{"guid": "ussr:c1b13289-b1df-455b-94e0-93b604284f41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2022 z 12. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2022, sp. zn. III. ÚS 97/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1b13289-b1df-455b-94e0-93b604284f41", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 97/2022-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\nzastúpeného\nAdvokátskou\nkanceláriou\nJUDr. Zuzana Čížová, s. r. o., Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/87/2020 z 29. apríla 2021 a rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/96/2018 z 28. novembra 2018 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/87/2020 z 29. apríla 2021 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/87/2020 z 29. apríla 2021\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. V časti o priznanie finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n4. V časti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/96/2018 z 28. novembra 2018\nústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n460,90 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júla 2021 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozhodnutiami všeobecných súdov\nv civilnom spore, ktoré žiada zrušiť s tým, že vec bude vrátená krajskému súdu. Okrem toho žiada\nfinančné zadosťučinenie 20 000 eur.\nII.\n2. Žalobca sa voči sťažovateľovi ako žalovanému domáhal zaplatenia 112 250 eur s príslušenstvom\nako nároku na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej so sťažovateľom. Svoj nárok\nodvodzoval z toho, že sťažovateľ tovar v dohodnutej lehote neprevzal, a preto žalobcovi\nako predávajúcemu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Medzi stranami nebolo skutkovo\nsporné, že kúpna zmluva bola zaslaná sťažovateľovi elektronicky koncipientom advokáta žalobcu\na sťažovateľ toto vyhotovenie kúpnej zmluvy podpísal 8. apríla 2015 a elektronicky zaslal sken\ntakto podpísanej kúpnej zmluvy koncipientovi advokáta žalobcu 9. apríla 2015. K odovzdaniu\nlistinného vyhotovenia sťažovateľom podpísanej kúpnej zmluvy došlo 13. apríla 2015 po tom,\nako sťažovateľ pred notárom uznal svoj podpis za vlastný. Žalobca sťažovateľom podpísanú\nzmluvu podpísal 22. mája 2015, no bez toho, aby ju doručil sťažovateľovi. V zmluve bolo\ndohodnuté, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny vzniká odovzdaním predmetu kúpy a tiež v prípade,\nak sťažovateľ ako kupujúci neprevezme predmet kúpy do 16. augusta 2015.\n3. Sťažovateľ listom z 30. júla 2015 oznámil žalobcovi, že keďže ani po uplynutí primeranej doby\nnedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, svoj návrh na jej uzavretie odvoláva.\nZ toho sťažovateľ vyvodil právny záver, že ním podpísaná zmluva nebola uzavretá, keďže zmluva\npodpísaná žalobcom mu nebola doručená. Keďže žalobca ním podpísaný návrh zmluvy podpísal\naž 22. mája 2015, urobil tak po uplynutí primeranej doby na prijatie návrhu zmluvy\npodľa § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, a to už len z toho dôvodu, že kúpna zmluva\nobsahovala aj rozväzovaciu podmienku, ktorá mohla byť splnená len do 15. júna 2015. Sťažovateľ\nnepovažoval za primerané, ak mal čakať takmer mesiac a pol na prijatie návrhu a potom mal\nnajviac tri týždne na splnenie rozväzovacej podmienky.\n4. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že strany si v zmluve vymienili, že zmluva je platná\na účinná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami, k čomu došlo 22. mája 2015.\nPritom upriamil pozornosť na mail sťažovateľa zo 16. júla 2015, v ktorom sa sťažovateľ vyjadril,\nže majú uzavretú kúpnu zmluvu. Žalobca poukázal aj na okolnosti a kontext dohody medzi\nzmluvnými stranami a na následné kroky smerujúce k vystúpenia investora zo spoločnosti žalobcu,\nktoré podľa neho jasne sťažovateľovi preukazovali, že žalobca návrh akceptoval a sťažovateľ o tom\n\n2\n\nvedel. Z toho žalobca vyvodzoval, že zmluva vznikla a bola platná. Bol toho názoru, že návrh\nnebolo možné odvolať, pretože už došlo k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka).\n5. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Veľkého senátu Občianskoprávneho\na Obchodného kolégia českého Najvyššieho súdu č. k. 31Cdo/1571/2010, v ktorom sa uvádza,\nže § 43c ods. 2 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka má dispozitívnu povahu a že strany si síce\nmôžu dohodnúť aj taký režim, že nie je potrebné, aby navrhovateľovi došiel súhlas adresáta návrhu\ns obsahom návrhu, ale samotné ustanovenie v zmluve, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť\ndňom jej podpisu zmluvnými stranami, na prijatie záveru o takejto dohode nestačí.\n6. Okresný súd žalobe vyhovel a sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobcovi 108 000 eur\ns príslušenstvom, keď podpísanie kúpnej zmluvy v jej listinnej podobe sťažovateľom posúdil\nnie ako návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, ale ako prijatie návrhu žalobcu sťažovateľom. Prijatie\nnávrhu zmluvy zo strany sťažovateľa podľa okresného súdu nadobudlo účinky,\nkeď sa ním podpísaná kúpna zmluva dostala do dispozičnej sféry žalobcu, teda najneskôr\n13. apríla 2015, keď sťažovateľ podpísanú kúpnu zmluvu odovzdal advokátovi žalobcu.\nPodľa okresného súdu nebolo správne, že by zmluva mala vzniknúť k inému dátumu, a tento záver\nnevyplýva ani z dojednania v kúpnej zmluve, podľa ktorého zmluva nadobúda platnosť a účinnosť\ndňom podpisu oboma zmluvnými stranami, pretože nebolo preukázané, že by predloženiu návrhu\nzmluvy predchádzalo dojednanie zmluvných strán, že v prípade prijatia návrhu bude zmluva\nuzavretá k inému okamihu ako k okamihu, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde\nžalobcovi. Podľa okresného súdu písomná forma kúpnej zmluvy zachovaná bola, pretože nejde\no zmluvu, pri ktorej by prejavy účastníkov museli byť na jednej listine. Následný úradne osvedčený\npodpis žalobcu už nebol potrebný na vznik kúpnej zmluvy ani na naplnenie požiadavky zachovania\njej písomnej formy, pretože došlo k písomnému návrhu na uzavretie zmluvy, a to elektronickým\npredložením návrhu kúpnej zmluvy advokátom žalobcu. Táto argumentácia okresného súdu,\nže sťažovateľom podpísaná zmluva nie je návrhom, ale už prijatím návrhu, nevyplýva\nani z argumentácie strán a prvýkrát zaznela až v rozsudku.\n7. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Namietal, že elektronická\nkomunikácia bola len bežnou predzmluvnou komunikáciou, zo žiadneho dôkazu nevyplýva,\nže by zmluvné strany vnímali celý proces inak, a žiadna zo strán nevyjadrila vôľu byť mailovým\nznením viazaná ako návrhom zmluvy. To, že komunikácia prebiehala medzi advokátmi,\nlen umocňovalo, že išlo len o rokovanie o zmluve. To potvrdila aj advokátka sťažovateľa\nv písomnom vyhlásení, kde uviedla, že nebola splnomocnená na uzavretie zmluvy,\nale len na rokovanie o nej. Záver okresného súdu, že si strany nevymienili písomnú formu zmluvy\nani podpis zmluvy zo strany žalobcu, považuje sťažovateľ za nezmyselný, poukazujúc na text\nzmluvy, kde sa uvádza, že zmluvu je možné meniť len písomne a že na jej uzavretie sa vyžaduje\npodpis oboch strán. Rozumným výkladom je možné dospieť len k záveru, že obe strany\nuž v procese rokovania vyžadovali písomnú formu zmluvy a podpis oboma stranami. Sťažovateľ\nuviedol, že ak by nebolo potrebné zmluvu podpisovať, tak by stačilo potvrdenie mailom.\n\n3\n\nSo závermi okresného súdu nekorešponduje ani konanie žalobcu, ktorý zmluvu aj následne podpísal\npred notárom.\n8. Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil a odkázal na jeho odôvodnenie. K tomu uviedol,\nže elektronicky advokátom žalobcu zaslaný návrh zmluvy bol návrhom na uzavretie zmluvy\npodľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď nešlo len o prejav vyjednávania o obsahu zmluvy.\nTým, že ho sťažovateľ podpísal, návrh na uzavretie zmluvy prijal, čím došlo k uzavretiu zmluvy.\nZmluva podpísaná sťažovateľom (akcept sťažovateľa) sa dostala do dispozície žalobcu (oferenta)\n9. apríla 2015, najneskôr 13. apríla 2015. Preto podľa krajského súdu okresný súd správne\nvyhodnotil, že k uzavretiu zmluvy došlo. Poukázal pritom na rozhodnutia českého\nNajvyššieho súdu č. k. 23Cdo/1247/2009 a č. k. 31Cdo/1571/2010.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval\nz § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).\nVo vzťahu k § 420 písm. f) CSP poukazoval na nedostatočné odôvodnenie a na to, že krajský súd\nsa nevysporiadal s podstatnými argumentmi. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP poukazoval\nna nesprávne právne posúdenie (i) predzmluvnej komunikácie strán, keď mail koncipienta advokáta\nžalobcu krajský súd považoval za návrh žalobcu na uzavretie zmluvy, a nie za bežnú predzmluvnú\nkomunikáciu, (ii) otázky, či advokáti strán boli splnomocnení robiť za strany úkony ako návrh\nna uzavretie zmluvy a jeho prijatie, a (iii) otázky, či písomná forma zmluvy a podmienka podpisu\noboch strán bola v zmluve vymienená a či bola zachovaná.\n10. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol. K prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP uviedol, že odôvodnenie považuje za dostatočné a poukázal na jednotlivé úvahy krajského\na okresného súdu. K prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP uviedol, že ak dovolateľ neoznačí\nustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa mal dovolací súd odkloniť, a neoznačí právnu otázku,\nnemôže uskutočniť meritórny prieskum. Podľa neho vo vzťahu k prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP sťažovateľ neuviedol rozhodnutia dovolacieho súdu,\nktoré by obsahovali rozdielne posúdenie určitej právnej otázky. Tiež uviedol, že sťažovateľom\nnastolená dovolacia otázka nepredstavuje právnu otázku podľa § 421 ods. 1 CSP, ale ide o skutkovú\notázku, ktorú nie je oprávnený riešiť. Tiež uviedol, že nejde o otázku, ktorej zodpovedanie by bolo\npre rozhodnutie vo veci samej kľúčové.\n11. Napriek tomu, že najvyšší súd dovolanie odmietol, vyjadril sa na okraj aj k nastolenej právnej\notázke. Poukázal na to, že súdy nekonštatovali uzavretie kúpnej zmluvy advokátmi strán sporu,\ntak ako to tvrdí sťažovateľ. V danom prípade išlo o úkony zmluvných strán, advokáti\nboli len sprostredkovateľmi, príp. doručovateľmi, ktorí vôľu transformovali do podoby návrhov\nkúpnej zmluvy. Postup advokátov najvyšší súd považuje za bežnú prax, v ktorej sa predzmluvná\nkomunikáciu strán uskutočňovala prostredníctvom ich advokátov, ale v rámci ktorej advokáti konali\nso súhlasom klientov, ktorí boli zo znením zmluvy oboznámení. Skutočnosť, že sťažovateľ zmluvu\npodpísal, svedčí o tom, že ho považoval za návrh predložený žalobcom. Pokiaľ bol sťažovateľ\n\n4\n\ntoho názoru, že znenie kúpnej zmluvy zaslala osoba, ktorá na to nemá oprávnenie, teda advokát\nbez plnomocenstva, nemal takýto návrh podpisovať. Možno usudzovať, že najvyšší súd sa stotožnil\ns tým, že mail koncipienta advokáta žalobcu z 8. apríla 2015 je právne relevantným návrhom\nkúpnej zmluvy.\nIII.\n12. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd neodstránil\nnedostatky konania a rozhodnutia okresného súdu. Konkrétne, nevysvetlil dôvody odmietnutia\ndôkazov a nevysporiadal sa s vyjadrením sťažovateľa, že žiaden z advokátov nemal oprávnenie\nna zastupovanie strán pri uzavretí zmluvy. Sťažovateľ tiež poukazuje na arbitrárne posúdenie\notázky, či môže byť návrhom na uzavretie zmluvy mail koncipienta advokáta žalobcu a prijatím\nnávrhu osvedčený podpis sťažovateľa na kúpnej zmluve. Poukazuje, že mailová komunikácia\nadvokátov bola predzmluvným vyjednávaním a súdy ju nesprávne vyhodnotili.\n13. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu uvádza, že je nedostatočne odôvodnené a dôvody\nodmietnutia dovolania považuje za arbitrárne. Podľa sťažovateľa bol dovolací dôvod vymedzený\nspôsobom podľa § 421 a § 432 ods. 2 CSP. Sťažovateľ poukazuje na uznesenie veľkého senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021, podľa ktorého\nnáležitosťou dovolania nie je vymedzenie prípustnosti dovolania.\n14. Krajský súd sa vo svojom vyjadrení zaoberal jednotlivými námietkami sťažovateľa.\nK námietke, že neodôvodnil odmietnutie dôkazných návrhov, poukázal na odvolanie sťažovateľa,\nkde sťažovateľ uviedol, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné. K námietke, že okresný súd\nnevypočul všetkých svedkov, uviedol, že zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde vyplýva,\nže sťažovateľ sám uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. K námietke, že žiaden\nz advokátov nemal oprávnenie na zastupovanie strán pri uzatváraní zmluvy, poukázal\nna odôvodnenie rozsudku. Podľa krajského súdu výsledky dokazovania preukázali,\nže medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, avšak nedošlo k preukázaniu\ntoho, že si strany vymienili pre platnosť kúpnej zmluvy písomnú formu. V tejto súvislosti\nešte zopakoval argumentáciu obsiahnutú aj v napadnutom rozsudku a poukázal na rozhodnutie\nčeského Najvyššieho súdu č. k. 23Cdo/3192/2007.\n15. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení zrekapituloval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\nIV.\n16. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv\na slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná,\n\n5\n\nale ani formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu\n(II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu\npredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n17. Okresný a krajský súd medzi stranami nesporné skutočnosti týkajúce sa ich komunikácie\nv kontraktačnom procese uzavreli tak, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Podstatou dovolania\nsťažovateľa bol nesúhlas s týmto právnym posúdením. Podstata sporu sťažovateľa v dovolacom\nkonaní je zrozumiteľná. Priebeh kontraktačného procesu, teda to, ako sa tento proces skutkovo\nodohral, nebol medzi stranami sporný. Medzi stranami bolo sporné, či možno tento skutkový stav\nvyhodnotiť tak, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súdy teda riešili otázku podriadenia\nnesporného skutkového stavu pod určité právne normy. Pri právnom posudzovaní sa súdy zaoberali\nprávnymi otázkami. Konkrétne, či možno mail koncipienta advokáta žalobcu z 8. apríla 2015\npovažovať za návrh na uzavretie zmluvy podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podpísanie\nzmluvy sťažovateľom 8. apríla 2015 a jeho následné doručenie advokátovi žalobcu za jeho prijatie\na či je deň odoslania skenu zmluvy podpísanej sťažovateľom advokátovi žalobcu 9. apríla 2015,\nresp. 13. apríla 2015 dôjdením súhlasu s obsahom návrhu podľa § 43c ods. 2 Občianskeho\nzákonníka.\n18. Východisková nesprávnosť v procesnoprávnom posúdení vznikla už na okresnom súde,\nkeď mali strany zhodu v tom, že sťažovateľom podpísané vyhotovenie zmluvy je návrhom\nna uzavretie kúpnej zmluvy. Okresný súd túto zhodu vyhodnotil ako zhodu v skutkových\ntvrdeniach. Posúdenie, či išlo o návrh na uzavretie zmluvy, je však právnou úvahou,\nktorá je na rozhodnutí súdu bez toho, aby bol viazaný hoc aj zhodným právnym posúdením strán.\nNa túto nesprávnu úvahu okresného a krajského súdu nadväzuje aj úvaha najvyššieho súdu\no tom, že sťažovateľ sa domáha preskúmania skutkovej otázky. Možno len zopakovať, že skutkový\nstav – to, ako sa udalosti stali, nebol medzi stranami sporný a súdy mali len tieto zhodné skutkové\ntvrdenia strán jasne substancovať a právne posúdiť. Súčasťou tohto hodnotiaceho procesu\nje aj jasné oddelenie toho, čo je skutkové tvrdenie a čo je právne posúdenie.\n19. S právnymi otázkami sťažovateľa v dovolaní sa najvyšší súd vyrovnal tak, že rozoberal text\njeho dovolania a dospel k tomu, že z neho nie je zrejmé jednak to, od ktorého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sa mal krajský súd odkloniť, hoci dovolateľ podal dovolanie, ktorého prípustnosť\nodôvodňoval aj tým, že táto právna otázka nebola dosiaľ dovolacím súdom riešená.\nĎalej sťažovateľovi najvyšší súd vyčítal to, že neformuloval právne otázky, ale otázky skutkové.\nNajvyšší súd rozsiahlo a len všeobecne, pritom však obsahovo vágne popisuje, ako má dovolateľ\nformulovať dovolaciu otázku. Následne bez bližšieho zdôvodnenia uzavrel, že dovolateľom\nnastolená otázka je skutková. Pritom vôbec neodôvodnil, z akého dôvodu považoval dovolaciu\notázku za skutkovú a aké kritériá pri tejto úvahe vyhodnocoval.\n\n6\n\n20. Takáto interpretácia prípustnosti dovolania je formalistická. Hoci sa sťažovateľ domáhal\npreskúmania právneho hodnotenia nesporného skutkového stavu, najvyšší súd právnu interpretáciu\nnesporného skutkového stavu označil za skutkovú otázku, čím ubehol od podstaty dovolania.\nSkutková otázka súvisí so zisťovaním skutkového stavu a súvisí s ustálením toho, čo sa stalo.\nNa druhej strane úvahy súdu o tom, ako zistený skutkový stav právne posúdiť, aký právny záver\nzo skutkového stavu vyvodiť a pod akú normu ho podradiť, je právnym posúdením. Otázky s tým\nsúvisiace sú právne otázky. Sťažovateľ a ani žalobca nespochybňovali závery o tom, čo sa stalo,\nale spochybňovali záver, aké právne následky tento, medzi stranami nesporný skutkový stav,\nvyvolal. K tomu treba uviesť, že základné právne otázky, ktoré v civilných sporoch vznikajú,\nsúvisia s podriadením skutkového stavu pod normu hmotného práva, ktorá so skutočnosťou spája\nprávny následok. Krajský súd sformuloval jasné a pre vec rozhodujúce právne názory,\ns ktorými sťažovateľ nesúhlasil a v dovolaní ich namietal.\n21. Pokiaľ sťažovateľ nenamietal nesprávne zistenie skutkového stavu, ale namietal to, ako naň súd\naplikoval rozhodné normy, ako aj výsledok tejto aplikácie, ide o namietanie nesprávneho právneho\nposúdenia. Teda o právnu otázku. Takisto treba povedať, že išlo o otázku, od ktorej záviselo\nrozhodnutie vo veci samej. Žalobca sa predsa domáhal plnenia z kúpnej zmluvy, uzavretie\nktorej bolo predpokladom vzniku žalobou uplatneného nároku. Tým, že túto otázku najvyšší súd\noznačil za otázku skutkovú a nesúvisiacu s vecou, nesprávne aplikoval § 421 ods. 1 CSP,\nkeď dospel k tomu, že dovolanie sťažovateľa je neprípustné.\n22. Vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti dovolania najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ neuviedol\nrozhodnutia, ktoré by obsahovali rozdielne právne posúdenie nastolenej právnej otázky,\na preto nemôže prípadne pristúpiť k preskúmaniu veci. Tento záver je v rozpore s rozhodnutím\nnajvyššieho súdu č. k. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021. Najvyšší súd určite môže na dovolaním\npoloženú otázku odpovedať podľa § 447 písm. c) CSP i odmietnutím dovolania\npre jeho neprípustnosť podľa § 421 ods. 1 CSP. V takomto prípade však odpoveď musí byť\nvyjadrená jasným odkazom na rozhodnutia, ktoré nastolenú otázku riešia tak, že ich možno\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa odvolací súd neodklonil (III. ÚS 72/2021).\nNajvyšší súd však musí vyhodnocovať analógiu v skutkovom stave svojich predchádzajúcich\nrozhodnutí a veci, v ktorej rozhoduje. Ak však nejde o analógiu v skutkovom stave, teda o typovo\nskutkovú podobu, aplikácia skorších súdnych rozhodnutí sama osebe nemôže obstáť.\nOd najvyššieho súdu sa očakáva dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia\nnielen z formálneho hľadiska, ale aj reálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu\notázku. Len tak možno naplniť cieľ dovolania, ktorým je riešenie právnych otázok a zjednocovanie\njudikatúry, čo sú podstatné prvky napĺňania princípu právnej istoty (I. ÚS 51/2020, bod 51).\n23. Záver najvyššieho súdu je výsledkom zjavne nesprávneho právneho posúdenia procesnej otázky\nprípustnosti dovolania. Hoci treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania, táto interpretácia nemôže byť nepriateľská\nz hľadiska ochrany základných práv, svojvoľná a formalistická tak, ako tomu bolo pri dovolaní\n\n7\n\nsťažovateľa. Odmietnutie dovolania sťažovateľa je výsledkom zjavnej chyby právneho posúdenia\notázky prípustnosti dovolania. Súdna ochrana nebola sťažovateľovi najvyšším súdom poskytnutá\nv zákonom – Civilným sporovým poriadkom predpokladanej kvalite, čo viedlo k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahovo zhodného práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Preto bolo vyslovené porušenie ústavných práv sťažovateľa rozhodnutím najvyššieho\nsúdu, ktoré bolo následne podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) zrušené s tým, že vec sa vracia\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude nevyhnutné posúdiť sťažovateľom nastolené\nprávne otázky posúdenia skutočností týkajúcich sa komunikácie sťažovateľa a žalobcu v súvislosti\ns uzavieraním kúpnej zmluvy.\n24. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať aj finančné zadosťučinenie, čo odôvodňuje tým,\nže krajský a najvyšší súd nenapraviteľne zasiahli do jeho základných práv. Priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď vzhľadom na charakter\nporušenia základných práv nie je možné zaistiť úplnú nápravu zrušením rozhodnutia a rozhodnutie\nústavného súdu nemôže v kombinácii s ďalšími opatreniami dostatočne zabrániť pokračovaniu\nv porušovaní základných práv. Zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu je však dostatočnou\nnápravou zásahu do práv sťažovateľa. Všeobecné súdy môžu v ďalšom konaní konať tak,\naby rešpektovali právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Preto návrhu na priznanie finančného\nzadosťučinenia nebolo vyhovené.\nV.\n25. Čo sa týka ďalšieho postupu všeobecných súdov, nemožno neprihliadať na to, že medzi\nžalobcom a sťažovateľom prostredníctvom ich advokátov prebehla predzmluvná komunikácia,\nsúčasťou ktorej bola aj výmena konkrétneho znenia kúpnej zmluvy v prílohe mailov. V nej si strany\nvymienili, že na platnosť a účinnosť zmluvy je potrebné, aby ju strany podpísali. V maile\nz 2. apríla 2015 koncipient advokáta žalobcu napísal, že zasiela zmluvu „v stave, v akom sme ju\nz našej strany pripravení podpísať“. V maile z 8. apríla koncipient advokáta žalobcu zaslal\nopätovne odsúhlasené znenie kúpnej zmluvy (keďže sťažovateľ predtým omylom podpísal\ninú ako finálnu verziu zmluvy) a poukázal na dohodu, že sťažovateľ zmluvu podpíše pred notárom.\n26. Z uvedeného teda nemožno uzavrieť, že mail koncipienta advokáta žalobcu z 8. apríla 2015\nje návrhom na uzavretie zmluvy, pretože to nezodpovedá dohode strán o tom, že zmluvu musia obe\nstrany podpísať. O povinnosti zmluvu podpísať svedčí aj skutočnosť, že žalobca zmluvu\n22. mája 2015 podpísal. Tým, že strany vyjadrili, že zmluva je platná a účinná vtedy,\nkeď ju podpíšu obe strany, jednoznačne vyjadrili vôľu, že chcú byť zmluvou viazané až vtedy,\nkeď bude nimi v dohodnutom znení podpísaná. Túto ich vôľu nemožno pri výklade ignorovať.\nZ kontextu kontraktačného procesu nemožno uzavrieť, že by si strany boli vedomé, že advokáti\nrobia prostredníctvom mailovej komunikácie záväzné návrhy. Ak teda súdy tvrdia, že podpis\n\n8\n\nžalobcu už na zavŕšenie procesu vzniku zmluvy potrebný nebol, tak tento záver je v rozpore s tým,\nčo si strany dohodli. Strany totiž počítali s tým, že zmluva bude vyhotovená v listinnej podobe\na podpísaná oboma stranami.\n27. Proces uzavierania zmluvy podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať\nv kontexte obsahu toho, na čom sa strany v tomto procese dohodli. Vo vzťahu k tomu, či si strany\nvymienili, že zmluva bude písomná, možno len dodať, že si ťažko možno predstaviť zmluvu,\nktorá je podpísaná a nie je písomná. Preto v požiadavke jej podpisu oboma stranami je implikovaná\naj požiadavka, aby bola zmluva písomná.\n28. Súdy sa zhodujú v tom, že mail koncipienta advokáta žalobcu z 8. apríla 2015 je vlastne novým\nnávrhom podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak súdy tento záver odôvodňujú bežnou\npraxou, keď advokáti ako odborne spôsobilé osoby komunikujú podľa pokynov klienta,\na tým, že advokáti sú len doručovatelia, resp. sprostredkovatelia, súdy sa musia dôsledne\nvysporiadať s relevantnou právnou úpravou a otázkou, ako a či mohol sťažovateľ vedieť,\nže advokát môže robiť aj hmotnoprávne úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy. Treba tiež poukázať\nna dôsledky, ktoré môže mať tento právny názor pre právnu prax v tom, že môže z neho vznikať\nneželaná neistota v právnych vzťahoch, a to už pri ich vzniku.\n29. Keďže skutkový stav nebol medzi stranami sporný a mail koncipienta advokáta žalobcu\nz 8. apríla 2015 nemožno považovať za návrh na uzavretie zmluvy, musia sa úvahy súdov posunúť\nsmerom k riešeniu iných právnych otázok, tak ako ich otvorili samotné strany v spore,\na síce, či došlo k dôjdeniu súhlasu žalobcu s návrhom zmluvy sťažovateľovi, resp. či sa strany\ndohodli,\nže\nbudú\nzmluvou\nviazané\naj\nbez\nformálneho\ndôjdenia\nsúhlasu,\nresp. či možno zo skutkových okolností prípadu a z kontextu konania žalobcu usúdiť, že sťažovateľ\no prijatí súhlasu žalobcom mohol vedieť, a následne aj to, či bolo možné odvolať návrh\nsťažovateľom. Všetky tieto doteraz neriešené otázky je potrebné vyhodnocovať v kontexte\nokolností daného sporu. Je potrebné zdôrazniť, že ústavný súd úvahou o tom, že mail koncipienta\nadvokáta žalobcu nemôže byť návrhom na uzavretie zmluvy, rozhodne neprejudikuje záver\no naznačených ďalších a doteraz neriešených otázkach, od ktorých zodpovedania závisí rozhodnutie\nvo veci.\nVI.\n30. Proti ústavnou sťažnosťou namietanému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie,\nv ktorom sformuloval právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie krajského súdu. Nesprávnosť\nodpovede na túto otázku je podstatou námietky porušenia základných práv sťažovateľa rozsudkom\nkrajského súdu. Zrušením uznesenia najvyššieho súdu sa vytvára priestor, v ktorom najvyšší súd\nmôže poskytnúť ochranu základných práv sťažovateľa, ktoré mohli byť porušené rozsudkom\nkrajského súdu. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu preto vylučuje právomoc ústavného súdu a z tohto dôvodu bola ústavná sťažnosť\nv rozsahu proti rozsudku krajského súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde,\n\n9\n\nhoc aj v náleze odmietnutá. Podľa § 56 ods. 2 úvodnej vety zákona o ústavnom súde je odmietnutie\nv rámci predbežného prerokovania len možnosťou, a preto aj po prijatí veci na ďalšie konanie\nje možné návrh odmietnuť. Prijatie veci na ďalšie konanie nezakladá prekážku rozhodnutej veci\nv časti splnenia procesných podmienok (III. ÚS 231/2020, III. ÚS 167/2021).\nVII.\n31. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu najvyšší súd\npodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli\nzastúpením advokátom. Výška náhrady 460,90 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy\nza predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľ má nárok\nna náhradu za dva úkony právnej služby v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti 2 x 181,17 eur), čo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 10,87 eur)\npredstavuje 384,08 eur, k čomu treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty\n76,82 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-kúpna zmluva", "zmluva-platnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "zmluva-kúpna zmluva", "dovolanie-prípustnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Obdo/87/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "13Cob/96/2018", "guid": "2c752e3c-36ef-4f0c-ba84-9a9c30555c12:2acb822f-8fd3-4f1b-9456-94244b0f9432", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e6196547-7756-4465-b373-01ae9167ed37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2"}, {"guid": "ussr:c871c3fa-5722-4b58-9154-05baf2db0fff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2"}, {"guid": "ussr:ab47777e-acac-42f2-9d18-51da9af44a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "2c752e3c-36ef-4f0c-ba84-9a9c30555c12:2acb822f-8fd3-4f1b-9456-94244b0f9432", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/96/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/96/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2c752e3c-36ef-4f0c-ba84-9a9c30555c12:2acb822f-8fd3-4f1b-9456-94244b0f9432"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6bfc91ec-48ce-45e3-b9e3-cf73b2d34d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.522.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 522/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 522/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.522.2025.1"}, {"guid": "ussr:1bc9cb90-d244-4cab-9bf0-b13387b1c59a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2"}, {"guid": "ussr:cb52c31c-be8c-4042-8f72-0801ee105ecf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1"}, {"guid": "ussr:ca56c4ca-6765-41f6-80c4-4f3b8963aced", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2023 z 28. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2"}, {"guid": "ussr:4a102bbd-0415-4388-95be-516ee176296f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.54.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.54.2023.2"}, {"guid": "ussr:7c9e5221-c4ed-4baf-b367-3d87ef1fb3c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.657.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 657/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 657/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.657.2021.1"}, {"guid": "d376e464-5ca8-49c0-b0c8-b2ce1da9434d:831d5755-e4da-48a9-9fce-f1510205740e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5113212504.2", "spisova_znacka": "1Cdo/85/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/85/2025 z 9. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5113212504.2"}, {"guid": "9215eb8e-42d0-449b-904c-f7740194bf15:7cbeab9f-0692-477c-85ee-63922d46162d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1513226380.1", "spisova_znacka": "5ObdoZ/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoZ/1/2025 z 29. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1513226380.1"}, {"guid": "48defcc0-a799-40c3-8d59-0db7148f55ea:2b63616a-f9aa-4b4e-93a2-2d4aca5e6ff1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1001899415.8", "spisova_znacka": "2ObdoV/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1001899415.8"}, {"guid": "3510dc0f-2cd3-4098-a82f-a7eacdc2b00c:c69efa97-fa42-49cc-805c-1de38a2a0721", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1513226381.1", "spisova_znacka": "5ObdoZ/2/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoZ/2/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1513226381.1"}, {"guid": "ff83d81c-f376-4a0a-8bf9-334b8f504d06:551dfbd2-5922-42d0-9d3b-1d4c34b36e37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6613210036.2", "spisova_znacka": "5Obdo/10/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/10/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6613210036.2"}, {"guid": "ea136cb2-559f-475c-ab42-c9b49592cd24:c9d0c6ee-cb25-4a17-904e-5432c4770905", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4619201601.1", "spisova_znacka": "25Co/20/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/20/2024 z 14. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4619201601.1"}]}