{"guid": "ussr:5c49c260-ea66-44fa-86dc-7366dfb674ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2022 z 20. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. januára 2022, sp. zn. II. ÚS 2/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5c49c260-ea66-44fa-86dc-7366dfb674ed", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 2/2022-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej, zo\nsudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Janou Točekovou, PhD.,\nadvokátkou, E. Hroboňovej 1375/8, Dolný Kubín, proti postupu Sociálnej poisťovne, ústredia\nv konaní č.\n, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 28 Sa 31/2019 z 21. apríla\n2020 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Sk 21/2020 z 2. júla 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) 7. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva podľa čl. 39\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Sociálnej poisťovne, ústredia\n(ďalej len „Sociálna poisťovňa“) v konaní vedenom pod č.\nako aj základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 28 Sa 31/2019 z 21. apríla 2020 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 7 Sk 21/2020 z 2. júla 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nNavrhuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.\nSťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd prikázal Sociálnej poisťovni, aby mu doplatila starobný\ndôchodok nevyplatený od 10. mája 2018, ktorý bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč.\nz 11. decembra 2017, a aby vo veci č.\nrozhodla o odvolaní\nsťažovateľa z 29. januára 2018 do 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia nálezu. Vo vzťahu\n\nk Sociálnej poisťovni žiada sťažovateľ priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur a tiež\nnáhradu trov konania.\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 7. júla 1997 priznalo Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) sťažovateľovi invalidný dôchodok vo výške\n5 460 Sk.\n\n3. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č.\nz 11. decembra 2017 priznala sťažovateľovi\nna základe oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke (ďalej len „oznámenie“)\nvydaného príslušným orgánom ministerstva vnútra starobný dôchodok. Dňa 29. januára 2018 podal\nsťažovateľ proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku odvolanie\nz dôvodu nezapočítania všetkých dôb dôchodkového poistenia pre výpočet výšky starobného\ndôchodku.\n\n4. Listom č.\nz 26. februára 2018 Sociálna poisťovňa oznámila sťažovateľovi,\nže odvolaniu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu, a preto odvolanie bolo postúpené\nodvolaciemu orgánu, a to generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.\n\n5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.\nz 2. marca 2018 bolo konanie prerušené\nz dôvodu preverovania doby služby získanej pred 18. rokom veku prostredníctvom orgánu\nsociálneho zabezpečenia ministerstva vnúta. Dňa 21. marca 2018 vydal orgán sociálneho\nzabezpečenia ministerstva vnútra pre Sociálnu poisťovňu nové oznámenie údajov na účely konania\no dôchodkovej dávke (ďalej len „nové oznámenie“), v ktorom pozmenil doby dôchodkového\nzabezpečenia v období od 1. septembra 1970 do 25. júla 1973 o štúdium pred 18. rokom veku\npre výpočet výšky invalidného dôchodku a tieto započítal nad rámec rozhodnutia o priznaní\ninvalidného dôchodku z roku 1997 do obdobia dôchodkového zabezpečenia, ktoré doby obdobia\ndôchodkového zabezpečenia pre priznanie invalidného dôchodku neboli započítané v rozhodnutí\no priznaní invalidného dôchodku orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra\nč. p. SPC-31.896/97 zo 7. júla 1997.\n\n6. Vychádzajúc z nového oznámenia 4. apríla 2018 Sociálna poisťovňa rozhodnutím\nč.\nodňala sťažovateľovi starobný dôchodok k 10. máju 2018 (ktorý bol dovtedy\nSociálnou poisťovňou vyplácaný), a to v čase prebiehajúceho odvolacieho konania, ktoré nebolo\nukončené.\n\n7. Sťažovateľ napadol rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odňatí starobného dôchodku 18. apríla\n2018 odvolaním. Dňa 3. júla 2018 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal rozhodnutie\nč.\n(ďalej len „rozhodnutie generálneho riaditeľa“), ktorým vo výroku potvrdil\n\n2\n\nsprávnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku a zároveň potvrdil aj správnosť rozhodnutia\no odňatí starobného dôchodku.\n\n8. Žalobou z 30. júla 2018 sa sťažovateľ na krajskom súde domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia generálneho riaditeľa.\n\n9. Krajský súd rozhodnutím č. k. 29 Sa 26/2018 z 25. júna 2019 zrušil rozhodnutie generálneho\nriaditeľa (č.\nz 3. júla 2018) a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu\nnepreskúmateľnosti a zmätočnosti vydaného rozhodnutia.\n\n10. Generálny riaditeľ rozhodnutím č.\nz 30. júla 2019 zmenil napadnuté\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne č.\nz 11. decembra 2017 o priznaní starobného\ndôchodku tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietol. Sťažovateľ považuje samotné\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne č.\nz 11. decembra 2017 o priznaní starobného\ndôchodku za nezmenené a platné, pretože nebolo žiadnym právnym úkonom zrušené.\n\n11. Dňa 31. júla 2019 generálny riaditeľ rozhodnutím č.\nzrušil rozhodnutie\nSociálnej poisťovne č.\nzo 4. apríla 2018 o odňatí starobného dôchodku.\n\n12. Sťažovateľ sa správnou žalobou z 10. septembra 2019 domáhal na krajskom súde preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa č.\nz 30. júla 2019, ktorým zmenil\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne č.\nz 11. decembra 2017 o priznaní starobného\ndôchodku tak, že zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku.\n\n13. Krajský súd rozsudkom č. k. 28 Sa 31/2019 z 21. apríla 2020 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) zamietol podanú správnu žalobu.\n\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 18. mája 2020 kasačnú sťažnosť.\n\n15. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie\nžalovanej Sociálnej poisťovne č.\nz 30. júla 2019 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie\nkonanie.\n\n16. Dňa 4. novembra 2021 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie ústavnej sťažnosti, ktorého\nprílohou je rozhodnutie generálneho riaditeľa č.\nz 21. októbra 2021, ktorým žiadosť\nsťažovateľa o starobný dôchodok z 13. októbra 2017 zamietol.\n\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n17. Sťažovateľ namieta, že v konaní vedenom Sociálnou poisťovňou pod č.\ndošlo\nk porušeniu jeho základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy s odôvodnením, že Sociálna\npoisťovňa dosiaľ právoplatne nerozhodla o odvolaní sťažovateľa z 29. januára 2018. Uvedené\nvyplýva zo skutočnosti, že generálny riaditeľ síce rozhodol 30. júla 2019 o tomto odvolaní (tak, že\nrozhodnutie zmenil a žiadosť o starobný dôchodok zamietol), avšak toto rozhodnutie generálneho\nriaditeľa bolo zrušené napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a vec bola vrátená Sociálnej\npoisťovni ako žalovanej na ďalšie konanie. Sťažovateľ vyvodzuje porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy i z toho, že v jeho právnej veci nemá podanie odvolania odkladný\núčinok, a teda Sociálna poisťovňa mala i napriek podanému odvolaniu pokračovať vo vyplácaní\nstarobného dôchodku v priznanej výške.\n\n18. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom sťažovateľ uvádza, že krajský súd zahrnul\ndo odôvodnenia svojho rozsudku skutkové tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,\nzo strany krajského súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k ústavne neakceptovateľnému\nhodnoteniu dôkazov a jeho procesný postup považuje za „nesprávny“.\n\n19. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu sťažovateľ argumentuje, že právny názor\nnajvyššieho súdu vyjadrený v závere bodu 42 rozsudku (že Sociálna poisťovňa má následne\nrozhodnúť o možnej aplikácii § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý upravuje súbeh nárokov na\nvýplatu dôchodkových dávok) je neaplikovateľný a právne nevykonateľný, keďže v danom ohľade\nzákon hovorí o invalidnom dôchodku v zmysle všeobecného systému dôchodkového poistenia\nvyplácanom zo Sociálnej poisťovne, a nie o invalidnom dôchodku (ktorý sa iba považuje za\ninvalidný výsluhový dôchodok) v zmysle osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplácanom\nz ministerstva vnútra, pričom poukázal na ustálenú súdnu prax najvyššieho súdu.\n\n20. Aplikácia § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení by mohla podľa názoru sťažovateľa\nprichádzať do úvahy iba v prípade, ak by vyplácaný invalidný dôchodok (považovaný za invalidný\nvýsluhový dôchodok) priznala a zároveň aj vyplácala Sociálna poisťovňa zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia, a pri dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení po splnení podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku by\nvyplácala dôchodok, ktorého suma je vyššia.\n\n21. Sťažovateľ zastáva názor, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku nesprávne aplikoval právny\npredpis a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ktorým je Sociálna poisťovňa po vrátení veci\nviazaná. Poukazuje i na to, že najvyšší súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi,\n\n4\n\na preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a zmätočný, čím došlo k porušeniu\noznačeného základného práva sťažovateľa podľa ústavy, ako i práva podľa dohovoru.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n22. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 39 ods. 1\nústavy postupom Sociálnej poisťovne v konaní vedenom pod č.\na porušenie\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 1 postupom Sociálnej\npoisťovne\n23. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nje ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva\nzákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.\n\n24. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\noprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv\na slobôd pred ústavným súdom (napr. III. ÚS 152/03).\n\n25. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd zistil, že po zrušení rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne č.\nz 30. júla 2019 najvyšším súdom (ako súdom kasačným, ktorým\nzmenil rozsudok krajského súdu) a vrátení veci Sociálnej poisťovni sa právna vec sťažovateľa\nnachádza v štádiu konania, keď generálny riaditeľ rozhodol o jeho odvolaní. Ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľ má k dispozícii účinný zákonný prostriedok na ochranu svojich\nzákladných práv v podobe správnej žaloby, ktorej uplatnenie je podmienku prípustnosti ústavnej\nsťažnosti.\n\n26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n\n5\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n27. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava ukladá\nvšeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto\nsubsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.\nIV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n28. Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ mal proti rozsudku krajského súdu k dispozícii\nopravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.\n\n29. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu mohol sťažovateľ podať kasačnú sťažnosť, o ktorej\nbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ kasačnú sťažnosť podal a rozhodol o nej najvyšší\nsúd rozsudkom č. k. 7 Sk 21/2020 z 2. júla 2021. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n\n30. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie.\n\nIII.3. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu:\n31. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom najvyššieho súdu\nvyjadreným v napadnutom rozsudku, že Sociálna poisťovňa má následne rozhodnúť o možnej\naplikácii § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje súbeh nárokov na výplatu\ndôchodkových dávok. Sťažovateľ požiadavku zrušenia kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu\nodôvodňuje tým, že vzhľadom na právnu záväznosť vyslovených nesprávnych právnych záverov\npre orgán verejnej správy je existencia napadnutého rozsudku z ústavného hľadiska neprijateľná.\nArgumentuje tiež, že najvyšší súd a predtým ani krajský súd sa nevysporiadali so všetkými\nrelevantnými námietkami (predovšetkým vo vzťahu k použitiu nového oznámenia ministerstva\nvnútra Sociálnou poisťovňou), a preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný\na zmätočný.\n\n6\n\n32. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu\nkasačného súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd po rozhodnutí vo veci\nsp. zn. II. ÚS 105/09 mutatis mutandis zastáva názor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax\nv minulosti spravidla nepripúšťala preskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými boli\nzrušené v odvolacom konaní rozsudky prvostupňových súdov, s poukazom na to, že takéto\nrozhodnutie odvolacieho súdu nie je „konečným“ rozhodnutím vo veci a sťažovateľ má v každom\nprípade možnosť domáhať sa na ústavnom súde ochrany základných práv a slobôd podaním\nústavnej sťažnosti proti konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania\nnasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, je namieste na tomto názore zotrvať,\navšak v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam strán civilného sporového konania,\nnie bezvýhradne (m. m. III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019, III. ÚS 400/2020).\n\n33. Prípadmi hodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých zrušujúcich rozhodnutí, ktorými\nbolo porušené základné právo sťažovateľa ústavne procesného charakteru. Odmietnutím\npreskúmania ústavnosti postupu odvolacieho súdu a napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol\ntotiž účastník vystavený v nasledujúcom konaní v niektorých prípadoch neodstrániteľným\nnásledkom aplikácie záväzného právneho názoru, ktorý je poznačený porušením ústavne\nprocesných práv. Nebola by účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám\nfyzických a právnických osôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky\nporušenia základných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným\nrozhodnutím akceptujúcim právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí\npostihnutom vadou spočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto konania\n(m. m. III. ÚS 46/2013). Rovnaký postoj zastáva ústavný súd i v konaniach vedených podľa\nSprávneho súdneho poriadku.\n\n34. Takto formulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019) si\npri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto veci vyžaduje, aby ústavný súd skúmal, či\nprávny názor vyslovený kasačným súdom v napadnutom rozsudku kladie v celej jeho šírke na\nďalšie rozhodovanie v sťažovateľovej veci záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených\npráv sťažovateľa, ktoré by pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho\nrozhodnutia už neboli odstrániteľné.\n\n35. Porušenie zákona, resp. jeho nesprávny výklad nemajú automaticky za následok porušenie\npráva na spravodlivý proces. Na to, aby bol konštatovaný zásah do práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý proces, musí pochybenie súdu presahovať intenzitu „nezákonnosti“. Musí ísť o také\nzávažné chyby, v dôsledku ktorých už nebude existovať garancia, že daný proces vyústi (resp. má\npotenciál vyústiť) do spravodlivého usporiadania vzťahov medzi jeho stranami (IV. ÚS 79/2020,\nIII. ÚS 400/2020).\n\n7\n\n36. Vychádzajúc z týchto úvah, ústavný súd posudzoval napadnutý rozsudok najvyššieho súdu,\npredovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia a zároveň skúmal, či\nrozhodnutie najvyššieho súdu má pre sťažovateľa v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho\nústavno-súdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n\n37. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval záväznosťou právnych názorov vyplývajúcich z napadnutého\nrozsudku, ústavný súd poukazuje na relevantnú časť jeho odôvodnenia (bod 42), v ktorej najvyšší\nsúd vo vzťahu k žalovanému uvádza, že „... následne rozhodne o možnej aplikácii ustanovenia § 81\nods. 1 zákona o sociálnom poistení“.\n\n38. Ústavný súd zastáva názor, že v právnej veci sťažovateľa nejde o prípad vyslovenia takého\nzáväzného právneho názoru kasačným súdom, ktorým by bolo vopred záväzne predurčené\nrozhodnutie orgánu verejnej správy o merite právnej veci sťažovateľa spôsobom, ktorý by\nv budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho ústavno-súdneho prieskumu meritórneho\nrozhodnutia mal neodstrániteľné následky. Z uvedeného teda vyplýva, že orgán verejnej správy je\noprávnený v ďalšom konaní vec korigovať a zvážiť aplikáciu § 81 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení.\n\n39. Potvrdením správnosti výkladu ústavného súdu o možnosti, nie povinnosti orgánu verejnej\nsprávy aplikovať § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplývajúcej z bodu 42 napadnutého\nrozsudku je rozhodnutie generálneho riaditeľa č.\nz 21. októbra 2021, ktorým\nžiadosť sťažovateľa o starobný dôchodok z 13. októbra 2017 zamietol (predovšetkým argumentácia\nna strane 6 tohto rozhodnutia).\n\n40. S prihliadnutím na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že nejde o prípad napĺňajúci\npredpoklady odôvodňujúce výnimočne preskúmať rozhodnutie kasačného súdu, ktoré nie je\nkonečnej povahy.\n\n41. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že najvyšší súd sa nevysporiadal s podstatnou\nnámietkou použitia nového oznámenia ministerstva vnútra Sociálnou poisťovňou, a preto považuje\nnapadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a zmätočný, ústavný súd poukazuje na stabilizovanú\njudikatúru, podľa ktorej správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(IV. ÚS 596/2012, I. ÚS 178/2014, III. ÚS 502/2015, II. ÚS 588/2016). S uvedenou námietkou sa\nnajvyšší súd vysporiadal, i keď stručne (bod 36 napadnutého rozsudku). K tomuto sa (ako obiter\ndictum) žiada dodať, že Sociálna poisťovňa vychádzala pri svojom rozhodovaní z aktuálneho\noznámenia ministerstva vnútra a ak sťažovateľ nesúhlasil so zahrnutím celej doby jeho štúdia\npre účely vzniku nároku na invalidný výsluhový dôchodok v novom oznámení, v skutočnosti\nnesúhlasil s postupom ministerstva vnútra, nie Sociálnej poisťovne.\n\n8\n\n42. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany\nsubjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne\nje kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy.\nInými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\n\n43. Napriek tomu, že ústavný súd nepovažuje odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nza optimálne, nezistil medzi ním a namietaným porušením označených práv sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru príčinnú súvislosť v ústavnoprávne relevantnej intenzite,\npreto odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\npre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n44. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. januára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-kasačná", "aplikácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/31/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3051576d-8705-4203-a072-cec2fd9b0e92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.400.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.400.2020.1"}, {"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:99617963-8518-4458-bdff-dcae415f1b4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 588/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 588/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "b227df93-0ea0-42c7-b1b2-16aa9a8fa70b:0ec746b8-c66a-43f0-84dd-4b8937b923f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200583.1", "spisova_znacka": "7Sk/21/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/21/2020 z 1. 7. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-07-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200583.1"}, {"guid": "5923e60c-46b8-46e4-96a4-9a1fe379ceef:debda537-dcf7-4e96-b802-b57103214b56", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Sa/31/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 28Sa/31/2019 z 30. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-07-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5923e60c-46b8-46e4-96a4-9a1fe379ceef:debda537-dcf7-4e96-b802-b57103214b56"}, {"guid": "686e9a8b-4f83-4889-a96d-31872cebf392:354dcce8-9b02-4457-a339-38a13ab2f77e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5018200300.2", "spisova_znacka": "29Sa/26/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/26/2018 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200300.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:62647922-164c-4d8d-8622-8f6473f6bc9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.715.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 715/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 715/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.715.2024.1"}]}