{"guid": "ussr:a2900dbe-75fb-49be-b78a-d1124a99d038", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.243.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2022 z 14. 7. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júla 2022, sp. zn. III. ÚS 243/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.243.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2022-07-14", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2900dbe-75fb-49be-b78a-d1124a99d038", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.243.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.243.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.243.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 243/2022-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1.\n,\n, 2. Aleny Poszert-Schwarzovej,\n, 3.\n,\n, a 4.\n,\n, všetci\n,\nzastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef HOLIČ s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo,\nproti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/136/2008 a proti postupu\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/158/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/136/2008 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/158/2019 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 3 000 eur, ktoré s ú Okresný\nsúd Pezinok každému v sume 2 000 eur a Krajský súd v Bratislave každému v sume 1 000 eur\np o v i n n é vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Pezinok a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľom trovy konania 867,04 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. januára 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5C/136/2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7Co/158/2019. Žiadajú, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v napadnutom\nkonaní bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie každému 3 000 eur a náhradu\ntrov konania.\nII.\nSkutkové východiská\n2. Sťažovatelia boli stranou napadnutého konania v procesnom postavení žalovaných 4 až 7.\nKonanie začalo návrhom žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti. Žalobca sa pôvodným návrhom podaným 30. augusta 2005 na Okresnom\nsúde Bratislava III domáhal proti žalovaným 1 až 3 zrušenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\na určenia neplatnosti viacerých zmlúv. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 21C/200/05\nz 18. mája 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. júna 2006, vylúčil na samostatné konanie návrh\nžalobcu na vyslovenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva bytu uzatvorených medzi\nako predávajúcim a\n,\n,\na\nako kupujúcimi. V rámci\nreorganizácie súdov bola vec 1. januára 2008 postúpená okresnému súdu, ktorý v januári 2009\nvyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu (na riadne označenie účastníkov). Uznesením\nz 29. januára 2010 (právoplatné 18. marca 2010) okresný súd pripustil vstup žalovaných 4 až 7\ndo konania a súčasne zastavil konanie voči žalovanému 3. Uznesením z 22. júla 2014 okresný súd\nzastavil konanie proti žalovanému 2. Keďže žalovaný\nv priebehu konania zomrel,\nokresný súd uznesením z 22. októbra 2015 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského\nkonania. Okresný súd pokračoval v konaní so sťažovateľkou 3 na základe právoplatného uznesenia\no dedičstve, ktoré mu bolo doručené 20. mája 2016. Okresný súd rozsudkom zo 6. decembra 2018\nžalobu zamietol a sťažovateľom priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu\nžalobca podal 11. marca 2019 odvolanie. Krajský súd, ktorému bol spis okresného súdu predložený\n3. júla 2019, o odvolaní žalobcu rozhodol 25. mája 2022 potvrdzujúcim rozsudkom.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľov\n3. Sťažovatelia uviedli, že časť veci vylúčená na samostatné konanie bola 4. januára 2007\n„po úplne zbytočnom plynutí času“ pridelená okresnému súdu, ktorý neskúmal podmienky konania,\npre ktoré bolo potrebné vec odmietnuť. Zavineným postupom súdu sa vytvorila situácia, ktorá\numožnila žalobcovi opakovane meniť a dopĺňať podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré však\n2\n\nznemožnili ustáliť skutkový stav veci. Okresný súd až po dvoch rokoch od pridelenia veci\n(27. januára 2009) vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu. Právny zástupca žalobcu\nod roku 2008 takmer pravidelne realizoval nové podania, ktoré súd nekriticky a bezvýhradne\nakceptoval, čím oddialil predpokladané zamietnutie žaloby. Rozsudok vo veci samej bol\nsťažovateľom doručený po uplynutí štyroch mesiacov.\n4. Postup konajúcich súdov sťažovatelia hodnotia ako konanie nekoncepčné, nevykazujúce znalosť\nprocesných predpisov a neschopné priamočiaro viesť súdny proces ku skončeniu veci. Konanie\nbolo zastavené len voči žalovaným 2 a 3, avšak malo byť zastavené voči všetkým žalovaným\npre vadu podania, ktoré žalobca v podstate raz ročne od základu zmenil. Od roku 2014 už súd prvej\ninštancie vo veci konal, ale pojednávania boli nad mieru únosnosti marené stranami, ale aj\nsamotným súdom. Odročovaním pojednávania na neurčito súd konal nehospodárne.\n5. Sťažovatelia sú toho názoru, že objektívnu zodpovednosť za porušovanie ich práv nesú oba súdy,\nktoré musia konať tak, ako to prikazuje čl. 48 ods. 2 ústavy.\nIV.\nVyjadrenia okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľov\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol, že vec je priemerne skutkovo a\nprávne zložitá a vo veci neboli zistené prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), resp. podľa § 61 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“). Poukázal na to, že strany sporu počas konania niekoľkokrát navrhli odročenie\npojednávania z rôznych dôvodov. Počas konania došlo k zmenám účastníkov konania a konanie\nmuselo byť z tohto dôvodu prerušené. V konaní došlo k opakovanej zmene zákonného sudcu, čo\nneprispelo k plynulému a efektívnemu vedeniu konania. Vo veci bolo rozhodnuté prvoinštančným\nrozsudkom zo 6. decembra 2018, ktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom odvolacieho\nsúdu z 25. mája 2022. Dôvodnosť sťažnosti ponecháva na úvahu ústavného súdu.\nIV.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Krajský súd prostredníctvom sudkyne spravodajkyne uviedol, že vzhľadom na objektívne\nokolnosti (v čase pridelenia spisu, t. j. k 1. novembru 2021, jej bolo pridelených na rozhodnutie\ncelkom 88 vecí, z toho 42 vecí starších ako 1 rok), nebolo objektívne možné vo veci rozhodnúť\nv kratšom čase. V predmetnej veci už bolo odvolacím súdom rozhodnuté rozsudkom z 25. mája\n2022, a preto v kontexte jednotlivých súvislostí by mal ústavný súd na uvedenú skutočnosť\nprihliadnuť.\nIV.3. Replika sťažovateľov:\n8. Sťažovatelia vo svojej replike uviedli, že veľmi ťažko znášali psychický tlak spôsobený obavou\no výsledok konania a strachom pred žalobcom a jeho právnym zástupcom. Mali strach, že prídu\no strechu nad hlavou, a videli sa v postavení bezdomovcov prihlásených k pobytu v obci\nBernolákovo. Štát, ktorý sa „stále pasuje za demokratický a právny“, už desaťročia nerieši\nfunkčnosť justície a včasné vymoženie práva. Právny zástupca sťažovateľov zotrváva\nna stanovisku, že „utrpenie trvajúce roky treba odškodniť“, čo spolu s rozsudkom vydaným\nv prospech sťažovateľov upevní ich vieru v spravodlivosť.\n3\n\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd. Táto\npovinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP,\nktorý bol účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a\n§ 157 ods. 1 CSP. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a\nneprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania.\n12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n13. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom napadnutého konania bol návrh na určenie\nneplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ústavný súd konštatuje,\nže napadnuté konanie tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, teda nie\nje po právnej stránke zložité. Z prehľadu procesných úkonov súdu v napadnutom konaní, v ktorom\nbolo vykonané dokazovanie len výsluchom strán a listinnými dôkazmi, nevyplýva ani skutková\nzložitosť veci. Okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti hodnotil vec ako priemerne zložitú\na ani krajský súd vo svojom vyjadrení nezdôrazňoval zložitosť veci. Dĺžka napadnutého konania\npreto nebola závislá od zložitosti veci.\n\n4\n\n14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd zistil, že aj sťažovatelia čiastočne prispeli\nsvojím správaním k doterajšej dĺžke napadnutého konania, na čo poukázal aj okresný súd a čo uznal\naj samotný právny zástupca sťažovateľov. Na ťarchu sťažovateľov z pohľadu zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní možno pričítať žiadosti ich právneho zástupcu o odročenie pojednávaní\nnariadených na 27. apríl 2015 a 11. apríl 2017, ako aj ich neúčasť na nariadených pojednávaniach.\nSťažovatelia sa zrejme z dôvodu, že boli v konaní zastúpení advokátom, zúčastňovali nariadených\npojednávaní skôr sporadicky, v dôsledku čoho boli v konaní vypočutí až na pojednávaní\n30. septembra 2013, a to napriek priam existenčnému významu konania pre sťažovateľov.\nNa uvedené skutočnosti ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n15. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, a to v období od 18. marca 2010, keď okresný súd právoplatne\npripustil vstup sťažovateľov 1, 2 a 4 a právneho predchodcu sťažovateľky 3 do konania. Ústavný\nsúd zároveň konštatuje, že v prípade sťažovateľky 3 došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu\n(sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane žalovaného, a to na základe\nuniverzálnej sukcesie (dedenie). Uvedená skutočnosť má zásadný význam pre vymedzenie obdobia,\nktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania okresného súdu, pretože v uvedenom\nprípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu\n(ako je to pri zámene účastníkov), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho\nprocesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01, I. ÚS 177/06). S prihliadnutím na tento záver ústavný\nsúd nemal pochybnosť, že sťažovateľka 3 môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných\nprieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.\n16. Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu a nesústredenú\nčinnosť, ktoré tiež môžu zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n17. Neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd zistil v období od 29. januára 2010, keď\nuznesením pripustil vstup žalovaných 4 až 7 do konania, do uskutočnenia pojednávania\n16. septembra 2010 (7 a pol mesiaca), od 15. apríla 2011, keď uznesením pripustil zmenu žaloby,\ndo uskutočnenia pojednávania 6. februára 2012 (9 a pol mesiaca), v období od uskutočnenia\npojednávania 25. júna 2012 do rozhodnutia o zmene žaloby 8. januára 2013 (6 mesiacov), v období\nod 8. januára 2013 do uskutočnenia pojednávania 30. septembra 2013 (8 a pol mesiaca), v období\nod 22. júla 2014, keď okresný súd zastavil konanie proti žalovanému 2, do nariadenia pojednávania\n20. februára 2015 (takmer 7 mesiacov) a v období od 20. mája 2016, keď bolo súdu doručené\nprávoplatné osvedčenie o dedičstve, do nariadenia pojednávania 14. decembra 2016 (takmer\n7 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný viac ako 45 mesiacov, pričom\nuvedené obdobia nečinnosti treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní.\n18. V súvislosti s neefektívnou činnosťou okresného súdu ústavný súd poukazuje najmä\nna opakované odročovanie súdom nariadených pojednávaní (najmä pre účely rozhodnutia o zmene\npetitu žaloby) a nedostatočné využitie ustanovení CSP o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153).\nÚstavný súd dáva do pozornosti § 183 a § 184 CSP, v zmysle ktorých je možné pojednávanie\nodročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny termín. Odročovanie na neurčito je zo zákona\nprakticky vylúčené. Postup okresného súdu, ktorým umožňoval žalobcovi predkladať nové podania,\n\n5\n\nktoré bezvýhradne akceptoval a ktoré si vyžiadali na strane súdu rozhodovanie o zmene žaloby\n(okresný súd rozhodoval o zmene žaloby 4-krát, pozn.), ústavný súd hodnotí ako neefektívny,\npretože jeho dôsledkom bolo oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ako neefektívny hodnotí ústavný\nsúd aj postup okresného súdu, keď odročoval pojednávania pre účely doplnenia dokazovania\npo tom, keď strany sporu v máji a v júni 2017 predložili záverečné reči a očakávali rozhodnutie\nvo veci. Dôkazom nesústredenej činnosti okresného súdu bolo nesprávne označenie žalovaných\nv záhlaví meritórneho rozsudku, čo si vyžiadalo vydanie opravného uznesenia odvolacím súdom.\n19. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd predovšetkým\nkonštatuje, že krajský súd vo veci konal ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú\nsprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla\nnevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213 OSP, § 383 a § 384 CSP) ani nie je povinný nariadiť\npojednávanie (§ 214 OSP, § 385 CSP). Odvolacie konanie vo veci sťažovateľov trvalo\nod predloženia veci krajskému súdu (3. júla 2019) do rozhodnutia o odvolaní žalobcu (25. mája\n2022) takmer tri roky. Dĺžku napadnutého odvolacieho konania v nie zložitej veci ústavný súd\npovažuje za neprimeranú a ústavne neakceptovateľnú. V okolnostiach prípadu sťažovateľov úlohou\nodvolacieho súdu bolo posúdiť len otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.\n20. Obranu konajúcich súdov, ktoré poukázali na objektívne dôvody vzniku prieťahov spočívajúce\nv personálnych zmenách a v neúmernej zaťaženosti súdnych oddelení, nebolo možné akceptovať.\nV súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo\nväzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré\nby mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť\nna ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote, resp.\nbez zbytočných prieťahov.\n21. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku nálezu).\n22. Vzhľadom na to, že o odvolaní žalobcu krajský súd rozhodol rozsudkom z 25. mája 2022,\nneprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“). V tejto časti preto ústavný súd\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 nálezu).\n\n6\n\n23. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n3 000 eur pre každého z nich, ktoré odôvodňujú dlhodobým stavom ich právnej neistoty a\npsychickým tlakom spôsobeným obavou o výsledok konania.\n24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že\ncieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie\nprípadná náhrada škody (III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03).\n26. S prihliadnutím na neprimeranú dĺžku napadnutého konania, čiastočný podiel sťažovateľov\nna vzniknutých prieťahoch a na konštatovanú neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť\nvo veci konajúcich súdov, berúc do úvahy predmet konania a jeho význam pre sťažovateľov,\nústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 eur každému sťažovateľovi za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).\nNa úhradu primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zaviazal sumou 2 000 eur okresný\nsúd a sumou 1 000 eur krajský súd, keď zohľadnil mieru, akou sa konajúce súdy podieľali\nna celkovej dĺžke napadnutého konania.\nVI.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 867,04 eur (bod 3 výroku nálezu). Právny zástupca sťažovateľov si\nv sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania v sume 1 000 eur bez bližšieho zdôvodnenia.\n28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Základná sadzba\nodmeny sa pri zastupovaní dvoch a viacerých sťažovateľov znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky),\nteda na sumu 96,75 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby uskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu). Ústavný súd sťažovateľom nepriznal nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2022 ‒ stanovisko k vyjadreniu okresného súdu a krajského súdu,\npretože neprinieslo žiadne nové poznatky k meritórnemu prerokovaniu veci. Spolu tak náhrada trov\nprávneho zastúpenia za dva úkony právnej služby u štyroch sťažovateľov predstavuje 867,04 eur.\nKeďže sťažovatelia uplatnili trovy konania bez bližšieho zdôvodnenia nad rámec sumy vypočítanej\nústavným súdom podľa vyhlášky, ústavný súd v prevyšujúcej časti návrhu na priznanie trov\nkonania nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný\nsúd a krajský súd povinné spoločne a nerozdielne uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov\n\n7\n\n(§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júla 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "zmluva-neplatnosť", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "žaloba-určovacia", "odvolanie-odvolacie konanie", "žaloba-zamietnutie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/136/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "7Co/158/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:03f7831f-9c5f-4914-9b39-9da449b3c62c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03f7831f-9c5f-4914-9b39-9da449b3c62c"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "eaeda1c3-fb46-4fb4-98b7-cccfc48631cc:4814437f-cfe4-436f-bf37-dc0573ec4738", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/158/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/158/2019 z 9. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eaeda1c3-fb46-4fb4-98b7-cccfc48631cc:4814437f-cfe4-436f-bf37-dc0573ec4738"}], "citovane_v": []}