{"guid": "ussr:8f7374dd-c9ce-458f-b0ce-5a7509eb22ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.294.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2022 z 29. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2022, sp. zn. II. ÚS 294/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.294.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f7374dd-c9ce-458f-b0ce-5a7509eb22ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.294.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.294.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.294.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 294/2022-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti IMUNA PHARM, a. s.,\nJarková 269/17, Šarišské Michaľany, IČO 36 473 685, zastúpenej Sýkorová – advokátska\nkancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nMgr. JUDr. Mária Sýkorová, PhD., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 98/2017282 z 3. júla 2019 a uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 10 Sžfk 79/2019 z 29. novembra 2021 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 98/2017-282\nz 3. júla 2019 a uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 10 Sžfk 79/2019\nz 29. novembra 2021 n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu (ďalej len „ústavný súd“)\n15. marca 2022 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 S 98/2017-282 z 3. júla 2019 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší správny súd“) č. k. 10 Sžfk 79/2019 z 29. novembra 2021 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho správneho súdu“). Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté\n\nuznesenia krajského súdu a najvyššieho správneho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľka sa domáha i náhrady trov konania a zastáva názor, že v danom prípade sú\nsplnené všetky podmienky na to, aby bola vykonateľnosť ústavnou sťažnosťou napadnutých\nuznesení krajského súdu a najvyššieho správneho súdu odložená.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa správnou žalobou z 9. mája\n2017 proti žalovaným: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,\n(ďalej len „ministerstvo“) a 2. Výskumná agentúra (ďalej len „agentúra“) domáhala preskúmania\nzákonnosti správnych aktov – Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700200/S03 zo 7. marca 2017\n(ďalej aj ako „správa o zistenej nezrovnalosti“); žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\nč. 26220220157/Z04 z 9. marca 2017 (ďalej aj „žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“); VEC:\nSpráva o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220157\nč. spisu: P 2497/2017-073, č. záznamu A 1722/2017-072 z 9. marca 2017 (ďalej aj „správa\no zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“); Záznam z administratívnej\nkontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157\nzo 7. marca 2017 (ďalej aj „záznam z administratívnej kontroly“); VEC: Odpoveď na Vyjadrenie\nk záznamu z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu\nITMS: 26220220157, č. spisu A 724/2017-6, č. záznamu A 2865/2017-6 z 20. apríla 2017 (ďalej aj\n„odpoveď na vyjadrenie k záznamu“, ďalej spolu aj „správne akty“), vydaných agentúrou, ktorá je\nsprostredkovateľským orgánom ministerstva ako riadiaceho orgánu pre operačný program Výskum\na vývoj, ako aj postupu tohto orgánu, ktorý predchádzal vydaniu uvedených správnych aktov,\nv konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 S 98/2017.\n3. S cieľom zabezpečiť realizáciu projektu s názvom „Inovácia technologického procesu\nImunomodulačného prípravku Transfer faktor, overenie jeho účinnosti, bezpečnosti a zloženia“,\nkód projektu ITMS: 26220220157 (ďalej len „projekt“), uzavrela sťažovateľka 11. apríla 2012\ns ministerstvom, ktoré je riadiacim orgánom pre operačný program Výskum a vývoj, zastúpeným\nagentúrou ako sprostredkovateľským orgánom (pôvodne označovaným ako Agentúra Ministerstva\nškolstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ) Zmluvu o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku č. zmluvy: 158/2012/2.2./OPVaV (ďalej len „Zmluva o NFP“), na základe\nktorej jej bol schválený nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 1 980 884,28 eur na účely\nrealizácie projektu.\n4. Zmluva o NFP bola uzatvorená podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 528/2008 Z. z.“) po tom, čo bola sťažovateľke rozhodnutím schválená žiadosť o poskytnutie\nnenávratného finančného príspevku v konaní o schválení žiadosti podľa § 14 a nasl. zákona\nč. 528/2008 Z. z.\n5. Jednou zo schválených rozpočtových položiek Projektu sťažovateľky bola položka\npod č. 2.C.4.2. Nájom priestorov na realizáciu aktivity zverinec, aktivita projektu: 1.3 Zloženie TF,\nzavedenie metód na testovanie, s celkovými schválenými výdavkami v sume 836 800 eur bez DPH,\n\n2\n\ns popisom: Nájom experimentálneho zverinca na realizáciu aktivity a umiestnenie laboratórnych\nzvierat. Nájom sa týkal priestorov pre vykonávanie testov bezpečnosti a účinnosti prípravku\nna laboratórnych zvieratách.\n6. Sťažovateľka na účel získania ekonomicky najvýhodnejšej ponuky na prenájom priestorov\npre realizáciu aktivity zverinec vyhlásila 10. júna 2013 obchodnú verejnú súťaž na podávanie\nnávrhov na uzavretie zmluvy podľa § 281 až § 288 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov s názvom „Nájom nebytových priestorov – experimentálny zverinec“\n(ďalej len „OVS“).\n7. Predmetom súťaže bol prenájom nebytových priestorov experimentálneho zverinca\npre vykonávanie testov bezpečnosti a účinnosti prípravku na laboratórnych zvieratách, ktoré svojím\npriestorovým usporiadaním, technologickým a prístrojovým vybavením budú vyhovovať\npožiadavkám stanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladaná hodnota\nnájmu bola stanovená na 836 800 eur bez DPH a ako kritérium hodnotenia návrhov bola stanovená\nnajnižšia cena. Oznámenie o vyhlásení OVS bolo uverejnené na verejne prístupnej internetovej\nstránke sťažovateľky.\n8. Dňa 13. marca 2017 bol sťažovateľke doručený správny akt agentúry z 9. marca 2017 s názvom\nVEC: Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu\n26220220157 č. spisu: P 2497/2017-073, č. záznamu: A 1722/2017-072, prílohou ktorého bola\nSpráva o zistenej nezrovnalosti č. N21700200/S03 zo 7. marca 2017 a Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220157/Z04 z 9. marca 2017, spolu so Záznamom\nz administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu zo 7. marca\n2017, na základe ktorých agentúra žiada sťažovateľku o vrátenie poskytnutých finančných\nprostriedkov zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu vo výške 100 % vynaložených\nvýdavkov na nájom nebytových priestorov experimentálneho zverinca v sume 835 000 eur, v lehote\nnajneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia, resp. v lehote do 1. mája 2017, a to\ns poukazom na porušenie podmienok Zmluvy o NFP a § 31 ods. 1 písm. b) a j) zákona č. 523/2004\nZ. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktoré mali byť zistené opätovnou administratívnou kontrolou dodržania\nhospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu, konaním uvedeným v bode 5.3. správy o zistenej\nnezrovnalosti a v zázname z administratívnej kontroly. Vytýkané porušenia sa týkajú\nnehospodárneho nakladania s NFP s poukazom na závery znaleckého posudku\nč. 49/2017 z 22. februára 2017.\n9. Zo správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 9. marca 2017\nvyplýva, že agentúra žiada sťažovateľku o vrátenie finančných prostriedkov v lehote najneskôr\ndo 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia, v opačnom prípade oznámi písomne Úradu vládneho\nauditu skutočnosť, že sťažovateľka nevysporiadala požadovanú sumu zodpovedajúcu výške\nnezrovnalosti. V správe o zistenej nezrovnalosti bola identifikovaná celková výška nezrovnalosti\nv sume 835 000 eur, pričom podiel EÚ tvorila suma vo výške 532 312,50 eur; podiel štátneho\n\n3\n\nrozpočtu tvorila suma vo výške 93 937,50 eur a podiel vlastných zdrojov – súkromné tvorila suma\nvo výške 208 750,00 eur spolu s uvedením očakávaného dátumu ukončenia vymáhania: 6. apríl\n2017. Podľa žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 9. marca 2017 bola celková suma\nza všetky zdroje vo výške 835 000 eur.\n10. V zázname z administratívnej kontroly agentúra v nadväznosti na výkon opätovnej\nadministratívnej kontroly dospela s poukazom na Znalecký posudok č. 49/2017 z 22. februára 2017\nk záveru, že „nájomné uvedené v Zmluve o poskytnutí NFP č. 158/2012/2.2/OPVaV je neúmerné\nk zisteným hodnotám a značne predražené - a to vo výške 10,17 násobku“.\n11. Agentúra v odpovedi na vyjadrenie k záznamu z 20. apríla 2017 uviedla, že naďalej trvá\nna vrátení poskytnutých finančných prostriedkov uvedených v nezrovnalostiach a nemá relevantný\ndôvod na to, aby zvažovala akékoľvek znižovanie, resp. zrušenie udelených korekcií.\n12. Krajský súd napadnutým uznesením správnu žalobu v celom rozsahu ako neprípustnú odmietol\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Odmietnutie správnej\nžaloby odôvodnil tým, že správa o zistenej nezrovnalosti, žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov ani iné materiály z vykonanej administratívnej kontroly samy osebe nepredstavujú\nzásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľky a nie sú konečným rozhodnutím\nsprávneho orgánu – individuálnym správnym aktom o právach o povinnostiach žalobcu\n(sťažovateľky), ale iba opatrením predbežnej povahy. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd\nk záveru, že tieto akty nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n13. Najvyšší správny súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu zamietol a nárok na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal žiadnemu z účastníkov. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že napadnuté správne akty\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, keďže predmetom preskúmania\nmusí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu, a nie každý\njednotlivý krok správneho orgánu, ktorý konečnému rozhodnutiu predchádza. Najvyšší správny súd\npotvrdil, že posudzované správne akty samy osebe nepredstavujú zásah do práv a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu, ide len o individuálne správne akty predbežnej\npovahy, u ktorých absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci a ide len o výzvu\nna dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených)\nskutočností.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n14. Sťažovateľka argumentuje, že na odmietnutie správnej žaloby a zamietnutie kasačnej sťažnosti\nneboli v jej právnej veci splnené zákonné podmienky, čím jej bolo odňaté právo na spravodlivý\nproces vrátane práva na prístup k súdu. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami\nbez meritórneho prejednania veci jej oba konajúce súdy odňali možnosť konať pred súdom a svoje\n4\n\nrozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté uznesenia krajského súdu\na najvyššieho správneho súdu považuje sťažovateľka za nedostatočne odôvodnené, rozporné\na nepreskúmateľné.\n15. Napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho správneho súdu spočívajú podľa\nsťažovateľky na arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade\npráva, podľa ktorého spôsobilým predmetom preskúmania v správnom súdnictve nemôžu byť\nposudzované správne akty, keďže nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov\nsťažovateľky a nemôžu mať za následok ani vznik ujmy na jej subjektívnych právach, v dôsledku\nčoho tieto opatrenia nemožno považovať za rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy –\nindividuálne správne akty, ktoré by zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti sťažovateľky\nalebo sa ich priamo dotýkali, resp. ktorými by mohli byť práva alebo povinnosti sťažovateľky ako\nprijímateľa nenávratného finančného príspevku dotknuté.\n16. Sťažovateľka namieta, že posudzované správne akty sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do jej\npráv a právom chránených záujmov, vo vzťahu k nej majú autoritatívnu povahu, navyše osobitné\npredpisy (najmä § 28 zákona č. 528/2008 Z. z.) s nimi spájajú právne účinky. Právo sťažovateľky je\ntýmito správnymi aktmi podľa jej názoru priamo dotknuté, keďže podľa zákona č. 528/2008 Z. z.\n(§ 28) môže orgán verejnej správy na ich základe v prípade nevrátenia NFP uložiť sťažovateľovi\nodvod a penále z neodvedenej sumy NFP uvedenej v napadnutých správnych aktoch rozhodnutím,\npo nadobudnutí právoplatnosti ktorého by bolo možné začať exekučné konanie proti sťažovateľke.\n17. Sťažovateľka poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016, podľa ktorého „správa o zistenej nezrovnalosti je bezpochyby\nindividuálnym správnym aktom, ktorým môže byť kontrolovaná osoba ukrátená na svojich právach,\na teda spôsobilým predmetom meritórneho preskúmania v správnom súdnictve“.\n18. Sťažovateľka namieta, že výsledkom posudzovaných správnych aktov je uloženie finančnej\nkorekcie podľa zákona č. 528/2008 Z. z., resp. finančný postih sťažovateľky spočívajúci\nv povinnosti vrátiť až 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve riadiaceho orgánu. Ak napriek tomu\nkonajúce súdy správnu žalobu ako neprípustnú odmietli a vec meritórne nepreskúmali, dopustili sa\nzávažného procesného pochybenia a nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň znemožnili\nsťažovateľke realizovať jej procesné práva v takej miere, že porušili jej právo na spravodlivý\nproces.\n19. Sťažovateľka zdôrazňuje, že pri absencii prieskumu posudzovaných správnych aktov súdom\nvzniká priestor na ľubovôľu zo strany poskytovateľa dotácie, čo vytvára zároveň priestor aj\nna absenciu právnej istoty na strane prijímateľa nenávratného finančného príspevku.\n\n5\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho správneho súdu.\n\nIII.1. K namietanému porušeniu základných práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu:\n21. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci\nim zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú povinné vykladať a aplikovať príslušné\nzákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných\nslobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný\nsúd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až\nv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n22. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n23. Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala proti napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu k dispozícii opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne\nposkytuje.\n24. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu mohla sťažovateľka podať kasačnú sťažnosť,\no ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší správny súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti\nvyplýva, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka kasačnú sťažnosť podala\na rozhodol o nej najvyšší správny súd napadnutým uznesením. Právomoc kasačného súdu\nrozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n25. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n6\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základných práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho správneho súdu:\n26. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany\nsubjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne\nje kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy.\nInými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\n27. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto\nprávomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory\nvšeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnom zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky\nzo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n28. Ťažiskom argumentácie sťažovateľky je tvrdenie, že ňou označené správne akty treba\npovažovať za individuálne správne akty, ktoré zasahujú, resp. môžu zasiahnuť do jej subjektívnych\npráv, a ako také preto podliehajú prieskumnej právomoci v rámci správneho súdnictva.\n29. V rámci kasačného konania bolo preto úlohou najvyššieho správneho súdu v prvom rade\nskúmať povahu napadnutých správnych aktov. Nie je sporné, že predmetom súdneho prieskumu\nv správnom súdnictve môžu byť i také individuálne správne akty orgánov verejnej správy, ktoré\nnemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu, že sa nimi právne záväzným\nspôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú,\nmenia alebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho konania, alebo sa ho priamo\ndotýkajú.\n30. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky ústavný súd poukazuje na relevantnú\nčasť odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu, v ktorom uvádza:\n7\n\n„... sťažovateľom napadnuté správne akty majú za určitých okolností potenciál byť samostatne\npreskúmané správnym súdom. resp. ich čiastkové závery, či opatrenia, avšak nevyhnutnou\npodmienkou je, aby tieto predstavovali relevantný zásah do práv neho postavenia kontrolovaného\nsubjektu spôsobom, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli zo strany orgánu verejnej\nsprávy porušené alebo priamo dotknuté. Sťažovateľ však na žiadny takýto konkrétny zásah do jeho\npráv nepoukázal. Vo svojej kasačnej sťažnosti len všeobecne tvrdil ujmu na svojich právach, pričom\njeho argumentácia sa v podstate odvíjala v hypotetickej rovine o možnom budúcom zásahu do jeho\npráv. Uvedená argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského\nsúdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetných správnych aktov. Až v prípade, ak príslušný\nsprávny orgán na základe uvedených správnych aktov vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa\nsankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho práv neho postavenia,\nbude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu\npredchádzajúce, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do\npráv a povinností sťažovateľa a až. o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.“\n31. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo kľúčové právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu\nnapadnutých správnych aktov, ktoré krajský súd zhodne s ministerstvom a agentúrou považoval\nza nepodliehajúce súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Z napadnutého uznesenia\nnajvyššieho správneho súdu vyplýva, že s riešením tejto právnej otázky zo strany krajského súdu sa\nkasačný súd stotožnil, pričom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v obdobných veciach (č. k. 5 Sžf 26/2012 z 29. novembra 2012\na č. k. 4 Sžf 56/2015 z 8. júna 2016) uvedenú už v uznesení krajského súdu. Predmetné správne\nakty je možné považovať podľa názoru kasačného súdu za podkladové rozhodnutia v zmysle § 27\nods. 1 SSP.\n32. Podľa názoru ústavného súdu právny názor vyslovený najvyšším správnym súdom je možné\npovažovať za dostatočne zargumentovaný a presvedčivý. Nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej\nneodôvodnenosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka zastáva v uvedených súvislostiach odlišný\nprávny názor, neznamená bez ďalšieho porušenie jej označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru.\n33. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné zdôrazniť, že napadnuté správne akty sú svojou povahou\nurčitými listinnými dôkazmi, ktoré v konečnom dôsledku z hľadiska ministerstva a agentúry, ako aj\nprávneho názoru, ktorý zastávajú, smerujú k vydaniu rozhodnutia v rámci správneho konania,\nktorého obsahom by malo byť záväzné posúdenie otázky, či sťažovateľka má alebo nemá\nposkytnuté finančné prostriedky vrátiť. Treba k tomu poznamenať, že takéto správne konanie podľa\núdajov, ktoré má ústavný súd od sťažovateľky k dispozícii, ešte pravdepodobne neprebieha (resp.\nprinajmenej neprebiehalo v čase podania žaloby, resp. ústavnej sťažnosti).\n34. Ako to už bolo naznačené, určitou osobitosťou správneho konania je, že správne orgány sú\noprávnené a povinné záväzným spôsobom rozhodovať aj o svojich vlastných nárokoch. Sú teda\nakýmisi sudcami nielen vo vzájomných sporoch tretích subjektov, ale aj v prípadoch záväzného\n\n8\n\nposudzovania svojich vlastných nárokov. V uvedenom zmysle teda „súdia“ aj samých seba (práve\naj táto skutočnosť opodstatňuje existenciu správneho súdnictva, ktoré je v poslednej inštancii\noprávnené správnosť meritórnych záverov orgánov verejnej správy preskúmať). V týchto prípadoch\nsprávne orgány môžu vystupovať preto jednak ako oprávnené subjekty, ktoré si uplatňujú svoje\nverejnoprávne nároky (v počiatočnej fáze pred začatím správneho konania), ale tiež ako\nvrchnostenské orgány oprávnené rozhodnúť, či ich vlastný verejnoprávny nárok, ktorý si voči\npovinnému subjektu uplatnili, je alebo nie je dôvodný, a v kladnom prípade záväzným\na vykonateľným rozhodnutím povinný subjekt na plnenie zaviazať (vo fáze nasledujúcej po začatí\nsprávneho konania) (II. ÚS 279/2019).\n35. Možno zhrnúť, že niet dôvodu považovať konštatovania vyplývajúce z napadnutých správnych\naktov za rozhodnutia, ale skôr za podklady (dôkazy) pre budúce rozhodnutie. Z listinných dôkazov\npredložených sťažovateľkou ústavnému súdu nevyplýva, že by napadnutými správnymi aktmi boli\nsťažovateľke autoritatívnym spôsobom uložené určité konkrétne povinnosti. Uloženie takýchto\npovinností (niečo dať, urobiť, strpieť, zdržať sa, teda dare, facere, pati, omittere) by bolo\nnepochybne potrebné považovať už za rozhodnutie, k čomu však v danom prípade nedošlo.\n36. Treba uviesť, že v rámci predpokladateľného budúceho (prípadne možno medzičasom už aj\nprebiehajúceho) správneho konania týkajúceho sa povinnosti sťažovateľky vrátiť poskytnuté\nfinančné prostriedky bude mať sťažovateľka možnosť brániť sa vydaniu prípadného rozhodnutia\nv jej neprospech aj s poukazom na ňou tvrdené pochybenia uvádzané v žalobe podanej krajskému\nsúdu. Inými slovami, právny názor najvyššieho správneho súdu, ktorý napadnuté správne akty\nnepovažuje za rozhodnutia podliehajúce súdnemu prieskumu, nijako neznamená, že by bola\nsťažovateľka v konečnom dôsledku zbavená označených práv, a to v súvislosti s napadnutými\nsprávnymi aktmi. Prípadné nezákonnosti v daných súvislostiach bude môcť totiž sťažovateľka\nuplatňovať nielen v samotnom správnom konaní, ale aj v rámci správneho súdnictva.\n37. Ústavný súd uvádza, že podľa uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1 Sžf 57/2015 zo 14. februára\n2017 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky v čiastke\n6/2018 pod č. 57/2018) v prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy\nna vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z. z., nemohol\nsprávny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, pretože tu absentuje donucovacia\nzložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej)\npovinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.\n38. Z napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu vyplýva, že pri posudzovaní rozhodujúcej\nprávnej otázky vychádzal zo skoršej judikatúry, ale i publikovaného precedentného uznesenia\nnajvyššieho súdu č. k. 1 Sžf 57/2015 zo 14. februára 2017. Zároveň možno zo strany najvyššieho\nsprávneho súdu považovať za dostatočne vysvetlené, prečo rozhodujúcu právnu otázku neposúdil\npodľa intencií sťažovateľky, resp. ňou označeného rozhodnutia najvyššieho súdu.\n\n9\n\n39. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho správneho súdu\na označenými základnými právami podľa ústavy, listiny a právom podľa dohovoru, ktorých\nporušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný\nsúd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\nIII.3. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu:\n40. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle\nktorej všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv\nhmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nO prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne\ndošlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených\nv čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (napr. II. ÚS 78/05, alebo IV. ÚS 326/07).\n41. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu nemôže preskúmať\npre nedostatok právomoci a napadnutým uznesením najvyššieho správneho súdu nemohlo dôjsť\nk porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ani\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol pri predbežnom prerokovaní aj túto časť ústavnej\nsťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n42. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nebolo namieste ani\nvyhovieť požadovanému odkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu\na napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu (bod 2 výroku). Bezpredmetným sa stalo aj\nrozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "akt, právny akt-správny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžfk/79/2019", "guid": "fa3b8a2e-4409-48b3-b72b-1ba81139b367:95de95f7-56bb-4a91-a389-a3606238c33e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27f29fa0-5330-4189-b447-fc752fb71451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.279.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 279/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 279/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.279.2019.1"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": []}