu. Z chronológie úkonov\nv namietanom konaní vyplýva, že žaloba bola podaná v auguste 2015, pričom prvýkrát bolo\npojednávanie nariadené až na 29. apríl 2016, ktoré ale bolo v marci 2016 zrušené. Prvé vykonané\npojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 23. novembra 2018, teda až po viac ako 3 rokoch. V rámci\nobdobia od podania žaloby do uskutočnenia prvého pojednávania okresný súd vykonával úkony\nspojené s doručovaním podaní účastníkov konania, uznesením rozhodol o pripustení\nako odporcu do konania. Proti uzneseniu o pripustení ďalšieho účastníka do konania podali\nmatka maloletého i samotný odporca odvolanie. Okresný súd 13. apríla 2016 predložil spis\nna rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, ktorý ale 1. júna 2016 spis ako predčasne podaný vrátil\nokresnému súdu. Následne po doplnení vyjadrení okresný súd až 6. marca 2017, teda až\npo takmer 9 mesiacoch, opätovne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.\nProti rozhodnutiu krajského súdu z 28. apríla 2017 podali odporcovia dovolanie doručené\nokresnému súdu 21. júla 2017. Okresný súd predložil najvyššiemu súdu dovolanie 15. mája 2018\n(v chronológii zrejme uvedený nesprávny dátum 15. mája 2017), teda po viac ako 1 roku\nod podania dovolania. Najvyšší súd uznesením z 9. augusta 2018 dovolanie odmietol a okresný súd\nnariadil termín pojednávania na 23. november 2018 a po jeho uskutočnení na 15. január 2019.\nTento termín pojednávania bol zrušený a odročený najprv na 8. marec 2019 a napokon\nna 29. marec 2019. Zároveň bol v marci 2019 doručený okresnému súdu zo strany odporcov návrh\nna prerušenie konania, o ktorom okresný súd rozhodol tak, že namietané konanie prerušil\nuznesením z 27. marca 2019. Uznesenie o prerušení namietaného konania úspešne napadol\nodvolaním sťažovateľ. Krajský súd rozhodol tak, že uznesenie o prerušení konania zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie 7. júna 2019. V júli 2019 okresný súd nariadil\npojednávanie na 25. september 2019, na ktorom ďalej odročil pojednávanie na 27. november 2019.\nV októbri 2019 okresnému súdu doručili odporcovia návrh na zastavenie konania a sťažovateľ\ndoručil návrh na rozšírenie žaloby. Pojednávanie uskutočnené 27. novembra 2019 odročil okresný\nsúd na 11. december 2019, ktoré bolo odročené na neurčito. Okresný súd až uznesením\n\n6\n\nzo 16. decembra 2019 nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru genetiky. Od januára\ndo mája 2020 boli okresnému súdu predkladané jednak námietka zaujatosti znalca zo strany\nodporkyne a tiež návrh na nevykonanie znaleckého dokazovania. Okresný súd 1. júna 2020\nupozornil matku maloletého na povinnosť spolupráce so znalcom, následne po opakovanej\nnespolupráci odporkyne so znalcom uznesením z 19. októbra 2020 uložil matke maloletého\nporiadkovú pokutu a 25. novembra 2020 uznesením uložil odporkyni povinnosť dostaviť sa\ns maloletým k znalcovi, ktorú však odporkyňa opätovne ignorovala, keďže 29. decembra 2020\nznalec oznámil okresnému súdu neposkytnutie súčinnosti. Uznesením z 23. marca 2021 okresný súd\nopätovne uložil matke maloletého povinnosť dostaviť sa k znalcovi a až 8. apríla 2021, teda ďalšie\n4 mesiace po tom, čo okresný súd vedel o nerešpektovaní uloženej povinnosti odporkyňou, nariadil\npredvedenie maloletého k znalcovi. Dňa 7. mája 2021 bola okresnému súdu doručená námietka\nzaujatosti proti zákonnej sudkyni, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že sudkyňu z konania nevylúčil\na spis 27. mája 2021 vrátil okresnému súdu.\n26. Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov a dospel k záveru, že v priebehu\nnamietaného konania možno identifikovať výrazne neefektívnu činnosť okresného súdu, najmä\nv počiatočnom štádiu konania. Neefektívny postup možno identifikovať v predčasnom predložení\nspisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o pripustení vstupu ďalšieho\núčastníka do konania a následne neprimerane dlhej dobe, kým bol opätovne predložený. Rovnako\nneefektívnym a zdĺhavým sa javí postup okresného súdu pri úkonoch spojených s podaným\ndovolaním odporcov. Aj postup okresného súdu, ktorým konanie prerušil, nemožno s prihliadnutím\nna následné rozhodnutie krajského súdu hodnotiť ako efektívny.\nPodľa judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania\nneznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto\nprípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04,\nII. ÚS 381/2021). Rešpektujúc uvedené, ústavný súd postup okresného súdu proti odporcom, ktorí\nsvojím prístupom značne prispeli k celkovej dĺžke konania, hodnotí ako nedostatočne razantný.\nV situácii, keď od počiatku matka maloletého jasne deklaruje svoj postoj k určeniu otcovstva\nsťažovateľa, je zarážajúce, že znalecké dokazovanie odberom DNA bolo nariadené až takmer\npo 4 rokoch od podania žaloby. Ako nečinnosť okresného súdu je potrebné hodnotiť aj skutočnosť,\nže k prvému uskutočnenému pojednávaniu vo veci došlo po takmer 3 rokoch od podania žaloby.\nJe síce pravdou, že do tohto pojednávania súd určité úkony vykonal, tieto však nemožno hodnotiť\nako efektívne, pretože nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ\nv predmetnej veci určenia otcovstva nachádzal.\n27. Okresný súd dĺžku trvania namietaného konania odôvodnil aj množstvom pridelených vecí\nzákonnej sudkyni, z ktorých boli mnohé reštančnej povahy. Ústavný súd už v podobných\nsúvislostiach viackrát vyslovil (m. m. I. ÚS 23/03, II. ÚS 28/2018), že nedostatočné personálne\nobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo\nlen dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tieto účely prijali včas\nadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie\nspravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie,\n7\n\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,\nnemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov\nsúdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním\nna dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem\nuvedeného ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní, či bolo porušené právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto\nprávo bolo porušené ne/činnosťou alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.\n28. Pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú má príslušný súd venovať konaniu o určenie otcovstva\na rozhodovaniu vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, nemožno rozumieť 7 rokov\ntrvajúce konanie. Je zrejmé, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne\nk odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom\nkonaní, v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nprávoplatne rozhodnuté, konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 6 000 eur, ktoré odôvodňuje neprimerane dlhou dobou namietaného konania a intenzitou\nzásahu do jeho označených práv.\n\n8\n\n34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma požadovaná sťažovateľom nie je primeraná\nokolnostiam prípadu. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n35.\n36. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky\nokolnosti danej veci (najmä správanie odporcov, neefektívny postup okresného súdu, mimoriadny\nvýznam veci pre sťažovateľa i úkony okresného súdu v poslednej dobe smerujúce k vykonaniu\nznaleckého dokazovania), ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 eur za primerané (bod 3\nvýroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 739,66 eur (bod 4 výroku nálezu).\n38. Sťažovateľ požadoval v petite ústavnej sťažnosti priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.\nPri výpočte trov konania vychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2022 je v sume 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je\nv sume 11,63 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu a replika) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Náhrada pre sťažovateľa za tri úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2022 (3 × 193,83 eur) spolu s režijným paušálom (3 × 11,63 eur)\nzvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty predstavujú celkovú sumu trov konania 739,66 eur (bod 4\nvýroku nálezu).\n39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2022\nJana Laššáková\n9\n\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "otcovstvo", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/374/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:133fc7b5-cd31-4ab9-b75b-e2906db8aae3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.381.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.381.2021.1"}, {"guid": "ussr:2fd10bef-e8e5-4e61-adc6-c71e4c11848b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.28.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.28.2018.2"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:d4a59c7e-e822-4545-a8b1-80ae7d4027fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4a59c7e-e822-4545-a8b1-80ae7d4027fc"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "09fdc1c0-33a5-4bbc-9a33-d715379c4d65:00d9c073-d4fb-4a5c-90f2-69156c5af8f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6319200723.1", "spisova_znacka": "11Co/127/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/127/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6319200723.1"}, {"guid": "0ad6feba-2d4f-4671-bec3-a3eaf9b5e1b4:7fec8a6f-26a4-4432-b544-fe2046ded079", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3615202944.1", "spisova_znacka": "5Co/81/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/81/2017 z 8. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3615202944.1"}], "citovane_v": []}