{"guid": "ussr:fd33ce0c-ee3a-4c96-8fe9-7c5079f95886", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.331.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 331/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2022 z 2. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júna 2022, sp. zn. III. ÚS 331/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.331.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd33ce0c-ee3a-4c96-8fe9-7c5079f95886", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.331.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.331.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.331.2022.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 331/2022-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n, zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom,\nadvokátom, Rožňavská 2, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 51D/629/2021-33 zo 14. marca 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. mája 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením okresného súdu,\nktoré navrhuje zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nII.\n2. Sťažovateľ 11. augusta 2021 navrhol elektronickým podaním do dátovej schránky súdu\ndodatočné konanie o dedičstve. Okresný súd ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku 6,50 eur.\nNa to sťažovateľ okresnému súdu uviedol, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku je nesprávna,\nkeď nezohľadňuje elektronické podanie návrhu, pri ktorom sa poplatok znižuje o 50 %, a okrem\ntoho, že je predčasná, keďže podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o súdnych poplatkoch“) vzniká poplatková povinnosť až vydaním rozhodnutia\no dedičstve. Sťažovateľ poplatok nezaplatil a okresný súd uznesením notára z 3. novembra 2021\nz tohto dôvodu konanie o návrhu sťažovateľa zastavil.\n\n3. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré okresný súd ústavnou sťažnosťou\nnapadnutým uznesením sudcu zamietol. Uviedol, že podľa položky 18a písm. b) sadzobníka\nsúdnych poplatkov spoplatneným úkonom v rámci dedičského konania o novoobjavenom majetku\nje už samotné podanie návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku a pri vyrubovaní súdneho\npoplatku sa postupuje tak, že sa vyrubí súdny poplatok 6,50 eur ako najnižší možný poplatok\ns tým, že po skončení konania a zistení čistej hodnoty dedičstva sa poplatok dovyrubí\ntak, aby celková výška súdneho poplatku predstavovala 1 % z čistej hodnoty dedičstva. Až takto\nurčený súdny poplatok predstavuje celý súdny poplatok, ktorý možno krátiť podľa § 6 ods. 3\nzákona o súdnych poplatkoch.\n4. Okresný súd ďalej uviedol, že podľa § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch sa poplatok\npri podaní elektronickými prostriedkami znižuje o 50 % avšak len vtedy, ak zákon pri jednotlivých\npoložkách sadzobníka neustanovuje inak. Preto treba rozlišovať, či sadzobník určuje súdny\npoplatok pevnou sumou, ktorú je možné okamžite krátiť, alebo či stanovuje najnižší možný súdny\npoplatok, ktorý je splatný už podaním návrhu a ktorého konečná výška sa odvíja od v konaní\nzistenej čistej hodnoty dedičstva.\nIII.\n5. Sťažovateľ namieta, že pokiaľ sa má pri elektronickom návrhu sadzba znížiť o 50 %, niet dôvod,\naby sa neznižovala aj spodná hranica sadzby, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Sťažovateľ\npovažuje právny názor okresného súdu za nelogický. Aj pokiaľ by sa zníženie poplatku nemalo\nvzťahovať na hraničné hodnoty poplatku, teda ani hornú hranicu sadzby, tak by pri dostatočne\nvysokom základe, pri ktorom by vypočítaný poplatok dvojnásobne presiahol hornú hranicu,\npoplatník nemal zo zníženia poplatku pri elektronickom podaní žiaden prospech, keďže by sa mu\nvypočítaný poplatok znížil síce na 50 %, ale stále by platil poplatok vo výške, v akej by platil\npoplatok, aj keby nepodal návrh elektronicky. Rovnako by to platilo aj pri spodnej hranici sadzby,\nktorej zníženie by spôsobilo, že určitá časť poplatníkov by nemala žiaden profit zo zvolenia\nelektronickej formy podania, a teda by k tejto forme podania ani nebola ekonomicky motivovaná,\nčo je hlavný účel právnej normy. To podľa sťažovateľa ukazuje nelogickosť právneho názoru,\nže zníženie poplatku sa nedotýka spodnej a hornej hranice sadzby.\n6. Okrem toho sťažovateľ namieta, že zákon nehovorí nič o dvojitej splatnosti poplatku. Najprv\npreddavkovo pri podaní návrhu s následným doplatkom po rozhodnutí o dedičstve. Poukazuje\nna to, že poplatková povinnosť vzniká až vydaním rozhodnutia o dedičstve a vyberanie akéhosi\npreddavku nemá oporu v zákone, čo súvisí s tým, že sadzba poplatku je vyjadrená percentuálne\nz čistej hodnoty dedičstva ustálenej až v konaní. Dvojfázové vyberanie poplatku najskôr\nv minimálnej výške a potom doúčtovanie podľa hodnoty dedičstva nemá oporu v zákone\na je aj vecne nezmyselné, keďže náklady na vybratie zálohy poplatku sú vyššie ako jeho minimálna\nhodnota. Preto súdy nezabezpečujú riadne vyberanie poplatku a výnos pre štátny rozpočet,\nale naopak, štátny rozpočet takouto ekonomicky nezmyslenou a súčasne nezákonnou aktivitou\npoškodzujú.\nIV.\n7. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s podaním žaloby v civilnom konaní nemôže\nbyť považovaná za obmedzenie práva na prístup k súdu alebo práva na súd, ktoré by bolo samo\n2\n\nosebe nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak je strana priamo zo zákona\noslobodená od súdneho poplatku, no napriek tomu pre nezaplatenie súdneho poplatku dôjde\nk zastaveniu konania, znamená to zásah do práva na prístup k súdu alebo práva na súd,\nteda porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 579/2018). Aj prípadné\nzastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorý podľa zákona nemá byť zaplatený\nalebo má byť zaplatený v nižšej ako súdom žiadanej výške, môže viesť k porušeniu práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Výklad a aplikácia Civilného sporového poriadku a zákona o súdnych poplatkoch, ktoré upravujú\npodmienky prístupu k súdnej ochrane, musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu\nochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv strán sporu (I. ÚS 464/2010). Predmetom ústavného prieskumu\nnevyhnutne musia byť aj rozhodnutia všeobecných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok\na z toho vyplývajúce rozhodnutia o zastavení konania. Preto na rozhodovanie všeobecných súdov\no uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok treba klásť primerane požiadavky,\nktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to predovšetkým\nto, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť výsledkom arbitrárneho prístupu\nči zjavne nesprávneho posúdenia situácie predpisom podústavného práva, ktorým je v tomto\nprípade zákon o súdnych poplatkoch.\n9. Predmetom ústavnej sťažnosti je výklad § 6 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch,\npodľa ktorého ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými\nprostriedkami a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba\npoplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur a položky\n18a písm. b) sadzobníka, podľa ktorej za podanie návrhu na prejednanie dedičstva\nk novoobjavenému majetku sa platí súdny poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva,\nktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 eura, najviac 165,50 eura. K tomu však treba ešte uviesť,\nže podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku\npercentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.\n10. Kým okresný súd zaujal stanovisko o neaplikovateľnosti § 6 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych\npoplatkoch, sťažovateľ je opačného názoru a dovoláva sa výkladu s poukazom na účel tohto\nustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať výklad\njednoduchého práva všeobecným súdom, ale len kontrola zlučiteľnosti výkladu so základnými\nprávami. Výklad zvolený okresným súdom má oporu v zákone. Sťažovateľova argumentácia\nsmerujúca k zásade, že pokiaľ je možné právnu normu ukladajúcu povinnosť voči štátu vykladať\ndvoma spôsobmi, prednosť musí mať výklad pre poplatníka priaznivejší, je relevantná,\nno len za predpokladu nejasnosti alebo neurčitosti textu zákona. To nie je tento prípad.\nPodľa § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku sa v prípade podania\nelektronickými prostriedkami znižuje o 50 %, najviac 70 eur avšak len vtedy, ak zákon\npri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak. Z takejto formulácie je zrejmé,\nže toto zníženie sa nevzťahuje na všetky súdne poplatky, ale predpokladá výnimky. Medzi takéto\nzákonom inak ustanovené súdne poplatky možno zaradiť aj ustanovenie minimálneho súdneho\npoplatku, na ktoré sa z logického výkladu § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch zníženie o 50 %\n\n3\n\nv prípade podania elektronickými prostriedkami neaplikuje. Použitím slova najmenej je ďalšie\nzníženie opodstatnene vylúčené.\n11. Podľa sťažovateľa okresný súd vyjadril právny názor, že zníženie poplatku by sa nemalo\nvzťahovať na hraničné hodnoty poplatku. Tak tomu nie je, keďže okresný súd sa nijako nevyjadril\nk nemožnosti zníženia hornej sadzby. Sťažovateľova úvaha o tom, že na základe odôvodnenia\nokresného súdu nie je možné znížiť hornú sadzbu súdneho poplatku, je zjavne nesprávna. Aplikácia\nzvolená okresným súdom v zásade vedie k tomu, že poplatok 6,50 eura bude zaplatený pri všetkých\nnávrhoch na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku, ktorého čistá hodnota nepresiahne\n650 eur alebo ktorého čistá hodnota nepresiahne 1 300 eur, ak bol návrh na prejednanie dedičstva\npodaný elektronicky. Rovnako to neznamená jeho znevýhodnenie v prípade hornej hranice sadzby\nsúdneho poplatku. Treba poznamenať, že podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sadzba\npoplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Sadzba\npoplatku za dodatočné prejednanie dedičstva je určená percentnou sadzbou, pričom ohraničenie\n6,50 eur alebo 165,50 eura nie je sadzbou poplatku, ale stanovením jeho najnižšej a najvyššej\nčiastky. § 6 ods. 3 upravuje znižovanie sadzby, či už percentnej alebo pevnej, nemá však žiaden\nvzťah k minimálnemu alebo maximálnemu súdnemu poplatku určovanému podľa percentnej\nsadzby. Preto nemožno dospieť k záveru, že by úvaha okresného súdu bola v tejto časti nesprávna\nz dôvodu, že niet žiadneho rozumného dôvodu na to, aby sa neznižovala aj spodná a horná hranica\npoplatku, ktorá je rovnako súčasťou sadzby poplatku, tak ako to tvrdil sťažovateľ.\n12. Podľa sťažovateľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť\nvzniká vydaním rozhodnutím o dedičstve, teda až rozhodnutím vydaným na základe návrhu\nna prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku. Rovnako ako pri prvej námietke sťažovateľa,\npri ktorej bolo poukázané na sťažovateľom neuvádzaný § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch,\ntreba poukázať na ďalšie sťažovateľom neuvádzané ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch.\nKonkrétne na § 1 ods. 1 s nadpisom Predmet súdnych poplatkov, podľa ktorého súdne poplatky\nsa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a sú uvedené\nv sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Základom úvahy okresného\nsúdu o tom, že poplatok sa platí za návrh a výška sa určí podľa výsledku konania o tomto návrhu,\nvychádza zo znenia položky 18a, ktorá na strane jednej rozlišuje v bode a) medzi konaním\no dedičstve a na strane druhej v bode b) stanovuje, že poplatok sa platí nie za konanie, ale za návrh\nna prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom z čistej hodnoty dedičstva. Rozlíšenie\nmedzi týmito dvoma súdnymi konaniami z pohľadu toho, či sa platí za konanie súdu\nalebo za podanie návrhu, vyplýva priamo zo sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je súčasťou\nzákona o súdnych poplatkoch a ktorý treba vykladať v súvislosti s jeho paragrafovou časťou,\nv ktorej je obsiahnutý aj § 5 ods. 1 písm. c), ktorý zjavne smeruje k vydaniu rozhodnutia\no dedičstve, no nie k rozhodnutiu o návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku.\nToto ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch nevylučuje to, že v priebehu konania sa súdny\npoplatok vyberie čiastočne na začiatku konania a jeho konečná výška sa určí podľa výsledkov\nkonania, ktorého nevyhnutnou súčasťou je určenie čistej hodnoty novoobjaveného dedičstva.\nPreto rovnako ako pri prvej námietke sťažovateľa nemožno dospieť k záveru, že by úvaha\nokresného súdu bola v tejto časti nesprávna tak, že by viedla k zákonom nevyjadrenému následku\no tom, že pri každom návrhu na prejedanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa vyberá súdny\npoplatok v najnižšej možnej sadzbe 6,50 eura.\n4\n\n13. Preto sú obe námietky sťažovateľa zjavne neopodstatnené, keďže nie sú spôsobilé viesť\nk záveru o tom, že stanovením poplatkovej povinnosti s následným zastavením konania o návrhu\nsťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku 6,50 eura by došlo k tomu, že by mu v rozpore\nso zákonom bol zamedzený prístup k súdu. Ústavnou sťažnosťou namietané rozhodnutie okresného\nsúdu neviedlo k porušeniu sťažovateľom uvedených základných práv. Ústavná sťažnosť je zjavne\nneopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.\nSťažovateľovi nič nebráni v tom, aby znova podal návrh na prejednanie dedičstva\nk novoobjavenému majetku s tým, že tento dedičský nárok mu bude po zaplatení súdneho poplatku\n6,50 eur, namiesto 3,25 eura prejednaný a v prípade jeho zistenia s tým, že ak ho podá elektronicky,\ndostane sa mu zvýhodnenia v sadzbe súdneho poplatku zníženej z 1 % na 0,5 %.\nV.\n14. I keď odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo spojené s poukazom na bagateľný charakter\njej podstaty, treba sa na okraj pozastaviť pri argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej súdy vyberaním\npoplatkov v sadzbe 6,50 eura či 3,25 eura nezabezpečujú výnos pre štátny rozpočet, ale naopak,\nho takouto ekonomicky nezmyslenou a súčasne nezákonnou aktivitou poškodzujú. Bolo vysvetlené,\nže táto činnosť nie je nezákonná. Treba však súhlasiť s tým, že je ekonomicky nezmyselná,\nkeď hodnota pracovného času súdu spojeného s výberom takto stanoveného súdneho poplatku\npresahuje hodnotu jeho výšky. Z toho argumentu však nemožno vyvodiť porušenie základných práv\nsťažovateľa. Možno z neho vyvodiť len to, že zákon o súdnych poplatkoch,\nktorý bol len v posledných piatich rokoch novelizovaný viac ako desaťkrát, je plný paradoxných\na nedomyslených konštrukcií, ktoré nevzbudzujú len podobné nejasnosti, ako tomu bolo v prípade\nsťažovateľa, ale ktoré naznačujú to, že nielen spoplatňovanie, ale aj zvýhodňovanie určitých\nčinností v zákone o súdnych poplatkoch nie je rozumne ekonomicky zdôvodniteľné.\nNielen pre štátny rozpočet, ale ani pre efektivitu práce súdu nemá žiaden význam to, či podanie\nnávrhu na prejedanie dedičstva k novoobjavenému majetku je urobené v listinnej\nalebo v elektronickej podobe. Veď i tak sa každý takýto návrh predkladá notárovi v listinnej\npodobe.\n15. Aký význam potom má to, že návrh na prejedanie dedičstva k novoobjavenému majetku\nv elektronickej podobe je zvýhodnený zníženou sadzbou súdneho poplatku? Žiaden. Zákon\no súdnych poplatkoch v znení desiatok novelizácii je plný čiastkových záujmov rôznych období\na rôznych predstáv o tom, čo je dobré pre slovenskú justíciu, a teda aj pre slovenského občana.\nAbsencia jednotného pomenovania účelu tohto zákona sa však prejavuje v nezmyselnosti\na rozporuplnosti jeho konštrukcií, ktoré sú tvorené v rôznych vrstvách cieľov spojených\ns normatívnou nepresnosťou a nejasnosťou pojmov tak, ako tomu bolo v prípade sťažovateľa.\nTak, ako tomu je v stovkách každodenných, no zbytočných a nielen okresné súdy zaťažujúcich\núvah.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "51D/629/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:40c5f0ad-9bd5-44fa-bced-4e5783b980ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.579.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2018 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.579.2018.2"}, {"guid": "ussr:49e407d5-1dd8-4552-8bfe-8f9e2f2fb735", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49e407d5-1dd8-4552-8bfe-8f9e2f2fb735"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:13e95305-e951-47df-88af-27eaaba43acb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.143.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 143/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 143/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.143.2023.1"}, {"guid": "ussr:0bd65abb-08f3-4ae3-8a3c-ed2cb92554f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.266.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.266.2022.1"}]}