{"guid": "ussr:4b12861a-e128-4564-92de-877ca88ed5fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.492.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2023 z 24. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. II. ÚS 492/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.492.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b12861a-e128-4564-92de-877ca88ed5fd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.492.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.492.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.492.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 492/2023-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Grigelom, Nad plážou 16, Banská\nBystrica, proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 33D/19/2022\nz 9. marca 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2023 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) č. k. 33D/19/2022 z 9. marca 2023\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Zároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozhodnutím uznaný vinným, že ako\nsudca Okresného súdu Bratislava I (ďalej len okresný súd“) v jemu pridelenej trestnej veci\n(i) vedenej pod sp. zn. 2T/6/2018 bol v období od 16. októbra 2019, keď mu bol pridelený spis,\naž do 17. mája 2021, keď bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi, vo veci absolútne\nnečinný, v dôsledku čoho sa trestné stíhanie stalo neprípustné z dôvodu premlčania a trestné\nstíhanie bolo zastavené, a (ii) vo veci vedenej pod sp. zn. 9T/23/2018 bol v období\nod 18. apríla 2018, keď mu bol pridelený spis, až do 17. mája 2021, keď bol spis pridelený novému\nzákonnému sudcovi, vo veci absolútne nečinný, v dôsledku čoho sa trestné stíhanie vo vzťahu\nk dvom obvineným stalo neprípustné z dôvodu premlčania a trestné stíhanie bolo zastavené. Podľa\nnapadnutého rozhodnutia sťažovateľ zavinene porušil povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 4 zákona\n\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), podľa ktorého sudca je povinný vykonávať\nsvoje povinnosti svedomite a v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, čím\nsa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch, podľa ktorého\ntakýmto previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. Za to mu bolo podľa\n§ 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch uložené disciplinárne opatrenie, a to zníženie funkčného\nplatu o 30 % na obdobie troch mesiacov.\n3. Na základe podnetu Okresnej prokuratúry Bratislava I z 30. marca 2022 podal minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) 27. júla 2022 na najvyššom\nsprávnom súde návrh na začatie disciplinárneho konania proti sťažovateľovi. Navrhovateľ\npovažoval za preukázané, že sťažovateľ svojou nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy\nv pridelených trestných veciach, keď bol absolútne nečinný po dobu takmer 19, resp. 37 mesiacov,\nnásledkom čoho sa vedené trestné stíhania stali neprípustné z dôvodu premlčania a trestné konania\nboli následne okresným súdom zastavené. Sťažovateľ vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa svoju\nzodpovednosť odmietol a uviedol, že k prieťahom v oboch trestných veciach uvedených v návrhu\ndošlo z objektívnych dôvodov, ktorým nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, pričom\nnepochybil ani z nedbanlivosti. Poukázal na verejne známy katastrofálny stav personálneho\nobsadenia na okresnom súde. Zároveň argumentoval, že už v novembri 2018 bol podľa § 39 ods. 3\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) poverený vykonávať niektoré úkony patriace do pôsobnosti\npredsedu súdu, pretože funkcia predsedu okresného súdu a následne aj podpredsedu okresného súdu\nnebola obsadená. Dňa 15. apríla 2019 bol navrhovateľom menovaný za predsedu okresného súdu.\nOdvtedy bol povinný podľa § 35 zákona o súdoch konať v mene súdu a vykonávať súdnictvo\nako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu\nto nebránilo plniť povinnosti predsedu súdu. Povinnosti predsedu okresného súdu boli prioritné.\nSituácia na trestnom úseku okresného súdu mu neumožňovala prerozdeliť jemu pridelené trestné\nveci iným sudcom. Napriek primárnej zákonnej povinnosti venovať sa agende súvisiacej s funkciou\npredsedu súdu robil všetko, čo bolo v jeho objektívnych možnostiach, aby stíhal vykonávať\naj činnosť sudcu.\n4. Najvyšší správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že pri posudzovaní,\nči nekonanie je porušením povinnosti konať, je potrebné osobitne prihliadať na prípady, v ktorých\nby konajúci mal mať viacero povinností súčasne, avšak nemôže takto konať, pretože to z rôznych\ndôvodov nie je možné. Riešenie kolízie povinností, ktorá vzniká pri nadmernom počte pridelených\nvecí a súčasne potreby plnenia iných zákonných povinností, je tak v konečnom dôsledku výsledkom\npomerovania záujmov, ktoré odôvodňujú, aby sudca konal práve v určitej veci alebo aby vykonával\npráve určité úkony, a to aj na úkor iných vecí alebo úkonov. Sudca tak musí konať v takých\nveciach, na ktorých je „väčší záujem“ než na iných. Posúdenie otázky, na čom je väčší záujem,\nvšak podľa najvyššieho správneho súdu nemôže byť vecou ľubovôle sudcu a pri rozhodnutí o tom,\nv ktorej z množstva vecí bude konať, je potrebné zohľadniť aj to, či dôležitosť tej-ktorej veci nie je\nodôvodnená samotným zákonom, napríklad aj určením lehôt na vybavenie veci. Ak zákon takúto\núpravu neobsahuje, musí byť vyšší záujem na veci odôvodnený racionálnymi kritériami\nvychádzajúcimi z hodnotového nastavenia právneho poriadku. V súvislosti s právom\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov takým kritériom je posudzovanie veci z hľadiska\n2\n\nich významu pre účastníka (stranu) a rýchlosť konania, ako aj „vek“ veci, pričom zásadná\npovinnosť uprednostniť „staršie“ veci pred novšími vyplýva z toho, že čím je konanie dlhšie, tým\nviac zasahuje do základných práv účastníkov (strán). Ako všeobecné východisko považoval\nnajvyšší správny súd povinnosť sudcu prednostne konať najmä (i) vo veciach, v ktorých zákon\nstanovil presnú lehotu, (ii) vo veciach týkajúcich sa maloletých detí a tiež (iii) vo veciach,\nna ktorých ukončení je vyšší verejný záujem, napr. z dôvodu dĺžky konania a intenzívneho zásahu\ndo práv účastníkov. Konečné rozhodnutie sudcu o tom, aké úkony a v akých veciach bude\nvybavovať najskôr, je tak výsledkom váženia všetkých týchto kritérií.\n5. Najvyšší správny súd, nadväzujúc na túto všeobecnú úvahu, zároveň uviedol, že v posudzovanom\nprípade zohľadňoval aj špecifickú situáciu sťažovateľa, ktorý v rozhodnom čase vykonával\naj funkciu predsedu okresného súdu, teda kolíziu povinností, ktorá vznikla jednak pri nadmernom\npočte pridelených vecí ako zákonnému sudcovi a z dôvodu povinností predsedu súdu. Povinnosti\npredsedu súdu podľa § 35 zákona o súdoch najvyšší správny súd vyhodnotil ako prioritné.\nZvýraznil, s poukazom na štatistické údaje v rozhodnom období, že výkon sťažovateľa v pozícii\nsudcu bol pomerne vysoký aj popri výkone predsedu súdu. Zo strany sťažovateľa by nemohlo ísť\no zavinenie, ak by vykonával činnosť sudcu len v takých veciach, ktoré bolo možné označiť\nza prednostné, a v iných neprednostných veciach nemal na to dostatok časového priestoru.\n6. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že sťažovateľ nekonal len v prednostných veciach,\nale aj vo veciach registra T, ktoré mal pridelené ako zákonný sudca, a v ktorom boli zapísané\naj posudzované konania (konanie o obžalobách). Vo veciach registra T, teda nie prednostných,\nsťažovateľ v rozhodnom období rozhodoval a vykonával úkony aj vo veciach, ktoré napadli\nna okresný súd neskôr ako posudzované konania a v ktorých nemohla (vzhľadom na čas ich nápadu\na úkony vo veci) ešte existovať hrozba premlčania. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu\nexistencia hrozby vážneho následku v podobe premlčania trestného stíhania musí byť vyhodnotená\nako taká priorita, ktorá neznesie odklad. Jednou zo základných povinností sudcu v trestnom konaní\nje kontrolovať plynutie premlčacej doby, a sudca je preto povinný veci, v ktorých hrozí premlčanie,\nuprednostniť pred všetkými ostatnými vecami a urobiť v nich neodkladné úkony.\n7. Najvyšší správny súd výslovne uviedol, že sťažovateľovi nevytýka nedostatočné pracovné\nnasadenie či už ako predsedovi súdu alebo sudcovi, ale to, že nechal bez povšimnutia konania\nv dvoch veciach, kde z dôvodu významne dlhej nečinnosti (19 a 37 mesiacov) spôsobil prieťahy\nv konaní, v ktorých došlo k vážnemu následku v podobe premlčania trestného stíhania. Sťažovateľ\nteda preukázateľne mal časový priestor na konanie vo veciach registra T, ale zlou organizáciou\npráce neuprednostnil veci prioritné, v ktorých hrozil vážny následok. Podľa najvyššieho správneho\nsúdu skutky sťažovateľa, ktoré sa mu kladú za vinu v disciplinárnom konaní, výslovne nespočívajú\nv tom, že by v posudzovaných (dvoch) veciach mal nariadiť len pojednávanie, ale v tom, že v nich\nnevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by prerušil plynutie premlčacej doby. V tomto smere\nzdôraznil skutočnosť, že vo veci sp. zn. 9T/23/2018 bol novým sudcom vydaný trestný rozkaz proti\nostatným obvineným, pričom na jeho vydanie ani sťažovateľ nepotreboval nariadiť hlavné\npojednávanie.\n8. Podľa najvyššieho správneho súdu podstata disciplinárneho previnenia sťažovateľa teda spočíva\nv nesprávnom uprednostnení iných vecí registra T neskoršieho nápadu pred posudzovanými vecami\na zlou organizáciou práce, čím svojím zavineným konaním spôsobil prieťahy v konaní. Pri ukladaní\n\n3\n\ndisciplinárneho opatrenia najvyšší správny súd zohľadnil pracovné úsilie sťažovateľa, pričom\nskonštatoval náročnosť jeho povinnosti ako predsedu súdu dlhodobo zaťaženého a nedostatočné\npersonálne obsadeného okresného súdu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces\nnedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho správneho súdu a jeho\narbitrárnosťou.\n10. V podstate, opakujúc svoje námietky prednesené vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu\na na ústnom pojednávaní, argumentuje tým, že odôvodnenie najvyššieho správneho súdu\nmu neposkytlo odpoveď na zásadnú otázku nastolenú v disciplinárnom konaní, a to kolíziu dvoch\nprávnych noriem, a to § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a § 35 ods. 1 a 3 zákona o súdoch, ktoré proti\nvšeobecnému ustanoveniu má postavenie lex specialis. Podľa sťažovateľa sa najvyšší správny súd\ntejto otázke vôbec nevenoval a v zásade iba štatistický poukázal na počet vecí, ktoré sťažovateľ\nvybavil aj počas výkonu funkcie predsedu súdu. Venoval sa teda primárne plneniu povinností\nsťažovateľa ako sudcu. Nevykonal však dokazovanie k skladbe vecí, v ktorých sťažovateľ konal,\na ku stavu iných oddelení trestného úseku okresného súdu, ktoré by osvedčili skutočnosť,\nže sťažovateľ ako predseda súdu nemal reálnu možnosť prerozdeliť svoje oddelenie iným sudcom,\na to pre nedostatočný personálny stav na okresnom súde.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n11. Podľa čl. XI bodu 4 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 v znení jeho dodatku č. 2 z 27. septembra 2023 (ďalej len\n„rozvrh práce“) bola predmetná vec, pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej,\npridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý sa v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce\nstal členom druhého senátu ústavného súdu.\n12. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n13. Jadrom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho správneho súdu z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia a arbitrárnosti.\n14. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\n\n4\n\nodlišnosť (II. ÚS 27/07). Jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho konania je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nteda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko,\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n15. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (III. ÚS 119/03, I. ÚS 12/05, IV. ÚS 238/07, II. ÚS 75/2021). O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n16. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo\nposúdiť, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho správneho súdu signalizuje\npotenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa\na s tým spojené možné porušenie ním označených ústavných práv, alebo naopak, či vzhľadom\nna odôvodnenie a právne závery najvyššieho správneho súdu v ňom uvedené je ústavná sťažnosť\nzjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať porušenie\noznačených ústavných práv napadnutým uznesením.\n17. Nemožno sa stotožniť s námietkou sťažovateľa, že najvyšší správny súd sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s jeho námietkou o kolízii dvoch právnych noriem a z toho vyplývajúcou špecifickou\nsituáciou sťažovateľa, ktorý v rozhodnom čase vykonával funkciu predsedu okresného súdu\naj zákonného sudcu v pridelených veciach. Na túto obranu najvyšší správny súd odpovedal tým,\nže kategorizoval povahu previnenia sťažovateľa tak, že výslovne uviedol, že nespochybňuje\npracovné podmienky a nasadenie sťažovateľa, no vzhľadom na povahu skutkov, ktoré spočívali\nv dlhšej nečinnosti v pridelených trestných veciach, v ktorých bolo možné rozhodnúť procesným\nrozhodnutím, ktorým by odstránil hroziaci vážny následok, uprednostnil iné veci (aj nie prednostné)\nneskoršieho nápadu. Takúto reakciu na námietky sťažovateľa možno považovať za ústavne\nudržateľnú, keďže z pohľadu základných práv sudcu k jeho disciplinárnemu previneniu môže dôjsť\naj nesprávnymi rozhodnutiami pri riadení vlastnej práce. Sťažovateľovi vytknuté nekonanie\n(nečinnosť v prvej veci 19 mesiacov a v druhej veci 37 mesiacov), či už v návrhu alebo\nv napadnutom rozhodnutí, obsahuje jasné a zrozumiteľné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku\nani neboli sporné, keďže vyplývajú zo súdnych spisov vo veciach, ktoré boli sťažovateľovi\npridelené. V prípade disciplinárneho postihu sudcu nie je žiaden dôvod, aby vo výroku, ktorý\ndostatočne konkretizuje nečinnosť sudcu, boli osobitne vyjadrené subjektívne okolnosti týkajúce\nsa pracovného zaťaženia či pracovných podmienok sudcu.\n18. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil\nako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho správneho súdu. Ústavný súd\nnezistil, že by posudzované rozhodnutie najvyššieho správneho súdu bolo svojvoľné alebo\nv zjavnom vzájomnom rozpore, či v nesúlade s platnou právnou úpravou, alebo nedostatočne\n\n5\n\nodôvodnené. Najvyšší správny súd sa vyrovnal so všetkými námietkami sťažovateľa, ktoré\nsú v značnej časti obdobné s tými, ktoré uplatnil aj v ústavnej sťažnosti. Najvyšší správny súd\nv posudzovanej veci použil relevantné právne normy a vyložil ich ústavne konformným spôsobom.\n19. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho správneho súdu nestotožňuje, sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého\nnemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,\nže všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania vrátane ich dôvodov a námietok (m. m. II. ÚS 675/2014, II. ÚS 465/2017, II. ÚS 423/2018,\nII. ÚS 192/2019).\n20. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde, keďže neidentifikoval žiadne\nporušenie sťažovateľom označených práv.\n21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sudca-disciplinárne konanie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "33D/19/2022", "guid": "2c4ce400-fe91-4131-ad60-a5b7d2c8dae9:234d3673-16df-47ed-8e63-1a1c9742ad7c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ba2c46a-4c5d-442f-9dcf-5ab1d254da12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.75.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 75/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.75.2021.1"}, {"guid": "ussr:d0089866-665c-432f-9a1a-b010a4213f1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.192.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 192/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 192/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.192.2019.1"}, {"guid": "ussr:a9897395-c850-46d3-b2d8-f029dab98436", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.423.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 423/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 423/2018 z 6. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.423.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:421d51f3-479c-417a-9036-80b08f2485fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.205.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 205/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/2023 z 24. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.205.2023.1"}]}