{"guid": "ussr:49d06ab4-25ac-4dc6-8a49-ad4fe1a096d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2022 z 13. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. januára 2022, sp. zn. III. ÚS 2/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.2.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-01-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/49d06ab4-25ac-4dc6-8a49-ad4fe1a096d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.2.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.2.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.2.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 2/2022-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83,\nČadca, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/210/2018\nz 29. apríla 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. júla 2021 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) napadnutým uznesením, ktorým bolo odmietnuté jeho dovolanie a ktoré žiada\nzrušiť s tým, že vec sa vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Sťažovateľ sa ako žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 4 116,04 eur. Okresný súd\nvychádzal z toho, že žalovaný sťažovateľovi v roku 2007 na základe objednávky vyrobil\na namontoval viacero dverí v jeho dome. Ďalej okresný súd vychádzal z toho, že v marci 2009\nsťažovateľ u žalovaného reklamoval nekvalitu materiálu, prevedenia, povrchovej úpravy dverí,\njej rozdielnosť, nekvalitu upevnenia zárubní a iné vady a následne v máji 2009 od zmluvy\nso žalovaným odstúpil. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že dvere sú vo farebnom prevedení\nbuď buk alebo orech, pri ich výrobe nebol použitý nesprávny vlhký materiál, kazety dverí majú\nv miestach frézovaných tvarov vytrhané drevo a nie sú dostatočne vybrúsené, drevený materiál\ndverí mal hrče, ktoré vypadávali, a ich oprava bola vykonaná tmelom s neprávnym odtieňom,\nkvalita konštrukčného vyhotovenia a povrchovej úpravy dverí zodpovedá bežnej kvalite.\nVychádzajúc z týchto zistení znalec uviedol, že chyby pri použitom materiáli a pri spracovaní dreva\nvedú k tomu, že ide o estetické nedostatky, ktoré nemajú vplyv na mechanické vlastnosti dverí.\n\nVychádzajúc z týchto skutočností, okresný súd dospel k záveru, že estetické vady nemajú vplyv\nna funkciu dverí a okrem toho boli viditeľné už pri dodaní. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli\ntaké okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že tieto estetické nedostatky podstatne\nznehodnocujú užívanie, v dôsledku čoho by boli dôvodnými na odstúpenie od zmluvy. Rovnaký\nzáver platí i čo sa týka použitia dreva s väčším počtom hrčí, keďže vlastnosť dreva nebola\nv objednávke vymienená, tieto viditeľné vady neboli namietané pri prevzatí dverí a nemajú vplyv\nna funkčnosť a úžitkové vlastnosti dverí. Okresný súd poukázal na skutkový záver, že konštrukčné\nvyhotovenie a povrchová úprava dverí je dobrá a zodpovedá kvalite bežne predávaných podobných\nvýrobkov. Okresný súd uviedol, že podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka základnou\npodmienkou pre odstúpenie od zmluvy je to, že vady musia brániť riadnemu užívaniu, no zistené\nvady funkčnosť a úžitkovú hodnotu dverí neovplyvňujú. Preto k odstúpeniu od zmluvy\nsťažovateľom došlo nedôvodne, a preto nemá nárok na vrátenie žalovanému zaplatených peňazí.\n3. Na odvolanie sťažovateľa bol zamietavý rozsudok okresného súdu rozsudkom krajského súdu\npotvrdený. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu a zopakoval, že vady\nna diele sú len estetické a nemajú vplyv na mechanické vlastnosti, teda nebránia riadnemu užívaniu\nveci. Podľa krajského súdu, keďže išlo o neodstrániteľné vady, ktoré užívaniu veci nebránili, mohol\nsa sťažovateľ domáhať zľavy z ceny diela.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) a § 432\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), keďže je neprípustné, aby znalec\nodpovedal na právne otázky, pričom v zmysle judikatúry je právnou otázkou aj to, či zistené vady\nbránia alebo nebránia riadnemu užívaniu veci. Znalec sa podľa sťažovateľa opakovane vyjadroval\nk právnemu charakteru vád a oba súdy takýto neprípustný záver znalca prevzali a založili na ňom\nsvoje rozhodnutie. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol a v odôvodnení uznesenia uviedol\nskutočnosti, na základe ktorých dospel k názoru, že dovolanie nie je podľa § 420 písm. f) CSP\nprípustné. Proti uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť z dôvodu, že došlo\nk porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože najvyšší súd sa vôbec\nnezaoberal dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Ústavný súd nálezom\nrozhodol, že najvyšší súd porušil základné právo sťažovateľa, uznesenie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, keďže najvyšší súd sa zaoberal len dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP\na nezaoberal sa dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n5. Najvyšší súd o dovolaní sťažovateľa rozhodol opätovne touto ústavnou sťažnosťou namietaným\nuznesením tak, že dovolanie sťažovateľa znova odmietol. Vychádzal z toho, že sťažovateľ namieta\nnesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v otázke počtu vád, ktoré majú za následok možnosť\nodstúpiť od zmluvy o dielo, pretože bol toho názoru, že za väčší počet vád sa považujú aspoň\ntri vady. Odklon vidí od rozhodnutia R 22/1983, podľa ktorého záver o tom, či zistené prejavy vád\nbránia alebo nebránia riadnemu užívaniu, nie je znaleckou otázkou, ale je právnym posúdením\nzistených skutočností, ktoré prislúcha súdu. Podľa sťažovateľa na diele sa nachádzajú viac ako tri\nodstrániteľné vady, poukazuje na výpovede znalcov a konštatuje, že je neprípustné, aby znalec\nodpovedal na právne otázky, pričom v zmysle judikatúry je právnou otázkou aj to, či zistené\nprejavy vád bránia riadnemu užívaniu. Znalec sa podľa neho vyjadroval k tomu, či vady bránia,\nalebo nie riadnemu užívaniu. Súdy si podľa sťažovateľa osvojili záver znalca, ktorý sa zaoberal\nriešením právnych otázok.\n\n2\n\n6. Podľa najvyššieho súdu sa krajský súd od sťažovateľom citového názoru neodklonil, keďže\nuviedol, že vady nebránia riadnemu užívaniu dverí. Z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva,\nže by prevzal právne závery znalca, a záver, či zistené vady bránia riadnemu užívaniu, si robí súd\nzo znaleckého posudku. Podľa najvyššieho súdu to, či možno užívať dvere, je vyhodnotením\nskutkového zistenia, a nie právnou otázkou, a odvolací súd tak na základe znaleckého posudku\nvyhodnotil skutkové zistenia a prijal právne závery. K tomu najvyšší súdu uviedol, že súdna prax\nje ustálená v tom, že podľa § 623 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka za väčší počet\nodstrániteľných vád neumožňujúcich riadne užívanie veci treba považovať aspoň tri vady\na že za opätovné vyskytnutie vady veci po oprave treba spravidla považovať výskyt tej istej vady\naspoň po dvoch predchádzajúcich opravách (R 22/1983). Poznatky o tom, či ide o opätovné\nvyskytnutie vady alebo väčší počet vád, súd získava v procese zisťovania skutkových poznatkov,\nvýsledkom ktorého procesu je skutkové hodnotenie. Z toho najvyšší súd vyvodil, že námietky\nsťažovateľa a zisťovanie existencie väčšieho počtu vád nie je právnou otázkou, ale ide o skutkové\ntvrdenia. K námietke sťažovateľa o tom, že súdy si osvojili aj záver znalca o otázke väčšieho počtu\nhŕč, najvyšší súd uviedol, že existenciu osobitného dojednania, pokiaľ ide o použitý materiál,\nby musel preukázať sťažovateľ, a keďže nebola preukázaná existencia takéhoto dojednania, okresný\na krajský súd rozhodli správne. Preto nemožno v tejto námietke identifikovať odklon od právneho\nzáveru, podľa ktorého dôkazné bremeno leží na tom, kto existenciu skutočností tvrdí.\n7. Podľa najvyššieho súdu sťažovateľ v prevažnej časti dovolania namietal správnosť skutkových\nzistení súdov ako výsledok hodnotenia dôkazov. Nenamietal, že krajský súd vyhodnotil nesprávne\nvykonané dôkazy a nesprávne zistenie skutkového stavu nezakladá prípustnosť dovolania\na nie je ani relevantným dovolacím dôvodom. Vychádzajúc z uvedeného v časti, v ktorej sťažovateľ\nnamietal vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447\npísm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie\nnie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody\nnie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\nIII.\n8. Podľa sťažovateľa napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu,\npretože sa nestotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý jeho dovolanie odmietol\nz dôvodu, že sťažovateľ namietal skutkové, a nie právne vady rozhodnutí okresného a krajského\nsúdu. Podľa sťažovateľa v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie\nkrajského súdu bolo založené z väčšej časti na názore znalca v otázke, ktorej riešenie nespadá\ndo kompetencie znalca. Keďže sa znalec vyjadroval k názoru, ktorého riešenie nespadá do jeho\nkompetencie, tento názor je potrebné považovať za ničotný. Pretože rozhodnutia súdov boli\npostavené na tomto ničotnom názore, ich procesný postup bol nesprávny, a tým došlo\nk nesprávnemu právnemu názoru súdov na oboch inštanciách. Odmietnutím dovolania preto došlo\nk porušeniu jeho základného práva.\nIV.\n9. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade\n3\n\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv\na slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná,\nale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu\n(II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu\npredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n10. Podstata sporu sťažovateľa so žalovaným bola určovaná nespokojnosťou sťažovateľa s tým,\nv akej kvalite mu boli žalovaným dodané a namontované dvere v jeho dome. Z priebehu konania\nna okresnom a krajskom súde je zrejmé, že otázka skutková, ktorá spočívala v zistení kvality\nsťažovateľovi žalovaným dodaných dverí, bola predmetom znaleckého dokazovania, pričom znalec\npodrobne opísal vady dverí a príčiny ich vzniku. Podstatou záverov znalca bola charakteristika\ntýchto vád, pričom znalec uviedol, že ide o estetické vady, ktoré nemajú žiaden vplyv\nna mechanickú funkčnosť dverí. Možno sa stotožniť s konštatovaním sťažovateľa o tom, že znalec\nokrem zistenia vád, ich príčin a ich charakteristiky uvádzal aj skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho\nposúdenia takýchto skutočností. Na strane druhej je však zrejmé, že zamietnutie žaloby sťažovateľa\nvychádza zo skutkových zistení, ktorých podstatou bolo to, že dvere majú estetické vady, ktoré\nvyplynuli z použitého dreva materiálu a jeho spracovania, no tieto vady nemajú vplyv\nna mechanické vlastnosti dverí. Tento záver je nepochybne skutkový, keďže na strane jednej\npotvrdzuje to, že dvere nepôsobia esteticky, no na strane druhej vylučuje ich mechanickú\nnefunkčnosť. Na tento skutkový záver bez toho, aby šlo výlučne o prebratie názorov znalca,\nnadväzuje právne posúdenie, ktoré vychádza z § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nobjednávateľ má právo na zrušenie zmluvy pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie\nsa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemožno vec riadne užívať. Z právneho posúdenia\nokresného a krajského súd je zrejmý právny záver, podľa ktorého estetická vada dverí pri zachovaní\nich mechanickej funkčnosti nie je dôvodom na to, aby nebolo možné dvere riadne užívať.\n11. Podstatou dovolania sťažovateľa bola námietka, že je neprípustné, aby znalec odpovedal\nna právne otázky, pričom v zmysle judikatúry je právnou otázkou aj to, či zistené vady bránia alebo\nnebránia riadnemu užívaniu veci. Znalec sa podľa sťažovateľa opakovane vyjadroval k právnemu\ncharakteru vád a oba súdy takýto neprípustný záver znalca prevzali a založili na ňom svoje\nrozhodnutie. Tento názor sťažovateľa však nie je správny, pretože z rozhodnutí okresného\na krajského súdu nevyplýva, že by prevzal právne závery znalca. Pri právnom posúdení veci vzal\nkrajský súd do úvahy skutkové závery znaleckého posudku, z ktorých dospel k právnemu záveru,\nže nejde o vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu žalovaným vyrobených a namontovaných dverí.\nZo skutkovej argumentácie sťažovateľa v dovolaní nevyplýva, že by spochybňoval skutkový záver\no tom, že vady dverí majú estetický charakter, alebo že ide o vady, ktoré nemajú vplyv\nna mechanickú funkčnosť dverí. Z právnej argumentácie sťažovateľa v dovolaní na strane druhej\nrovnako nevyplýva, že by ním osobitne nespochybnené skutkové zistenia o charaktere vád bolo\nmožné posúdiť tak, že by šlo o vady, ktoré by mali za následok to, že dvere nemožno riadne užívať.\nZ uvedeného preto možno dospieť k tomu, že záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\nsťažovateľa je ústavne akceptovateľný, keďže sťažovateľ svojimi dovolacími námietkami\n4\n\nnesformuloval či už na strane jednej jasný dôvod na to, že mu okresný a krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, alebo na strane druhej zrozumiteľnú právnu otázku\no nesprávnosti právneho posúdenia v rozhodnutiach okresného a krajského súdu.\n12. K tomu treba uviesť, že sťažovateľ porušenie svojich základných práv odvodzuje z toho,\nže v konaní pred okresným a krajským súdom bola porušená judikatúrou vytvorená právna veta,\npodľa ktorej záver o tom, že zistené prejavy vád bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu,\nnie je znaleckou otázkou, ale vždy právnym posúdením zistených skutočností a pre tento záver\nsi súd musí opatriť potrebné podklady vykonaním dôkazov o charaktere a rozsahu vád, pričom\ntakéto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému má vec slúžiť. Táto právna veta v časti,\nv ktorej konštruuje povinnosť súdu vytvoriť si dostatočný skutkový základ pre právne posúdenie\nzistených vád, čiastočne nezodpovedá súčasným kontradiktórnym a koncentračným východiskám\nprávnej úpravy civilných sporov. Okrem toho táto právna veta má zamedziť takým postupom\nsúdov, v ktorých by svoje právne úvahy nahradzovali mechanickým preberaním záverov\nznaleckých posudkov, ktorých kategorickému a právne posúdenie nahradzujúcemu charakteru\nsa vzhľadom na relatívne neurčito formulovanú zákonnú požiadavku riadneho užívania veci\nnemožno vždy vyhnúť. Vyloženie a právne posúdenie pojmu riadne užívanie veci je možné vždy\nlen s ohľadom na konkrétne okolnosti charakteru vád tej či onej veci. Predovšetkým však v postupe\nokresného a krajského súdu nemožno zistiť taký prístup, ktorý by bol v rozpore s touto právnou\nvetou. Okresný a krajský súd svoje rozhodnutia opreli o skutkové zistenia z oboch, v konaní\nzabezpečených znaleckých posudkov, pričom nielen z argumentácie sťažovateľa, ale ani z týchto\nrozhodnutí nevyplýva nič, čo by mohlo naznačovať, že rozhodujúci opis vád je skutkovo nesprávny.\nRovnako nemožno dospieť k záveru, že by právne posúdenie zistených skutočností bolo\nlen strohým prevzatím znalcom nemiestne vyjadrených právnych záverov, ktorými znalec\nsprevádzal svoje inak odborné skutkové zistenia. Zhoda záveru súdov s nadbytočným záverom\npodsúvaným znalcom nielenže nie je výsledkom mechanického prevzatia záveru znalca,\nale ani nie je výsledkom zjavného omylu v právnom posúdení zistených skutočností, ktorého\npodstatou je to, že pri zachovaní funkčností dverí nemožno ich estetické nedostatky považovať\nza také vady, ktoré by podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka sťažovateľovi\nako objednávateľovi bránili ich riadne užívať.\n13. Preto dovolacia námietka sťažovateľa o tom, že v konaní pred okresným a krajským súdom\nmalo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, bola najvyšším súdom ústavne konformne\nvyhodnotená ako nedôvodná. Z tohto dôvodu ani nedošlo namietaným uznesením najvyššieho súdu\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na tomto závere nemení nič\nani to, že najvyšší súd sa rozporuplnou úvahou vysporiadal s tým, že otázku posúdenia zistených\nvád označil vo svojich zaužívaných nesprávnych schémach ako otázku skutkovú.\nJe tomu tak preto, že dovolaním sťažovateľa táto otázka právneho posúdenia nebola jasne\nnastolená, keďže sťažovateľ sa koncentroval na pochybenie okresného a krajského súdu,\nktoré malo spočívať v mechanickom prevzatí právneho posúdenia znalca. Ako už bolo uvedené,\ntak tomu v rozhodnutiach okresného a krajského súdu nebolo a predovšetkým sťažovateľ\nani v dovolaní neprezentoval žiadnu právnu úvahu o tom, že v konaní zistené vady výroby\na montáže dverí by mali mať za následok to, že ich nemožno riadne užívať. Preto ani odpoveď\n5\n\nnajvyššieho súdu, v ktorej absentuje právna, a treba zopakovať, že nie skutková úvaha\no tom, že zistené vady dverí nemajú za následok nemožnosť ich riadneho užívania, nie je takým\nporušením, z ktorého by bolo možné vyvodiť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Namietaným uznesením najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ústavná sťažnosť bola ako zjavne neopodstatnená podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.\nV.\n14. Na okraj k priebehu konania na okresnom a krajskom súde možno uviesť, že v konaní\nbolo skutkovo spoľahlivo zistené, že vady dverí boli podľa hmotného práva dôvodom\nna to, aby sťažovateľovi bola poskytnutá zľava podľa § 648 ods. 2 tretej vety Občianskeho\nzákonníka. K tomu treba pripomenúť, že smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady\nz 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar\nsa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá v prípade,\nkeď spotrebiteľ, ktorý má právo na primerané zníženie ceny tovaru uvedenej v kúpnej zmluve,\nale na súde žiada výlučne odstúpenie od tejto zmluvy, hoci toto odstúpenie nemožno dosiahnuť\nz dôvodu málo významného nesúladu tohto tovaru so zmluvou, neumožňuje vnútroštátnemu súdu,\naby ex offo priznal takéto zníženie, a to ani vtedy, keď uvedený spotrebiteľ nie je oprávnený\nani spresniť svoj pôvodný návrh, ani podať na tento účel novú žalobu (rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie C-32/12).\n15. S ohľadom na to, že sťažovateľ si procesne proti žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie,\nmožno dospieť k záveru, že všeobecným súdom z procesného hľadiska veľa nebránilo\nv tom, aby v konaní postupovali tak, že by bolo rozhodnuté o takomto nároku sťažovateľa,\nktorého dôvodnosť vyplynula z v priebehu konania vykonaného dokazovania. Na strane druhej\ni sám sťažovateľ mohol postupovať tak, že by si tento nárok alternatívne uplatnil popri nároku\nz odstúpenia od zmluvy alebo by takúto možnosť postupu naznačil v množstve svojich námietok,\nktoré boli obsiahnuté v jeho opravných prostriedkoch. Naznačená možnosť materiálneho vedenia\nkonania by mohla viesť nielen k naplneniu účelu smernice, ale aj pre sťažovateľa k čiastočne\nuspokojivému výsledku konania, ktorý by zodpovedal skutočnému stavu jeho práv vo vzťahu\nk druhej strane sporu.\n16. S ohľadom na viazanosť ústavného súdu ústavnou sťažnosťou, ale aj najvyššieho súdu\ndovolaním však už tento cieľ nebolo možné naplniť nielen v konaní o ústavnej sťažnosti,\nale ani v konaní o dovolaní, ktoré bolo zavŕšené sťažovateľom namietaným rozhodnutím\nnajvyššieho súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. januára 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci-zistenie", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/210/2018", "guid": "46ea4583-e508-48fb-b2bd-223d15e0c717:3ca4e57e-11a4-4a47-8ea5-fb205103d2b0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "46ea4583-e508-48fb-b2bd-223d15e0c717:7a77b36e-01a1-436b-a816-f56115aea467", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5309203462.1", "spisova_znacka": "7Cdo/210/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/210/2018 z 28. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5309203462.1"}], "citovane_v": []}