{"guid": "ussr:976ae77f-7a54-47be-82b5-58e78316aa31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.6.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2022 z 30. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. PL. ÚS 6/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.6.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/976ae77f-7a54-47be-82b5-58e78316aa31", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.6.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.6.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.6.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 6/2022-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca)\na sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nadvokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304 604,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade čl. 8 v časti slovného spojenia\n,,spôsobom ustanoveným“ a ustanovení § 61 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 453/2021 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 18. januára 2022 doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade čl. 8 v časti\nslovného spojenia ,,spôsobom ustanoveným“ a ustanovení § 61 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 55/2017 Z. z.\no štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o štátnej službe“)\nv znení zákona č. 453/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, s čl. 1 ods. 1 a 30 ods. 4 ústavy.\n\n2. V rámci predbežného prerokovania návrhu ústavný súd musel v prvom rade ustáliť predmet\nkonania v § 61 ods. 5 a 6 zákona o štátnej službe, pretože navrhovatelia namietali nesúlad\noznačených ustanovení v znení novely zákona o štátnej službe zákonom č. 453/2021 Z. z. (ďalej aj\n„novela“), ktorá nadobudla účinnosť 2. decembra 2021 (návrh navrhovateľov na rozhodnutie:\n„Zákon č. 453/2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, v časti článku 8 a § 61 ods. 5, ods. 6, ods. 7, nie je v súlade s čl. 1\nods. 1, čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“). Ešte pred doručením návrhu ústavnému súdu\n(18. januára 2022) bola však prijatá ďalšia novela zákona o štátnej službe, zákon č. 485/2021 Z. z.,\nktorý nadobudol účinnosť 31. decembra 2021. Táto novela (zákon č. 485/2021 Z. z.) upresnila\nodseky 5 a 6 a doplnila § 61 ods. 6 zákona o štátnej službe o novú normu: ,,Generálny tajomník\nmôže na návrh štatutárneho orgánu podľa § 7 ods. 7 druhej vety odvolať do 10 dní odo dňa\ndoručenia písomného návrhu aj bez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi\nštatutárny orgán podľa § 7 ods. 7 druhej vety.“ Ústavný súd, viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu\nna začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde), preto nepovažuje za predmet konania zmeny\nnapadnutých ustanovení prijaté novelou, zákonom č. 485/2021 Z. z. V takto určenom rozsahu\npotom ústavný súd predbežne prerokoval návrh na začatie konania a prijal ho na ďalšie konanie\n(časť II tohto uznesenia).\n3. Podstatou veci je posúdenie ústavnej súladnosti spôsobu odvolávania vedúcich zamestnancov\nv štátnej službe zavedeného novelou zákona o štátnej službe ‒ zákonom č. 453/2021 Z. z.,\nkonkrétne, či kompetencia generálneho tajomníka služobného úradu odvolať z funkcie vedúceho\nzamestnanca je v súlade so základným právom na rovnosť prístupu k verejným funkciám podľa\nčl. 30 ods. 4 ústavy a s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity podľa čl. 1 ods. 1 ústavy.\n4. Zákon o štátnej službe č. 55/2017 Z. z. upravuje odvolávanie vedúcich zamestnancov v § 61.\nV čase pred citovanou novelou (zákon č. 453/2021 Z. z.) zákon o štátnej službe ako dôvod\nodvolania vedúceho zamestnanca generálnym tajomníkom ustanovoval (i) stratu bezúhonnosti,\n(ii) dosiahnutie len uspokojivých, alebo dokonca neuspokojivých výsledkov podľa služobného\nhodnotenia a (iii) zdravotné dôvody.\n5. Novela zákona o štátnej službe, ktorá obsahuje návrhom napadnuté ustanovenia, pridala k týmto\ndôvodom novú kompetenciu (i) generálneho tajomníka, ktorý nie je štatutárnym orgánom, odvolať\nvedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu, a to so súhlasom štatutárneho orgánu,\na (ii) kompetenciu generálneho tajomníka, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, odvolať\nbez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi.\n6. Spolu s týmto doplnením bol novelou zmenený čl. 8 zákona o štátnej službe upravujúci princíp\nstability štátnej správy. Časť definície princípu stability týkajúca sa odvolávania vedúcich štátnych\nzamestnancov bola zmenená tak, že vedúci zamestnanci môžu byť odvolávaní nielen z dôvodov\nustanovených zákonom, ale spôsobom ustanoveným zákonom.\n7. Navrhovatelia argumentujú, že zákon zasahuje do stability štátnej služby a štátnu službu\npolitizuje, pretože odvolanie je možné aj bez uvedenia dôvodu, resp. bez racionálneho\na objektívneho dôvodu. Nová právna úprava tak znamená stratu odbornosti, nezávislosti a zásah\ndo právnej istoty osôb v služobnom pomere. Rozhodnutia generálneho tajomníka budú z povahy\nveci nepreskúmateľné. Navrhovatelia tiež odkazujú na veto prezidentky, ktoré bolo rovnako\nodôvodnené zásahom do princípu stability štátnej služby.\n2\n\n8. Navrhovatelia uvádzajú, že dôvodová správa žiadnym spôsobom nevysvetľuje, prečo\nje posilnenie právomoci generálneho tajomníka služobného úradu potrebné, a ani nevysvetľuje,\naký pozitívny cieľ sa má novou právnou úpravou dosiahnuť. Úprava sa podľa navrhovateľov týka\nširokého spektra vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej línii generálneho tajomníka služobného\núradu.\n9. Napadnutá právna úprava neobsahuje prechodné ustanovenie. Účinnosť nadobudla dňom\nvyhlásenia (2. decembra 2021) a vzťahuje sa aj na vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávali túto\nfunkciu aj pred nadobudnutím účinnosti schválenej právnej úpravy a ktorí podľa doterajšej úpravy\nmohli byť odvolaní len na základe zákonom ustanoveného dôvodu. Porušuje tak podľa\nnavrhovateľov aj zákaz retroaktivity ako jeden z nosných princípov právneho štátu.\n10. Právna úprava podľa navrhovateľov ďalej ohrozuje princíp profesionality štátnej správy,\npretože v zmysle čl. 6 zákona o štátnej službe sa princíp profesionality uplatňuje najmä dlhodobým\nprofesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca a podporou kariérneho rastu. Pokiaľ štátny\nzamestnanec, ktorý sa dlhodobo (aj z prostriedkov štátneho rozpočtu) rozvíjal a vypracoval\nsa do vedúcej funkcie, môže byť kedykoľvek a bezdôvodne odvolaný, princíp profesionality sa tým\nznehodnocuje, a tým vzniká ujma jednak odvolanému funkcionárovi, aj spoločnosti\nvo všeobecnosti.\n11. Navrhovatelia na podporu svojej argumentácie odkazujú na nález ústavného súdu č. k.\nI. ÚS 540/2021, podľa ktorého rozhodnutie ministra dopravy o odvolaní z funkcie zástupcu\nriaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava predstavuje autoritatívne rozhodnutie, ktoré vydáva\nako orgán s mocenskou autoritou v oblasti verejnej správy, pričom takéto rozhodnutie nemôže byť\nodôvodnené len všeobecným poukazom na „dôležitý záujem štátu“ bez toho, aby bol tento\nkonkretizovaný.\n12. Na základe uvedenej argumentácie navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol,\nže napadnutá právna úprava nie je v súlade s označenými referenčnými normami, a zároveň žiadajú\npozastavenie jej účinnosti.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) a § 56\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nna neverejnom zasadnutí pléna návrh na začatie konania predbežne prerokoval. Účelom\npredbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie\nkonanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy [rovnako § 74\npísm. a) zákona o ústavnom súde]. Z prílohy č. 1 k návrhu, v zmysle ktorej navrhovatelia podpísali\n\n3\n\nsamotný návrh, vyplýva, že návrh na začatie konania podalo 30 poslancov národnej rady.\nPodmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy, aby návrh podala najmenej pätina poslancov národnej rady,\ntým bola splnená. Zároveň je skupina poslancov riadne zastúpená právnym zástupcom.\n15. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, skupina poslancov\nv súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania,\nproti ktorému návrh smeruje, označila národnú radu, ktorá napadnuté zákonné ustanovenia prijala.\nV návrhu je ako vedľajší účastník konania označená aj vláda, zastúpená Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky.\n16. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia v návrhu označili jednotlivé\nustanovenia právnych predpisov, ktorých nesúlad namietali, prostredníctvom novely, ktorá\nich inkorporovala do právneho poriadku, čo ústavný súd akceptuje, a uviedli dôvody, ktoré\nich viedli k pochybnostiam o ich súlade s označenými článkami ústavy.\n17. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto návrh na začatie konania v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde\nprijal na ďalšie konanie v celom rozsahu (bod 1 výroku, bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia).\nIII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutých predpisov\nIII.1. Všeobecne k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení:\n18. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo ak hrozí iný vážny nenapraviteľný následok\n(rovnako § 78 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd tak môže v zmysle § 78 zákona o ústavnom\nsúde urobiť aj bez návrhu.\n19. Ústavný súd pripomína, že pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom do právomoci\nzákonodarného orgánu, preto k nemu pristupuje obozretne, najmä ak je ohrozenie základných práv\na slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku dostatočne\nkonkretizovaná, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že tieto následky možno považovať\nza preukázané, a teda opodstatnené, a to najmä povahou právneho predpisu alebo jeho časti\nči jednotlivého ustanovenia, ktorý bol napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov (m. m.\nPL. ÚS 10/2014). Ústavný súd k tomu dodáva, že uvedené ohrozenie, resp. hrozba by mali byť\nbezprostredné.\n20. Ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho\npredpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia bude zúžený chránený rozsah jednotlivých základných\npráv a slobôd alebo bude výkon týchto práv a slobôd obmedzovaný (sťažovaný) neprimeranými\npodmienkami či prekážkami.\n\n4\n\n21. Ústavný súd musí pri úvahách o ohrození základných práv a slobôd vziať taktiež do úvahy\n(a) štandard práv (právnu pozíciu) jednotlivcov z obdobia pred napadnutou právnou úpravou,\n(b) rozsah, v akom bol daný štandard zmenený novou právnou úpravou, a (c) k čomu smeruje návrh\nna pozastavenie účinnosti a návrh meritórneho rozhodnutia. Ďalej je dôležité prihliadať\nna (d) reverzibilnosť právnej pozície jednotlivcov [(ne)napraviteľnosť záťaží spôsobených\nnapadnutou právnou úpravou] a, prirodzene, aj na (e) charakter základného práva, o ohrozenie\nktorého ide (porovnaj uznesenie o prijatí č. k. PL. ÚS 24/2019).\n22. Navrhovatelia odôvodňujú návrh na pozastavenie hrozbou politizácie štátnej správy. Uvádzajú,\nže napadnutá právna úprava bola prijatá v rýchlom čase, bez prechodných ustanovení\na s účinnosťou odo dňa jej vyhlásenia a je retroaktívna. Legislatívny proces, ako aj účinnosť novej\nprávnej úpravy odo dňa jej vyhlásenia nasvedčuje podľa navrhovateľov tej skutočnosti,\nže skutočným (nelegitímnym) cieľom bolo zjednodušenie odvolávania politicky nepohodlných\nverejných funkcionárov. Navrhovatelia nemajú žiadne pochybnosti o tom, že napadnutý zákon\nbol prijatý v takej podobe, aby mohli byť čo najrýchlejšie odvolaní, resp. preradení tí, ktorí nebudú\npri výkone svojej funkcie postupovať podľa pokynov politikov, a to bezodkladne. Aj v prípade,\nže by ústavný súd vyslovil nesúlad napadnutých ustanovení s ústavou, tento výlučne politický cieľ\nsa medzitým dosiahne. Rovnako v prípade konania volieb, zmeny politickej mapy a prípadnej\nopätovnej zmeny zákona sa nepodarí odstrániť následky, ktoré už vznikli, t. j. nebude možné\nrestitutio in integrum, pretože nemožno očakávať, že sa podarí dosiahnuť, aby všetci tí, ktorí budú\nformou predpokladanou napadnutým právnym predpisom odvolaní na základe protiústavnej\nzákonnej normy, sa vrátili do pôvodných funkcií. Následky aplikácie napadnutých právnych\npredpisov sú teda spätne nenapraviteľné, resp. ťažko napraviteľné.\n23. Zároveň je podľa navrhovateľov nutné vziať do úvahy, že ak by ústavný súd vyhovel návrhu\nna začatie konania o vyslovenie nesúladu napadnutých právnych predpisov, osoby, ktoré boli\nodvolané, resp. preradené, si budú môcť voči štátu uplatňovať svoje nároky (napríklad v dôsledku\nnižšieho príjmu), čo bude mať negatívne dôsledky na štátny rozpočet (v podobe hospodárskych\nškôd predpokladaných v § 78 zákona o ústavnom súde).\n24. Z odôvodnenia návrhu na pozastavenie je zrejmé, že skupina poslancov zdôrazňuje otázku\npolitizácie štátnej správy, a teda hlavne „plošnosť“ prípadných personálnych zmien v štátnej správe.\nOkrem námietky „plošnosti“ je však v argumentácii prítomná aj hrozba neústavného zásahu\ndo pozície jednotlivcov, vedúcich zamestnancov samotných, do ich základného práva na rovný\nprístup k verejným funkciám, ktoré do istej miery zahŕňa aj právo na pokojný výkon verejnej\nfunkcie.\n25. Navrhovatelia teda žiadajú o pozastavenie napadnutých predpisov kvôli hrozbe nezvratného\nzásahu do základného práva jednotlivcov podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (bod 22) a pre hrozbu\nhospodárskych škôd (bod 23). Tieto hrozby sú previazané, pretože hospodárska škoda súvisí\ns otázkou nápravy prípadného protiústavného zásahu do čl. 30 ods. 4 ústavy.\n26. Ústavný súd bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom prejudikoval svoje rozhodnutie v merite veci,\na teda len na účely rozhodovania o pozastavení účinnosti napadnutej právnej úpravy v prvom rade\nkonštatuje, že ústavný text neobsahuje hmotnoprávnu, resp. inštitucionálnu normu, ktorá\nby v spojení s čl. 30 ods. 4 ústavy chránila vedúcich zamestnancov v štátnej službe\npred odvolateľnosťou. Zároveň je nutné doplniť, že napadnuté normy sa v zásade netýkajú\n5\n\nsamotného štátnozamestnaneckého pomeru dotknutých osôb, ale výlučne ich funkcie vedúcich\nzamestnancov.\n27. Ústavný súd vníma význam štátnej služby (výkon štátnej služby v štátnozamestnaneckom\npomere; historicky tzv. služobná pragmatika) pre funkčný ústavný, resp. vládny systém, ale zároveň\ndodáva, že štátna správa môže mať rôzne modely, resp. rôzne koncepcie.\n28. Ústavný súd uvádza, že štátna správa, ktorej zložkou je štátna služba, je súčasťou výkonnej\nmoci, ktorá nesie za riadny výkon štátnej správy demokratickú zodpovednosť (čl. 114 ústavy).\nPreto ústava v podstate predpokladá istú hierarchickosť štátnej správy (tiež čl. 119, čl. 122 ústavy).\nOsoby v štátnej službe sa podieľajú na tvorbe štátnej vôle a ich vzťah k štátu je vzťahom\nverejnoprávnym (porov. Krejčí, V. Zaměstnanci veřejní. In: Slovník veřejného práva\nčeskoslovenského. Praha : Eurolex Bohemia, 2000. Svazek 5, s. 593). Ústavný súd v náleze č. k.\nPL. ÚS 8/2021 (body 63 a 64) k tomu uviedol, že ústava na viacerých miestach zdôrazňuje osobitné\npostavenie ,,ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy“, ktorým sa odlišujú\nod všetkých ostatných orgánov štátnej správy. Z čl. 80 ods. 1 (právo poslanca interpelovať člena\nvlády alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy) a čl. 85 (právo žiadať účasť vedúceho\nústredného orgánu štátnej správy na schôdzi národnej rady) možno vyvodiť, že ústredné orgány\nštátnej správy sú v priamom vzťahu demokratickej zodpovednosti voči volenému parlamentu práve\npreto, že stoja na čele hierarchie orgánov štátnej správy. Z čl. 60 ods. 2 písm. a) ústavy (Kontrolná\npôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na vládu\nSlovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky\na na orgány im podriadené) možno napríklad vyvodiť, že iné orgány štátnej správy sú spravidla\npodriadené niektorému ústrednému orgánu štátnej správy (ministerstvu alebo inému takému\norgánu) a ostatné, ktoré sú týmto orgánom podriadené a ktoré sa na niektorých miestach označujú\nako „miestne“, a na iné orgány štátnej správy, ktoré sa osobitným prívlastkom neoznačujú. Z ústavy\nvyplýva, že jednotlivé orgány štátnej správy sú priamo alebo sprostredkovane podriadené orgánu\ns demokratickou legitimitou, typicky ministerstvu. Ide o vzťahy nadriadenosti a podriadenosti\nv rámci exekutívnej moci.\n29. Výkon štátnej správy (§ 6 ods. 1 zákona o štátnej službe), jej hierarchickosť, sa môže realizovať\npodľa konkrétnej zákonnej koncepcie štátnej služby buď pokynmi podriadeným (§ 20 zákona\no štátnej službe), alebo priamo ich menovaním a odvolávaním [porov. čl. 119 písm. m) ústavy].\nMožnosť odvolávania vedúcich funkcionárov tak na prvý pohľad nevykazuje prípadné znaky\nprotiústavnosti, ktoré by boli dôvodom na pozastavenie účinnosti napadnutých predpisov.\nZ hľadiska individuálnej právnej pozície vedúcich zamestnancov v rámci namietaných referenčných\nnoriem, s prihliadnutím na rozsah a dôvody návrhu, je potrebné uviesť, že napadnutá úprava sa\nnetýka samotného skončenia a zániku štátnozamestnaneckého pomeru, resp. bez ďalšieho\nneznamená zánik štátnozamestnaneckého pomeru. Napadnutá úprava sa týka výlučne odvolania\nz miesta vedúceho zamestnanca, čo zmierňuje problém nápravy prípadnej protiústavnosti. Uvedená\nskutočnosť je jedným z rozdielov prerokúvanej veci v porovnaní s uznesením č. k. PL. ÚS 12/202179 z 15. decembra 2021, ktorým ústavný súd pozastavil účinnosť výpovedného dôvodu\nv Zákonníku práce (uverejnené pod č. 539/2021 Z. z.). Možno teda uzavrieť, že v prerokúvanej veci\nnie je prítomná hrozba ťažko reparovateľného zásahu do základného práva ani hrozba\nhospodárskych škôd.\n\n6\n\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že nie sú dané dôvody na pozastavenie\núčinnosti napadnutých ustanovení zákona o štátnej službe, a návrhu na pozastavenie ich účinnosti\npreto nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "služobný pomer", "práva a slobody – politické-právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám", "retroaktivita", "orgán-štátny", "prístup k voleným a iným verejným funkciám", "služobný pomer", "orgán-štátny", "retroaktivita", "práva a slobody – politické-právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám", "prístup k voleným a iným verejným funkciám"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}], "citovane_v": []}