{"guid": "ussr:8a6db6ca-100a-4605-935f-5e10126261e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.513.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 513/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 513/2022 z 11. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 513/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.513.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2022-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a6db6ca-100a-4605-935f-5e10126261e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.513.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.513.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.513.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 513/2022-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného\nJUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Piešťanská 3, Trnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 5 Tost-š 9/2022 z 5. apríla 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júna 2022 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia.\nSťažovateľ navrhuje toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako aj priznať mu náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozhodnutia a ostatných príloh vyplýva nasledujúci stav veci:\nNa sťažovateľa a ďalších sedem osôb bola prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) 17. júna 2021\nna Špecializovanom trestnom súde (ďalej len „špecializovaný súd“) podaná obžaloba, vo vzťahu\nk sťažovateľovi pre tri skutky kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. j) Trestného zákona. Sťažovateľ bol v čase podania obžaloby vo väzbe, do ktorej bol\nvzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie špecializovaného súdu č. k. 1 Tp 3/2020\nz 20. augusta 2020 v spojení s uznesením najvyššieho súdu č. k. 1 Tost 19/2020\n\nzo 17. septembra 2020 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku pre prvý\nskutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa\n§ 296 Trestného zákona, pričom po predĺžení lehoty väzby sťažovateľa rozhodnutiami z marca\n2021 odpadol kolúzny dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\n3. Uznesením špecializovaného súdu č. k. 12 T 9/2021 z 21. marca 2022 (ďalej len „uznesenie\nšpecializovaného súdu“) boli dôvody väzby sťažovateľa v zmysle § 79 ods. 2, § 76 ods. 11\nTrestného poriadku zmenené tak, že je vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku aj pre skutky, ktoré sú v obžalobe špeciálnej prokuratúry zo 17. júna 2021 v bodoch 2 a 3\nproti nemu kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172\nods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. j) Trestného zákona. Špecializovaný súd zároveň zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu, zamietol žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby písomným sľubom\nsťažovateľa a zamietol žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Najvyšší súd uznesením č. k. 5 Tost-š 9/2022 z 5. apríla 2022 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného súdu\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú.\n4. Špecializovaný súd po zhrnutí doterajšieho rozhodovania o osobnej slobode sťažovateľa, jeho\nžiadosti o prepustenie na slobodu doručenej 2. marca 2022 a následných vyjadrení zrekapituloval\nvznesené obvinenia proti obžalovaným za jednotlivé skutky. Špecializovaný súd uviedol, že\nsťažovateľ bol vzatý do väzby len pre skutok v 1. bode obžaloby, keďže v tom čase mal vznesené\nobvinenie len za tento zločin. Dôvodnosť trestného stíhania vo vzťahu k 2. a 3. bodu obžaloby je\npodľa špecializovaného súdu naďalej daná. Na základe dôkazov existujú skutočnosti vyvolávajúce\ndôvodné podozrenie, že stíhané skutky sa stali, majú znaky trestného činu a že na ich spáchaní sa\nsťažovateľ mohol podieľať. V konkrétnostiach odkázal špecializovaný súd na predchádzajúce\nrozhodnutia o väzbe, pretože nedošlo k zásadnej zmene či oslabeniu dôkaznej situácie.\nDokazovanie na hlavnom pojednávaní ešte nie je ukončené, sťažovateľ spochybňuje hodnovernosť\nči zákonnosť výpovedí ôsmich svedkov, ktorí vypovedali v jeho neprospech o údajnej drogovej\ntrestnej činnosti, a tiež to, že niektorí z doteraz vypočutých svedkov pred súdom vypovedajú inak\nako v prípravnom konaní. V tomto štádiu konania súd nemôže učiniť finálne hodnotenie týchto\nvýpovedí, čo platí aj na hodnotenie dôkazov predbežne nasvedčujúcich dôvodnosti trestného\nstíhania sťažovateľa (záznamy komunikácie, stopy kokaínu v steroch z rúk). Pôvodné rozhodnutie\no vzatí sťažovateľa do väzby sa nevzťahovalo na skutky v bodoch 2 a 3 obžaloby, špecializovaný\nsúd preto, rešpektujúc názor nadriadeného súdu, rozhodol o zmene tzv. skutkových dôvodov jeho\nväzby, aby bolo jasne určené, že je vo väzbe aj pre tieto skutky. Nezistil žiadne závažné procesné\nchyby, žiadne očividné prieťahy v konaní. Upriamil pozornosť na riadne naštudovanie spisového\nmateriálu v rozsahu 26 zväzkov predloženého prvýkrát s obžalobou. Pripomenul, že opakovane\nrozhodoval o väzbe, rozhodol o postúpení veci, po jej vrátení sa uskutočnilo 5 dní hlavného\npojednávania, počas ktorých bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Sú určené ďalšie pojednávacie\ndni a finálne rozhodnutie možno očakávať v prvej polovici roka 2022. Vzhľadom na konštatované\nzávery o pretrvávajúcej dôvodnosti preventívnej väzby sťažovateľa nevyhovel súd jeho žiadosti\no prepustenie z väzby. Nebola preukázaná žiadna neobvyklosť či výnimočnosť okolností\nsťažovateľa pre nahradenie väzby a ani on sám žiadne tvrdenia v tomto smere neuvádzal.\n2\n\n5. Najvyšší súd po zrekapitulovaní rozhodnutí o väzbe sťažovateľa uviedol, že špecializovaný súd\npred rozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu umožnil sťažovateľovi vyjadriť sa\nk väzbe, avšak bez oboznámenia s možnosťou, že rozhodne aj o zmene dôvodov väzby tak, že\nrozšíri existujúci dôvod preventívnej väzby na skutky uvedené v bodoch 2 a 3 obžaloby. Podľa\nnajvyššieho súdu je na rozdiel od prípravného konania súd po podaní obžaloby povinný skúmať\nv každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo sa zmenili. Súd môže\nkedykoľvek z úradnej moci rozhodnúť o zmene dôvodov väzby bez toho, aby k tomu dala podnet\nprocesná strana. To znamená, že aj v rámci konania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nmôže osobitným výrokom rozhodnúť o zmene dôvodov väzby ich rozšírením o ďalší dôvod alebo\nskutkovo na ďalšiu stíhanú trestnú činnosť. Pred rozhodnutím musí súd obžalovaného s takouto\nmožnosťou oboznámiť a dať mu možnosť vyjadriť sa k takému predpokladanému rozhodnutiu, a to\naj v prípade, že k tomu súd dospeje až po výsluchu obžalovaného v rámci porady pred vyhlásením\nsamotného rozhodnutia. V tejto veci to bolo potrebné o to viac, že skutkovo došlo k rozšíreniu\ndôvodu väzby zo zločinu na obzvlášť závažný zločin, čo malo za následok, že pre prípadné\nnahradenie väzby je potrebné zistenie výnimočných okolností prípadu. Samotný špecializovaný súd\npritom uviedol, že sťažovateľ neuvádzal žiadne takéto tvrdenia.\n6. Najvyšší súd vzhľadom na urýchlenie konania nepostupoval podľa § 194 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, ale pochybenie špecializovaného súdu napravil tým, že vykonal neverejné\nzasadnutie s účasťou procesných strán, kde umožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k väzbe vrátane\nskutkovej zmeny dôvodu väzby uznesením špecializovaného súdu. Zo spisu najvyššiemu súdu\nvyplynulo, že sťažovateľ bol vzatý do väzby pre skutok uvedený v bode 1 obžaloby, pre ktorý bolo\nvznesené obvinenie uznesením zo 17. augusta 2020, a až po vzatí do väzby došlo k vzneseniu\nobvinení pre skutok uvedený v bode 2 obžaloby uznesením z 23. októbra 2020, resp. v bode 3\nobžaloby uznesením zo 4. novembra 2020. Pri následnom rozhodovaní o väzbe nebolo rozhodnuté\nskutkovo o zmene dôvodov väzby podľa § 76 ods. 11, resp. § 76 ods. 8 Trestného poriadku,\nsťažovateľ bol pred vydaním uznesenia špecializovaného súdu vo väzbe len v rámci skutku,\npre ktorý bol aj vzatý do väzby. Podľa najvyššieho súdu treba analogicky, ako to je uvedené v § 76\nods. 11 Trestného poriadku, postupovať v prípade väzobne stíhaného obvineného, ktorému je\npo vzatí do väzby vznesené či rozšírené obvinenie o ďalší skutok či čiastkový útok pokračovacieho\ntrestného činu. Rozhodnutie o vzatí do väzby sa nemôže automaticky vzťahovať na ďalší skutok,\nktorý vyšiel najavo až po vzatí obvineného do väzby, čo vyplýva z toho, že dôvod väzby sa\nvzťahuje len na skutok, v rámci ktorého bolo vznesené obvinenie v čase, keď je o vzatí do väzby\nrozhodované. Je preto nutné, ak má byť obvinený vo väzbe týkajúcej sa trestnej činnosti, pre ktorú\nmu bolo vznesené obvinenie po vzatí do väzby, resp. v inej veci, ktorá bola spojená do spoločného\nkonania k veci, v ktorej je vo väzbe, aby súd rozhodol výrokom o skutkovej zmene dôvodu väzby\npodľa § 76 ods. 11 Trestného poriadku. Špecializovaný súd preto podľa najvyššieho súdu\npostupoval správne pri zmene dôvodu väzby sťažovateľa tak, že je vo väzbe aj pre skutky v bodoch\n2 a 3 obžaloby. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou o nedostatočnom vymedzení skutku\nvo výroku uznesenia špecializovaného súdu, pretože vo výroku dostatočne určito uviedol odkaz\nna konkrétne skutky, pri ktorých došlo k zmene dôvodov väzby, a tieto skutkovo vymedzil aj\nv odôvodnení, ako to je obdobne zaužívané pri vzatí do väzby. K námietke o nemožnosti\nkedykoľvek pristúpiť k zmene dôvodov väzby a o nedôslednosti príslušných orgánov najvyšší súd\nuviedol, že Trestný poriadok neurčuje žiadne konkrétne obmedzenia týkajúce sa lehôt k takému\n\n3\n\nrozhodnutiu. Nezistil v tomto prípade ani účelové rozhodnutie súvisiace s končiacou celkovou\nlehotou väzby. Špecializovaný súd iba postupoval v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu\nvysloveným v predošlom väzobnom rozhodnutí. Sťažovateľom poukazované rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 31/2011 a 4 Tost 38/2013 sa týkali inej skutkovej a právnej situácie,\nrozšírenia dôvodov väzby v prípravnom konaní bez podania návrhu prokurátorom na zmenu\ndôvodov väzby, resp. situácie, že došlo k rozšíreniu dôvodov väzby o kolúzny dôvod väzby bez\ntoho, aby mal súd k dispozícii spisový materiál v časti, z ktorej mali vyplývať skutočnosti\nzakladajúce nový dôvod väzby. Poukazovanie sťažovateľa na ustanovenia upravujúce „zákaz\nzmeny k horšiemu“ sa podľa najvyššieho súdu netýkajú prejednávaného prípadu, pri rozhodovaní\no sťažnosti platí § 195 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa týka rozhodovania nadriadeného orgánu,\nnie konania a postupu pred prvostupňovým súdom. Po odstránení uvedeného pochybenia\nšpecializovaného súdu v sťažnostnom konaní, ktoré tvorí s konaním pred prvostupňovým súdom\njeden celok, je jeho uznesenie podľa najvyššieho súdu v časti výroku o zmene dôvodov väzby\nv súlade so zákonom a vecne správne aj vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa materiálnych\npodmienok väzby.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľ argumentuje takto:\na) Najvyšší súd sa s argumentáciou sťažovateľa vychádzajúcou z uplatňovanej súdnej praxe\nvysporiadal spôsobom celkom popierajúcim základné právne východiská súdnej praxe a základné\nzásady trestného konania. So zákazom zmeny k horšiemu sa najvyšší súd vysporiadal tak, že § 195\nods. 1 Trestného poriadku sa týka len rozhodovania nadriadeného orgánu, ktorý rozhoduje\no sťažnosti, nie konania pred prvostupňovým súdom, čím poprel právne závery R 117/2012, čo\nbližšie vôbec nevysvetlil.\nb) So zmenou dôvodov väzby sťažovateľa po roku a pol od ich vzniku sa najvyšší súd vysporiadal\ntvrdením, že Trestný poriadok v tomto smere neurčuje žiadne konkrétne obmedzenia týkajúce sa\nlehôt. Súdnu prax, na ktorú poukazoval sťažovateľ, najvyšší súd odmietol s tým, že ide o inú\nsituáciu, čo nie je pravda. V danej veci ide o obdobnú situáciu ako pri zákaze tzv. reťazenia väzieb.\nc) Sťažovateľ nepovažuje za postup s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, keď sa mu zmení\nzásadným spôsobom situácia týkajúca sa obmedzenia osobnej slobody po roku a pol od vzniku\ndôvodu na takýto postup, čím mu bolo znemožnené po celý čas vznášať argumentáciu proti väzbe\nz nového dôvodu a význam tak stratilo aj časové obmedzenie väzobných dôvodov.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na osobnú slobodu (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy)\nrozhodnutím najvyššieho súdu o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o zmene dôvodov väzby,\no zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, o nenahradení väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka a o neprijatí sľubu sťažovateľa. Sťažovateľove námietky možno\nkoncentrovať do námietky rozporu rozhodnutia so súdnou praxou a zásadami trestného konania.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov\na na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n10. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy považuje za potrebné najskôr poukázať na to, že základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2\nústavy vo svojom textuálnom vyjadrení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky jeho\nrešpektovania alebo porušenia musí ústavný súd brať do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu\npríslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie\nústavnosti (III. ÚS 48/00, II. ÚS 466/2013). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby\nmožno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá\npredovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej\nslobody (II. ÚS 55/98).\n11. Ústavný súd stabilne k obsahu a podstate základného práva na osobnú slobodu tiež uvádza, že\nkaždé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,\nmusí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (m. m.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00). Požiadavka obsiahnutá v tomto článku sa nemôže\ndefinovať in abstracto, ale musí sa posúdiť podľa okolností každej veci vrátane toho, čo v sťažnosti\nsťažovateľ uviedol (I. ÚS 109/03). Ústavný súd preto v prípade čl. 17 ústavy môže a musí uplatniť\nurčitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd\nk tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec\npozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto\nkonanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných\npráv alebo slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n12. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je najzávažnejším\nzásahom do osobnej slobody a do práv obvineného, preto vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej\nústavnosti a zákonnosti (mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou\nvšeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko z 12. 12.\n1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc na\nrozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred\nväzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je\nväzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\n13. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich\nkonanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\n\n5\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n14. Riadiac sa opísanými východiskami, ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu pri jeho posudzovaní spolu s uznesením\nšpecializovaného súdu nie je ústavne neudržateľné a že závery najvyššieho súdu nemožno hodnotiť\nako také, ktoré by popierali zmysel a účel vo veci aplikovaných právnych noriem.\n15. Z formulácie sťažnostných námietok je zrejmé, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom\nnenamietal splnenie formálnej podmienky väzby alebo materiálnych podmienok väzby. Namietal\nparciálnu otázku, ktorou bola aplikácia § 76 ods. 11 Trestného poriadku, ktorá viedla k zmene\nskutkových dôvodov väzby špecializovaným súdom pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu v štádiu po podaní obžaloby, ku ktorej došlo viac ako rok a pol od\nvzniku dôvodov väzby.\n16. Ústavný súd pri posudzovaní toho, akými skutočnosťami najvyšší súd odôvodnil zmenu\nskutkových dôvodov väzby, nezistil dôvod na možné konštatovanie zjavnej neodôvodnenosti či\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd uviedol celkom konkrétne úvahy, ktoré ho\nviedli k prijatiu rozhodnutia. Primeraným spôsobom sa vysporiadal aj s namietanými\nrozhodnutiami, na ktoré poukazoval sťažovateľ. Verne priblížil ich obsah a zhodnotil ich\naplikovateľnosť na prípad sťažovateľa. Sťažovateľ vo vzťahu k týmto odpovediam najvyššieho\nsúdu neuvádza žiadnu konkrétnu polemiku, len zotrváva na svojej skoršej argumentácii, čím\nnedokázal ústavne relevantne spochybniť závery najvyššieho súdu.\n17. Najvyšší súd dostatočne zohľadnil požiadavky na spravodlivé rozhodnutie o väzbe,\nsťažovateľovi umožnil vyjadriť sa k zmene skutkových dôvodov väzby, čím napravil nedostatok\npostupu špecializovaného súdu. Vyjadril sa aj k námietkam o porušení zákazu zmeny k horšiemu.\n18. Sťažovateľ, ktorý prinajmenšom z predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu o väzbe\nvedel o alternatíve v podobe skutkovej zmeny dôvodu väzby podľa § 76 ods. 11 Trestného poriadku\n(uznesenie najvyššieho súdu č. k. 5 Tost-š 1/2022 zo 17. januára 2022, s. 6), nemohol podľa názoru\nústavného súdu rozumne očakávať, že k takémuto rozhodnutiu nebude pristúpené. Práve naopak,\nmohol v nadväznosti na toto rozhodnutie v budúcnosti očakávať zmenu skutkových dôvodov väzby.\nAk by nemohol konajúci súd upraviť skutkové dôvody väzby v prípadoch, keď je to podľa jeho\nnázoru potrebné, ako to bolo aj v prípade sťažovateľa, súd by sa vzdával svojej zákonnej\nprávomoci.\n19. Ani argumenty sťažovateľa smerujúce k dodržaniu požiadavky osobitnej starostlivosti\na urýchleného postupu ústavný súd nepresvedčili o porušení označených práv sťažovateľa.\nSťažovateľ mal možnosť v nadväznosti na skutkovú zmenu dôvodu väzby vznášať argumenty proti\nväzbe, k čomu prispel najvyšší súd aj oboznámením sťažovateľa s predmetom konania\na umožnením sa k nemu pred rozhodnutím vyjadriť.\n20. Argumentácia najvyššieho súdu sa z pohľadu ústavného súdu javí ako presvedčivá a primeraná.\nNajvyšší súd napadnuté rozhodnutie o väzbe sťažovateľa primerane odôvodnil, jeho právne závery\n6\n\nsú spätne preskúmateľné. Rozhodnutie o väzbe sťažovateľa nie je výsledkom svojvoľnej aplikácie\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, preto je napadnuté rozhodnutie vo výroku o väzbe\n(resp. aj v nadväzujúcom výroku o nahradení väzby) ústavne akceptovateľné.\n21. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\n22. Sťažovateľ svojou sťažnostnou argumentáciou nedokázal ústavne spochybniť žiadny\nzo záverov, na ktorých najvyšší súd založil napadnuté rozhodnutie. Nezistiac medzi namietaným\nporušením základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a napadnutým\nrozhodnutím žiadnu príčinnú súvislosť, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "väzba-dôvody väzby", "väzba-v konaní pred súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58a54f5f-7a38-4a9e-be6b-cddddff81ec6"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}