{"guid": "ussr:59c40cf4-c9f1-4855-afa3-111061a9c920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2022 z 26. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. mája 2022, sp. zn. III. ÚS 46/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2022-05-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/59c40cf4-c9f1-4855-afa3-111061a9c920", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.46.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 46/2022-61\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku\n(sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného\nJUDr. Martinom Gancznerom, advokátom, Tajovského 6, Nové Zámky, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Tdo/64/2019 z 29. septembra 2020 a uzneseniu\nKrajského súdu v Nitre č. k. 1To/88/2017 z 20. februára 2018 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. marca 2021 domáhal\nvyslovenia porušenia základných práv a slobôd na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1, na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 1 písm. a), na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2Tdo/64/2019\nz 29. septembra 2020 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 1To/88/2017 z 20. februára 2018 a rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 4T/1/2016 z 23. októbra 2017. Sťažovateľ navrhol napadnuté rozhodnutia\n\noznačené v záhlaví tohto uznesenia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, priznať\nmu primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur, ako aj náhradu trov konania v sume 384,08 eur.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 46/2022-34 z 27. januára 2021 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základných práv a slobôd na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1, na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1, na obhajobu podľa čl. 50\nods. 3, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 1 písm. a), na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu a uznesením krajského súdu. Vo zvyšnej časti, teda v časti\nnamietaného porušenia označených práv uznesením okresného súdu, ústavnú sťažnosť odmietol\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Predmetom posúdenia vo veci samej zo strany\nústavného súdu je preto už len namietané porušenie označených práv sťažovateľa uznesením\nnajvyššieho súdu a uznesením krajského súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom\nokresného súdu uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len „TZ“) s poukazom\nna § 138 písm. b) a j) TZ a § 127 ods. 12 TZ na skutkovom základe, že: „od presne nezistenej doby,\nminimálne od mesiaca jún 2014 do 08.07.2015, si po telefonickej dohode na bližšie nezistených\nmiestach v okolí mesta Sereď a Nitra zadovažoval drogy a to hlavne pervitín, ktorý potom\nprechovával a následne predával viacerým užívateľom v meste\na to\n,\n,\n,\na\n,\npričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998\nZ. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov\ndo II. skupiny psychotropných látok, a to napriek tomu, že\nnemá povolenie\nna zaobchádzanie so psychotropnými látkami v zmysle § 5 citovaného zákona.“\n4. Za uvedený skutok bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov\na 6 mesiacov, ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a ochranné protitoxikomanické liečenie\nambulantnou formou.\n5. Krajský súd odvolanie sťažovateľa svojím uznesením v zmysle § 319 Trestného poriadku\n(ďalej len „TP“) zamietol ako nedôvodné. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prejudikovania viny\nsťažovateľa krajský súd uviedol, že nezistil naplnenie dôvodov na vylúčenie sudcu podľa § 37 TP.\n6. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) TP odmietol. Vo svojom uznesení\nnajvyšší súd uviedol, že okresný súd vykonal autonómne dokazovanie a vykonané dôkazy hodnotil\nbez akejkoľvek väzby na skôr schválenú dohodu o vine a treste v konaní č. k. 4T/220/2015\nzo 14. decembra 2015 vo vzťahu k\na bez toho, aby z nej pri rozhodovaní\no sťažovateľovej vine vychádzal. Preto iba uvedením sťažovateľovho mena v skutkovej vete\nrozsudku, ktorým bol odsúdený iba pôvodne spoluobvinený\n, predsedníčka senátu\nneprejudikovala\nsťažovateľovu\nvinu\nspôsobom,\nktorý by ju diskvalifikoval z následného trestného konania sp. zn. 4T/1/2016.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Proti napadnutým rozhodnutiam označeným v záhlaví tohto nálezu sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti argumentoval:\na) zaujatosťou predsedníčky senátu okresného súdu\npredloženou\nv predmetnom konaní, ktorú odôvodnil prejudikovaním viny sťažovateľa v rámci rozsudku\nč. k. 4T/220/2015 zo 14. decembra 2015 (ďalej aj „rozsudok spoluobvineného“), ktorým táto\npredsedníčka senátu rozhodla o schválení dohody o vine a treste uzavretej medzi\nOkresnou prokuratúrou Levice (ďalej len „okresná prokuratúra“) so spoluobvineným sťažovateľa\n(ďalej len „spoluobvinený“) tým, že v ňom v rámci jeho skutkovej vety\nuviedla jeho meno a priezvisko, ako aj popis jeho konania, ktoré viedlo ku kúpe pervitínu,\na to napriek tomu, že v danom čase nebol sťažovateľ za spáchanie tohto trestného činu odsúdený;\nb) nezákonne získanými dôkazmi (napr. výsluch spoluobvineného na hlavnom pojednávaní,\nhoci bol v prípravnom konaní vypočutý ako obvinený), nevykonaním znaleckého dokazovania\npre účely overenia hodnovernosti výpovedí svedkov na základe návrhu obhajoby, nesprávnym\na nedôsledným zhodnotením prepisov telefónnych hovorov a textových správ;\nc) nedostatkami skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku okresného súdu, ktorá obsahovala výlučne\nprávnu vetu doplnenú o bližšie nestotožnené časové a miestne údaje, ktoré neumožňujú\nindividualizáciu skutku;\nd) popísaná časť skutku označená slovom „zadovážil“ a „prechovával“ nebola v konaní nijakým\nspôsobom preukázaná a ani súdmi zúčastnenými na rozhodovaní v tejto veci žiadnym spôsobom\nodôvodnená a ani trestné stíhanie v jeho veci nebolo začaté pre skutok charakterizovaný\nako „zadováženie“ a „prechovávanie“, a preto v tomto smere nemohli byť ďalej vykonané ďalšie\nprocesné úkony zákonným spôsobom;\ne) popísaná časť skutku označená slovom „predával“ bola súdmi zúčastnenými na rozhodovaní\nv tejto veci odôvodnená výpoveďami svedkov, ktorým mal obžalovaný drogy predať, avšak\nsťažovateľ nedostal odpoveď na svoje obhajobné argumenty uvedené v záverečnej reči,\nktoré tieto výpovede zásadným spôsobom spochybňujú, resp. spochybňujú preukázanie viny\nsťažovateľa (napr. rozdielne ustálenie časového vymedzenia spáchania skutku v jednotlivých\nštádiách tohto konania);\nf) súdmi použité označenia konania sťažovateľa ako „kúpi, predá, zadováži“ sú síce vyjadrené\nv rámci jedného ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c) TZ, avšak ide o samostatné skutky\ncharakterizované v rámci objektívnej stránky trestného činu iným konaním a iným následkom;\ng) nevykonaním znaleckého dokazovania týkajúceho sa omamnej a psychotropnej látky, ktorú mal\nzadovážiť, prechovávať a predávať iným osobám uvedeným v napadnutom rozsudku;\nh) nezákonnosťou uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré bolo 24. apríla 2015 začaté\nproti neznámemu páchateľovi, napriek tomu, že úradné záznamy z 24. marca 2015\nč. ORPZ-LV-OKP4-128-001/2015 a č. ORZP-LV-OKP4-128-002/2015 obsahovali údaj o tom,\nže sťažovateľ distribuuje drogu „pervitín“, proti jeho osobe nebolo vznesené obvinenie;\ni) nesúhlasí s názorom najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, že rozhodnutia súdov nižšieho\nstupňa neboli založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom;\nj) nesprávnym použitím právnej kvalifikácie podľa § 172 ods. 2 písm. c) TZ s poukazom\nna § 138 písm. j) TZ, t. j. páchanie trestného činu na viacerých osobách ako závažnejší spôsob\n3\n\nkonania, keďže predaj viacerým osobám je už zahrnutý v znakoch základnej skutkovej podstaty\nuvedeného trestného činu.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n8. Krajský súd k ústavnej sťažnosti vo vzťahu k námietke zaujatosti predsedníčky senátu poukázal\nna stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. Tpj 11/2017 z 5. apríla 2017,\nz ktorého vyvodil, že prezumpcia neviny sa môže týkať len osoby obvineného v aktuálne vedenom\ntrestnom konaní, a preto v prípade sťažovateľa nemohlo dôjsť k jej porušeniu v dôsledku toho,\nže meno sťažovateľa bolo použité v skutkovej vete rozsudku spoluobvineného. Z tohto dôvodu\npodľa neho neexistoval ani dôvod na vylúčenie predsedníčky senátu z konania vo veci sťažovateľa.\n9. Krajský súd poukázal na to, že rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) vo veciach Rojas Morales proti Taliansku a Ferrantelli a Santangelo\nproti Taliansku boli prijaté v iných skutkových okolnostiach, ako je vec sťažovateľa. V prvom\nz nich boli obe prejednávané veci v štádiu dokazovania viny a zo záverov v jednej veci týkajúcich\nsa viny dotknutého tamojšieho sťažovateľa sa vychádzalo aj v druhej z nich. V druhom\nz nich v odôvodnení rozsudku proti tamojšiemu sťažovateľovi boli použité pasáže\nz predchádzajúceho rozsudku vedeného proti tamojšiemu spolupáchateľovi a v oboch prípadoch\nrozhodoval ten istý predseda senátu. Zároveň však k tomuto rozhodnutiu ESĽP bolo pripojené\nodlišné stanovisko sudcu de Meyer, podľa ktorého vec je obdobná ako vec, ktorou sa zaoberal\nESĽP vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci Thomann, v ktorom konštatoval,\nže k porušeniu dohovoru nedošlo, napriek tomu, že obe veci boli prejednané tým istým sudcom,\npretože vec bola opätovne prejednaná, čím nemohlo dôjsť k rozporu s požiadavkou nestrannosti.\n10. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa procesného postupu okresného súdu a zisteného\nskutkového stavu, ako aj vysporiadania sa s námietkami podaného odvolania krajský súd uviedol,\nže ako krajský súd, tak i najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach v tejto veci sa riadne vyjadrili\nk jeho procesným námietkam, rovnako zaujali stanovisko k zneniu skutkovej vety odsudzujúceho\nrozsudku okresného súdu vrátane preukázania viny sťažovateľa, a to aj vo vzťahu k časti skutku\nohľadne „zadováženia“, „prechovávania“ a „predávania“ omamných a psychotropných látok.\nTaktiež vyjadrili svoje závery k námietke, podľa ktorej žiadna látka nebola podrobená znaleckému\nskúmaniu, námietke vznesenia obvinenia s časovým odstupom, ako aj námietke právnej kvalifikácie\nskutku vrátane kvalifikovanej skutkovej podstaty. Súdy zúčastnené na rozhodovaní predmetnej veci\npodľa krajského súdu dali odpoveď na všetky relevantné sťažovateľom predložené námietky\na svoje odpovede podporili navyše aj riadnou argumentáciou a judikatúrou ako najvyššieho,\ntak i ústavného súdu. Nespokojnosť sťažovateľa nemôže byť dôvodom konštatovania arbitrárnosti\nrozhodnutia. Podľa krajského súdu sú námietky sťažovateľa smerujúce proti uzneseniu\nkrajského súdu nedôvodné, preto navrhol ústavnej sťažnosti, ktorú považuje za neopodstatnenú,\nnevyhovieť.\n\n4\n\nIII.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n11. Podľa najvyššieho súdu sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť nepodoprel žiadnou relevantnou\nargumentáciou. Nad rámec dovolania totiž iba predpokladá svoju verziu hodnotenia niektorých\ndôkazov s dôrazom na zásadu bezprostrednosti a ústnosti a s poukazom na viaceré rozhodnutia\ntýkajúce sa hodnotenia dôkazov v kontexte zásady prezumpcie neviny a v závere rozvíja všeobecné\núvahy vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia. Takýto všeobecne formulovaný nesúhlas\ns rozhodnutím najvyššieho súdu (sčasti odvíjajúci sa od skutkových námietok, ktoré stoja mimo\ndovolací prieskum iniciovaný obvineným) nie je ale dôkazom o jeho neústavnosti. Vo vzťahu\nk námietkam uvedeným v bodoch 6 až 14 uznesenia ústavného súdu o prijatí v tejto veci poukazuje\nv celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý v rámci\nsvojej právomoci poskytol ako dovolací súd sťažovateľovi náležitú odpoveď.\n12. Vo vzťahu k námietke uvedenej v bode 5 uznesenia o prijatí v tejto veci najvyšší súd poukázal\nna skutočnosť, že predsedníčka senátu uvedením mena sťažovateľa v skutkovej vete rozsudku,\nktorým bola schválená dohoda o vine a treste jeho spoluobvineného, neprejudikovala vinu\nsťažovateľa spôsobom, ktorý by ju diskvalifikoval z následného konania vedeného proti nemu,\npričom sa opieral o v tom čase nijak nespochybnenú judikatúru najvyššieho súdu. Najvyšší súd\nv tejto súvislosti uviedol, že aj v tejto veci je potrebné prihliadnuť na konkrétne okolnosti a trestné\nkonanie sťažovateľa posúdiť ako celok, či bolo alebo nebolo vo svojom výsledku spravodlivé.\n13. V tejto súvislosti ďalej najvyšší súd poukázal, že uvedenie mena sťažovateľa v skutkovej vete\nrozsudku jeho spoluobvineného, ktorý bol odsúdený za účasť na trestnej činnosti, ktorú mal spáchať\nsťažovateľ, a to vo forme pomoci, bolo z pohľadu vymedzenia skutku spôsobom vylučujúcim\njeho zámenu s iným skutkom nevyhnutné (v tejto súvislosti argumentovala odkazom na rozsudok\nESĽP vo veci Meng proti Nemecku, sťažnosť č. 1128/17, bod 47 in fine).\n14. Konanie sťažovateľa napriek tomu, že nebolo vo výroku rozsudku spoluobvineného\nformulované spôsobom vyjadrujúcim iba podozrenie, bolo v porovnaní so skutkom, za ktorý bol\nsťažovateľ napokon odsúdený, popísané veľmi rámcovo.\n15. Z pohľadu právnej kvalifikácie trestného činu, za ktorý bol sťažovateľ odsúdený, je potrebné\npoukázať podľa najvyššieho súdu na to, že rozhodujúce skutkové okolnosti, a síce, že po dlhší čas\npredával drogy viacerým osobám, neboli v skoršom rozsudku spoluobvineného vôbec uvedené,\na teda v tomto smere nebola jeho vina nijak prejudikovaná (konanie sťažovateľa popísané\nv skoršom rozsudku obvineného by mohlo byť právne kvalifikované ako prečin podľa § 171 ods. 1\nTZ). Najvyšší súd poukázal aj na to, že predmetná vec sa odlišuje v okolnostiach od rozhodnutej\nveci\nproti Slovensku, v ktorej za podstatnú okrem iného bola braná okolnosť, že rozsudky,\nktorými boli schválené dohody o vine a treste spolupáchateľov p.\nako sťažovateľa,\nobsahovali podrobný skutkový popis ich trestných činov vrátane jeho úlohy v nich.\n16. Ďalší rozdiel spočíva podľa najvyššieho súdu v tom, že kým vo veci\nproti Slovensku\nboli odsúdenia spolupáchateľov súčasťou prípadu p.\na ako také boli vzaté na vedomie,\nt. j. rozhodnutia spolupáchateľov p.\nboli oboznámené a obsiahnuté v spisovom materiáli\nv jeho veci, naproti tomu vo veci sťažovateľa bolo vykonané autonómne dokazovanie,\nktoré vyhodnotil okresný súd bez akejkoľvek viazanosti rozsudkom spoluobvineného,\npričom dospel k vlastným a v porovnaní s rozsudkom spoluobvineného k odchýlnym skutkovým\n5\n\nzáverom. Navyše, výpoveď tohto spoluobvineného nie je rozhodujúcim dôkazom o vine\nsťažovateľa, ale jeho odsúdenie sa opiera o celý rad ďalších dôkazov.\n17. Vo vzťahu k námietke zaujatosti predsedníčky senátu okresného súdu poukázal najvyšší súd\nna to, že u sudcov z povolania je potrebné predpokladať, že boli vyškolení a pripravení viac\nako sudcovia z ľudu (prísediaci), aby sa odpútali od svojich záverov z predchádzajúceho procesu\nvedeného proti spolupáchateľovi sťažovateľa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP vo veci\nMeng proti Nemecku sťažnosť č. 1128/17, body 51 a 55. Podľa najvyššieho súdu relevantným\nv tejto veci je i fakt, že o potvrdení viny sťažovateľa rozhodol v konečnom dôsledku senát\nodvolacieho súdu s plným skutkovým a právnym prieskumom, ktorého nestrannosť\nnik nespochybnil.\n18. Hoci v rozsudku spoluobvineného podľa najvyššieho súdu boli použité „nešťastné výrazy“,\nzohľadniac všetky okolnosti posudzovanej veci, trestné konanie, ktoré viedlo k odsúdeniu\nsťažovateľa, nebolo vo svojom výsledku nespravodlivé, a preto k porušeniu sťažovateľom\noznačených práv v ňom nedošlo.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n19. Sťažovateľ vo svojej replike poukázal na závery rozsudku ESĽP vo veci\nvs. Slovenská\nrepublika z 25. novembra 2021 (sťažnosť č. 63703/19), týkajúce sa otázky zaujatosti sudcov,\nktorí schvaľovali dohodu o vinách a trestoch, v ktorých prejudikovali vinu iných obžalovaných,\no ktorých následne rozhodovali v trestných konaniach. Tieto závery podľa neho napadnuté\nrozhodnutia nereflektujú a odkazujú na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nč. 15/2017, ktoré už nemožno považovať za správne. Rozsudkom obvineného, v ktorom bolo\nuvedené meno a priezvisko sťažovateľa spolu s opisom jeho konania, ktoré obsahovalo všetky\nzákonné znaky trestného činu v čase, keď ešte konanie vo veci sťažovateľa nebolo právoplatne\nskončené, bola porušená prezumpcia neviny sťažovateľa v uvedenom trestnom konaní,\npričom táto skutočnosť nemôže byť spochybnená žiadnymi tvrdeniami, preto sťažovateľ navrhol\nrozhodnúť v súlade s petitom ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v porušení ním označených práv napadnutými\nrozhodnutiami a ich vydaniu predchádzajúcim konaním, ktoré bolo poznačené zaujatosťou vo veci\nkonajúcej sudkyne (predsedníčky senátu), nedostatočnou individualizáciou skutku, porušením\nzásady totožnosti skutku, nezákonnosťou dokazovania, nevykonaním znaleckého dokazovania\na nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku.\n21. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n22. V posudzovanej veci najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu (ako aj jemu\npredchádzajúci napadnutý rozsudok okresného súdu) v rozsahu uplatnených dovolacích dôvodov\n\n6\n\npodľa § 371 ods. 1 písm. b), g) a i) TP a dospel k záveru, že označené dovolacie dôvody\nv okolnostiach posudzovanej veci neboli naplnené.\n23. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie ním označených práv vrátane práva\nna obhajobu, nestrannosť a nezávislosť súdu, prezumpcie neviny v súvislosti s tým, že v jeho veci\nrozhodovala zaujatá predsedníčka senátu, ktorá v rámci rozsudku spoluobvineného, ktorým bola\nschválená dohoda o vine a treste v jeho skutkovej vete, uviedla jeho meno, priezvisko i konanie,\nčím prejudikovala jeho vinu, a preto mala byť z konania v jeho veci vylúčená pre zaujatosť.\n24. Ústavný súd pri skúmaní skutkového a právneho kontextu tejto veci zistil,\nže okresná prokuratúra podala na okresnom súde vo veci sťažovateľa a jeho spoluobvineného návrh\nna schválenie dvoch dohôd o vine a treste uzatvorených okresnou prokuratúrou 23. novembra 2015\npod č. 1Pv258/15/4402 so sťažovateľom a jeho spoluobvineným. Okresný súd 14. decembra 2015\nuskutočnil verejné pojednávanie, predmetom ktorého bolo prejednanie návrhu dohôd o vine a treste\nsťažovateľa i jeho spoluobvineného.\n25. Okresný súd rozsudkom č. k. 4T/220/2015 zo 14. decembra 2015 schválil dohodu o vine a treste\nuzavretú medzi okresnou prokuratúrou a spoluobvineným. Sťažovateľ na verejnom pojednávaní\nuskutočnenom 14. decembra 2015 uviedol, že nesúhlasí s dohodou o vine a treste\nz 23. novembra 2015, ktorú uzatvoril s okresnou prokuratúrou. Z tohto dôvodu sa následne jeho vec\nvrátila do prípravného konania.\n26. V rámci právneho kontextu tejto veci je v tejto súvislosti potrebné poukázať na § 18 ods. 1 TP,\npodľa ktorého sa trestné konanie proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia,\nmôže vykonať spoločne, ak to nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Uvedená zásada\nje prelomená § 18 ods. 5 TP, podľa ktorého sa ustanovenia o spoločnom konaní proti viacerým\nobvineným nepoužijú, ak okolnosti prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať\nlen u niektorého z nich konanie o dohode o vine a treste.\n27. Z okolností tejto veci je zrejmé, že okresný súd v rámci spoločného konania vedeného\nproti sťažovateľovi a jeho spoluobvinenému rozsudkom spoluobvineného, ktorým schválil dohodu\no vine a treste, skončil trestné konanie vedené proti spoluobvinenému. Sťažovateľova vec bola\nv dôsledku jeho nesúhlasu s uzavretím dohody o vine a treste vrátená do prípravného konania\na po podaní obžaloby prejednaná a rozhodnutá v rámci konania pred súdom. V takýchto prípadoch\nmožno hovoriť o tzv. časovo odstupňovanom konaní.\n28. Sťažovateľ, ktorý nepristúpil k dohode o vine a treste, nestratil svoje právo na nestranné\nzaobchádzanie ani svoje právo prezumpcie neviny, pokiaľ ide o jeho obvinenie,\naj keď sa o jeho obvinení rozhoduje až po podaní obžaloby v konaní pred súdom.\n29. Pri posudzovaní, či všeobecné súdy dodržali svoju povinnosť nestrannosti počas celého\npredmetného časovo odstupňovaného konania, ktoré má trestnú povahu, možno vychádzať\nz výkladových kritérií, ktoré stanovil ESĽP v rozsudku Karaman v. Nemecko z 27. februára 2014.\n30. ESĽP v rozsudku Karaman v. Nemecko z 27. februára 2014 uznal, že v prípade, ak ide o zložité\ntrestné konanie týkajúce sa viacerých spoluobvinených, vedenie samostatných a časovo\nodstupňovaných konaní je v súlade so zásadou dodržiavania prezumpcie neviny v trestnom práve,\navšak pod podmienkou, že dotknutý súd bude postupovať s určitou mierou obozretnosti\n\n7\n\npri formulovaní prvého z dvoch trestných rozhodnutí, ktoré boli nevyhnutné a časovo odstupňované\npráve preto, aby sa lepšie viedlo konanie proti veľkému počtu spoluobvinených.\n31. V preskúmavanej veci vyvstáva otázka, či s cieľom dodržania povinnosti nestrannosti\na nezávislosti, ako aj princípu prezumpcie neviny sťažovateľa okresný súd pri sformulovaní\na odôvodnení rozsudku spoluobvineného, t. z. rozsudku, ktorý nebol určený sťažovateľovi,\nv záujme zachovania procesných záruk sťažovateľa využil všetky potrebné postupy obozretnej\nformulácie, ktorá by sa následne spravidla mala odraziť v snahe vo veci rozhodujúceho súdu\nv čo najväčšej miere sa vyhnúť identifikácie tretej osoby predovšetkým toho spoluobvineného,\nktorý neuzavrel dohodu o vine a treste, v samotnom texte dohody o vine a treste\njeho spoluobvineného.\n32. ESĽP v tejto súvislosti dospel k záveru, že zásada prezumpcie neviny je porušená, ak súdne\nrozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného pri neexistencii konečného\nodsúdenia obsahuje jasné vyhlásenie, podľa ktorého sa dotknutá osoba dopustila daného trestného\nčinu. Tento súd v tejto súvislosti zdôraznil význam výrazov použitých súdnymi orgánmi,\nako aj osobitých okolností, za ktorých boli formulované, a povahy a kontextu predmetného konania\n(rozsudok ESĽP vo veci Karaman v. Nemecko z 27. februára 2014, bod 63). Zároveň súd uznal,\nže v komplexných trestných konaniach, v ktorých je viacero podozrivých, o ktorých nemožno\nrozhodnúť spoločne, sa môže stať, že vnútroštátny súd nevyhnutne musí pri posudzovaní viny\nobvinených uviesť účasť tretích osôb, o ktorých sa možno bude ďalej rozhodovať osobitne. Spresnil\nvšak, že ak musia byť predložené skutočnosti týkajúce sa účasti tretích osôb, dotknutý súd by mal\nzabrániť oznamovaniu väčšieho množstva informácií, než je potrebné na analýzu právnej\nzodpovednosti osôb postavených pred tento súd. Rozhodnutie pritom musí byť formulované\ntak, aby sa vylúčilo vydanie prípadného predčasného rozhodnutia týkajúceho sa viny dotknutých\ntretích osôb, ktoré by mohlo ohroziť spravodlivé preskúmanie skutočností, ktoré sú im kladené\nza vinu, v rámci samostatného konania (pozri rozsudok ESĽP vo veci Karaman v. Nemecko\nz 27. februára 2014, body 64 a 65, rozsudok ESĽP vo veci Navalnyy a Ofitserov v. Rusko, bod 99).\n33. Na uvedenú judikatúru ESĽP nadviazala aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie,\nktorý vo svojom rozsudku (druhá komora) z 5. septembra 2019, Specializirana prokuratura\nproti AH a i. vo veci C-377/18 uviedol: Článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť\nprítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,\naby sa v dohode, v ktorej obvinená osoba uzná svoju vinu výmenou za nižší trest a ktorú musí\nschváliť vnútroštátny súd, ako spolupáchatelia predmetného trestného činu výslovne uviedli nielen\nosobu, ktorá dohodu uzavrela, ale aj iné obvinené osoby, ktoré svoju vinu neuznali\na ktoré sú stíhané v samostatnom trestnom konaní, pod podmienkou, že ich uvedenie je jednak\nnevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá uvedenú dohodu uzavrela, a jednak,\nže v tej istej dohode sa jasne uvedie, že tieto ostatné osoby sú stíhané v rámci samostatného\ntrestného konania a že ich vina nebola zákonným spôsobom preukázaná.\n34. Z tejto judikatúry teda vyplýva, že ani z požiadavky obozretnej formulácie rozsudku o schválení\ndohody o vine a treste nevyplýva absolútny zákaz akejkoľvek priamej či nepriamej zmienky\no spoluobvinenom.\n\n8\n\n35. Ústavný súd sa preto v súlade s uvedenou judikatúrou zaoberal najprv otázkou, či popis konania\nsťažovateľa s uvedením jeho mena a priezviska v rámci skutkovej vety rozsudku spoluobvineného\nbolo v tomto prípade možné považovať za nevyhnutné pre identifikáciu trestnej zodpovednosti\nspoluobvineného.\n36. Okresný súd v rozsudku spoluobvineného, ktorým schválil dohodu o vine a treste uzavretej\nmedzi okresnou prokuratúrou a spoluobvineným sťažovateľa, uviedol:\n„Obvinený\nje vinný, že v období od mesiacov apríl až jún 2015 viackrát za finančnú odmenu ako vodič\nna osobnom motorovom vozidle zn.\n, EČ:\nvozil obvineného\nna jeho požiadanie z miesta trvalého bydliska v\ndo obcí v okolí mesta\n, kde obvinený\nod neznámych osôb po predchádzajúcej telefonickej dohode zakúpil pervitín,\no čom mal obvinený\nvedomosť a následne po kúpe sa spolu vrátili na uvedenom\nvozidle späť do mesta\nteda poskytol inému pomoc na neoprávnené zadovažovanie\npsychotropnej látky tým spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c),\nTrestného zákona formou pomoci podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona\na za to sa odsudzuje...“\n37. Zo znenia skutkovej vety rozsudku spoluobvineného je zrejmé, že obsahuje meno a priezvisko\nsťažovateľa, ako aj opis jeho správania, ktoré je následne aj nepriamo právne kvalifikované\nv druhej výrokovej časti tohto rozsudku.\n38. Podstatnou v tejto súvislosti sa podľa ústavného súdu javí okolnosť, že v predmetnej veci išlo\no vyšetrovanie spoločnej trestnej činnosti, ktoré bolo potrebné realizovať nielen so zreteľom\nna skutkové a právne okolnosti týkajúce sa spoluobvineného, ktorý uzavrel dohodu o vine a treste,\nale aj v širšom rámci vyšetrovacieho konania, ktoré sa v dôsledku rozhodnutia sťažovateľa zmenilo\nna zložité, resp. časovo odstupňované. Prebiehajúce konanie vo veci spoluobvineného preto muselo\nnevyhnutne zahŕňať aj trestnú činnosť sťažovateľa, ktorá sa mu kládla za vinu a následne bola\nprerokovaná a rozhodnutá v rámci konania pred súdom.\n39. Spoluobvinený bol uznaný vinným zo spáchania zločinu formou pomoci. Pomoc k trestnému\nčinu predpokladá vždy úmysel smerujúci k účasti vo forme pomoci na konkrétnom úmyselnom\ntrestnom čine a z toho dôvodu čin musí byť konkretizovaný individuálnymi rysmi, nielen znakmi\nskutkovej podstaty. Potreba identifikácie hlavného páchateľa trestnej činnosti vyplýva\nnapr. aj zo zásady akcesority účastníctva, z ktorej judikatúra [napr. R 24/2005, Rč 61/1994 (ČR),\nRč 49/2009-II (ČR), Rč 52/2010-II (ČR)] odvodzuje záver, podľa ktorého nemožno posudzovať\nako jeden pokračovací trestný čin spáchaný vo forme účastníctva také činy účastníka,\nktorými sa zúčastňuje na skutkoch rôznych hlavných páchateľov. Ako jeden pokračovací trestný čin\núčastníctva však možno posúdiť účasť na trestných činoch rovnakého páchateľa.\n40. Sťažovateľ odmietol uzavretie dohody o vine a treste, čo mu na jednej strane nemôže byť\npričítané na ťarchu, na druhej strane v dôsledku tohto rozhodnutia sa spoločné konanie z hľadiska\nprejednania a rozhodnutia o vine jednotlivých spoluobvinených stalo automaticky časovo\nodstupňované, resp. hybridné. Skutočnosť, že spoluobvinený sťažovateľa uznal svoju vinu,\n\n9\n\nje v predmetnej veci totiž okolnosťou, ktorá sa môže priamo a nevyhnutne premietnuť\ndo skutkových okolností účasti sťažovateľa na tej istej trestnej činnosti.\n41. Inak povedané, v tomto prípade bolo podstatné, že spoluobžalovaný priznal vinu a uzavrel\ndohodu o vine a treste ohľadne skutku, ktorý spočíval v pomoci k trestnému činu, v dôsledku čoho\nbolo nevyhnutné uviesť aj konanie označujúce aspoň v podstatných znakoch trestný čin, ku ktorému\nmala pomoc smerovať, pričom adekvátna a nezameniteľná identifikácia tohto konania vyžadovala\naj označenie osoby sťažovateľa.\n42. Hranice obozretnej komunikácie, ktoré v rámci svojej argumentácie predložil sťažovateľ,\nby vo svojich dôsledkoch v podstate znamenali, že pri vyšetrovaní spoločnej trestnej činnosti\nby účastníctvo niektorého zo spoluobvinených na nej nemohlo byť skončené rozsudkom,\nktorým by bola schválená dohoda o vine a treste spoluobvineného v postavení účastníka skôr,\nako by bol hlavný páchateľ odsúdený, a to z dôvodu nemožnosti formulovania skutkovej vety\nv týchto hraniciach.\n43. Aj samotná skutočnosť, že sťažovateľ si slobodne zvolil časovo odstupňované konanie,\nmá svoje dôsledky. Sťažovateľ totiž s odvolaním sa na zásadu prezumpcie neviny nemôže tvrdiť,\nže okresný súd je povinný absolútne, resp. úplne ignorovať v uzavretej dohode o vine a treste\nschválenej rozsudkom spoluobvineného určité skutočnosti, ktoré uznal jeho spoluobvinený,\ntýkajúce sa konania sťažovateľa, ktorý neuzavrel dohodu o vine a treste, avšak sú relevantné\npre posúdenie spoločnej trestnej činnosti. Právo sťažovateľa neuzavrieť dohodu o vine a treste\ns okresnou prokuratúrou mu totiž nepriznáva aj právo na nevyvrátiteľnú prezumpciu neviny\nv konaní vedenom proti spoluobvinenému, teda domnienku, ktorú nemožno vyvrátiť dôkazom\no opaku, ktorý ale musí byť predložený už v konaní vedenom proti nemu pred súdom po podaní\nobžaloby.\n44. Objektívne nemožno konštatovať, že okresný súd v štádiu rozsudku spoluobvineného\nuž preukázal vinu sťažovateľa, pretože z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé,\nže nepreukázal ani vinu jeho spoluobvineného, ktorý bol jediným adresátom tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na formu účastníctva spoluobvineného na spáchanom trestnom čine bola formulácia\nskutkovej vety rozsudku spoluobvineného s použitím mena a priezviska sťažovateľa ako hlavného\npáchateľa podľa ústavného súdu nevyhnutná. Rovnako tak opis konania hlavného páchateľa\na jeho nepriama právna kvalifikácia v kontexte okolností tejto veci v spojení s tým,\nže spoluobvinený svoju vinu a účasť na opísanom konaní uznal, nemôžu byť automaticky\npovažované za právny alebo fakticky skrytý verdikt okresného súdu týkajúci sa viny sťažovateľa.\n45. Vzhľadom na kontinuitu postupu okresného súdu medzi konaním o dohode a vine schválenej\nrozsudkom spoluobvineného a konaním, ktoré viedlo k rozsudku okresného súdu o vine\nsťažovateľa, sporná formulácia v rozsudku spoluobvineného sa v prípade dotknutého trestného\nčinu, pre ktorý bol odsúdený spoluobvinený, javí ako nevyhnutná pre jedinečnú nezameniteľnú\nidentifikáciu skutku i jeho hlavného páchateľa. V rozsudku spoluobvineného je jasne špecifikované\naj textovo zvýraznené, kto je adresátom rozhodnutia, zjavný je aj rozdiel v miere identifikácie\nsťažovateľa označeného len jeho menom a priezviskom. Forma trestnej činnosti, za ktorú bol\nspoluobvinený odsúdený, ako aj zjavná snaha o rozlíšenie obvinených pri ich identifikácii\nv skutkovej vete, podľa ústavného súdu boli odrazom snahy okresného súdu definovať, resp.\n\n10\n\nidentifikovať nezameniteľne skutok spoluobvineného, ktorý mu bol kladený za vinu. Sporná\nformulácia v rozsudku spoluobvineného zjavne nemala za cieľ konštatovať vinu sťažovateľa\nza predmetné porušenie, ale jej účelom bolo definovať trestnú činnosť, na ktorej sa mal\nspoluobvinený ako pomocník podieľať, pričom spoluobvinený svoju účasť na tejto trestnej činnosti\ndohodou o vine a treste uznal.\n46. V tejto súvislosti je taktiež potrebné súhlasiť s argumentáciou najvyššieho súdu vo vyjadrení\nk ústavnej sťažnosti, ktorou poukázal na to, že v predmetnej veci bola dodržaná aj požiadavka\nminimalizácie informácií, s cieľom ich zúženia len na informácie potrebné na analýzu právnej\nzodpovednosti osoby, ktorá dohodu o vine a treste uzatvorila, keďže sťažovateľ bol napokon\nv konaní pred súdom odsúdený za obzvlášť závažný zločin, pričom konanie popísané v skutkovej\nvete rozsudku spoluobvineného by mohlo byť kvalifikované ako prečin. Napriek tomuto\nkonštatovaniu je ale potrebné podľa ústavného súdu poukázať na to, že vo veľmi jednoduchom\na stručnom odôvodnení rozsudku spoluobvineného celkom zjavne absentuje dodržanie preventívnej\npožiadavky poukazu na štádium konania, v ktorom sa vec sťažovateľa ako hlavného páchateľa,\nktorý bol spomenutý v skutkovej vete tohto rozsudku, nachádza. Vina sťažovateľa síce expressis\nverbis nebola konštatovaná, avšak vzhľadom na absenciu spomínaného poukazu nebola\nani nepochybne vylúčená napriek tomu, že v tom čase malo byť o vine sťažovateľa\nešte len rozhodnuté v rámci konania pred súdom.\n47. V napadnutom uznesení najvyšší súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou\nsa rozhodovania vo veci zaujatou predsedníčkou senátu citoval závery stanoviska trestnoprávneho\nkolégia zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 15/2017, ďalej poukázal na jednoznačnú,\nnespochybniteľnú adresnosť rozsudku spoluobvineného určeného len spoluobvinenému,\nako aj na autonómnosť dokazovania vykonaného vo veci sťažovateľa bez akejkoľvek väzby\nna rozsudok obvineného, t. z. bez toho, aby z tohto rozsudku vychádzal, konštatujúc napokon,\nže spornou formuláciou v rozsudku spoluobvineného predsedníčka senátu neprejudikovala vinu\nsťažovateľa spôsobom, ktorý by ju diskvalifikoval z následného trestného konania voči nemu.\n48. Aj keď odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu v tejto časti rozhodne nemožno označiť\nza perfektné, s jeho záverom sa ústavný súd stotožňuje. Napriek už ústavným súdom spomínanému\nnedostatku rozsudku spoluobvineného (neuvedenie štádia, v ktorom sa nachádzalo konanie vo veci\nsťažovateľa v rámci jeho odôvodnenia) vzhľadom na všetky už spomínané okolnosti tejto veci,\nako aj s prihliadnutím na samostatné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, neodvolávajúce\nsa na rozsudok spoluobvineného, t. j. dôkazne oddelené konanie sťažovateľa od predchádzajúceho\nkonania obvineného, v ktorom bola schválená dohoda o vine a treste, uvedený nedostatok rozsudku\nspoluobvineného sám osebe nemohol dosiahnuť intenzitu, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru\no zaujatosti predsedníčky senátu v konaní vedenom proti sťažovateľovi. Inak povedané, spornú\nformuláciu, resp. uvedenie mena a priezviska a popisu konania sťažovateľa v rozsudku\nspoluobvineného, nemožno považovať za nepriamy dôkaz o chýbajúcej nestrannosti\nokresného súdu, resp. predsedníčky senátu vo veci sťažovateľa, a teda ani za dôkaz preukazujúci\nporušenie princípu prezumpcie neviny v tejto veci. Z pohľadu materiálnej ochrany ústavnosti\nmožno preto odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu považovať za ústavne udržateľné.\n49. Vo vzťahu k rozhodnutia ESĽP, ktorými sťažovateľ v tomto konaní argumentoval, ústavný súd\npoukazuje na stanoviská súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci, s ktorých argumentmi\n\n11\n\nohľadom odlišných okolností, ktoré boli predmetom rozhodovania v týchto veciach,\nsa plne stotožňuje. Vzhľadom na svoj odkaz na rozhodnutie ESĽP vo veci\nproti Slovenskej republike v uznesení o prijatí v tejto veci ústavný súd považoval za potrebné\npoukázať aspoň rámcovo na okolnosti, ktorými sa táto vec od preskúmavanej veci sťažovateľa\nodlišovala a ktoré v tejto veci považoval za relevantné. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým\nna odlišnú formu páchania trestnej činnosti (v prípade spoluobvineného sťažovateľa išlo o trestný\nčin spáchaný formou účastníctva ‒ pomoci), odlišné skutkové vymedzenie trestnej činnosti\nsťažovateľa, ktoré nebolo totožné s trestnou činnosťou jeho spoluobvineného, odlišnosť\nv odôvodnení odsúdenia sťažovateľa, ktoré nebolo v podstatnej miere založené najmä na dôkazoch\nposkytnutých spoluobvineným, ďalej rozdielny priebeh dokazovania (okresný súd nepovažoval\nkonanie spoluobvineného za súčasť konania proti sťažovateľovi, ale v jeho veci prebehlo\nautonómne dokazovanie), ako aj odlišné zloženie senátu rozhodujúceho o vine sťažovateľa\n(rozsudok okresného súdu vo veci sťažovateľa bol vydaný senátom, v ktorom nerozhodoval\nidentický senát ako pri rozsudku spoluobvineného, ale iba jedna sudkyňa bola zároveň členkou\noboch senátov).\n50. Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa vypočutia spoluobvineného vo veci sťažovateľa\nako svedka najvyšší súd v napadnutom uznesení podľa ústavného súdu dostatočne vysvetlil,\nakým spôsobom došlo k nevyhnutnej zmene procesného postavenia spoluobvineného na svedka\nnásledkom skôr vydaného rozsudku spoluobvineného, ktorým bola schválená ním uzavretá dohoda\no vine a treste. Z uvedeného dôvodu mohol byť spoluobvinený v konaní vo veci sťažovateľa\nvypočutý ako svedok a dodržaním zákonných podmienok pri jeho výsluchu bolo možné\nna jeho svedeckú výpoveď prihliadať ako na dôkaz v konaní vedenom proti sťažovateľovi.\n51. K argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa nedostatočnosti skutkovej vety odsudzujúceho\nrozsudku, čo sa týka individualizácie skutku (namieta nedostatok časových a miestnych parametrov\nči popisu spôsobu správania sťažovateľa), ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv rámci ktorej už vyslovil, že popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť\nuvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného\nčinu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný\npopis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza\nk porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces (nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 509/2015\nz 19. januára 2016).\n52. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej nedostatočnej individualizácii skutku je podľa\nústavného súdu potrebné poukázať na charakter konania sťažovateľa a jeho bezprostrednú\nnadväznosť a adresnosť viacerým osobám, čo celkom prirodzene limituje aj stanovenie časových\na miestnych parametrov skutku. V skutkovej vete rozsudku okresného súdu identifikované obdobie\npáchania trestnej činnosti sťažovateľa a širšie vymedzenie miesta páchania jeho skutku\ns prihliadnutím na povahu trestnej činnosti sťažovateľ podľa ústavného súdu dostatočne ukotvujú\npopísané skutkové okolnosti, ktoré napĺňajú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu\nsťažovateľa z pohľadu jeho nezameniteľnosti s iným skutkom. Ústavný súd sa preto stotožnil\nso záverom najvyššieho súdu, ktorý v napadnutom uznesení s poukazom na znenie skutkovej vety\nrozsudku okresného súdu dospel k záveru, že konanie sťažovateľa popísané v nej s dostatočnou\nobsahovou určitosťou vyjadruje všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom\n\n12\n\nskutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)\na ods. 2 písm. c) TZ v spojení s § 138 písm. b) a j) a § 127 ods. 12 TZ. Vychádzajúc z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd kvalifikuje tvrdenia sťažovateľa týkajúce\nsa nesprávneho posúdenia nedostatočnej identifikácie skutku v skutkovej vete rozsudku\nokresného súdu najvyšším súdom za irelevantné, a teda zjavne neopodstatnené.\n53. Sťažovateľ namietal taktiež zmenu totožnosti skutku predovšetkým v súvislosti s úpravou,\nresp. zmenou časových údajov v jednotlivých štádiách trestného konania. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že miera (kvalita) dôkaznej situácie sa v priebehu trestného konania\nvyvíja. Zmena miesta spáchania skutku alebo zmena v čase jeho spáchania nie sú okolnosti,\nktoré by zmenili identitu skutku. Tento záver napokon potvrdzuje aj judikatúra najvyššieho súdu,\npodľa ktorej podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času\nspáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia.\nZ toho potom vyplýva, že totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach,\nktoré individualizujú skutok, okrem iného i čo sa týka miesta a času spáchania, spôsobu vykonania\na pohnútky činu, ako aj formy zavinenia (pozri uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Tdo/86/2017).\nZ uvedených dôvodov aj túto argumentáciu sťažovateľa považoval za právne irelevantnú.\n54. Rovnako presvedčivo sa dovolací súd vysporiadal s otázkou správnosti použitej právnej\nkvalifikácie skutku kladeného sťažovateľovi za vinu ako zločinu spáchaného závažnejším\nspôsobom na viacerých osobách. Najvyšší súd, poukazujúc na príslušné zákonné ustanovenia,\npripomenul, ktoré do úvahy prichádzajúce otázky v tejto súvislosti je v rámci dovolania oprávnený\npreskúmavať (nie správnosť a úplnosť skutkových zistení) a týmito sa riadne a dostatočne zaoberal.\nVychádzal zo zákonných ustanovení § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) TZ,\nako aj zo znenia ustanovenia § 138 písm. b) a j) TZ a, opierajúc sa zároveň o ustálené skutkové\nokolnosti prípadu, ozrejmil správnosť použitej kvalifikácie na spáchaný skutok bližším vysvetlením\nobsahu jednotlivých pojmov použitých v skutkovej vete na opis konania sťažovateľa,\nako aj dôvodov ich podriadenia pod znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorého sa dopustil\n(išlo o trestný čin na viacerých osobách v súlade s § 127 ods. 12 TZ). Napokon vyhodnotil,\nže sťažovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného obzvlášť závažného zločinu,\npre ktorý bol odsúdený, a uviedol taktiež, prečo bolo potrebné považovať jeho konanie za také,\nktoré ohrozovalo život alebo zdravie viacerých osôb. Na podporu prijatých záverov najvyšší súd\npoukázal aj na svoje uznesenie č. k. 2 Tdo 35/2014 z 8. júla 2014.\n55. Z napadnutého uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že dovolací súd ‒ vzhľadom na zákonné\nvymedzenie dovolacích dôvodov ‒ vecne nepreskúmaval skutkové námietky sťažovateľa týkajúce\nsa preukázania skutku, nevykonania znaleckého dokazovania vo vzťahu k posúdeniu látky,\nktorú predával, ako aj hodnotenia skutočností vyplývajúcich z prepisov hovorov a sms správ.\nV tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu\nkonania tvoria jeden celok. Uvedený záver je možné mutatis mutandis vzťahovať aj na rozhodnutie\no dovolaní. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu\n\n13\n\npríslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru,\nústavný súd v potrebnom rozsahu preskúmal právne závery krajského súdu, ako aj okresného súdu.\n56. V tomto smere je relevantné, že krajský súd sa vo svojom napadnutom uznesení vysporiadal\nso spomínanými námietkami sťažovateľa. K námietke týkajúcej sa označenia omamnej\na psychotropnej látky v skutkovej vete rozsudku bez znaleckého dokazovania krajský súd poukázal\nna výpovede svedkov, ktorí deklarovali svoje skoršie skúsenosti s pervitínom, opakovane\na dlhodobo ho od sťažovateľa kupovali a z týchto výpovedí následne vyvodil logický záver,\nže by od sťažovateľa nekupovali látku, ktorá by nemala na nich pervitínom vyvolaný účinok.\nVo vzťahu k nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich skutok sťažovateľa krajský súd poukázal\nna konkrétne výpovede sťažovateľa z prípravného konania, v ktorých svoju vinu priznal,\nďalej na výpovede ďalších piatich svedkov, ktorých rozpory odstraňoval okresný súd na hlavnom\npojednávaní, a následne sa s nimi riadne vysporiadal. Sťažovateľom namietané zabezpečené\ntelefonické hovory a sms správy boli vo vzťahu k týmto dôkazom podľa krajského súdu\nlen sekundárne dôkazy. Vychádzajúc z uvedených skutočností, možno konštatovať, že uvedené\nnámietky sťažovateľa predložené aj v konaní pred ústavným súdom nie sú opodstatnené.\n57. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí konštatuje, že najvyšší súd\ni krajský súd konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné\npre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, a ich úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,\nsú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu\npríslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení\nsú napadnuté rozhodnutia aj náležite odôvodnené a ústavne akceptovateľné.\n58. Z dôvodov uvedených v tomto náleze ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel. Vzhľadom\nna nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia jeho v ústavnej sťažnosti\noznačeného práva.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "66ddecb3-e839-439e-afe6-a916ebf63253:bd73163b-735f-4fde-8be5-14507db1b242", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1417894119.1", "spisova_znacka": "1To/88/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/88/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1417894119.1"}], "citovane_v": []}