{"guid": "ussr:ba0234ca-0cfc-459a-8653-c67e576a178a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2020 z 11. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. mája 2022, sp. zn. PL. ÚS 13/2020, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2022-05-11", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ba0234ca-0cfc-459a-8653-c67e576a178a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.13.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 13/2020-252\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca)\na zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka,\nJany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla\na Martina Vernarského o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpených advokátskou kanceláriou Kallan Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava,\nIČO 52 304 604, v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Robert Kaliňák,\nna začatie konania, podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie\nnesúladu ustanovení § 4b ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“ a ods. 3 písm. a)\nv časti „jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá\npovesť súdnictva“, ustanovenia § 26 ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“,\nustanovení § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 43 ods. 3 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(čl. II a III zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony) s Ústavou Slovenskej republiky, za účasti vlády Slovenskej republiky\nako vedľajšieho účastníka konania, takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Uznesením č. k. PL. ÚS 13/2020-103 z 13. mája 2020 ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh\nskupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“) na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade\nustanovení § 4b ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“ a ods. 3 písm. a) v časti\n„jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť\n\nsúdnictva“, ustanovenia § 26 ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“, ustanovení\n§ 33 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnej rade“) a ustanovenia\n§ 43 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), teda o súlade čl. II a III zákona č. 62/2020 Z. z.\no niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon\nč. 62/2020 Z. z.“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 ústavy z dôvodu nedodržania zákonných\npodmienok skráteného legislatívneho konania. Iné (obsahové) dôvody nesúladu napadnutých\nprávnych predpisov navrhovatelia neuvádzajú.\n2. Zákonom č. 62/2020 Z. z. boli okrem iného novelizované nielen ustanovenia zákona o súdnej\nrade a zákona o súdoch, ale aj ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že citovaným uznesením ústavného súdu\nz 13. mája 2020 bol prijatý aj návrh na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov s ústavou, pričom ústavný súd\ndaným uznesením zároveň pozastavil účinnosť niektorých jeho ustanovení (uverejnené pod\nč. 144/2020 Z. z.). Uznesením č. k. PL. ÚS 13/2020-185 z 27. mája 2020 (uverejnené pod\nč. 145/2020 Z. z.) bolo konanie v časti týkajúcej sa zákona č. 351/2011 Z. z. zastavené, pretože\nzákonodarca jeho novelou, zákonom č. 119/2020 Z. z., reagoval na argumenty uvedené v uznesení\no prijatí, resp. pozastavení účinnosti. Týmto nálezom je tak rozhodnuté o celom zvyšku návrhu\nnavrhovateľov. Vzhľadom na legislatívno-procesné námietky proti napadnutým ustanoveniam\nústavný súd ich v tomto náleze označil tak v podobe novely, ako aj novelizovaného zákona (porov.\nPL. ÚS 8/2013, bod 18).\n3. Navrhovatelia v prerokúvanej časti namietajú, že napadnuté normy boli prijaté, resp. zmenené\nv skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 89 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“)\n„Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo\nbezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády\nuzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“. Podľa navrhovateľov nesplnením\ncitovaných zákonných podmienok malo dôjsť k nesúladu predmetných ustanovení s ústavným\nprincípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), princípom legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) a princípom\nochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti (čl. 31 ústavy). Predmetom\nústavného prieskumu sú nasledovné (podčiarknuté) ustanovenia vnesené do súvisiaceho textu\nprávnej úpravy:\na) Podľa § 4b ods. 2 zákona o súdnej rade „Predseda súdnej rady písomne oznámi vzdanie\nsa funkcie podpredsedovi súdnej rady, ak ho niet, vekovo najstaršiemu členovi súdnej rady. Funkcia\npredsedu súdnej rady zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia podľa prvej vety.“.\nV predchádzajúcom znení právnej normy zanikala funkcia predsedu súdnej rady uplynutím dvoch\nkalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia. Novela to ustanovením „dňom nasledujúcim\npo dni doručenia“ zmenila.\n\n2\n\nb) Obdobne, podľa § 26 ods. 2 zákona o súdnej rade „Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie\nsa funkcie člena súdnej rady predsedovi súdnej rady. Funkcia člena súdnej rady zaniká dňom\nnasledujúcim po dni doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady.“.\nc) Na tieto ustanovenia nadväzuje prechodné ustanovenie v § 33 zákona o súdnej rade\n„(1) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 26 ods. 2 v znení účinnom predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia člena súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie člena súdnej\nrady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona. (2) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona\nplynie lehota podľa § 4b ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nfunkcia predsedu súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie predsedu súdnej rady, zanikne deň nasledujúci\npo dni účinnosti tohto zákona.“.\nd) Podľa § 4b ods. 3 písm. a) zákona o súdnej rade „Súdna rada môže predsedu súdnej rady\nodvolať, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo\ndobrá povesť súdnictva.“. Novelou bol takto doplnený nový dôvod na odvolanie predsedu súdnej\nrady.\ne) Podľa § 43 ods. 3 zákona o súdoch „Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho\nsúdu ani do funkcie podpredsedu najvyššieho súdu, alebo ak má podpredseda najvyššieho súdu\nv čase, keď zastupuje predsedu najvyššieho súdu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu,\nneodkladné úlohy predsedu najvyššieho súdu vykonáva vekom najstarší sudca najvyššieho súdu.“.\nÚčelom navrhovanej právnej úpravy bolo zabezpečiť riadne fungovanie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, a to v situáciách, ktoré doterajšia právna úprava nepredvídala, resp. ktoré\nso sebou aplikačná prax počas existencie najvyššieho súdu dovtedy nepriniesla.\n4. Navrhovatelia na začiatku svojej argumentácie citujú časť dôvodovej správy, podľa ,,ktorej\nje cieľom návrhu zákona prijatie (i) niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a (ii) niektorých opatrení v justícii. V prípade\nmimoriadnych opatrení v justícii, sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady\nSlovenskej republiky najmä s ohľadom na aktuálne vzdanie sa funkcie piatich jej členov\na na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho\nriadenia a správy.“.\n5. Dôvodová správa podľa navrhovateľov neuvádza žiadnu relevantnú argumentáciu, rovnako ako\nneuvádza žiadnu súvislosť šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19\ns nevyhnutnou potrebou novelizácie ustanovení dotýkajúcich sa personálneho obsadenia súdnej\nrady a najvyššieho súdu.\n6. Mimoriadna okolnosť, ktorú predpokladá § 89 zákona o rokovacom poriadku, musí spĺňať\nkritériá určitej kvality, čo podľa navrhovateľov znamená, že za ňu možno označiť len také udalosti,\nktoré nie sú bežné a vymykajú sa štandardným a predvídateľným dejom v spoločnosti bez ohľadu\nna to, či sú takéto udalosti následkom konania človeka alebo prírody.\n7. Predkladateľ zákona má zákonnú povinnosť návrh na začatie skráteného konania riadne\nodôvodniť, na ktorú však v danom prípade úplne rezignoval, čo vyvoláva legitímne podozrenie\nz účelovosti takéhoto postupu navrhovateľa zákona ‒ vlády v snahe presadiť zmeny v zákonoch\n3\n\nvzťahujúcich sa na personálne obsadenie justičných orgánov bez ich podrobenia dôslednej verejnej\na parlamentnej diskusii pred schválením.\n8. Samotná skutočnosť, že u piatich členov súdnej rady došlo ku vzdaniu sa funkcie, ani skutočnosť,\nže najvyšší súd nebol v čase prijímania zákona obsadený predsedom ani podpredsedom,\nnie sú takými mimoriadnymi okolnosťami, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu\nzákladných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo k hrozbe vzniku značných\nhospodárskych škôd štátu. Naopak, ide o bežné situácie, ktoré možno predvídať.\n9. Činnosť súdnej rady, ako aj zabezpečenie vedenia najvyššieho súdu v prípadoch vzniku\npersonálnych zmien boli legislatívne upravené, aj keď, ako navrhovatelia dodávajú, nie ideálne,\na preto neexistuje legitímny cieľ odôvodňujúci prijatie novej zákonnej úpravy v skrátenom\nlegislatívnom konaní v dôsledku šírenia COVID-19, ktoré s riadnym fungovaním týchto inštitúcií\nnijako nesúvisí.\n10. Navrhovatelia tiež zdôraznili, že ku vzniku situácie, ktorá mala byť dôvodom na prijatie zákona\nv skrátenom legislatívnom konaní, prispela aktívne samotná vláda Slovenskej republiky,\nresp. ministerka spravodlivosti, ktorá dotknutým členom súdnej rady oznámila, že nemajú dôveru\nvlády a národnej rady, a vyzvala ich, aby sa preto ďalších zasadnutí súdnej rady nezúčastňovali.\n11. Navrhovatelia považujú novelizáciu § 4b ods. 3 písm. a) zákona o súdnej rade za účelovú.\nTakáto vágna a neurčitá právna úprava možnosti odvolania najvyššieho predstaviteľa sudcovskej\nsamosprávy predstavuje pri jej voľnom extenzívnom výklade zneužiteľný prostriedok pri procese\nodvolávania predsedu súdnej rady. Cieľom predmetného ustanovenia je práve vytvorenie\nlegislatívnej možnosti pre elimináciu konkrétnej osoby z pozície predsedu súdnej rady. Takýto cieľ\nvšak nesmie byť v právnom štáte považovaný za legálny a legitímny predpoklad splnenia\npodmienok pre možnosť schválenia zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Snahou bolo vyhnúť\nsa v procese prijímania zákonov riadnej odbornej, verejnej aj politickej diskusii. Svojvôľa\nzákonodarcu pri nerešpektovaní pravidiel legislatívneho procesu pri schvaľovaní zákona musí\nvyústiť do rozporu takéhoto zákona s ústavou.\n12. Každý poslanec národnej rady je pri výkone poslaneckého mandátu povinný rešpektovať čl. 2\nods. 2 ústavy, ktorý mu ukladá povinnosť realizovať výkon poslaneckého mandátu v rámci\nlegislatívneho procesu iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z hľadiska princípov\nparlamentnej demokracie na ustanovenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 úzko nadväzuje aj čl. 31 ústavy,\nktorý v demokratickej spoločnosti chráni slobodnú politickú súťaž. Jej integrálnou súčasťou\nje aj právna úprava legislatívneho procesu, ktorá zabezpečuje, aby boli zákony pred ich schválením\npredmetom verejnej, odbornej a politickej diskusie celého politického spektra vrátane opozície.\nSkrátené legislatívne konanie obmedzuje parlamentnú rozpravu, čím zužuje diskusiu o návrhu\nzákona a opozícii odníma možnosť takýto návrh kritizovať. Je preto potrebné dôsledne trvať\nna výnimočnosti inštitútu skráteného legislatívneho konania iba pri dôslednom splnení zákonných\npodmienok, v opačnom prípade vzniká hrozba porušenia zásad demokratického štátu obmedzením\nvýkonu kontrolnej funkcie opozície nad vládnou väčšinou.\n\n4\n\n13. Na podporu svojich tvrdení navrhovatelia rozsiahlo argumentovali okrem iného aj judikatúrou\nústavného súdu (PL. ÚS 29/05) a Ústavného súdu Českej republiky (Pl. ÚS 53/10, Pl. ÚS 77/06,\nPl. ÚS 5/02).\n14. Navrhovatelia preto uzavreli, že dotknuté zákonné ustanovenia sú „v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2 a čl. 31 Ústavy SR z dôvodu nerešpektovania zákazu svojvôle v zákonodarnom procese,\npre rozpor procedúry prijatia zmien zákonov s ústavnými zásadami demokratického právneho štátu\na z dôvodu neumožnenia riadnej parlamentnej rozpravy ako predpokladu slobodnej súťaže\npolitických síl v demokratickej spoločnosti“. Na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd\nrozhodol, že napadnutá právna úprava nie je v súlade s príslušnými ústavnými článkami.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka\na ďalší priebeh konania\nII.1. Vyjadrenia národnej rady a vlády:\n15. Národná rada a vláda vo svojich vyjadreniach k veci obsahovo zhodne zdôrazňovali\npreviazanosť medzi parlamentnou procedúrou a obsahom zákona. Vo všeobecnosti sa procedurálna\nchyba nemusí preniesť do obsahu právneho predpisu. Namietané vady musia mať istú intenzitu.\nNárodná rada vo vyjadrení vysvetlila, že okamžité zmeny v justícii boli nevyhnutné v záujme\nochrany základného práva na súdnu ochranu. V pléne národnej rady ministerka spravodlivosti\ntaktiež argumentovala prístupom k spravodlivosti. Vláda poukázala na konštantnú judikatúru\nústavného súdu, v ktorej ústavný súd deklaruje svoje sebaobmedzenie vo vzťahu k prieskumu\nparlamentných procedúr.\nII.2. Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a rokovanie o vládnom\nnávrhu o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii:\n16. Riadny prieskum veci vyžaduje, aby sa ústavný súd oboznámil s priebehom namietaných\nzložiek legislatívneho procesu. Vláda uznesením č. 159 z 24. marca 2020 na svojej 3. schôdzi\nv období nastupujúcej pandémie schválila návrh ministerky spravodlivosti na skrátené legislatívne\nkonanie. V predkladacej správe sa uvádza, že v neposlednom rade sa návrhom zákona navrhuje\nprijatie účinných opatrení, ktorými sa zabezpečí riadny chod súdnej rady a najvyššieho súdu. Podľa\n§ 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa navrhuje, aby vzhľadom na to, že môže dôjsť\nk ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd – najmä života a zdravia, schválila vládny návrh\nzákona v skrátenom legislatívnom konaní.\n17. Rozprava k návrhu zákona trvala dva dni (24. a 25. marca 2020). Najprv sa konala rozprava\no samotnom skrátenom legislatívnom konaní (tlač 28/VIII. volebné obdobie). Tu je potrebné uviesť,\nže na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde vyhlasuje legislatívnu núdzu predseda Poslaneckej\nsnemovne, sa podľa našej právnej úpravy o skrátenom legislatívnom konaní uznáša národná rada.\nPoslanci už v tejto fáze môžu vznášať argumenty proti režimu skráteného legislatívneho konania.\nMinisterka spravodlivosti objasnila osobitne naliehavosť, resp. jej slovami „neštandardnosť“\nsituácie spôsobenej pandémiou a nevyhnutnosť prijať predpisy týkajúce sa elektronickej\n5\n\nkomunikácie a lehôt v súdnom konaní. Zároveň osobitne objasnila situáciu v súdnej rade\na na najvyššom súde. Uviedla, že vo všeobecnosti nepodporuje skrátené legislatívne konanie.\nV rozprave poslanec Ondrej Dostál upozornil, že skrátené legislatívne konanie neznamená nutne\nskrátenú diskusiu, a povzbudil dôkladnú diskusiu o veci. Poslanec Boris Susko hovoril o zneužití\nsituácie na zmeny v súdnej rade a potrebu stanoviska odbornej verejnosti.\n18. Za skrátené legislatívne konanie hlasovalo 88 poslancov zo 129 prítomných, proti bolo\n5 poslancov a 35 poslancov sa zdržalo hlasovania.\n19. V rozprave k samotnému návrhu zákona (tlač 29) poslanec Boris Susko zopakoval vhodnosť\nvyjadrenia sa odbornej verejnosti a medzirezortného pripomienkového konania. K vecnej stránke\nnávrhu zákona sa nevyjadril. Navrhol pozmeňujúci návrh na vypustenie novelizačných článkov\ntýkajúcich sa súdnej rady a najvyššieho súdu.\n20. Rozprava (prepis na 35 stranách) sa týkala v podstate výlučne zákona o elektronických\nkomunikáciách. Pozmeňovacie návrhy neboli prijaté. V treťom čítaní sa do rozpravy nikto\nneprihlásil. Za návrh zákona hlasovalo 91 poslancov zo 136 prítomných, proti bolo 43 poslancov\na 4 poslanci sa zdržali hlasovania.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n21. Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom (čl. 1 ods. 1 ústavy). Tieto dva\nprincípy sa zvlášť prelínajú v zákonodarnom procese. Volení poslanci (demokracia) prerokúvajú,\ndiskutujú a hlasujú (demokracia) v ústavou a zákonom stanovenom procese (právny štát)\no návrhoch právnych noriem, ktoré sa stanú zákonmi (právny štát). Zákony tak prerokúva a prijíma\nv ústave a v rokovacom poriadku stanovenom procese národná rada (čl. 86 písm. a) v spojení\ns čl. 72 ústavy). Ústavný text obsahuje základné normy, ktoré upravujú proces prijímania zákonov,\npričom okrem noriem, ktoré priamo upravujú prijímanie zákonov, sú nimi aj normy upravujúce\npluralitnú diskusiu a tvorbu vôle poslancov.\n22. Ústavný súd vzhľadom na prelínanie demokracie a právneho štátu konštantne pristupuje\nk prieskumu legislatívneho procesu v modalite sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 48/03,\nPL. ÚS 23/05, PL. ÚS 4/2018, PL. ÚS 26/2019, body 53 a 54, PL. ÚS 25/2020 a PL. ÚS 2/2020).\n23. Ústavný súd podotýka, že prieskum ústavnosti legislatívneho procesu má špecifiká, ktoré\nho odlišujú od prieskumu súladu právnych predpisov ako takých. Nejde totiž o prieskum obsahu\nprávnej normy, ale o prieskum procedúry, kde môžu zohrávať značnú rolu aj skutkové okolnosti\npri prijímaní. Taktiež účinky derogačného nálezu môžu byť odlišné.\n24. Navrhovatelia tvrdia, že národná rada tým, že prijala napadnuté normy v skrátenom\nlegislatívnom konaní, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky, porušila ústavný princíp\nprávneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), princíp legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) a princíp ochrany slobodnej\nsúťaže politických síl v demokratickej spoločnosti (čl. 31 ústavy). Zúženie zákonných štandardov\nna prerokovanie zákona znamená podľa navrhovateľov porušenie princípu ochrany slobodnej\nsúťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Z týchto dôvodov sú napadnuté ustanovenia\nnesúladné s ústavou.\n6\n\n25. Ústavný súd musí v prvom rade ustáliť, či pri prijímaní napadnutého zákona boli dodržané\nzákladné explicitne stanovené kritériá platnosti zákona. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý\nzákon bol prijatý požadovanou väčšinou z požadovaného kvóra poslancov (čl. 84 ods. 1 a 2, čl. 87\nods. 1 ústavy), bol riadne podpísaný a publikovaný.\n26. Možno upresniť, že ústavný súd už v uznesení o nevyhovení návrhu na pozastavenie účinnosti\nzhodne uviedol (PL. ÚS 13/2020-103, bod 44), že ,,ak by mal byť dôvodom na pozastavenie\núčinnosti právnej normy samotný fakt, že legislatívne konanie prebehlo v rozpore s ústavou, potom\nby ústavný súd mohol k takému rozhodnutiu pristúpiť len v celkom výnimočných prípadoch, najmä\nak by už na prvý pohľad neboli splnené podmienky pre prijatie dotknutej právnej normy (čl. 84\nods. 1 ústavy, resp. čl. 87 ods. 1 ústavy). Dôvodom na pozastavenie účinnosti zákona by v takom\nprípade bol vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v zásadnom porušení princípov právneho\nštátu aplikáciou zjavne neústavne prijatej právnej normy (čl. 1 ods. 1 ústavy). O takúto situáciu\nvšak v danom prípade nešlo ani podľa samotných navrhovateľov.“.\n27. Ústavný súd ďalej preskúmal napadnuté ustanovenia z hľadiska argumentácie navrhovateľov,\nktorí namietajú, zvlášť prostredníctvom návrhu na nesúlad s čl. 31 ústavy, skutočnosť, že o návrhu\nneprebehla dostatočná diskusia v parlamente (bod 12).\n28. Ústavný súd musí najprv uviesť, že parlamentná diskusia a ústavná požiadavka, aby zákony\nvyjadrovali vôľu poslancov, sú navzájom previazané. Obmedzenie diskusie ovplyvňuje tvorbu vôle\nposlancov. V opačnom smere nepredloženie návrhov riadnym spôsobom alebo obdobné procesné\nnedostatky vylučujú, resp. obmedzujú diskusiu o týchto návrhoch. Zásahy do diskusie a tvorby vôle\nposlancov môžu znamenať porušenie ústavných článkov, ktoré ich chránia [čl. 31, čl. 73 ods. 2\nv spojení s čl. 78 ods. 2, čl. 83 ods. 3 a 4, čl. 84 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 86 písm. a) a čl. 87 ods. 1\nústavy], prípadne by (i) porušením ustanovenia zákona o rokovacom poriadku (ii) s určitou, vyššou\nintenzitou mohlo dôjsť (iii) k porušeniu označených, prípadne iných relevantných ústavných\nčlánkov. S tým súvisí požiadavka, že navrhovatelia musia označiť konkrétne ustanovenie ústavy,\nktoré malo byť zasiahnuté, a zdôvodniť, z akých dôvodov, prípadne na základe akej intenzity\nzásahu malo dôjsť k nesúladu s týmto ustanovením. Možno súhlasiť s navrhovateľmi,\nže ustanovenie § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku upravujúce podmienky skráteného legislatívneho\nkonania má súvis s ústavnou ochranou parlamentnej diskusie, ktorá je okrem iného chránená\nnamietaným čl. 31 ústavy.\n29. Diskusia je jedným zo zmyslov parlamentnej procedúry (keďže práve pri nej je poslanec takmer\núplne slobodný vo vyjadrovaní svojich názorov, porov. čl. 78 ods. 2, resp. ods. 2 druhú vetu\nústavy). Preto by porušenie zákona o rokovacom poriadku mohlo dosiahnuť ústavnú intenzitu\nnapríklad vtedy, ak by bola hrubo alebo úplne obmedzená rozprava, možnosť poslancov, zvlášť\nmenšinových, verejne zaujať stanovisko a vyjadriť sa k návrhu zákona alebo by v celej procedúre\nbolo množstvo nedostatkov, ktoré by vo výsledku mali rovnaký efekt. Ustanovenie čl. 31 ústavy,\nktoré je referenčnou normou v prerokúvanej veci, prikazuje vo zvýšenej miere chrániť slobodnú\nsúťaž politických síl. Ide o reakciu na dobu neslobody. O to dôkladnejšie musí ústavný súd chrániť\nparlamentnú diskusiu (porov. PL. ÚS 17/2014, II. ÚS 146/2016).\n\n7\n\n30. Ochranu diskusie a tvorby vôle poslancov možno odvodiť tiež z ústavných pojmov „rokovať“\na „uznášať sa“ v čl. 86 písm. a) a h) ústavy v spojení s ústavou zaručenou indemnitou poslancov\nza výroky v národnej rade a jej orgáne (čl. 78 ods. 2). Takisto úprava verejnosti priebehu schôdzí\nnárodnej rady (čl. 83 ods. 3 a 4 ústavy) má zmysel vtedy, ak ústava predpokladá, že tieto schôdze\nbudú mať určitý verejnosťou vnímateľný obsah, teda že na nich budú odznievať určité informácie\nči stanoviská jednotlivých poslancov z jednotlivých politických smerov. Podobne ochranu diskusie\nposlancov možno vyvodiť aj z čl. 73 ods. 2 ústavy, podľa ktorého poslanci vykonávajú svoj mandát\npodľa svojho svedomia a presvedčenia.\n31. Tvorba väčšinového rozhodovania v demokratickom štáte môže byť založená len na vzájomnej\ndiskusii poslancov, teda na vzájomnej výmene stanovísk k určitej otázke, na základe ktorej možno\ndospieť k záveru, či a do akej miery je určitý návrh akceptovateľný pre väčšinu, prípadne aké\nzmeny alebo doplnenia je potrebné urobiť, aby bol pre väčšinu akceptovateľný. Ak poslanec nesmie\nprijímať pri výkone svojej funkcie príkazy, potom nie je možné akceptovať, aby o tom, či bude\nurčitý návrh prijatý, bolo rozhodnuté bez toho, aby bola poslancom daná možnosť takúto diskusiu\na výmenu názorov v národnej rade viesť. Ochrana (skupiny) menšiny poslancov tiež nepriamo\nvyplýva aj z čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy, z návrhového oprávnenia na konanie o súlade a konanie\no výklad ústavných zákonov. Aj zo zakotvenia takejto ochrany možno predpokladať, že ústava\npočíta s tým, že jedna pätina poslancov (ktorá je vždy menšinou z hľadiska úpravy čl. 84 ústavy)\nmá pri výkone svojich mandátov určité ústavné záruky, ktorých porušenie môže pred ústavným\nsúdom namietať. Tieto ústavné záruky však nemôžu narušiť samotný princíp väčšinového\nrozhodovania, keďže ho ústava v čl. 84 výslovne predpokladá. Naopak, takouto ústavnou zárukou\nje právo poslancov rokovať o určitej otázke, teda vyjadrovať k nej názory na schôdzi národnej rady\nalebo jej orgánu.\n32. Ak teda ústava v citovaných ustanoveniach ustanovuje, že národná rada má rokovať o návrhoch\nzákonov, znamená to, že návrh zákona bude predložený národnej rade a poslancom bude vytvorená\nriadna možnosť oboznámiť sa s ním, predniesť k návrhu svoje stanovisko, vyjadriť svoje výhrady,\nprípadne navrhnúť jeho zmeny či doplnenie, ale tiež možnosť oboznámiť sa s takýmito\nnavrhovanými zmenami či doplneniami ešte pred hlasovaním, a to všetko tak, aby každý poslanec\nmohol hlasovať o týchto návrhoch podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia.\nPredovšetkým v tomto rozsahu možno zákonodarný proces považovať za ústavne chránený\nprostredníctvom čl. 73 ods. 2 v spojení s čl. 78 ods. 2, čl. 83 ods. 3 a 4 a čl. 86 písm. a). Ústavný\nsúd zisťuje, či neboli v rámci skráteného legislatívneho konania v určitej intenzite porušené tieto\nústavné normy.\n33. Ochranu diskusie a tvorby vôle poslancov ako ústavných hodnôt pri legislatívnom procese\nreflektuje aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (porov. Zámečníková, M. Vady\nzákonodárného procesu a zákonů v České republice, Německu a Rakousku. Vydání první. Praha :\nLeges, 2018. 184 stran. Teoretik. ISBN 978-80-7502-315-5). Rakúsky ústavný súd\n(Verfassungsgerichtshof, nález zo 16. 3. 2001, G 150/00, VfSlg 16151/2001,\nECLI:AT:VFGH:2001:G150.2000) aplikuje ako kritérium pre posúdenie ústavnosti legislatívneho\nprocesu tiež rokovací poriadok, ktorý je prijímaný vyššou, dvojtretinovou väčšinou poslancov.\nKonkrétne zohľadňuje tie ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť, že uznesenie o zákone vyjadruje\nskutočný názor väčšiny parlamentu v ďalej naznačenom zmysle. V rakúskej národnej rade došlo\n8\n\nk situácii, že sa hlasovalo o pozmeňovacích návrhoch, ktoré neboli predložené, a naopak,\nnehlasovalo sa o predložených návrhoch (Rakúsky ústavný súd chráni ústavnosť legislatívneho\nprocesu metodicky tak, že považuje rokovací poriadok za ústavne chránený, okrem poriadkových\nustanovení, ktoré nemajú ústavnú relevanciu – Ordnungsvorschriften, tiež G 211/03,\nVfSlg 17173/2003). Na základe uvedených východísk ústavný súd považoval takýto zákon\nza protiústavný. Podobne Spolkový ústavný súd Nemecka rozhodol (BvL 4/11, 2 BvL 5/11,\n2 BvL 4/13 – BverfGE 150, 204; 2 BvL 1/09 – BverfGE 150, 345), že niektoré ustanovenia\nupravujúce dane boli protiústavné pre vady legislatívneho procesu, pretože dohodovací výbor\nprekročil svoje kompetencie tým, že do návrhov zákona zaviedol obsahové prvky, ktoré neboli\nsúčasťou parlamentnej debaty. Išlo však o porušenie ústavy (čl. 20 ods. 2 Základného zákona,\ndemokratický princíp, čl. 38 ods. 1 druhá veta – voľný mandát, čl. 42 ods. 1 prvá veta – verejnosť\nparlamentnej debaty, čl. 76 ods. 1 – právo zákonodarnej iniciatívy), pretože všetci členovia\nparlamentu musia byť informovaní o prípadných pozmeňovacích návrhoch a vyjadreniach v rámci\nlegislatívneho návrhu ešte pred schválením príslušných ustanovení. Všetci členovia parlamentu\nmusia mať možnosť o týchto diskutovať, uvádzať svoje názory, ponúkať alternatívne riešenia\na hľadať pre tieto alternatívy parlamentnú väčšinu.\n34. Z hľadiska ústavných štandardov chrániacich diskusiu a vôľu poslancov v predmetnej veci\nústavný súd konštatuje, že poslanci mali riadnu vedomosť, o akej právnej norme rokujú a hlasujú.\nVyplýva to z priebehu diskusie v pléne národnej rady a z rozsahu a zložitosti prerokúvanej\na prijímanej normy. Napadnuté normy boli riadne predložené, navyše sú textovo stručné, bez\npochybností o ich obsahu a zmysle [bod 3 písm. a) až e)] a pri ich prerokúvaní nedochádzalo\nk zložitým hlasovaniam o pozmeňovacích alebo doplňujúcich ustanoveniach.\n35. V rozprave sa poslanci sústredili hlavne na zákon o elektronických komunikáciách. Z priebehu\nrozpravy v národnej rade (body 16 až 20) vyplýva, že poslanci neboli žiadnym spôsobom ukrátení\no možnosť diskutovať o napadnutých normách. Mali možnosť vyjadriť svoj názor, prípadne podať\npozmeňovacie návrhy, čo aj využili. Poslanci sa napokon vyjadrovali len ku kombinácii\nlegislatívnej procedúry a výsledku, teda ku skutočnosti, že normy majú príliš náhle riešiť justičné\notázky a nevyjadrovali sa k ich vecnej (obsahovej) stránke (body 16 až 20). Nemohlo tak dôjsť\nk porušeniu namietaného čl. 31 ústavy a sprostredkovane ani ostatných referenčných noriem.\n36. Ústavný súd posudzuje skrátené legislatívne konanie v súvislosti s ochranou diskusie a vôle\nposlancov, a nie izolovane.\n37. Jedným z hlavných argumentov proti skrátenému legislatívnemu konaniu bol názor (bod 9),\nže napadnuté ustanovenia týkajúce sa súdnej rady a najvyššieho súdu boli zaradené do zákona\ntýkajúceho sa pandémie, aby sa tak dostali do rámca nespochybniteľného skráteného konania.\nK tomu je potrebnú uviesť, že priamo názov zákona č. 62/2020 Z. z. obsahuje pojem „justícia“,\nktorý tak oddeľuje justičnú časť zákona od časti pandemickej. Aj skrátené legislatívne konanie bolo\ntakto osobitne odôvodnené (porov. bod 7), a to nutnosťou zabezpečiť právo na prístup k súdu.\nZákon sa tak týkal mimoriadnych okolností, na jednej strane pandemických a na druhej justičných,\na tieto zložky boli previazané len spoločenskou atmosférou, ďalej tým, že sa nachádzali v rámci\njedného zákona, avšak so samostatnými dôvodmi skráteného legislatívneho konania.\n\n9\n\n38. Ústavný súd preto konštatuje, že prijatím napadnutých zákonných ustanovení nedošlo\nk nesúladu s označenými referenčnými normami ústavy a ústavný súd nezaznamenal ani nesúlad\nso špecifickými ústavnými normami upravujúcimi legislatívny proces. Z týchto dôvodov návrhu\nnavrhovateľov nevyhovel, tak ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.\n39. Ústavný súd napokon dodáva, že podľa navrhovateľov (bod 11) obsahuje napadnuté\nustanovenie § 4b ods. 3 písm. a) zákona o súdnej rade po novele („Súdna rada môže predsedu\nsúdnej rady odvolať, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť\nsúdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.“) vágnu a neurčitú právnu úpravu možnosti odvolania\npredsedu súdnej rady. Podľa nich táto úprava predstavuje pri jej voľnom extenzívnom výklade\nmimoriadne nebezpečný a zneužiteľný prostriedok pri procese jeho odvolávania. Navrhovatelia\nvšak nenavrhli nesúlad napríklad s čl. 141a ods. 2 ústavy („Predsedu a podpredsedu Súdnej rady\nSlovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov.“), a preto\nsa ústavný súd napadnutým ustanovením § 4b ods. 3 písm. a) zákona o súdnej rade hmotnoprávne\nnezaoberal. Ústavný súd vnímal tieto argumenty len ako podporu názoru, že takéto normy\nsú dôsledkom nadužívania skráteného legislatívneho konania. Ústavnosť samotného procesu prijatia\npredmetných noriem, tak ako je už uvedené, ústavný súd odobril.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n10", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "osobné údaje-ochrana osobných údajov", "konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu zdravia", "Národná rada Slovenskej republiky", "poslanec, poslanecký mandát", "demokratický štát", "rokovací poriadok", "právny predpis-platnosť", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "parlamentarizmus", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarca", "legalita", "právny štát"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:690335f2-de3b-4e19-8b58-aca70bb929b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c51db68-a6e6-4154-bd3b-b35a9661c44d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2013", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2013 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c51db68-a6e6-4154-bd3b-b35a9661c44d"}, {"guid": "ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312"}, {"guid": "ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 48/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5"}], "citovane_v": []}