{"guid": "ussr:edd32dd0-9533-48d2-93bb-7d8cb5e010b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.89.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2023 z 26. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2023, sp. zn. II. ÚS 89/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.89.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/edd32dd0-9533-48d2-93bb-7d8cb5e010b8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.89.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.89.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.89.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 89/2023-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej spoločnosťou Mgr. Martin Berec, advokát s. r. o.,\nMiletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Berec, proti postupu\nOkresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 323/2014 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 323/2014 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému\nsúdu\nBratislava V\nprikazuje,\npod sp. zn. 12 C 323/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nBratislava V p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia\n493,10 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. decembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 323/2014 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,\npriznal jej primerané finančné zadosťučinenie 20 000 eur a náhradu trov konania.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie, ktorého predmetom je určenie otcovstva\na úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, začalo 7. júla 2014. Sťažovateľka\nuvádza, že samotný prvý procesný úkon okresného súdu – uznesenie č. k. 12 C 322/2014-17\nz 3. februára 2015, ktorým bol maloletej ustanovený opatrovník, trval neprimerane dlhú dobu,\npričom nešlo o zložitý úkon, ktorý by si vyžadoval rozsiahle právne posúdenie.\n3. Dňa 2. marca 2015 bol v konaní uznesením ustanovený prekladateľ, ktorý vyhotovil preklady\nvšetkých potrebných dokumentov. Následne okresný súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo spravodlivosti“) o poskytnutie informácie týkajúcich\nsa doručovania do Turecka, na ktoré ministerstvo spravodlivosti odpovedalo v lehote 17 dní\nodo dňa doručenia.\n4. Dňa 2. júna 2015 sťažovateľka opakovane oznámila okresnému súdu adresu domnelého otca\nna doručovanie písomností, ktoré mu ani rok po začatí konania neboli doručené. Sťažovateľka\ndoručila okresnému súdu aj návrh na odstránenie prieťahov v konaní a žiadosť o promptné konanie\nvo veci, keďže ide o konanie vo veciach maloletých.\n5. Dňa 21. októbra 2015 dal okresný súd pokyn na doručovanie písomností odporcovi\npodľa Haagskeho dohovoru.\n6. Dňa 15. júna 2017 doručila sťažovateľka okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania\na žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.\n7. Pojednávanie 23. novembra 2017 bolo odročené na neurčito s tým, že v prípade ak sa odporca\nnedostaví na pojednávanie, bude mu určený náhradný termín pojednávania a ďalšie procesné úkony\nspojené s jeho výsluchom budú realizované v Turecku spoločne so zabezpečením vzoriek\nna analýzu DNA.\n8. Okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania na 5. december 2017. Keďže sťažovateľka mala\nvedomosť, že sa odporca v termíne pojednávania nachádza mimo Slovenskej republiky,\nospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a dala súhlas s vedením pojednávania v jej\nneprítomnosti. Okresný súd na tomto pojednávaní vydal uznesenie o odročení pojednávania\nna neurčito stým, že procesné úkony s odporcom vykoná v Turecku.\n9. Dňa 26. júla 2018 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru\ngenetiky, odvetvia analýzy DNA a ustanovil znalca. Sťažovateľka namieta, že porušiteľ nemal\nžiadne relevantné prekážky v ustanovení znalca a neboli tu ani iné skutočnosti,\nktoré by ovplyvňovali dĺžku nariadenia znaleckého dokazovania v trvaní štyroch rokov.\n\n2\n\n10. Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd od 26. júla 2018 do konca roku 2022 vykonával\nznalecké dokazovanie prostredníctvom dožiadania tureckých justičných orgánov a ministerstva\nspravodlivosti. Porušiteľ doručoval písomnosti prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s inými\ntureckými justičnými orgánmi, pričom mal podľa sťažovateľky využiť možnosť doručovania\npísomností podľa Haagskeho dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností\nv cudzine v občianskych a obchodných veciach. Sťažovateľka je toho názoru, že uvedeným\npostupom došlo k prieťahom v napadnutom konaní.\n11. Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti je vo veci vypracovaný znalecký\nposudok, ktorý je preložený do tureckého jazyka, riadne doručený odporcovi, čím znalecké\ndokazovanie považuje za skončené a porušiteľovi podľa nej nebráni žiadna skutočnosť v nariadení\npojednávania a následnom rozhodnutí vo veci samej. V takýchto citlivých rodinnoprávnych\nveciach, a to najmä v určení otcovstva k maloletej a úprave práv a povinností rodičov k maloletej,\nmá súd podľa sťažovateľky povinnosť rozhodovať prednostne bez zbytočných prieťahov\ns prihliadnutím na primeranosť lehoty na rozhodovanie.\n12. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 9. augusta 2022 a 5. decembra 2022 sťažnosť\nna neprimeranú dĺžku konania, nevykonávanie procesných úkonov zo strany sudcu a navrhla,\naby predseda súdu vykonal a zabezpečil nápravu. Predseda okresného súdu oznámil, že prieťahy\nv napadnutom konaní nezistil, pričom podľa jeho názoru sudca vykonáva všetky potrebné úkony\nsmerujúce k rozhodnutiu vo veci.\n13. Z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu ústavný súd zistil, že 15. decembra 2022\ndošlo v napadnutom konaní k zmene zákonného sudcu, ktorý dal 2. januára 2023 pokyn na zrušenie\nnariadeného termínu pojednávania a súčasne predvolanie na nový termín pojednávania\n23. marca 2023. Uzneseniami z 5. januára 2023 a zo 16. januára 2023 priznal okresný súd odmenu\nprekladateľovi. Uznesením zo 16. januára 2023 ustanovil v napadnutom konaní tlmočníčku\na zároveň dal pokyn na doručovanie písomnosti odporcovi podľa Haagskeho dohovoru.\n14. Na pojednávaní 23. marca 2023 okresný súd vec prejednal a vydal čiastočný rozsudok,\nktorým určil otcovstvo k maloletému dieťaťu a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.\nOkresný súd rozhodol, že matka bude spravovať majetok maloletej a zastupovať ju.\n15. Pojednávanie bolo na účel doplnenia dokazovania pre účely konečného rozhodnutia odročené\nna 22. jún 2023.\n16. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 89/2023 zo 16. februára 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n17. Sťažovateľka zastáva názor, že posudzovaná vec nie je právne ani skutkovo náročná\na aj napriek tomu spor trvá neúmerne dlhý čas. Okresný súd mal podľa sťažovateľky medzi\njednotlivými procesnými úkonmi bezdôvodne neprimerane dlhé prestávky, ktoré v niektorých\nprípadoch trvali aj viac ako rok.\n18. Požadované finančné zadosťučinenie odôvodňuje sťažovateľka tým, že maloletá,\nako aj sťažovateľka sú už takmer osem rokov uvedené do právnej neistoty, ktorá mala byť\nrozsudkom porušiteľa napravená, zdĺhavosťou a spôsobenými prieťahmi v konaní, pri vybavovaní\na rozhodovaní o bežnej rodinnoprávnej veci, ktorá za štandardných okolností nevykazuje známky\nzvýšenej náročnosti.\n19. Dlhotrvajúce konanie prebiehajúce na okresnom súde pri zjavne jednoduchej veci prehlbuje\npodľa sťažovateľky stav právnej neistoty, a tým porušuje aj čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n20. Okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti predovšetkým zdôraznil, že na dĺžku\npredmetného konania, ktorá sa zo všeobecného hľadiska javí ako neprimeraná, má zásadný vplyv\nskutočnosť, že „ide o konanie s medzinárodným prvkom, čomu zodpovedá technická i časová\nnáročnosť vykonaného dokazovania“.\n21. Okresný súd zastáva názor, že v predmetnom konaní v zásade okrem kratších období nečinnosti\nvyplývajúcich z objektívnej zaťaženosti konajúcich sudcov postupoval s osobitnou starostlivosťou.\nPredmetný spor mal však vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie s odobratím potrebných\nvzoriek v cudzine svoje zásadné špecifiká, ktoré determinovali postup súdu a z toho plynúci časový\naspekt, keď bolo možné vo veci meritórne rozhodnúť. Ide teda v konkrétnosti o vec náročnú\nna rozhodnutie.\n22. Predsedníčka okresného súdu poukázala na to, že po využití práva sťažovateľky obrátiť\nsa na predsedu súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, súd vo veci konal bez prieťahov\na na najbližšom uskutočnenom pojednávaní vo veci samej rozhodol čiastočným rozsudkom.\nJe teda podľa nej zrejmé, že ako predsedníčka súdu objektívne využila reálnu možnosť uskutočniť\nnápravu prijatím účinných opatrení na odstránenie prípadného stavu právnej neistoty sťažovateľky.\n\n4\n\n23. Okolnosti, ktoré objektívne ovplyvňujú dĺžku konania na strane súdu a postup súdu,\nboli podľa predsedníčky okresného súdu primárne stav a zaťaženosť súdnych oddelení konajúcich\nsudcov, keď k zmenám zákonných sudcov došlo jednak v dôsledku personálneho odlivu a jednak\naj s cieľom odstrániť výraznú nerovnomernú zaťaženosť.\n\n24. Okresný súd v okolnostiach posudzovanej veci považuje výšku sťažovateľkou požadovaného\nfinančného zadosťučinenia za neprimeranú a neopodstatnenú.\n\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n25. Sťažovateľka v replike v súvislosti s argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa znaleckého\ndokazovania uvádza, že okresný súd „znáša zodpovednosť nielen za vlastné konanie,\nale aj za činnosť ďalších osôb vstupujúcich do konania v oficiálnom postavení - znalec, prekladateľ,\ntlmočník“. Aj v predmetnej veci preto podľa jej názoru má znášať zodpovednosť za nesprávnu\nčinnosť znalca, ako aj podstatný vplyv znaleckého dokazovania na dĺžku konania výlučne okresný\nsúd.\n26. Sťažovateľka uvádza, že výlučne okresný súd je zodpovedný za organizáciu práce,\npričom nie je možné túto zodpovednosť prenášať na sťažovateľku a z toho dôvodu obranu\nokresného súdu vo vzťahu k personálnej poddimenzovanosti okresného súdu považuje\nza irelevantnú.\n27. Sťažovateľka zdôrazňuje, že z hľadiska predmetu konania ide o vec osobného stavu,\nktorej je potrebné prikladať mimoriadny význam aj z hľadiska zabezpečenia základných životných\npotrieb a sociálneho štandardu maloletého dieťaťa. Konanie o určenie otcovstva si vo všeobecnosti\nvyžaduje postup všeobecného súdu s osobitnou starostlivosťou, a preto ani skutková zložitosť\nnemôže zbaviť porušiteľa zodpovednosti za to, že nepadnuté konanie nebolo a nie je ani po viac\nako deviatich rokoch jeho trvania právoplatne skončené.\n28. Podľa názoru sťažovateľky z predloženého prehľadu vykonaných úkonov vyplýva, že postup\nokresného súdu v prevažnej časti charakterizuje nečinnosť a v podstatnej miere neefektívnosť.\nNa uvedenom konštatovaní nemôže nič meniť ani skutočnosť, že vzhľadom na cudzí prvok\nbolo potrebné realizovať veľké množstvo prekladov, ako aj doručovania do zahraničia.\n29. Primeranosť finančného zadosťučinenia v sume 20 000 eur odôvodňuje sťažovateľka\ntým, že ide o konanie týkajúce sa osobného stavu, ako aj tým, že domnelý otec neprispieva\nna výživu, ako aj úhradu iných nákladov maloletej deviaty rok odo dňa podania návrhu na určenie\notcovstva a návrhu na určenie výživného, pričom celá osobná starostlivosť, ako aj úhrada výdavkov\nna výživu maloletej je výlučne na nej.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n30. Sťažovateľka podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany okresného súdu konajúceho\nv jej veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\n31. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n33. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady\nvyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle\nčl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania“.\n34. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen\njeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n35. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,\na to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n6\n\n36. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, napadnuté konanie sa vedie vo veci\nurčenia otcovstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t. j. ide o prednostnú\nvec s cudzím prvkom, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu\npostupu súdu. Tento typ konania tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti\nsúdov, a preto z právneho hľadiska napadnuté konanie nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti.\nPokiaľ ide o faktickú zložitosť konania, ústavný súd prihliadol pri posudzovaní veci\nna tú skutočnosť, že v napadnutom konaní bolo pre rozhodnutie o merite veci nevyhnutné vykonať\nznalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky. Rovnako ústavný súd zohľadnil aj to, že muž,\nktorého otcovstvo malo byť určené, je cudzí štátny príslušník žijúci v cudzine a neovláda slovenský\njazyk, preto všetky písomnosti bolo potrebné preložiť do/z tureckého jazyka a okresný súd musel\nv súvislosti so zabezpečením genetického materiálu vypracovať dožiadanie o spoluprácu\ns príslušnými tureckými orgánmi. Ústavný súd hodnotí, že uvedené faktory čiastočne prispeli\nk predĺženiu celkovej dĺžky konania okresného súdu.\n37. Ústavný súd pri posudzovaní prvého kritéria osobitne zohľadnil predmet konania,\nktorý má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľku mimoriadny význam, keďže výsledok\nnapadnutého konania okresného súdu podstatne ovplyvní výkon jej rodičovských práv a povinností.\n38. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom\nsa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po preskúmaní príslušného spisového materiálu\nústavný súd zistil, že sťažovateľka svojím správaním v napadnutom konaní neovplyvnila\nnežiaducim spôsobom jeho dĺžku.\n39. Tretím hodnotiacim kritériom je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd\nz predloženého spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo 7. júla 2014. Okresný súd\nostal viac ako rok nečinný v období po októbri 2015, keď dal pokyn na doručovanie písomnosti\nodporcovi podľa Haagskeho dohovoru. Uskutočnil vo veci pojednávanie a 26. júla 2018 nariadil\nznalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, pričom 3. januára 2020 znalec požiadal\no zrušenie svojho ustanovenia z dôvodu ukončenia znaleckej činnosti. Dňa 7. apríla 2020 nariadil\nznalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky novým znalcom.\n40. Okresný súd vo veci vydal 23. marca 2023 čiastočný rozsudok, ktorým určil otcovstvo\nk maloletému dieťaťu a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že matka\nbude spravovať majetok maloletej a zastupovať ju. Ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti\nčiastočný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť a o časti predmetu konania nebolo\nmeritórne rozhodnuté.\n41. Ústavný súd konštatuje, že už zo samotnej dĺžky napadnutého konania (takmer 9 rokov)\nvyplýva, že okresný súd nekonal vo veci plynulo a efektívne. Napriek tomu, že ide o vec s cudzím\nprvkom s potrebou uskutočniť znalecké dokazovanie, dĺžka konania je sama osebe vzhľadom\n7\n\nna dotknuté záujmy maloletého dieťaťa neprimeraná. Okresný súd ostal v prvej fáze konania\nv súvislosti s doručovaním písomností do cudziny vyše roka nečinný. K predĺženiu konania prispel\ni neefektívny postup okresného súdu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania,\nkeď z dôvodu ukončenia znaleckej činnosti pôvodného znalca (ešte pre vykonaním dožiadania\ndo cudziny o zabezpečenie vzorky DNA) bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie novým\nznalcom. O nesústredenom postupe okresného súdu v napadnutom konaní svedčí i opakované\nvydávanie opravných uznesení (uznesenie z 18. októbra 2018 a zo 7. marca 2019).\n42. Vychádzajúc z už opísaného priebehu napadnutého konania, ústavný súd konštatuje,\nže pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú má súd venovať konaniu vo veci určenia otcovstva\na úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, nemožno rozumieť už takmer 9 rokov (v čase\nrozhodovania ústavného súdu, pozn.) trvajúce konanie. V súvislosti s uvedeným je potrebné uznať,\nže k predĺženiu napadnutého konania prispela faktická zložitosť veci, napriek tomu je však zrejmé,\nže postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno považovať za optimálny a efektívny,\nsmerujúci sústredene k urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.\n43. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou okresného súdu uplatnenou vo vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí\nv príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť\nospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nad rámec\npoznamenáva, že je táto okolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného\nsudcu pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu\nza plynulosť konania vo veci účastníkov ju zohľadniť nemožno.\n44. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 9 rokov),\nzdĺhavý a nesústredený postup okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom. Na tomto základe rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku\nrozhodnutia).\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n45. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n46. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa, svojou nečinnosťou vo veci konal.\n\n8\n\n47. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej\nveci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo merite veci\nprávoplatne rozhodnuté (bod 2 výroku rozhodnutia).\n\n48. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n49. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n50. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n51. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 20 000 eur\ns odôvodnením, že napadnuté konanie sa týka osobného stavu maloletého dieťaťa, pričom domnelý\notec neprispieva na výživu ani na úhradu iných nákladov maloletej deviaty rok odo dňa podania\nnávrhu na určenie otcovstva a návrhu na určenie výživného a celá osobná starostlivosť,\nako aj úhrada výdavkov na výživu maloletej je výlučne na nej.\n52. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n53. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nsťažovateľke finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti\ndanej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, nesústredený a neefektívny postup\nokresného súdu, berúc do úvahy i predmet a charakter napadnutého konania. Zároveň\nvšak pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol\nna faktickú zložitosť veci spočívajúcu v tom, že ide o konanie s medzinárodným prvkom\na s potrebou vykonať znalecké dokazovanie. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti\nto, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou\nzmluvou, považoval za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie 3 000 eur\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku rozhodnutia).\n54. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody,\nje povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\n9\n\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\n\nVI.\nTrovy konania\n55. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n56. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2021, ktorá bola 1163 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2022.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2022 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\nsumu 193,83 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 387,66 eur, s režijným\npaušálom 2 x 11,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 410,92 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej\nslužby - repliku sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré mu nie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal.\nKeďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma\nbola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal\núspešnej sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 493,10 eur (bod 4 výroku\nrozhodnutia).\n57. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/323/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}