{"guid": "ussr:dbb338ee-d3f9-4fc8-9dbe-2d54b6fed87e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.9.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2022 z 29. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2022, sp. zn. PL. ÚS 9/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.9.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2022-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dbb338ee-d3f9-4fc8-9dbe-2d54b6fed87e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.9.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.9.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.9.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 9/2022-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu verejnej ochrankyne práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 45 ods. 5 prvej vety v časti „matričným“\na ustanovenia § 48 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2\na čl. 13 ods. 4, čl. 23 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 a 4 a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 8 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\nNávrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. marca 2022 doručený\nnávrh verejnej ochrankyne práv (ďalej aj „navrhovateľka“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 45 ods. 5 prvej vety v časti\n„matričným“ a § 48 ods. 2 písm. e) (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o pobyte cudzincov“) s čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 4, čl. 23 ods. 4\nv spojení s čl. 12 ods. 2 a 4 a čl. 19 ods. 1 ústavy a s čl. 8 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 14 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2. Navrhovateľka argumentuje v prospech svojej aktívnej legitimácie na podanie návrhu. Poukazuje\nna to, že jej návrh reflektuje konkrétne situácie fyzických osôb, ktorých označené základné práva\na slobody podľa ústavy a dohovoru sú napadnutými ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov\nnielen potenciálne ohrozované, ale aj reálne porušované. Vo svojom návrhu poukazuje na podnet\n\nkonkretizovaných fyzických osôb, ktorý jej bol doručený v roku 2017 a po preskúmaní ktorého\nkonštatovala porušenie v návrhu označených základných práv a slobôd podľa ústavy a dohovoru\nnapadnutými ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, a dodáva, že z informácií, ktorými\ndisponuje, vyplýva, že uvedený prípad nie je ojedinelý.\n3. Navrhovateľka návrhom namieta nesúlad s označenými ustanoveniami ústavy a dohovoru dvoch\nustanovení zákona o pobyte cudzincov, ktoré podľa nej na seba vzájomne nadväzujú a sú logicky\na procesne prepojené. V zmysle napadnutých ustanovení zákona o pobyte cudzincov policajný útvar\nzamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak ide o žiadosť\no udelenie trvalého pobytu na päť rokov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom\nštátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,\nak manželstvo nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu [zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodine“), pozn.], pričom túto skutočnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje matričným\ndokladom, ktorý môže byť starší ako 90 dní. V zmysle zákona o rodine manželstvo možno uzavrieť\nlen medzi mužom a ženou, t. j. medzi osobami opačného pohlavia. Výsledkom uplatnenia\nnapadnutých ustanovení zákona o pobyte cudzincov preto podľa navrhovateľky je, že štátny\npríslušník tretej krajiny, ktorý uzavrie manželstvo s občanom Slovenskej republiky v krajine, ktorej\nprávny poriadok umožňuje uzavrieť manželstvo aj medzi osobami rovnakého pohlavia, nemá\nzákonný nárok na udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. V zmysle § 23 ods. 1\npísm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o matrikách“) do osobitnej matriky možno zapísať aj\nuzavretie manželstva štátneho občana Slovenskej republiky, ktoré nastalo na území cudzieho štátu.\nDo matriky však nemožno zapísať uzavretie manželstva, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom\nSlovenskej republiky a takýto zápis je neplatný dňom jeho vykonania (§ 22a zákona o matrikách,\npozn.). Taktiež podľa právnej úpravy obsiahnutej v §20a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom\npráve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o medzinárodnom\npráve súkromnom a procesnom“) manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným\norgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej\nrepublike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť\nvylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Uzavretie manželstva medzi\nosobami rovnakého pohlavia je podľa navrhovateľky bez pochybností okolnosťou vylučujúcou\nuzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia\nuzavreté v cudzine preto nemožno zapísať do osobitnej matriky. Vychádzajúc z uvedeného, podľa\nnavrhovateľky štátny príslušník tretej krajiny, ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom\nSlovenskej republiky rovnakého pohlavia na území tretej krajiny, ktorej právny poriadok uzavretie\nmanželstva medzi osobami rovnakého pohlavia umožňuje, sa nemôže z dôvodu uplatnenia\nnapadnutých ustanovení zákona o pobyte cudzincov domôcť udelenia mu trvalého pobytu na päť\nrokov na území Slovenskej republiky.\n4. Navrhovateľka vo svojom návrhu zdôrazňuje, že jeho podstata sa netýka právnej úpravy zákona\no rodine, zákona o matrikách, ani zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ako\nnesúladnú s označenými referenčnými normami nenamieta právnu úpravu uzavretia manželstva ani\nprávnu úpravu uznávania manželstiev uzavretých v iných štátoch. Jej návrh sa týka výlučne\nposúdenia ústavnoprávnej a medzinárodnoprávnej konformity napadnutých ustanovení zákona\n2\n\no pobyte cudzincov pre účel udelenia trvalého pobytu na päť rokov štátnemu príslušníkovi tretej\nkrajiny, ktorý uzavrel v tretej krajine v súlade s jej právnou úpravou manželstvo s občanom\nSlovenskej republiky rovnakého pohlavia. Ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku\nmedzi mužom a ženou (čl. 41 ods. 1 prvá veta ústavy, pozn.) preto podľa navrhovateľky nie je jej\nnávrhom nijako dotknutá.\n5. Podľa navrhovateľky napadnuté ustanovenia zákona o pobyte cudzincov zavádzajú ústavne\na medzinárodnoprávne neprípustnú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie pri uplatňovaní\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa ústavy a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru. Podľa jej\nnázoru ochrana súkromného života jednotlivca zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy\nso svojimi blížnymi a vonkajším svetom. Pod pojem súkromný život možno podľa nej zahrnúť aj\nzakladanie a rozvíjanie vzťahov s inými osobami či sexuálnu orientáciu a sexuálny život\njednotlivca, ako aj vzťahy párov rovnakého pohlavia. Odvolávaním sa na príslušnú judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva poukazuje na to, že vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia,\nresp. ich stabilný de facto vzťah, spadajú aj pod pojem „rodinný život“ a že aj rozhodnutia, ktoré\nštát prijme v imigračnej oblasti (v posudzovanom prípade pri udeľovaní trvalého pobytu na päť\nrokov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny) môžu predstavovať zásah do základného práva\nna súkromný a rodinný život, obzvlášť v prípade, ak má dotknutá osoba v predmetnej krajine silné\nosobné a rodinné väzby. Podľa navrhovateľky štát musí svoju imigračnú politiku vykonávať tak,\naby boli rešpektované základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj ich rodinných\npríslušníkov, ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Je však toho názoru, že pri aplikácii\nnapadnutých ustanovení zákona o pobyte cudzincov dochádza k ústavne a medzinárodnoprávne\nneprípustnej nepriamej diskriminácii štátnych príslušníkov tretích krajín s odlišnou\n(homosexuálnou) orientáciou, pre ktorých sú podmienky na udelenie trvalého pobytu na päť rokov\nv zmysle napadnutej právnej úpravy nesplniteľné. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka namieta\nnesúlad napadnutých ustanovení zákona o pobyte cudzincov s čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2\na čl. 13 ods. 4 ústavy a s čl. 8 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 14 dohovoru.\n6. Navrhovateľka zastáva názor, že napadnuté ustanovenia zákona o pobyte cudzincov majú dopad\naj na základné práva štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý tvorí so štátnym príslušníkom\ntretej krajiny v súlade s právom tretej krajiny manželský pár rovnakého pohlavia, keďže\nneumožňujú realizovať pobyt občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky\nbez pretrhnutia jeho rodinných a súkromných väzieb s jeho manželským partnerom rovnakého\npohlavia, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny. Napadnuté ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov nútia občana Slovenskej republiky vybrať si medzi zachovaním a rozvíjaním jeho\nsúkromného a rodinného života s manželom rovnakého pohlavia v inom štáte a realizáciou jeho\npráva na slobodu pobytu a pohybu na území Slovenskej republiky. V prípade, ak si občan\nSlovenskej republiky vyberie prvú z uvedených možností, napadnuté ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov mu bránia v návrate na územie Slovenskej republiky, resp. ho nútia opustiť územie\nSlovenskej republiky. V takýchto situáciách uplatnenie jedného základného práva podľa ústavy\nvedie k neprípustnému obmedzeniu druhého základného práva podľa ústavy. Takéto zaobchádzanie\ns vlastnými občanmi je podľa navrhovateľky mimoriadne hanebné, nedôstojné a spôsobilé vyvolať\nútrapy a životné dilemy. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka namieta nesúlad napadnutých\n\n3\n\nustanovení zákona o pobyte cudzincov s čl. 23 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 a 4 a čl. 19 ods. 1\nústavy.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom\nzasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131\nods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom\nrozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovateľka\npodala návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy [pozri tiež\n§ 74 písm. g) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že pri svojej\nrozhodovacej činnosti nemôže opomínať ústavnú formuláciu oprávnenia verejného ochrancu práv\niniciovať konanie o súlade právnych predpisov. Dikcia čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy nepochybne\nvyjadruje zámer ústavodarného orgánu zúžiť prístup verejného ochrancu práv k abstraktnej kontrole\nústavnosti v porovnaní s navrhovateľmi podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) až c) či e) ústavy. Viazanosť\nústavným textom preto zakladá povinnosť ústavného súdu skúmať, či verejným ochrancom práv\npodaný návrh na začatie konania vecne vychádza z ohrozenia základných práv a slobôd vyvolaného\nnapadnutým právnym predpisom. Ústavná podmienka existencie ohrozenia súčasne musí\nnevyhnutne reflektovať zodpovedajúcu spoločenskú realitu. Nepostačuje iba akademický\n(teoretický) potenciál zásahu do základných práv a slobôd napadnutým právnym predpisom\n(PL. ÚS 4/2021). Podľa ústavného súdu návrh navrhovateľky súvisí so základnou ústavnou\nprávomocou verejného ochrancu práv ochraňovať základné práva a slobody fyzických osôb\na právnických osôb, nijako nevybočuje z kompetenčných medzí vyplývajúcich z čl. 151a ods. 1\nústavy a taktiež dokumentuje reálnosť hrozby základným právam a slobodám, tak ako to vyžaduje\nčl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy.\n9. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovateľka v súlade\ns § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania, proti ktorému návrh\nsmeruje, označila národnú radu, ktorá napadnuté zákonné ustanovenia prijala.\n10. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľka v návrhu presne označila jednotlivé\nustanovenia právnych predpisov, ktorých nesúlad namieta, a uviedla dôvody, ktoré ju viedli\nk pochybnostiam o ich súlade s konkrétnymi článkami ústavy a dohovoru.\n11. Samotné dôvody nesúladu napadnutých právnych noriem uvedené v návrhu považuje ústavný\nsúd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.\n\n4\n\n12. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n5", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "medzinárodné právo-medzinárodná zmluva (dohovor)", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "súlad-súlad právnych predpisov", "manželstvo-uzavretie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "ochrana súkromného a rodinného života", "diskriminácia-pozitívna", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aabaa68a-0a87-4654-93aa-2efd9d2444ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.1"}]}