{"guid": "ussr:025c5962-8c7c-45a7-81ac-c7e1b48a37eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.232.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 232/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/2023 z 27. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 232/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.232.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/025c5962-8c7c-45a7-81ac-c7e1b48a37eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.232.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.232.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.232.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 232/2023-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky MARSHALL, spol. s r. o., Dlhá lúka 1771, Nová\nBaňa, IČO 36 032 611, zastúpenej advokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s r. o.,\nKominárska 2, 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Sodoma, LL.M.,\nproti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/41/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/41/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n63Cb/41/2019 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 900 eur, ktoré jej j e Okresný súd\nBanská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 530,59 eur, ktorú j e Okresný\nsúd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. apríla 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\npostupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n63Cb/41/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie 4 000 eur a náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 232/2023-15 z 10. mája 2023 ústavný súd ústavnú sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a vo zvyšnej\nčasti ústavnú sťažnosť odmietol.\n3. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní sa\nsťažovateľka ako žalobkyňa domáha proti žalovanému\n, Rakúska republika, zaplatenia pohľadávky 6 520 eur\ns príslušenstvom. Napadnuté konanie začalo podaním návrhu na vydanie európskeho platobného\nrozkazu 23. apríla 2019. Žiadosťou z 29. mája 2019 požiadal okresný súd sťažovateľku o doplnenie\nnávrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorý sťažovateľka 25. júna 2016 doplnila. Dňa\n12. augusta 2019 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Dňa\n4. októbra 2019 vydal okresný súd európsky platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený\n24. októbra 2019. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný 21. novembra 2019 odpor. Uznesením\nč. k. 63Cb/41/2019-132 z 13. januára 2020 bol európsky platobný rozkaz zrušený. Dňa 14. januára\n2020 bola sťažovateľke doručovaná spolu s inými písomnosťami výzva na vyjadrenie k odporu\nžalovaného. Dňa 27. februára 2020 vyzval okresný súd sťažovateľku na predloženie dôkazov\npreložených do slovenského jazyka v lehote 30 dní, čo sťažovateľka splnila 8. apríla 2020. Dňa\n24. augusta 2020 doručila sťažovateľka vyjadrenie k odporu. Dňa 10. novembra 2020 bolo\nvyjadrenie sťažovateľky spolu s doloženými dôkazmi doručené žalovanému na vyjadrenie, ktorý\nsvoje vyjadrenie súdu doručil 10. decembra 2020. Dňa 3. augusta 2021 vyzval okresný súd\nsťažovateľku na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, pričom svoje vyjadrenie sťažovateľka\nokresnému súdu doručila 12. augusta 2021. Dňa 24. apríla 2023 okresný súd doručoval vyjadrenie\nsťažovateľky prostredníctvom rakúskeho súdu žalovanému spolu so žiadosťou o preklad predtým\ndoručených listín do slovenského jazyka, ktoré sa mu však 15. mája 2023 vrátilo ako neprevzaté\nžalovaným z dôvodu, že nerozumie jazyku, v ktorom mu bolo doručované. Uznesením z 24. mája\n2023 pribral okresný súd do konania prekladateľa.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje, že:\na) Napadnuté konanie prebieha od roku 2019, pričom je v štádiu, kedy má byť vec po podanom\nodpore proti platobnému rozkazu a vyjadreniach strán posunutá na civilné konanie. Nejde teda\no náročné právne posúdenie, ale o jednoduchý úkon súdu, postúpenie veci príslušnému súdu.\nSťažovateľka je toho názoru, že už len samotná doterajšia dĺžka konania bez uskutočnenia čo i len\nprvého pojednávania presahuje ústavnoprávne limity a je flagrantným porušením aj judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), keďže je viac než pravdepodobné, že\n\n2\n\npo postúpení veci príslušnému súdu sa napadnuté konanie predĺži o ďalšie roky. Pasivita okresného\nsúdu je tak podľa mienky sťažovateľky dôvodom vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní.\nb) Sťažovateľka sa obrátila so sťažnosťou na postup súdu zo 6. marca 2023 na predsedu okresného\nsúdu, avšak ani po tejto sťažnosti súd vo veci nekonal.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľka podala 27. marca 2023\nprostredníctvom svojho zástupcu sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch“), po prešetrení ktorej konštatoval dôvodnosť jej podania (nečinnosť súdu od 3. septembra\n2021 do 3. februára 2023) a urobil vhodné opatrenia a vec v pravidelných intervaloch sleduje.\nZároveň odkázal na stanovisko zákonnej sudkyne.\n6. K veci sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Holečková, ktorá po zrekapitulovaní\na podrobnom opise vykonaných procesných úkonov uviedla, že namieta dĺžku nečinnosti, ktorá\nnemohla nastať už od podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, keďže tento bol\nvydaný po odstránení vád sťažovateľkou a zaplatení súdneho poplatku 4. októbra 2019 a proti\nktorému podal žalovaný 21. novembra 2019 odpor. V ňom namietal právomoc okresného súdu.\nNasledovalo zrušenie európskeho platobného rozkazu 13. januára 2020, ku ktorému sa sťažovateľka\nvyjadrila 22. augusta 2020 a v ktorom požadovala od žalovaného, resp. od súdu preloženie listín\npripojených žalovaným bez ich prekladu do slovenského jazyka a vyjadrila sa k námietke\nprávomoci. Súd realizoval požiadavku sťažovateľky na preklad doručením vyjadrenia sťažovateľky\nk odporu právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý sa vyjadril podaním z 10. decembra 2020\na pre posudzovanie právomoci poukazoval na zvyklosti v medzinárodnej doprave, ktoré neboli súdu\nznáme. Súd preto oslovil opätovne 19. júla 2021 sťažovateľku, ktorá tvrdenia žalovaného poprela\nv podaní z 12. augusta 2021. Až následne nastala nečinnosť vyššieho súdneho úradníka v danej\nveci, ktorú po doručení sťažnosti sťažovateľky predsedovi súdu odstraňoval sudca doručovaním\npísomností žalovanému cez dožiadaný orgán, ktoré však žalovaný odmietol prevziať. Po oznámení\nneprevzatia zásielky 15. mája 2023 okresný súd 23. mája 2023 pribral uznesením do konania\nprekladateľa. Následne bude v napadnutom konaní vykonaný preklad listín a ich doručenie stranám\nsporu. Vzhľadom na uvedené, ako i na výšku predmetu konania považuje sťažovateľkou\npožadované finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké a žiada ho znížiť.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n7. Sťažovateľka v replike uviedla, že okresný súd vykonáva doručovanie písomností oneskorene\nv rámci celého konania, keď odpor podaný žalovaným 21. novembra 2019 bol právnemu zástupcovi\nsťažovateľky doručený až 29. januára 2020 a vyjadrenie žalovaného doručené súdu 10. decembra\n2020 bolo sťažovateľke zaslané až 19. júla 2021, t. j. viac ako 7 mesiacov po jeho doručení.\nNásledne okresný súd už žiadnym spôsobom nekonal až do 21. apríla 2023, keď požiadal\n\n3\n\nžalovaného o preklad písomností. Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd mohol pribrať\nprekladateľa už oveľa skôr, keďže žalovaný od začiatku konania odmietal prekladať dokumenty.\nPrávny zástupca sťažovateľky viackrát telefonicky kontaktoval okresný súd ohľadom stavu\nkonania, avšak okresný súd zostal naďalej nečinný, a to napriek skutočnosti, že viackrát prisľúbil\nv predmetnej veci konať. Uvedené sa nezmenilo ani po podaní sťažnosti na prieťahy. Sťažovateľka\ntak nemala inú možnosť, ako sa obrátiť na ústavný súd, keďže využila všetky dostupné prostriedky\nna zabezpečenie svojho základného ústavného práva, avšak bez úspechu. Samotný okresný súd\nnepopiera nečinnosť v rokoch 2021 ‒ 2023, avšak nečinnosť nastala minimálne od 10. decembra\n2020, ak nie skôr. Okresný súd začal konať až potom, ako mu bola doručená ústavná sťažnosť,\nv opačnom prípade by bol naďalej nečinný, čo potvrdzuje, že pre sťažovateľku to bolo posledné\nmožné riešenie na odstránenie nežiaduceho stavu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet\nkonania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom okresného súdu a obsahom\nspisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n9. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľky tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti okresného\nsúdu došlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných prieťahov, pričom zároveň celková dĺžka\nnapadnutého konania odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky.\n12. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmetom napadnutého konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky. Tento typ konania tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti okresných súdov, preto ju nemožno považovať za právne\nzložitú. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil, že žalovaným je právnická osoba so sídlom\nv Rakúsku, ktorá počnúc 10. decembrom 2020 prestala byť právne zastúpená advokátom so sídlom\nv Slovenskej republike, čo znamená potrebu prekladu doručovaných písomností, ako aj doručovanie\n\n4\n\nprostredníctvom dožiadaného orgánu. Na základe uvedených okolností je možné napadnuté konanie\nposúdiť ako zložitejšie po procesnej stránke.\n13. Z hľadiska predmetu konania a jeho významu pre sťažovateľku nejde o také konanie, ktoré by\nbolo mimoriadne časovo priorizované.\n14. K správaniu sťažovateľky ako druhému kritériu, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd uvádza, že identifikoval istú mieru\nzodpovednosti sťažovateľky na predĺžení konania, keď k návrhu na vydanie európskeho platobného\nrozkazu nepripojila plnú moc na zastupovanie právnym zástupcom, ani dôkazy k svojim tvrdeniam.\nDňa 29. mája 2019 adresoval okresný súd sťažovateľke žiadosť o doplnenie/opravu návrhu\nna vydanie európskeho platobného rozkazu, predovšetkým vo vzťahu k právnemu titulu\nuplatneného nároku, ako aj posúdeniu právomocí a príslušnosti okresného súdu, ktorú sťažovateľka\nv žalobe nezdôvodnila, odkazujúc len na Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej\nnákladnej doprave (CMR). Vady podaného návrhu sťažovateľka odstraňovala podaním z 25. júna\n2019, ku ktorému pripojila aj listinné dôkazy v nemeckom a anglickom jazyku, ktorých text však\nnebol v celom rozsahu, okrem iného aj v časti údaja o súde, ktorý by mal vec v prípade sporu\nrozhodnúť preložený do slovenského jazyka, čitateľný. Zároveň bolo potrebné sťažovateľku vyzvať\nna zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, ktorý nebol zaplatený pri jeho podaní. Na základe\nvýzvy okresného súdu z 29. júla 2019 doručenej sťažovateľke 12. augusta 2019 uhradila\nsťažovateľka súdny poplatok 30. augusta 2019. Ústavný súd aj uvedené skutočnosti zohľadňoval\npri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.\n15. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, pričom vychádzal z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu\na vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 63Cb/41/2019.\n16. K tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že napadnuté konanie od jeho začatia (podania návrhu\nna vydanie európskeho platobného rozkazu 23. apríla 2019, pozn.) až do dňa vydania tohto\nrozhodnutia stále prebieha, a to bez právoplatného meritórneho rozhodnutia. Ústavný súd\nz predloženého spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie je poznačené dvoma obdobiami\nnečinnosti, ktoré narušili plynulosť konania. Prvé obdobie pasivity okresného súdu bez vykonania\nakéhokoľvek úkonu nastalo doručením vyjadrenia žalovaného súdu 10. decembra 2020 a trvalo\ndo 3. augusta 2021, kedy okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného,\nteda takmer 8 mesiacov. Následne bol okresný súd bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu\nnečinný viac ako rok a osem mesiacov v období od doručenia vyjadrenia sťažovateľky 12. augusta\n2021 do 24. apríla 2023, kedy okresný súd doručoval predmetné vyjadrenie sťažovateľky\nprostredníctvom rakúskeho súdu žalovanému. Nečinnosť okresného súdu trvajúca v súhrne\npribližne dva roky a štyri mesiace je tak príčinou vzniku prieťahov v napadnutom konaní a svedčí\no tom, že okresný súd v napadnutom konaní nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval\nk rýchlemu rozhodnutiu vo veci samej, a tým aj k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníkov\nkonania (strán sporu).\n17. Ústavný súd však nemohol uznať argument sťažovateľky spočívajúci v tom, že okresný súd\nnekonal ani po podaní sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, keď sťažovateľka\npredmetnú sťažnosť podala 27. marca 2023 a predseda okresného súdu ju vybavil prípisom\nz 26. apríla 2023, z čoho vyplýva, že sťažovateľka ani nepočkala na spôsob jej vybavenia\n5\n\na na následný postup okresného súdu, keďže 11. apríla 2023 už využila možnosť obrátiť\nsa s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd.\n18. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zistená nečinnosť okresného súdu,\nv dôsledku ktorej došlo k neprimeranému predĺženiu napadnutého konania, je ústavnoprávne\nneakceptovateľná. Z tohto dôvodu je namieste konštatovanie, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy ústavnej intenzity, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1\nnálezu).\n19. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti,\nže posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené,\nprikázal ústavný súd podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov (výrok 2 nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n21. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré\nodôvodnila len poukázaním na dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ktorý nevyužil žiadne\nprostriedky, ktoré má k dispozícii na zabezpečenie riadneho a efektívneho priebehu súdneho\nkonania, čím došlo k porušeniu nielen čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj odňatiu\nspravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n22. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n23. Napriek tomu, že sťažovateľka svoju požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia\nrelevantným spôsobom neodôvodnila, ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval\nza potrebné priznať jej finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky\nokolnosti danej veci, predovšetkým vznik zbytočných prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou\nokresného súdu, neprivilegovaný charakter konania, ale tiež predmet konania, ktorého signifikantný\nvýznam pre ňu samotnú sťažovateľka netvrdila a ústavný súd ho ani nezistil. Zároveň však ústavný\nsúd pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na to, že\n6\n\nsťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti neuviedla žiadne relevantné dôvody odôvodňujúce\npriznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej výške, a zohľadnil tiež, že sťažovateľka\nsa vlastným postupom pričinila o predĺženie konania. Po zohľadnení týchto okolností, majúc\nna pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy\npociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou, považoval ústavný súd za spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 900 eur podľa § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (výrok 3 nálezu). Prihliadol na fakt, že deklarácia porušenia\nzákladných práv, príkaz konať, ako aj náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj satisfakčný\nprvok.\nVI.\nTrovy konania\n24. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 530,59 eur.\n25. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur.\nSťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Trovy právneho\nzastúpenia, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade podľa § 18\nods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke ako\nnáhradu trov právneho zastúpenia, súc viazaný jej návrhom, predstavuje sumu 530,59 eur, inak by\njej patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 530,86 eur.\n26. Úhradu za úkon právnej služby ‒ stanovisko k vyjadreniu okresného súdu ‒ ústavný súd nárok\nna náhradu trov nepriznal, keďže sťažovateľka si nárok na náhradu trov konania za tento úkon\nneuplatnila a ústavný súd bol v tomto smere viazaný jej návrhom.\n27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júna 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "63Cb/41/2019", "guid": "21f37a75-7183-4398-9646-74bdc964d59f:ee82eca6-a95a-4260-b2ce-7c113f0d22bf", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "21f37a75-7183-4398-9646-74bdc964d59f:ee82eca6-a95a-4260-b2ce-7c113f0d22bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "63Cb/41/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/41/2019 z 8. 2. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/21f37a75-7183-4398-9646-74bdc964d59f:ee82eca6-a95a-4260-b2ce-7c113f0d22bf"}], "citovane_v": []}