{"guid": "ussr:11001cfd-424e-42f0-8e40-957e31819424", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.348.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2023 z 6. 9. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. septembra 2023, sp. zn. II. ÚS 348/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.348.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-09-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11001cfd-424e-42f0-8e40-957e31819424", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.348.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.348.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.348.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 348/2023-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Davidom Vöröšom, advokátom,\nLandererova 8, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava IV (teraz Mestský súd\nBratislava II) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 108/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 108/2019 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému\nsúdu\nBratislava\nII\nprikazuje,\npod sp. zn. B4 13 P 108/2019 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n3. Sťažovateľovi\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur,\nktoré j e Mestský súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 442,38 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. mája 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva rodiča\nna starostlivosť a výchovu dieťaťa podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 13 P 108/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje, aby ústavný súd\nprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie\n10 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého konania o úpravu práv\na povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré začalo na základe návrhu matky maloletej\n31. júla 2019.\n3. Okresný súd uznesením z 2. septembra 2019 nariadil neodkladné opatrenie,\npodľa ktorého je sťažovateľ povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne.\nDňa 5. septembra 2019 podala matka na súde návrh na schválenie rodičovskej dohody uzatvorenej\nmedzi rodičmi, preto na pojednávaní 26. novembra 2019 požiadali rodičia maloletej o odročenie\nveci na účel ďalšieho mimosúdneho rokovania. Okresný súd pojednávanie odročil\nna 18. február 2020.\n4. Dňa 11. februára 2020 podala matka námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni\na 13. februára 2020 okresnému súdu oznámila, že nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody, a podala\nvo veci vyjadrenie. Po odročení pojednávania na neurčito okresný súd posúdil námietku zaujatosti\nako neopodstatnenú.\n5. Sťažovateľ poukázal na to, že dočasná úprava práv a povinností rodičov k maloletej je upravená\nprostredníctvom neodkladného opatrenia – uznesenia okresného súdu č. k. 25 P 22/2020-39\nz 31. marca 2020, pričom výkon neodkladného opatrenia je vedený okresným súdom v konaní\npod sp. zn. 58 Em 3/2020.\n6. Sťažovateľ podal 26. mája 2020 vyjadrenie k návrhu matky o určenie rodičovských práv\na povinností k maloletej a podaním z 20. augusta 2020 žiadal okresný súd o nariadenie termínu\npojednávania.\n7. Pojednávanie nariadené na 11. november 2021 bolo odročené na 13. január 2022.\nDňa 13. januára 2022 okresný súd vec prerokoval a následne odročil na neurčito na účel zváženia\nďalšieho procesného postupu.\n8. Ďalšie pojednávanie sa konalo 1. decembra 2022, pričom bolo odročené na neurčito\ns tým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie. Uznesenie o nariadení znaleckého\ndokazovania bolo vydané až 29. marca 2023, t. j. súd bol nečinný ďalšie takmer štyri mesiace.\n\n2\n\nUznesením č. k. B4-13 P 108/2019-303 zo 17. júla 2023 mestský súd zamietol návrh matky\nmaloletého dieťaťa na splácanie preddavku na trovy spojené s dokazovaním v splátkach.\n\n9. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 348/2023-10 z 27. júna 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n10. Sťažovateľ argumentuje, že posudzovaná právna vec nie je skutkovo ani právne zložitá\na sám svojím správaním žiadnym spôsobom neprispel k prieťahom v napadnutom konaní,\nktoré nebolo dosiaľ rozhodnuté v merite veci a nie je právoplatne skončené ani po takmer 4 rokoch\nod podania návrhu.\n11. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávny a neefektívny postup okresného súdu v rozpore\ns jeho základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npričom v dôsledku tohto postupu došlo k i porušeniu práva sťažovateľa – otca na styk s dieťaťom\na zároveň k vážnemu narušeniu vzťahu medzi otcom a dcérou.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n12. Mestský súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1 Spr 66/2023\nz 21. júla 2023, ktorého súčasťou je podrobná chronológia úkonov v napadnutom konaní.\n13. Mestský súd okrem iného poukázal na niekoľkonásobnú zmenu zákonného sudcu\nv posudzovanej veci, ako i na zmenu v organizácii všeobecných súdov, ich príslušnosti a obvodov\n(tzv. novú súdnu mapu).\n14. Mestský súd označil ako „nesporný fakt, že celková dĺžka konania sa zo všeobecného hľadiska\njaví ako neprimeraná“, a rozhodnutie o ústavnej sťažnosti ponechal na posúdení ústavného súdu.\n\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n15. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že aj mestský súd označuje\ndoterajšiu dĺžku konania za neprimeranú, ústavnú sťažnosť považuje za dôvodnú v celom rozsahu.\n16. Vo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu poukázal na to, že doterajšie prieťahy\nv konaní majú priamy negatívny dopad na vzťah medzi ním a jeho maloletou dcérou a prispievajú\nk ďalšiemu odlúčeniu, ktoré bude neskôr už iba ťažko napraviteľné. Finančné zadosťučinenie\n3\n\nmôže podľa sťažovateľa čiastočne reparovať spôsobenú ujmu, ktorá je však vo svojej podstate\nnenahraditeľná a bude mať na vzťah medzi sťažovateľom a jeho maloletou dcérou dlhotrvajúce\ndôsledky.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Sťažovateľ podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany okresného súdu konajúceho\nv jeho veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov, pričom v dôsledku tohto postupu\ndošlo i k porušeniu práva sťažovateľa – otca na styk s dieťaťom.\n18. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a k porušeniu práva rodiča na výchovu a starostlivosť o dieťa\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy.\n\nIV.1. K porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru:\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n20. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu\naj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil\nna súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady\nvyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle\nčl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania“.\n\n4\n\n21. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen\njeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n23. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, napadnuté konanie sa vedie vo veci\núpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t. j. ide o prednostnú vec,\nkde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu. Tento typ\nkonania tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov,\na preto z právneho hľadiska napadnuté konanie nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. Pokiaľ ide\no faktickú zložitosť konania, ústavný súd konštatuje, že vo veci bolo potrebné nariadiť znalecké\ndokazovanie, zároveň však hodnotí, že uvedené dosiaľ nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania.\n24. Ústavný súd pri posudzovaní prvého kritéria osobitne zohľadnil predmet konania, ktorý má\nvzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa mimoriadny význam, keďže výsledok napadnutého\nkonania podstatne ovplyvní jeho výkon práv a povinností rodiča k maloletému dieťaťu.\n25. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom\nsa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po preskúmaní príslušného spisového materiálu\nústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní neovplyvnil nežiaducim\nspôsobom jeho dĺžku.\n26. Tretím hodnotiacim kritériom je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd\nz predloženého spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo 31. júla 2019. Okresný súd\nostal po vykonaní prvotných procesných úkonov a rozhodnutí o námietke zaujatosti nečinný\nv období od marca 2020 do januára 2022, keď vec prerokoval na pojednávaní (teda takmer 2 roky).\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo až po vyše 10 mesiacoch, 1. decembra 2022,\nbolo na ňom nariadené znalecké dokazovanie, pričom k vydaniu uznesenia a ustanoveniu znalca\ndošlo po takmer 4 mesiacoch 29. marca 2023.\n\n5\n\n27. K predĺženiu konania došlo podľa názoru ústavného súdu dlhodobou neodôvodnenou\nnečinnosťou okresného súdu, pričom dĺžka konania je sama osebe predovšetkým vzhľadom\nna dotknuté záujmy maloletého dieťaťa neprimeraná. Je ústavne neakceptovateľné, aby v konaní\no úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nebolo ani po 4 rokoch od jeho začatia\nmeritórne rozhodnuté.\n28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou,\nktorú má súd venovať konaniu vo veci starostlivosti o maloletých, nemožno rozumieť 4 roky\n(v čase rozhodovania ústavného súdu, pozn.) trvajúce konanie. Je zrejmé, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní nemožno považovať za optimálny a efektívny, smerujúci sústredene\nk urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.\n29. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou mestského súdu uplatnenou vo vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí\nv príslušnom oddelení, zmena zákonného sudcu, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi,\npre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\nnad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby\nzákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti\nokresného súdu za plynulosť konania vo veci účastníkov ju zohľadniť nemožno.\n30. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a obdobia\nneodôvodnenej dlhodobej nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní boli porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).\n\nIV.2. K porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy:\n31. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku porušenia jeho základného práva zaručeného\nčl. 41 ods. 4 ústavy, ústavný súd konštatuje, že nezistil takú intenzitu zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní, ktorá by mala za následok zásah až do samotnej podstaty označeného\nhmotného práva, a teda by mu umožnila urobiť záver o porušení označeného základného práva\nsťažovateľa. K uvedenému záveru dospel ústavný súd na základe skutočnosti, že práva a povinnosti\nsťažovateľa k maloletej sú dočasne upravené prostredníctvom neodkladného opatrenia, pričom\nje vedený aj výkon neodkladného opatrenia. V uvedenej časti preto ústavný súd ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku rozhodnutia).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n6\n\n33. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n34. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18n ods. 2 písm. b) zákona\nč. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023 výkon\nsúdnictva v rodinnoprávnych veciach vrátane vecí podľa prvej a tretej hlavy druhej časti, tretej časti\na štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku z Okresného súdu Bratislava IV na Mestský súd\nBratislava II. Vychádzajúc z uvedeného, vo veci sťažovateľa je v súčasnosti príslušným súdom\nMestský súd Bratislava II.\n35. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal Mestskému súdu\nBratislava II podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti\nnebolo napadnuté konanie právoplatne skončené (bod 2 výroku rozhodnutia).\n36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n37. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n38. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n39. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur\nz dôvodov uvedených v bodoch 10 a 11 tohto rozhodnutia.\n40. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n41. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti\ndanej veci, predovšetkým obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, celkovú dĺžku\nnapadnutého konania a jeho privilegovaný charakter, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\n7\n\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie sumy 1 000 eur sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku rozhodnutia).\n42. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody,\nje povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n43. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti\ns právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n44. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2022, ktorá bola 1 252 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2023.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\nsumu 208,67 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 417,34 eur, s režijným\npaušálom 2 x 12,52 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 442,38 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej\nslužby – repliku sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré mu nie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal.\nÚspešnému sťažovateľovi teda priznal náhradu trov konania v sume 442,38 eur (bod 4 výroku\nrozhodnutia).\n45. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Mestský súd Bratislava II povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP)\noznačeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/108/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "52b491d0-64b7-4c26-9205-2c9e2ad17704:be67b5ff-044c-4d83-b404-7bc16c6eecf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "58Em/3/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58Em/3/2020 z 25. 3. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2022-03-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52b491d0-64b7-4c26-9205-2c9e2ad17704:be67b5ff-044c-4d83-b404-7bc16c6eecf1"}], "citovane_v": []}