{"guid": "ussr:5e2a72c0-ed4f-4842-a3d0-f2aab4b2838c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2018 z 7. 12. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. decembra 2022, sp. zn. PL. ÚS 10/2018, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2022-12-07", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5e2a72c0-ed4f-4842-a3d0-f2aab4b2838c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.10.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 10/2018-65\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Miroslava Duriša, Libora Duľu, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina\nVernarského o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade časti § 102u ods. 4 a časti bodu\n64 prílohy 1a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 7. marca 2018 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade časti § 102u ods. 4 zákona\nč. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,\nstavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) a časti bodu 64 prílohy 1a zákona\no poskytovateľov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 40\nústavy, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).\n\n2. Podľa § 102u ods. 4 zákona o poskytovateľoch s vyznačením generálnym prokurátorom\nnamietanej časti ,,poskytovateľ, ktorý poskytuje špecializovanú ambulantnú zdravotnú\nstarostlivosť v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína a poskytovateľ,\nktorý poskytuje špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore\npediatria na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra\n2015, je povinný požiadať o zmenu povolenia najneskôr do 31. decembra 2019. Ak poskytovateľ\npodľa prvej vety v lehote podľa prvej vety o zmenu povolenia nepožiada alebo nezíska povolenie\ndo 31. mája 2020, povolenie stráca platnosť 31. mája 2020.“. V bode 64 prílohy 1a zákona\no poskytovateľoch je s vyznačením generálnym prokurátorom namietanej časti uvedené:\n„ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná\nzdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína.“\n3. Namietané ustanovenia boli prijaté zákonom č. 428/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon\no poskytovateľoch s tým, že ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny môže byť zriadená\nlen v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológie\na intenzívnej medicíny, po uplynutí prechodného obdobia 31. mája 2020 stratia platnosť povolenia\nna prevádzkovanie ambulancií v tomto odbore a od 1. júna 2020 nebude možné prevádzkovať\nambulancie v tomto odbore mimo nemocnice, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť\nv odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny.\n4. Podľa\ngenerálneho\nprokurátora\nneústavnosť\nspočíva\nv likvidácii\nsúkromných\nanestéziologických ambulancií, čomu bude nasledovať nemožnosť výkonu zákrokov nielen\nv iných ako v nemocničných zariadeniach jednodňovej chirurgie, ale aj v ambulanciách,\npri ktorých je nevyhnutná anestézia (napr. stomatologické zákroky v prípade nespolupracujúcich\npacientov). Vo vzťahu k moderným trendom poskytovania zdravotnej starostlivosti ide o krok späť.\nZariadenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti budú môcť prevádzkovať len ekonomicky silné\nsubjekty, ktoré budú schopné vytvoriť nemocničné oddelenia s ambulanciou anestéziológie\na intenzívnej medicíny. To bude na ujmu menších poskytovateľov, ktorí súčinnosť anestéziológa\nzabezpečovali zmluvou s jeho ambulanciou. Tým môže dôjsť k monopolizácii tohto segmentu\nzdravotnej starostlivosti s následným negatívnym dopadom na pacienta a verejné zdroje.\n5. Rozpor namietanej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy podľa generálneho\nprokurátora spočíva v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, osobitne s princípom\nochrany legitímnych očakávaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje, že zákaz\nprevádzkovania ambulancií nevyplýva z paragrafovej časti zákona, keďže je zahrnutý\ndo jeho prílohy a jeho právne účinky je možné ustáliť len v súvislosti s prechodným ustanovením.\nNemožnosť pokračovania v podnikaní ambulancií v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny\nzasahuje do ich legitímnych očakávaní, a to napriek tomu, že ich činnosť významne prispieva\nk bezpečnosti pacienta pri zákrokoch, ktoré si nevyžadujú hospitalizáciu.\n6. Rozpor namietanej právnej úpravy s čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru podľa generálneho\nprokurátora spočíva v tom, že neproporcionálne zasahuje do práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života. Lekári pôsobiaci v ambulanciách sú špecialisti,\nktorí absolvovali špecializačné štúdium alebo sú zaradení do špecializačnej prípravy. Nie je správne\ndomnievať sa, že lekár pôsobiaci v nemocničnom zariadení poskytuje lepšiu starostlivosť než lekár\nv súkromnej ambulancii. Požiadavka, aby sa táto starostlivosť poskytovala len v nemocničných\n\n2\n\nzariadeniach, nie je nevyhnutná. Zásah do súkromného života lekárov prijatím napadnutej právnej\núpravy spočíva v zmene ich smerovania nielen v profesionálnej oblasti sféry ich života.\n7. Rozpor namietanej právnej úpravy s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu generálny\nprokurátor vyvodzuje z toho, že pod majetok možno zaradiť aj možné budúce príjmy, o ktoré prídu\nlekári v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny, ktorí poskytujú ambulantnú starostlivosť.\n8. Rozpor namietanej právnej úpravy s čl. 35 ods. 1 ústavy podľa generálneho prokurátora spočíva\nv zásahu do legitímnych očakávaní poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nktoré nadobudli počas skoršej právnej úpravy. Zmena podmienok realizácie základného práva\npodľa čl. 35 ods. 1 ústavy znamená zníženie možnosti realizovať základné práva na slobodnú voľbu\npovolania a podnikania. Podľa generálneho prokurátora došlo k neprimeranému obmedzeniu\nprístupu poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v danej špecializácii k hlavnému\npredmetu ich hospodárskej činnosti, ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva\nna podnikanie. Ide o obmedzenie, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom.\nZákonodarca nemôže lekárovi súkromnej ambulancie odňať zákonom priznané právo s tým, že to,\nčo mu garantoval v čase vydania povolenia, ďalej neplatí, ak nesplní ďalšie podmienky.\n9. Rozpor namietanej právnej úpravy s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru spočíva\npodľa generálneho prokurátora vo vyčlenení skupiny súkromných ambulancií anestéziológie\na intenzívnej medicíny oproti iným nemocničným ambulanciám pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti ako hlavného predmetu ich podnikateľskej činnosti. Rozdiel založený\nna inom postavení je neprípustným diskriminačným dôvodom, pretože napadnutá časť zákona\no poskytovateľoch znevýhodňuje súkromných poskytovateľov zákazom činnosti, ktorá je hlavným\npredmetom ich podnikania. Toto obmedzenie nie je založené na žiadnom legitímnom verejnom\nzáujme.\n10. Rozpor namietanej právnej úpravy s čl. 40 ústavy spočíva podľa generálneho prokurátora v tom,\nže sa výrazne dotkne ochrany zdravia pacientov, čím dôjde k zásahu aj do ich základného práva\nna ochranu zdravia. Súkromná ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny vytvára\npodmienky na reálne naplnenie základného práva na ochranu zdravia. Na reálne naplnenie\ntohto práva je potrebné okrem iného garantovať systém, v ktorom má pacient možnosť zvoliť\nsi lekára, ktorý mu poskytne potrebný zdravotný úkon alebo úkon spojený s menej invazívnym\nzásahom do jeho organizmu. Pre pacientov sú významné aj čakacie doby na poskytnutie lekárskych\nzákrokov, pre ktoré je model jednodňovej chirurgie výhodnejší. Podľa navrhovateľa právna úprava\nbez legitímneho dôvodu vyvolá zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\n11. Národná rada Slovenskej republiky k napadnutému nesúladu právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 13 ods. 4 a čl. 40 ústavy uviedla, že namietaná právna úprava poskytuje dotknutým\nposkytovateľom do 31. decembra 2019 čas na vysporiadanie sa s novým právnym stavom.\nPoukazuje na to, že použitie nepravej retroaktivity je za určitých okolností prípustný prostriedok\nna dosiahnutie cieľov verejnej moci, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu. K namietanému\nnesúladu s čl. 8 ods. 1 dohovoru uviedla, že namietaná právna úprava nezasahuje do osobnej\nintegrity jednotlivca. K namietanému nesúladu s čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru národná rada\n3\n\nuviedla, že právna úprava nie je diskriminačná, keďže sa rovnako vzťahuje na všetkých\nposkytovateľov súkromných špecializovaných ambulancií anestéziológie a intenzívnej medicíny.\n12. Podľa vlády Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, bolo nevyhnutné zamedziť prevádzkovaniu špecializovaných ambulancií v odbore\nanestéziológie a intenzívnej medicíny, keďže ich fungovanie je z vecného a odborného pohľadu\nirelevantné. V súkromnej ambulancii anestéziológie a intenzívnej medicíny je možné uskutočňovať\nlen také lekárske výkony, ktoré sú viazané na poskytovanie zdravotnej starostlivosti iným\nšpecialistom, a nie je možné, aby lekár v ambulancii samostatne uspával pacienta bez iného\nzdravotného výkonu. Podľa vlády v súlade s čl. 35 a čl. 40 ústavy je obmedzenie prevádzkovania\nambulancií aj z dôvodu efektivity vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\nOkrem toho v prechodnom období od 1. januára 2016 do 31. mája 2020 bolo poskytovateľom\nambulantnej starostlivosti umožnené prevádzkovať ambulancie a zároveň si doplniť vzdelanie\nspravidla trojročnou prípravou v inom odbore. I keby k tomu nedošlo, lekári sa môžu vrátiť\ndo nemocníc, v ktorých sú žiadaní. Popritom sú anestéziológovia často zamestnaní v nemocnici\na zároveň prevádzkujú ambulanciu anestéziológie. Občanom sa zrušením ambulancií neobmedzí\ndostupnosť zdravotnej starostlivosti, keďže z vecného pohľadu špecializovaná ambulancia v odbore\nanestéziológie a intenzívnej medicíny nemá opodstatnenie.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIII.1. K nesúladu s čl. 13 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu:\n13. Namietané ustanovenia zákona o poskytovateľoch zasahujú do sféry slobody podnikania\n(čl. 35 ods. 1 ústavy) lekárov prevádzkujúcich na základe povolení špecializovanú ambulanciu,\nako aj do ich majetkovej sféry (čl. 20 ústavy). Aplikovateľnosť základného práva vlastniť majetok\npotvrdzujú aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorých\nje čl. 1 dodatkového protokolu aplikovateľný aj na zrušenia a zmeny podmienok povolení\nna prevádzkovanie podnikania (rozsudky Tre Traktörer Aktiebolag proti Švédsku zo 7. 7. 1989\no sťažnosti č. 10873/84 a Rosenzweig and Bonded Warehouses Ltd. proti Poľsku z 28. 7. 2005\no sťažnosti č. 51728/99).\n14. Ústavou zaručené základné práva a slobody možno obmedziť za podmienok ustanovených\nv čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy. Základné práva a slobody možno obmedziť len zákonom\na tieto obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenia\nzákladných práv a slobôd možno použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva\na slobody možno len v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúcom v ochrane dôležitého\nverejného záujmu, pričom opatrenie obmedzujúce základné práva a slobody musí byť vo vzťahu\nk sledovanému cieľu proporcionálne (PL. ÚS 1/2017). Právna úprava musí zachovávať spravodlivú\nrovnováhu medzi potrebami všeobecného záujmu a požiadavkou ochrany základných práv\njednotlivca (PL. ÚS 111/2011, PL. ÚS 1/2017, PL. ÚS 14/2020, rozsudok ESĽP Sporrong\nand Lönnroth proti Švédsku z 23. 9. 1982 o sťažnostiach č. 7151/75 a č. 7152/75).\n\n4\n\n15. Okrem toho čl. 35 ods. 1 je potrebné interpretovať v súvislosti s čl. 51 ods. 1 ústavy\n(PL. ÚS 14/2014). V zmysle ústavy je garantované právo podnikať, avšak podmienky a obmedzenia\npodnikateľskej činnosti môžu byť upravené zákonom. To neznamená, že výkon podnikateľskej\nčinnosti môže byť zákonom obmedzený akýmkoľvek spôsobom. Pri obmedzovaní,\nako aj ustanovovaní podmienok podnikania a uskutočňovania inej zárobkovej činnosti musí\nzákonodarca rešpektovať všeobecné ústavné princípy a iné ústavné normy (PL. ÚS 6/2004).\n16. Dodržanie týchto princípov sa pri obmedzení základného práva skúma testom proporcionality.\nTest proporcionality možno vykonať, ak právna úprava vôbec smeruje k obmedzeniu základného\npráva. Z napadnutej právnej úpravy vyplýva, že lekári poskytujúci špecializovanú ambulantnú\nzdravotnú starostlivosť na základe povolenia v špecializačnom odbore anestéziológie a intenzívnej\nmedicíny nemôžu ambulantne poskytovať zdravotnú starostlivosť od 1. júna 2020,\npretože povolenia vydané podľa dovtedajších právnych predpisov stratili platnosť 31. mája 2020.\nK obmedzeniu slobody podnikania, ktoré sa spája so zásahom do práv vlastniť majetok,\nv jeho osobitnej podobe povolenia na výkon určitej podnikateľskej činnosti teda dochádza,\nkeďže pred prijatím napadnutej právnej úpravy bolo možné podnikať v ambulantnej činnosti\nanestéziológie a intenzívnej medicíny, avšak po jej prijatí a po uplynutí prechodnej doby\ntomu tak už nie je. Test proporcionality je potrebné vykonať.\n17. Test proporcionality v rámci prieskumu súladu zákona s ústavou je založený na troch\npo sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom je test racionálnej väzby medzi napadnutou právnou\núpravou a ňou sledovaným cieľom. Druhým krokom je zisťovanie kritéria nevyhnutnosti či použitia\nšetrnejších prostriedkov na dosiahnutie cieľa sledovaného napadnutou právnou úpravou. Tretím\nkrokom je hľadisko proporcionality v užšom zmysle slova, ktorého obsah tvorí porovnanie miery\nzásahov do ústavou chránených hodnôt vyvolané uplatnením napadnutej právnej úpravy\n(PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 3/09, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 23/06).\n18. K tomu treba uviesť, že pre testovanie druhej generácie ľudských práv (hospodárske, sociálne\na kultúrne práva), kam spadá aj základné právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, existuje\noproti testu proporcionality určeného pre prvú generáciu ľudských práv (občianske a politické\npráva) modifikovaný test proporcionality (PL. ÚS 12/2014, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 6/2019).\nTento záver vyplýva z toho, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú právami, ktorých podoba\na obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu (PL. ÚS 19/08,\nPL. ÚS 8/2014, PL. ÚS 16/2018). Pre zákonodarcu to prináša zväčšenie manévrovacieho priestoru\npri právnej úprave inštitútov, ktorými udeľuje hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam\nkonkrétny obsah (PL. ÚS 1/2012, PL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 16/2018). Priestor na úvahu poskytnutú\nústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity\ntreba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt,\nna ktorých je ústava založená a ktoré chráni. Tieto základné práva už svojou povahou síce nabádajú\nna právnu úpravu zo strany štátu, ten však nesmie zasiahnuť samotnú podstatu týchto práv\nani sa dotknúť iných práv zakotvených v ústave a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach\na základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná (PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 8/2014).\n19. Namietaná právna úprava primárne smeruje k obmedzeniu možností podnikania v oblasti\nposkytovania zdravotnej starostlivosti. Zásah do práva vlastniť majetok si bez predchádzajúceho\nzásahu do už priznanej možnosti podnikania nemožno v tomto prípade predstaviť.\n\n5\n\nPreto i na namietaný nesúlad právnej úpravy s čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\ntreba nazerať s ohľadom na všeobecné závery, ktoré sa týkajú testu proporcionality vo vzťahu\nk hospodárskym právam. Právna úprava obmedzujúca hospodárske práva nemusí byť striktne\nproporcionálna k cieľu, ktorý sleduje. Nemusí ísť o opatrenie v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné, ako je to pri právnej úprave obmedzujúcej občianske práva. V teste proporcionality\npri hospodárskych právach obstojí aj taká zákonná úprava, u ktorej možno zistiť sledovanie\nistého legitímneho cieľa a ktorá tak činí spôsobom, ktorý si možno predstaviť ako rozumný\nprostriedok na jeho dosiahnutie, hoci nemusí ísť o prostriedok najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší\nči najmúdrejší. Požiadavka proporcionality pri obmedzovaní hospodárskych práv nekladie\nna zákonodarcu nároky porovnateľné s obmedzovaním občianskych a politických práv.\n20. Predmetom testu proporcionality je, či napadnutá právna úprava predstavuje proporcionálny\nzásah do slobody podnikania a či nedochádza k neprimeranému zásahu do legitímnych očakávaní\nposkytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore anestéziológie a intenzívnej\nmedicíny a do práv nadobudnutých počas účinnosti skoršieho zákona. Teda, či je ústavne\nakceptovateľná zmena podmienok realizácie základného práva podnikať pri prevádzkovaní\nambulancií v špecializačnom odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny mimo nemocničných\nzariadení. Predmetom posúdenia je, či je ústavne súladné odňať lekárovi prevádzkujúcemu\nsúkromnú ambulanciu jeho zákonom priznané právo podľa skorších právnych predpisov s tým,\nže to, čo mu garantoval zákon v čase vydania povolenia pre výkon tejto činnosti, už ďalej platiť\nnebude.\n21. Pri posúdení účelu právnej úpravy je potrebné ozrejmiť účel poskytovania anestéziologickej\na intenzívnej zdravotnej starostlivosti. Tak ako to vyplýva z vyjadrenia vlády, anestéziológia\na intenzívna medicína je interdisciplinárny odbor v liečebno-preventívnej starostlivosti,\nktorý skúma a poskytuje anestetickú, resuscitačnú a intenzívnu starostlivosť a liečbu. Anestetickou\nstarostlivosťou sa zabezpečuje bezbolestné vykonávanie diagnostických a liečebných výkonov\noperačnej a neoperačnej povahy. Intenzívna medicína zabezpečuje starostlivosť a liečbu kriticky\nchorých, ktorým hrozí zlyhanie funkcie jedného alebo viacerých orgánových systémov.\nAnestéziológia a intenzívna medicína sa podieľa aj na organizačnom a prevádzkovom zabezpečení\nurgentnej zdravotnej starostlivosti.\n22. Poskytovanie anestetickej, resuscitačnej a intenzívnej starostlivosti a liečby u poskytovateľa\nústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľa jednodňovej ambulantnej starostlivosti\nsa z povahy veci spája s inými špecializačnými medicínskymi výkonmi. Samotné poskytovanie\nanestéziológie a intenzívnej medicíny nie je možné bez poskytovania inej zdravotnej starostlivosti.\nAnestéziológia a intenzívna medicína sa poskytuje pacientovi len v súvislosti s iným lekárskym\nvýkonom. Anestéziu nie je možné pacientovi podať bez toho, aby mu bol poskytnutý iný zdravotný\nvýkon. Preto nie je iracionálne, že zákonodarca právnou úpravou obmedzil výkon anestéziológie\na intenzívnej medicíny v špecializovanej, výlučne v nemocnici zriadenej ambulancii.\n23. Pri posúdení vhodnosti a miery zásahu je potrebné ozrejmiť, či cieľ, ktorým bolo obmedzenie\nvýkonu poskytovania anestéziológie a intenzívnej medicíny len v špecializovanej ambulancii\nv nemocnici, bol dosiahnutý ústavne šetrným spôsobom. Nadobudnutím účinnosti § 102u ods. 4\nzákona o poskytovateľoch poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú\nambulantnú starostlivosť v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny na základe povolenia\n\n6\n\nvydaného podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti účinného do 31. decembra\n2015, bol povinný požiadať o zmenu povolenia najneskôr do 31. decembra 2019. Ak tak neurobil,\npovolenie stratilo platnosť 31. mája 2020. Prechodné ustanovenie umožňovalo poskytovateľom\nšpecializovanej ambulantnej starostlivosti v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny\nprevádzkovať svoje ambulancie do doby, kým si doplnia vzdelanie v inom príbuznom\nšpecializačnom odbore, keďže špecializačná príprava v zmysle nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z.\na naň nadväzujúcich právnych predpisov trvá spravidla tri roky. I keby k tomu nedošlo,\ni naďalej mali možnosť uplatniť sa vo svojom odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny,\na to v nemocnici poskytujúcej ústavnú zdravotnú starostlivosť. Prechodná doba im poskytla\ndostatočný priestor na to, aby sa vysporiadali so stavom po 31. máji 2020.\n24. Dôsledkom napadnutých ustanovení nie je neprimerané obmedzenie práva na slobodu\npodnikania a práva vlastniť majetok, a preto tieto ustanovenia zákona nie sú v nesúlade s čl. 13\nods. 4, čl. 20 a čl. 35 ods. 1 ústavy.\n\nIII.2. K nesúladu s čl. 40 ústavy:\n25. Ústava v tomto článku garantuje každému právo na ochranu zdravia a občanom právo\nna bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zákonného poistenia a za podmienok,\nktoré ustanoví zákon. Z čl. 40 ústavy vyplýva pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu\nzdravia a zdravotnú starostlivosť (PL. ÚS 10/2013). Preto treba posúdiť, či napadnutá právna\núprava neprimerane nezasahuje do základného práva na ochranu zdravia, a to z dôvodu obmedzenia\ndostupnosti zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní výkonov v špecializačnom odbore anestézie\na intenzívnej medicíny.\n26. Po prijatí napadnutej právnej úpravy je aj naďalej pacientom poskytovaná zdravotná\nstarostlivosť v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny, avšak len v nemocničných\nambulanciách. Obsah zdravotných výkonov podávaných lekárom špecialistom v odbore anestézie\na intenzívnej medicíny je spojený s podávaním zdravotných výkonov iným lekárom špecialistom\nv nemocničnom zariadení, a preto je prirodzené, že zákonodarca výkon zdravotných\nvýkonov v odbore anestézie a intenzívnej medicíny obmedzil na ambulancie v nemocniciach.\nKeďže pacientovi sa iné výkony poskytujú v nemocniciach, nemá opodstatnenie,\naby sa výkony týkajúce anestézie a intenzívnej medicíny uskutočňovali v ambulanciách,\nktoré nie sú v nemocniciach poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť. Predovšetkým\nvšak z pohľadu pacienta nedochádza k obmedzeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.\nZdravotný výkon týkajúci sa anestézie a intenzívnej medicíny sa vykoná v zdravotníckom\nzariadení, a to v nemocnici poskytujúcej ústavnú zdravotnú starostlivosť, v ktorej sa poskytuje\niný zdravotný výkon, ktorý je spojený s anestéziou a s intenzívnom medicínou.\n27. Pri poskytovaní jednodňovej zdravotnej starostlivosti pri zdravotných výkonoch, s ktorými\nje nevyhnutné poskytovať aj výkony podávané anestéziológom, rovnako nie je napadnutou právnou\núpravou obmedzená dostupnosť zdravotnej starostlivosti, keďže zariadenia jednodňovej zdravotnej\nstarostlivosti musia mať podľa § 79 ods. 1 písm. d) zákona o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti zmluvný vzťah s anestéziológom, ktorý podáva zdravotný výkon spolu s iným\nlekárom. Nie je možné, aby anestéziológ uspával pacienta bez iného operačného alebo invazívneho\n\n7\n\nzákroku. Pri vykonávaní anestéziologických vyšetrení pred plánovanými zdravotnými výkonmi\ns potrebou anestéziologickej starostlivosti je potrebné posúdiť zdravotný stav pacienta\nanestéziológom, pričom cieľom vyšetrenia je posúdiť povahu anestézie s ohľadom na bezpečnosť\npacienta. Z toho dôvodu je vhodné, aby anestéziologické vyšetrenie vykonával poskytovateľ\nústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý bude anestéziu aj vykonávať, alebo poskytovateľ\njednodňovej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zmluvného anestéziológa.\n28. V dôsledku napadnutých ustanovení nedochádza k zásahom do základných práv na ochranu\nzdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe poistenia, a preto tieto ustanovenia\nzákona nie sú v nesúlade s čl. 40 ústavy.\n\nIII.3. K nesúladu s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy:\n29. Nesúlad s týmito ustanoveniami generálny prokurátor odvodzuje aj od toho,\nže ide o neštandardné legislatívne riešenie spočívajúce v tom, že zákaz prevádzkovať ambulancie\nanestézie a intenzívnej medicíny nevyplýva priamo z paragrafovej časti zákona, ale je zahrnutý\nv prílohe 1a a jeho účinky vyplývajú z prechodného ustanovenia § 102u ods. 4 zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je však na zákonodarcovi, aké zvolí legislatívne\nriešenie. Technicky nesprávne legislatívne riešenie neznamená bez ďalšieho ústavnú\nneudržateľnosť zákona. Skutočnosť, že zákonodarca zakotvil normatívny text, z ktorého vyplýva\nzákonné obmedzenie v prechodnom ustanovení, je vecou technického riešenia legislatívneho textu\nzákonodarcu. Ústavnému súdu neprináleží, aby hodnotil technickú stránku legislatívneho riešenia.\nPodstatné je, že zákonná povinnosť je obsiahnutá v normatívnej časti zákona. V prílohe 1a zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je uvedený len zoznam špecializovaných ambulancií,\npričom v bode 64 je uvedená ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny so špecifikovaním\nzdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa môže poskytovať, čo nadväzuje na napadnuté prechodné\nustanovenie. Preto je táto námietka nesúladu bez rozmeru, z ktorého by bolo možné vyvodiť rozpor\nnamietaných noriem s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\n\nIII.4. K nesúladu s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 14 dohovoru:\n30. Generálny prokurátor namieta porušenie princípu rovnosti v základných právach\na diskrimináciu. Napadnutá právna úprava sa však týka rovnako všetkých poskytovateľov\nambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore. Dôvodom odlišného prístupu zákonodarcu\nnie je zjavne ani jedno z hľadísk, ktoré sú výslovne vyjadrené či už v čl. 12 ods. 2 ústavy\nalebo čl. 14 dohovoru. Obe ustanovenia zakazujú diskrimináciu prevažne na základe určitých\nosobnostných znakov. Namietané ustanovenia nesmerujú k tvorbe pravidiel na základe\nosobnostných znakov dotknutých adresátov, ale k tvorbe pravidiel, ktorých predmetom je regulácia\nosobitného lekárskeho odboru. Odlišný prístup nemá osobnostný, ale vecný a špecifický základ,\na preto nemá diskriminačný charakter. Preto je táto námietka bez rozmeru, z ktorého by bolo možné\nvyvodiť rozpor namietaných noriem s čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru.\n\n8\n\nIII.5. K nesúladu s čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru:\n31. Predmetom ochrany týchto ustanovení je súkromný a rodinný život, teda vnútorná sféra\njednotlivca. Napadnutá právna úprava sa z hľadiska obsahu právnej regulácie tejto sféry priamo\nvôbec nedotýka. Rovnako ako pri práve vlastniť majetok, ide len o ďalšie rozšírenie významu\nobmedzenia práva podnikať na ďalšiu sféru života adresáta namietanej úpravy. Preto je táto\nnámietka bez rozmeru, z ktorého by bolo možné vyvodiť rozpor namietaných ustanovení s čl. 19\nods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. decembra 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie", "zdravotná starostlivosť", "ústavná zdravotná starostlivosť", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}