{"guid": "ussr:5e2958cf-974f-43e2-a27f-6fa20378516b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.52.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/2022 z 24. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. II. ÚS 52/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.52.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5e2958cf-974f-43e2-a27f-6fa20378516b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.52.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.52.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.52.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 52/2022-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou,\nBajzova 2, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č. k. 12 C 26/2019 z 19. októbra 2021\ntakto\n\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. decembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nOkresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 C 26/2019 z 19. októbra 2021 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“). Navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil\nokresnému súdu, aby vrátil sťažovateľke súdny poplatok vo výške 1 273 eur v lehote do 30 dní\nodo dňa právoplatnosti uznesenia o vrátení súdneho poplatku. Domáha sa i náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd viedol pod sp. zn. 12 C 26/2019 konanie\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode\nmanželstva, v ktorom mala sťažovateľka procesné postavenie žalovanej. Okresný súd uznesením\n\nč. k. 12 C 26/2019 z 30. novembra 2020 sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov\nv celom rozsahu.\n3. Rozsudkom č. k. 12 C 26/2019 zo 17. septembra 2021 (ďalej len „rozsudok“) okresný súd\nvo výroku I prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, vo výroku II prikázal\ndo výlučného vlastníctva žalobcu v rozsudku špecifikované hnuteľné veci, vo výroku III prikázal\ndo výlučného vlastníctva sťažovateľky v rozsudku špecifikované hnuteľné veci, vo výroku\nIV rozsudku uložil žalobcovi povinnosť uhradiť sťažovateľke z titulu konečného vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 8 939,36 eur do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku, vo výroku V žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo výroku\nVI zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 199,20 eur,\na to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť\n6. októbra 2021 a vykonateľným sa stal 22. októbra 2021.\n4. Okresný súd následne napadnutým uznesením odňal sťažovateľke oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov pre celé konanie a zaviazal ju spolu so žalobcom (každého jednotlivo) k úhrade\nsúdneho poplatku za vyporiadanie BSM, pričom argumentoval tým, že z výroku rozsudku\nje zrejmé, že sťažovateľka má nárok na značnú finančnú hotovosť, čo výrazne zlepšilo\njej majetkové a sociálne pomery v porovnaní so stavom pred rozhodnutím vo veci samej.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka argumentuje, že podľa § 254 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\nmôže súd rozhodnúť o odňatí priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov aj ex offo,\navšak iba za podmienky, že sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany\nuž neodôvodňujú alebo ani neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku v priebehu konania.\n6. Podľa názoru sťažovateľky uznesenie všeobecného súdu, ktorým po právoplatnosti rozsudku\njej ako žalovanej odňal oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konanie, je takým výrazným\nporušením zákona, že tým zasahuje aj do označených ústavou garantovaných práv sťažovateľky.\n7. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že napadnuté uznesenie vydal priamo sudca. Tým podľa\njej názoru došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti civilného konania, čo viedlo k znemožneniu\nrealizácie procesných práv strany konania, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uvádza,\nže pokiaľ by vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, proti jeho rozhodnutiu je následne prípustná\nsťažnosť. Zároveň sťažovateľka poukazuje i na skutočnosť, že vo výroku napadnutého uznesenia\nsa priamo vyčísľuje aj výška súdneho poplatku, čo je zásadne v kompetencii vyššieho súdneho\núradníka.\n\n2\n\n8. Sťažovateľka namieta, že nebola iniciátorkou konania o vyporiadanie BSM a želala si dohodu\no jeho vyporiadaní, avšak žalobca trval na tom, aby došlo aj k vydaniu súdneho rozhodnutia.\nAj z tohto pohľadu nie je podľa sťažovateľky na mieste, aby bola zaviazaná k zaplateniu súdneho\npoplatku a pociťuje ujmu na svojich právach.\n9. Súdny poplatok vzhľadom na nemožnosť podania riadneho opravného prostriedku sťažovateľka\nuž uhradila. Je presvedčená, že tým došlo k negatívnemu zásahu do jej majetkovej sféry a porušeniu\njej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n10. Ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 52/2022\nz 3. februára 2022 vyzval okresný súd i zúčastnenú osobu 10. februára 2022 na vyjadrenie.\n\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n11. Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti č. k. 1 SprV/78/2022 z 24. februára 2022\nuviedol, že „súd o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľke rozhodol\npo právoplatnom skončení veci samej, teda v rozpore s ust. § 254 ods. 2 CSP... sťažnosťou\nnapadnuté rozhodnutie vydal sudca napriek tomu, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z.\no súdnych úradníkoch o oslobodení (analógiou aj o odňatí oslobodenia) od súdnych poplatkov\nrozhoduje vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu je prípustná podľa § 239 ods. 1 CSP\nsťažnosť. Rozhodnutie o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov nie je rozhodnutím,\nproti ktorému podľa ust. § 357 CSP je prípustné odvolanie, teda ide o taký druh rozhodnutia,\nktoré môže a má vydať vyšší súdny úradník, aby jeho rozhodnutie mohlo byť, po podaní sťažnosti,\npreskúmateľné sudcom.“.\n12. Predseda okresného súdu konštatoval, že v posudzovanom prípade nebol zachovaný procesný\npostup, a poukázal na vyjadrenie zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti.\n13. Zákonný sudca vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že z obsahu\nprejednávanej veci bolo až po právoplatnosti zrejmé, že žalovaná nadobudne majetok v podobe\nfinančných prostriedkov, ktoré jej umožnia uhradiť jej časť súdneho poplatku. Zároveň poukázal\nna špecifickosť vyrubovania súdnych poplatkov v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode\nmanželov, ktorá spočíva práve v tom, že súd vyrubuje súdny poplatok (za vyporiadanie BSM)\naž po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Námietku sťažovateľky, že v čase vydania\nnapádaného uznesenia okresný súd nemohol mať vedomosť o tom, či jej žalobca – bývalý manžel\nreálne vyplatí prisúdenú sumu, nepovažoval zákonný sudca za relevantnú s tým, že sťažovateľka\nmá exekučný titul a plnenie si môže vymáhať.\n\n3\n\n14. Za nedôvodnú považoval zákonný sudca i námietku sťažovateľky, v zmysle\nktorej tým, že rozhodol priamo sudca, mala byť porušená zásada dvojinštančnosti,\npričom argumentoval, že podľa „názoru sťažovateľky by mal zrejme o každom návrhu strany\nrozhodnúť najprv súdny úradník a až potom sudca, bez ohľadu na to, že či je voči takému\nrozhodnutiu prípustné odvolanie alebo nie. Som toho názoru, že takýto výklad nie je správny\na nebolo zámerom zákonodarcu, aby o všetkých návrhoch strany sporu (napr. na zmenu strany\nsporu) rozhodoval najprv súdny úradník a až následne súd resp. sudca.. Pokiaľ ide o samotné\nodňatie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, tak z právnych predpisov nevyplýva,\naby o ňom mohol rozhodovať súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu o odňatí oslobodenia\nod platenia súdneho poplatku nie je v zmysle § 357 CSP možné podať odvolanie. To, že súd\nt. j. sudca zároveň uložil povinnosť stranám zaplatiť súdny poplatok nemožno zároveň považovať\nza porušenie zásady dvojinštančnosti, lebo aj keby sudca rozhodol o odňatí oslobodenia (čo môže\nlen sudca), musel by súdny úradník aj tak svojím ďalším rozhodnutím uložiť aj žalovanej povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok.“.\n15. Zákonný sudca zdôraznil, že sťažovateľka ako žalovaná bola zaviazaná len na zaplatenie časti\nsúdneho poplatku za vyporiadanie BSM na rozdiel od žalobcu, ktorý bol okrem poplatku\nza vyporiadanie BSM zaviazaný zaplatiť aj súdny poplatok vo výške 66 eur za začatie konania\no vyporiadanie BSM a práve v tomto poplatku bola zohľadnená skutočnosť, že žalobca\nbol iniciátorom konania.\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n16. Zúčastnená osoba (bývalý manžel sťažovateľky) vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n24. februára 2022 okrem iného uviedla, že k obsahu ústavnej sťažnosti nevie uviesť, či okresný súd\nporušil alebo neporušil základné práva a slobody sťažovateľky, „... no osobne sa domnievam,\nže súd prvej inštancie jej nemal prečo odňať priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,\nkeďže toto mohol urobiť len do právoplatného skončenia konania vo veci samej. S výrokom\nIII. napadnutého uznesenia o tom, že jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške\n1 273.- € ako súdny poplatok za vyporiadanie BSM sa však stotožňujem“.\n17. Zúčastnená osoba uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne,\nkeďže majetkové pomery sťažovateľky sa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zmenili\nvzhľadom na to, že jej bolo vyplatené priznané peňažné plnenie z titulu konečného vyporiadania\nBSM.\n18. Napokon zúčastnená osoba poukázala na to, že jej neprislúcha riešiť, či pomery sťažovateľky\nodôvodňovali jej oslobodenie od súdneho poplatku v priebehu konania, no je podľa nej na mieste,\naby obaja mali rovnakú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie, keďže bez súdneho\nrozhodnutia by sa vzhľadom na vzájomné rozpory zrejme nikdy nedohodli na vyporiadaní BSM.\n\n4\n\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n19. Sťažovateľka vo svojej replike z 24. marca 2022 uviedla, že nie je možné akceptovať,\naby okresný súd čakal na právoplatné skončenie veci a následne odňal strane oslobodenie\nod súdnych poplatkov spätne pre celé konanie bez možnosti podania opravného prostriedku\nlen na základe tvrdenia, že strana už disponuje exekučným titulom, ktorý zaistí, že nadobudne\nfinančné prostriedky, z ktorých bude vedieť zaplatiť súdny poplatok.\n\n20. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že okresný súd ustálil, že nadobudla finančné prostriedky,\na to aj napriek tomu, že nemohol mať vedomosť, či sťažovateľke budú skutočne tieto peňažné\nprostriedky aj vyplatené. Okresný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky uviedol,\nže právoplatné rozhodnutie predstavuje pre sťažovateľku exekučný titul, na základe\nktorého si môže peňažné plnenie vymáhať. V tejto súvislosti sťažovateľka upriamuje pozornosť\nna to, že existencia exekučného titulu ešte sama osebe neznamená, že sťažovateľka má k dispozícií\npeňažné prostriedky, z ktorých môže uhradiť súdny poplatok a jeho vymáhanie môže byť zdĺhavé.\n21. Sťažovateľka opätovne odkazuje na § 6 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych\núradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych úradníkoch“), podľa\nktorého o odňatí oslobodenia od súdneho poplatku, ako aj o súdnych poplatkoch rozhoduje vyšší\nsúdny úradník, a to, že v danom prípade o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov a povinnosti\nzaplatiť vyrubený súdny poplatok rozhodol priamo sudca, je podľa nej v rozpore so zákonom.\n22. Pokiaľ okresný súd v postupe, keď sťažovateľka v konaní aktívne dopĺňala veci a hodnoty,\nktoré mali byť v konaní vyporiadané v jej prospech, videl porušenie podmienok na ďalšie trvanie\noslobodenia od súdneho poplatku, mohol do právoplatného skončenia veci rozhodnúť o odňatí\ntohto oslobodenia.\n23. Sťažovateľka konštatuje, že nie je namieste ani to, aby jej bolo vytýkané právne zastupovanie,\npretože každý má právo na to, aby požiadal o právnu pomoc a odmena za právnu pomoc je vecou\nmedzi advokátom a klientom. Rozhodne tak skutočnosť, že sťažovateľka sa nechala právne zastúpiť\nv konaní, do ktorého musela vstúpiť ako žalovaná, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd\nmal porušovať jej ústavné práva.\n24. Na záver sťažovateľka uviedla, že okresný súd vydal rozhodnutie v rozpore so zákonom, pričom\ndošlo k porušeniu § 254 ods. 2 CSP, ako aj § 6 ods. 1 písm. e) a f) zákona o súdnych úradníkoch\na postup súdu bol podľa jej názoru v prejednávanej veci natoľko arbitrárny, že zasiahol\naj do jej ústavou chránených práv.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n25. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základných práv\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu je založená na jej tvrdení\no nesprávnej aplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku a zákona o súdnych úradníkoch\nvo vzťahu k rozhodovaniu o odňatí oslobodenia o súdnych poplatkov a vyrubeniu súdneho poplatku\nza konanie.\n\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n26. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n27. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n28. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať pri rozhodovaní v napadnutej veci aj okresný súd,\na preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne všeobecný súd rešpektoval,\na to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.\n29. Ústavný súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie, ktoré sťažovateľka v petite ústavnej\nsťažnosti navrhuje zrušiť, obsahuje spolu tri výroky, pričom výrokom I okresný súd odňal\nsťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, výrokom II vyrubil súdny poplatok za konanie\no vyporiadanie BSM zúčastnenej osobe a výrokom III vyrubil súdny poplatok za konanie\no vyporiadanie BSM sťažovateľke, ústavnou sťažnosťou sú však dotknuté výlučne výroky I a III.\n30. Vo vzťahu k výroku I sťažovateľka namieta, že okresný súd v rozpore s § 254 ods. 2 CSP\njej odňal oslobodenie od súdnych poplatkov po právoplatnom skončení konania vo veci samej\na taktiež že v rozpore so zákonom o súdnych úradníkoch rozhodol priamo sudca, nie vyšší súdny\núradník (ďalej len „VSÚ“).\n\n6\n\n31. Podľa § 254 ods. 2 CSP priznané oslobodenie o súdneho poplatku súd kedykoľvek počas\nkonania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže,\nže pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.\n32. Podľa § 6 ods. 1 písm. e) a f) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese a správnom\nsúdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o súdnych\npoplatkoch a oslobodení od súdnych poplatkov.\n33. Ústavný súd v súvislosti s prieskumom výroku I napadnutého uznesenia okresného súdu zistil,\nže oslobodenie od platenia súdnych poplatkov bolo sťažovateľke odňaté po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej, teda v rozpore s už citovaným ustanovením Civilného sporového\nporiadku. Naopak skutočnosť, že o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol sudca\na nie VSÚ, nepredstavuje podľa názoru ústavného súdu neakceptovateľnú aplikáciu príslušného\nustanovenia zákona o súdnych úradníkoch, keďže z jeho už citovaného zákonného znenia vyplýva,\nže VSÚ rozhoduje na základe poverenia sudcu, teda právomoc rozhodovať o odňatí oslobodenia\nod platenia súdnych poplatkov vyššiemu súdnemu úradníkovi nevyplýva priamo zo zákona,\nale z poverenia sudcu na základe zákona.\n34. K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj vo vzťahu k posudzovaniu výroku III napadnutého\nuznesenia okresného súdu, v súvislosti s ktorým sťažovateľka taktiež argumentovala, že o vyrubení\nsúdneho poplatku mal rozhodnúť VSÚ.\n35. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej posudzuje spravodlivosť\nprocesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza\nzásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia\nzo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok\nbol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný\nsúd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce\nk určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť\nmedzi namietaným porušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť\nprocesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky\nza následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. IV. ÚS 104/2012,\nI. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n36. V právnej veci sťažovateľky dospel ústavný súd k záveru, že nepochybne došlo k porušeniu\nzákona, keď o odňatí oslobodenia od platenia súdnych poplatkov došlo až po právoplatnom\nskončení konania vo veci samej, avšak v posudzovanom prípade uvedené pochybenie nedosahuje\nústavne relevantnú intenzitu a jeho dôsledky na hodnotenie spravodlivosti procesu ako celku\nnie sú v príčinnej súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru.\n7\n\n37. Ústavný súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že konanie o vyporiadanie BSM\nje podľa položky 6 písm. a) a b) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdnych poplatkoch“) spoplatnené v dvoch fázach. V prvej fáze – do právoplatného skončenia\nkonania vo veci samej − súd vyrubuje súdny poplatok za žalobu (prípadne za odvolanie).\nV tejto prvej fáze v posudzovanom konaní sťažovateľke poplatková povinnosť nevznikla. V druhej\nfáze – po právoplatnom skončení konania o vyporiadanie BSM vzniká stranám sporu [§ 2 ods. 1\npísm. b) zákona o súdnych poplatkoch] povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie.\nTáto poplatková povinnosť je viazaná na predmet konania, ktorý je logicky ustálený\naž po právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o schválení súdneho zmieru a je nezávislá\nod poplatkovej povinnosti v prvej fáze. Ak okresný súd rozhodol o oslobodení strany od platenia\nsúdnych poplatkov v konaní o vyporiadanie BSM, rozhodol tak o oslobodení v prvej fáze – do\nprávoplatného skončenia konania. Odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov vo výroku I\nnapadnutého uznesenia po právoplatnom skončení konania nemalo teda žiadne opodstatnenie\nani žiadnu súvislosť s vyrubením poplatkovej povinnosti sťažovateľke výrokom III napadnutého\nuznesenia, keďže okresný súd bol povinný rozhodnúť o poplatkovej povinnosti strán za konanie\no vyporiadanie BSM podľa položky 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch po právoplatnom\nskončení konania.\n38. Ústavný súd zdôrazňuje, že pri ústavnom prieskume posudzoval napadnuté uznesenie ako celok\na dospel k názoru, že vzhľadom na prijaté závery by (ani po zrušení výroku I napadnutého\nuznesenia) vo výsledku nebolo možné dosiahnuť pre sťažovateľku priaznivejšie rozhodnutie.\n39. Poukazujúc na už uvedené závery ústavného súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľky,\nústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu:\n40. Z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľky jednoznačne vyplýva, že porušenie základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľka odvíja\n(odvodzuje) od porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Keďže ústavnej sťažnosti v častiach namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd nevyhovel, nebolo\nmožné vyhovieť ústavnej sťažnosti ani v časti namietaných označených majetkových práv.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd ani tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.\n41. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu\nrozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky, ktoré by mali oporu len vo vyslovení\nporušenia jej označených práv.\n\n8\n\n42. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2022\n\npredsedníčka senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie", "aplikácia právnych noriem", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d41353f5-406f-4a76-aef2-9e1966b34112", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.716.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 716/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 716/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.716.2025.1"}]}