{"guid": "ussr:d2b0ec21-9d8b-4d08-b479-c9d7b7915de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 898/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 898/2016 z 14. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 898/2016, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-06-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2b0ec21-9d8b-4d08-b479-c9d7b7915de2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 898/2016-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky po obnove konania nálezom II. ÚS 281/2022 o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. septembra 2015 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) označeným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský\nsúd“), ktorým nebola vylúčená sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová, ktorá rozhoduje spor o ochranu\nosobnosti medzi sťažovateľkou ako žalovanou a JUDr. Jurajom Babjakom ako žalobcom. Ústavný\nsúd v tejto veci opätovne prerokúva pôvodnú ústavnú sťažnosť sťažovateľky v dôsledku obnovy\nkonania povolenej nálezom ústavného súdu II. ÚS 281/2022.\n2. Sťažovateľka, ministerka spravodlivosti a v tom čase sudkyňa s prerušeným výkonom funkcie,\nbola žalovaná (bývalým) sudcom Jurajom Babjakom v konaní o ochranu osobnosti. Na zasadaní\nNárodnej rady Slovenskej republiky (ďalej len ,,národná rada“) sťažovateľka vyslovila vety, ktoré\npodľa žalobcu zasahujú neoprávnene do práva na ochranu jeho osobnosti, pretože naznačujú,\nže sa dopustil korupčného konania. Skutočnosť, že obe strany sporu sú z justičného prostredia,\n\nvyvolala v danej veci procesné otázky týkajúce sa zaujatosti [dosiaľ tri rozhodnutia všeobecných\nsúdov, päť rozhodnutí ústavného súdu a jeden rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen ,,ESĽP“)]: Na začiatku krajský súd v konaní NcC nevylúčil uznesením 17NcC/19/2010-53\nkonajúcu sudkyňu. Potom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n9C/117/2011-306 a krajský súd rozsudkom č. k. 17Co/223/2012-513 v merite veci žalobu zamietli.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) v konaní o dovolaní na návrh\nsťažovateľky zrušil uznesením sp. zn. 7 Cdo 637/2014 rozsudok krajského súdu a rozsudok\nokresného súdu z dôvodu naplnenia zmätočného dôvodu rozhodnutia vylúčeným sudcom. Najvyšší\nsúd však nerozhodol tým spôsobom, že by výslovne určil, že sudkyňa je vylúčená, ale vec vrátil\nokresnému súdu, aby zistil, aké konkrétne dôkazy viedli sudcov okresného súdu k vyhláseniu, že sú\nsubjektívne zaujatí. Ani po opätovnom vyjadrení sudkyne Jánošovej krajský súd túto sudkyňu\nz konania napadnutým rozhodnutím nevylúčil. (i) Prerokúvaná sťažnosť teda smeruje proti\nrozhodnutiu krajského súdu č. k. 12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015, ktorým bola opätovne\nnevylúčená sudkyňa Jánošová. V súvislosti s konaním o prerokúvanej ústavnej sťažnosti\nII. ÚS 898/2016 pred obnovou konania ústavný súd rozhodoval o námietke sťažovateľky\no zaujatosti sudkyne ústavného súdu Ľudmily Gajdošíkovej pre jej priateľský vzťah so žalobcom,\nsudcom Jurajom Babjakom. Ústavný súd v konaní III. ÚS 36/2016 sudkyňu Gajdošíkovú nevylúčil,\npretože zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\nnepočítal s možnosťou pomeru medzi konajúcou sudkyňou a zúčastnenou osobou (protistranou\nv preskúmavanom konaní). ESĽP v rozsudku Petríková v. Slovensko (sťažnosť č. 42149/17,\nrozsudok z 25. 11. 2021) rozhodol, že nemožnosť posúdiť pomer medzi konajúcou sudkyňou\nústavného súdu a zúčastnenou osobou je porušením komponentu nestrannosti základného práva\nna spravodlivý proces. Ústavný súd v náleze o obnove konania II. ÚS 281/2022 rozhodol, že už\nnemožno obnoviť konanie III. ÚS 36/2016, pretože sudkyni Gajdošíkovej skončilo funkčné\nobdobie, a tak je potrebné opätovne priamo konať o prerokúvanej veci II. ÚS 898/2016, o ktorej\ntáto sudkyňa pôvodne rozhodovala. Výbor ministrov Rady Európy uznesením\nCM/ResDH(2022)417 konštatoval, že obnovou konania nálezom II. ÚS 281/2022 boli splnené\npodmienky čl. 46 ods. 1 dohovoru a po výkone dohľadu podľa čl. 46 ods. 2 dohovoru uzatvára\ndohľad nad výkonom citovaného rozsudku ESĽP. Uvedené, prirodzene, nič nemení na skutočnosti,\nže ústavný súd musí riadne opätovne prerokovať obnovené konanie. Prerokúvaná vec\nje charakteristická tým, že ústavný súd už síce v iných veciach rozhodoval po obnove konania\nna základe rozsudku ESĽP (napr. II. ÚS 421/2012), ale predmetná vec sa týka striktne samotného\nkonania na ústavnom súde, a nie toho, ako ústavný súd rozhodol voči iným orgánom verejnej moci.\nPorušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru nespočívalo v tom, ako ústavný súd posúdil konanie iných súdov,\nale ako rozhodoval vo vlastnom konaní o vylúčení vlastných sudcov. (ii) Je tiež potrebné dodať,\nže spomenuté kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 637/2014 napadol ústavnou\nsťažnosťou aj Juraj Babjak. Ústavný súd ju uznesením II. ÚS 880/2016 odmietol.\n3. Zo sťažnosti a z jej príloh podrobnejšie vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení\nžalovanej v 1. rade v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 117/2011, v ktorom\nsa žalobca JUDr. Juraj Babjak (ďalej len „žalobca“) domáha ochrany osobnosti voči sťažovateľke\nako žalovanej v 1. rade, voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“) ako žalovanému v 2. rade a voči národnej rade ako žalovanému\n\n2\n\nv 3. rade. V predmetnej veci bol 18. mája 2012 vydaný čiastočný rozsudok č. k. 9 C 117/2011-306,\nktorým okresný súd rozhodol, že časť prednesu sťažovateľky z 15. októbra 2009, ktorý odznel\nna pôde národnej rady, bol neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Proti\npredmetnému čiastočnému rozsudku podala odvolanie sťažovateľka a ministerstvo spravodlivosti.\nKrajský súd vydal 3. septembra 2014 rozsudok č. k. 17 Co 223/2012-513, ktorým napadnuté\nrozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a zároveň opravil jeho odôvodnenie. Sťažovateľka\npodala v predmetnej veci dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd 26. februára 2015 tak,\nže uznesením č. k. 7 Cdo 637/2014-556 zrušil rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu\na vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Podľa sťažovateľky „ústredným kasačným dôvodom\nbola pochybnosť o nestrannosti sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej konajúcej o veci\nna prvostupňovom súde“. Po vrátení veci okresnému súdu 23. marca 2015 „sa JUDr. Jarmila\nJánošová opätovne písomne vyjadrila k dôvodom jej vylúčenia z prejednania a rozhodovania veci\nvedenej pod sp. zn. 9C/117/2011. Na základe uvedených skutočností“ krajský súd napadnutým\nuznesením nevylúčil sudkyňu JUDr. Jarmilu Jánošovú z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej\npod sp. zn. 9 C 117/2011.\n4. Podľa sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil jej „zaručené základné právo\nna nestranné konanie a rozhodnutie súdu“, pričom v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje tiež\nna to, že formálne náležitosti jej sťažnosti sú splnené. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka\naj napriek tomu, že podľa jej názoru „judikatúra ESĽP je stabilnou a neodmysliteľnou súčasťou\nrozhodnutí ústavného súdu, a teda mu je všeobecne známou“, podstatu subjektívnej aj objektívnej\nnestrannosti široko popisuje a potom konkretizuje, ako malo dôjsť k porušeniu označených práv\nnapadnutým uznesením.\n5. Sťažovateľka namieta, že sudkyňa okresného súdu JUDr. Jarmila Jánošová bez toho, aby\nju sťažovateľka alebo iný účastník konania vôbec namietali, opakovane v konaní\nvyjadrovala/vyjadruje svoju zaujatosť, avšak senát krajského súdu jej dôvody na vylúčenie\nz konania o veci neakceptoval. Na druhej strane dôvody tej istej povahy akceptoval u sudcov\nJUDr. Ľubomíra Bušíka, JUDr. Jany Víznerovej, JUDr. Pavla Tomáša, ktorému bola pôvodne vec\npridelená, JUDr. Vrťovej i JUDr. Ivety Šnapkovej. Z prvého uznesenia o posudzovaní skutočnej\nzaujatosti sudcov okresného súdu č. k. 17NcC/19/2010-53 z 3. júna 2010 vyplýva, že menovaní\nuviedli, „že sú v priateľskom vzťahu so žalobcom a tento vzťah by im bránil nezaujato konať\na rozhodovať“. Sudcov, ktorí tvrdili bližší priateľský vzťah k účastníkovi, nadriadený súd\nz prejednávania a rozhodovania veci vylúčil, pretože takto tvrdený vzťah sudcu by mohol\naj u ostatných účastníkov objektívne vzbudzovať pochybnosti o objektívnom rozhodovaní.\nOstatných sudcov, ktorí uviedli len to, že žalobcu ako sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici\nosobne poznajú, prípadne poznajú aj jeho manželku, alebo že ide o sudcu, ktorý rozhoduje\nv odvolacom konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam sudcu Okresného súdu Banská\nBystrica, Krajský súd v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,\npretože profesionálny, kolegiálny vzťah k žalobcovi (vedľajšiemu účastníkovi) ako sudcovi\nnadriadeného súdu nemôže tvoriť objektívny základ nimi tvrdenej subjektívnej zaujatosti.\n6. Pokračujúc v argumentácii, sťažovateľka poukazuje na to, že po pridelení veci sudkyni\nJUDr. Jarmile Jánošovej sa táto opätovne snažila upozorniť nadriadený súd na svoju zaujatosť\n(jej list datovaný 16. júna 2010). Poukázala na to, že má dlhoročný priateľský vzťah so žalobcom\na jeho manželkou, spoločne s nimi sa zúčastňuje rehabilitácií a rozhodne svoj vzťah k nim\n\n3\n\nnepovažuje za bežný kolegiálny vzťah. Krajský súd bez akéhokoľvek rozhodovania zákonnej\nsudkyni listom z 23. júna 2010 oznámil, že nejde o dôvody mu neznáme, a keďže súd nemôže\no opakovane uvádzaných dôvodoch konať, vec vrátil zákonnej sudkyni bez akéhokoľvek\nrozhodnutia. Týmto postupom bola sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová nútená o žalobe napriek\nblízkemu vzťahu k jednému z účastníkov konania konať. Práve absencia akéhokoľvek rozhodnutia\nodvolacieho súdu o námietke zaujatosti vznesenou samotnou sudkyňou zapríčinila,\nže o nadštandardnom vzťahu medzi konajúcou sudkyňou a žalobcom sa sťažovateľka dozvedela\noneskorene, a to až po nahliadnutí do spisového materiálu.\n7. Sťažovateľka zvýrazňuje, že elementárnym dovolacím dôvodom voči právoplatnému\nčiastočnému rozsudku okresného súdu č. k. 9C/117/2011-306 z 18. mája 2012 tak bola námietka\nsťažovateľky voči zaujatosti sudkyne JUDr. Jarmile Jánošovej. Najvyšší súd rozhodol o zrušení\nrozsudku krajského súdu č. k. 17Co/223/2012-513 z 3. septembra 2014 a čiastočného rozsudku\nokresného súdu č. k. 9C/117/2011-306 z 18. mája 2012 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že preskúmanie nezaujatosti konajúcej sudkyne\nkrajským súdom ako nadriadeným súdom nebolo v súlade so zákonom, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na to, aby právna vec bola prerokovaná a rozhodnutá nestranným\nsudcom. Napriek jasným právnym úvahám najvyššieho súdu týkajúcim sa kontroverzného\nposudzovania vyjadrení sudcov okresného súdu o ich vzťahu k žalobcovi krajský súd, inak mimo\nzákonný časový limit, zadovážil výlučne vyjadrenie sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej a znovu\nrozhodol o jej nevylúčení. Je zarážajúce, že nestrannosť sudkyne krajský súd potvrdil napriek\nzopakovaniu jej všetkých dovtedajších pochybností o spôsobilosti vec nestranne rozhodnúť.\nVo svojom liste datovanom 2. júla 2015 totiž JUDr. Jarmila Jánošová uvádza, že „môj vzťah\nk navrhovateľovi ako aj jeho manželke sa od doby môjho vyjadrenia zo 16. júna 2010 nezmenil.\nNestretávame sa už na rehabilitáciách sudcov, ale napr. som sa s navrhovateľom a jeho manželkou\nstretla cca. pred rokom na oslave 50-tin nášho spoločného kolegu, t. j. na súkromnej akcii.\nZ uvedených dôvodov žiadam Krajský súd v Banskej Bystrici, aby opätovne zvážil otázku môjho\nvylúčenia vo veci samej, keďže môj vzťah k žalobcovi nie je len bežným kolegiálnym vzťahom\na aj novo uvedená skutočnosť môže objektívne vzbudiť pochybnosti o mojej nezaujatosti.“.\nNa základe celkom troch obdobných vyjadrení sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej žiadajúcej o svoje\nvylúčenie pre priateľský pomer k žalobcovi tak oprávnene u sťažovateľky vznikla výrazná nedôvera\nv spravodlivé, nestranné súdne konanie, a to nielen pred samotnou JUDr. Jarmilou Jánošovou,\nsudkyňou okresného súdu, ale aj pred JUDr. Zitou Nagypálovou, sudkyňou krajského súdu, ktorá\nneochvejne popiera prítomnosť subjektívnej zaujatosti sudkyne súdu prvého stupňa.\n8. V širšom kontexte sťažovateľka pripomína, že príliš osobný vzťah sudcu k účastníkovi konania\nje jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý by mal byť sudca z rozhodovania o veci diskvalifikovaný.\nŠtatút sudcu je vybudovaný na predpoklade jeho nestrannosti a ako taký tvorí pilier demokratickej\nspoločnosti. Vo viacerých súdnych rozhodnutiach slovenských i českých súdov je tento aspekt\nvnímaný extenzívnejšie. K vylúčeniu sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v konkrétnej veci\ndochádza na základe návrhu sudcu na jeho vylúčenie, hoci sa subjektívne necíti byť zaujatým a ani\nniet pochybnosti o jeho profesionálnych kvalitách rozhodovať nestranne. Dostáva tu však prednosť\ntzv. zdanie nestrannosti sudcu, čiže sa akcentuje objektívny pohľad. Napríklad možno poukázať\nna rozhodnutia ústavného súdu č. k. III. ÚS 306/2012-6 (vylúčenie sudcu ústavného súdu z konania\npre priateľský pomer k účastníkovi konania) či Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k.\n\n4\n\nNao/51/2010, Nao/9/2014, Nao/215/2015, Nao/134/2015. Uvedené by malo platiť o to viac,\nak jedným z účastníkov konania je práve sudca. Je prirodzené, že pre vylúčenie sudcu\nz rozhodovania takého sporu nepostačuje len samotný rýdzo kolegiálny vzťah medzi sudcami (napr.\nIV. ÚS 124/2010, IV. ÚS 345/09). Treba tu brať do úvahy, že počet sudcov v Slovenskej republike\nnie je tak vysoký, aby nedochádzalo medzi nimi k bežným, pracovným, študijným či iným\nkontaktom. Nie je však vylúčené, že ich vzájomný profesijný pomer prerastie do takej\nintenzity/kvality, že nedokážu zachovať prirodzenú schopnosť nezaujatého konania a rozhodovania\na potrebný odstup od sudcu ako účastníka konania. Vyhodnocovanie charakteru vzťahov medzi\nsudcami a určovanie „zlomového bodu“, od ktorého možno vnímať ich vzťah ako prekračujúci\nbežný priateľský alebo kolegiálny, určite nie je jednoduchou záležitosťou. Potvrdzujú to nielen\nrôznorodé rozhodnutia slovenských (IV. ÚS 345/09, III. ÚS 105/2011) a českých súdov\n(Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 2Cdon/1558/96, 7Tz/178/2001, Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. Nao 135/2015) či Ústavného súdu Českej republiky č. k.\nIV. ÚS 67/2004), ale v tomto civilnom spore aj pomer hlasov, ktorým bolo napádané rozhodnutie\nprijaté (2 : 1).\n9. Sťažovateľka uzatvára, že konečný právny záver krajského súdu o námietke zaujatosti vznesenej\nsudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou považuje z ústavnoprávneho hľadiska a z hľadiska dohovoru\nza neospravedlniteľný a neudržateľný. Jeho rozhodnutie nemožno vnímať inak ako svojvôľu.\nJe toho názoru, že touto ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie je v rozpore s citovanými\npredpismi, pretože napriek zreteľne vyjadrenej zaujatosti sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej krajský\nsúd opäť rozhodol o jej nevylúčení, čím hrozí pokračovanie nie nestranného súdneho konania.\n10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti\nnálezom rozhodol tak, že konštatuje porušenie označených práv, napadnuté uznesenie krajského\nsúdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n11. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd okrem iného rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb,\nak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú slovenská republika ratifikovala a ktorá bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Každú takúto sťažnosť ústavný súd predbežne\nprerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť ústavnú sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená. Za zjavne\nneopodstatnenú možno podľa ustálenej judikatúry považovať takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 391/2019, I. ÚS 403/2019,\nI. ÚS 418/2019 s početnými odkazmi na predchádzajúcu judikatúru).\n13. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\n\n5\n\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 12 NcC 9/2015-585 zo 7. júla 2015, pričom\nnapadnuté uznesenie považuje za arbitrárne, svojvoľné. Obsah sťažnosti však nasvedčuje tomu,\nže sťažovateľka – aj keď nie explicitne ‒ namieta porušenie práva na nestranného sudcu, ktoré\nje súčasťou čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd však preskúma uvedené\nrozhodnutie krajského súdu z obidvoch hľadísk, pretože sťažovateľkou formálne a obsahovo\nsa napadnuté práva v predmetnej veci v podstate prelínajú.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Nestrannosť sudcov je ústavne a aj zákonom veľmi silne chránenou hodnotou, pretože je pre jej\nochranu vyhradené jednak osobitné námietkové konanie (§ 49 a nasl. Civilného sporového\nporiadku), a taktiež je namietateľná v odvolacom aj v dovolacom konaní. A napokon, nestrannosť\nje chránená aj v konaní o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd, vychádzajúc z princípu subsidiarity,\nv zásade odmieta preskúmavať námietkové „Nc“ konania s tým, že účastník konania môže vyjadriť\nsvoje pochybnosti o nestrannosti ešte v civilnom konaní (II. ÚS 211/2016, II. ÚS 212/2016,\nII. ÚS 802/2016, II. ÚS 794/2016). V predmetnej veci je však nutné z dôvodu právnej istoty\na špecifík veci po zrušovacom dovolacom rozhodnutí a obnove konania ustáliť už v tomto konaní\no ústavnej sťažnosti nestrannosť sudcu.\n16. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že požiadavka nestrannosti\nči nezaujatosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená\nabsenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku\nkonania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.),\nresp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom,\nktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom\naj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua) a vôbec o popretie zmyslu súdnictva\na práva.\n17. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o ich základnú\npovinnosť, o štrukturálny prvok súdneho systému. Dobová literatúra uvádza: „Základní vlastností,\nkterou žádáme od každého soudu, tedy i od soudce konajíciho civilní soudní řízení, jest jeho\nnestrannost. V nejprimitivnejším pojetí jest nestrannost nedostatek soudcova osobního zájmu\nna řízení a jeho výsledku. Soudce nesmí očekávati od toho, že je koná a jak v něm rozhoduje,\nžádného zisku ani ideální ani hmotné povahy pro svoji osobu ani pro ty, kdož jsou mu osobně\n(pokrevně a pod.) zvlášť blízcí“ (Štajgr, F. Zásady civilního soudního řízení. Všehrd, 1946, s. 9\na nasl.).\n18. Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absencia zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť\nmôže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom\nje subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem\nv prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto\n„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca\nz osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť\n\n6\n\ndostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.\nNa subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje\nlegitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného\npozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti ‒ „Justice must not only be done, it must also\nbe seen to be done.“ Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu\nvzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú\ndôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac\no dôvere samotných účastníkov konania. Pozícia namietajúceho má v objektívnom teste dôležitý\nvýznam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.\n19. Ústavný súd vychádza z názoru, že kolegiálne vzťahy medzi aktérmi právneho života\n(právnikmi) vrátane sudcov ústavného súdu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom na spochybnenie\nnestrannosti sudcov ústavného súdu a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z tohto dôvodu (mutatis\nmutandis IV. ÚS 124/2010, tiež už spomenuté R 31/2014 – «Skutočnosť, že sudca sa zo svojich\nsubjektívnych hľadísk ,,cíti zaujatý“, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie\nz prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku\npochybností o svojej nezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym\npochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania.»).\n20. Ústavný súd upozorňuje na veľmi silnú skutkovú podmienenosť námietkových konaní, a tak\ndôležitosť konkrétnych okolností (II. ÚS 16/2011, bod 22). Podstata sporu o nestrannosť sudkyne\nJUDr. Jarmily Jánošovej spočíva v tom, že krajský súd, ktorý ju nevylúčil, akcentuje, že vzťah\nsudkyne k žalobcovi a ešte skôr vzťah k jeho manželke mierne presahuje zónu kolegiálnych\nvzťahov smerom ku vzťahom osobnejším. Naopak, sťažovateľka akcentuje, že sama sudkyňa\nvyjadrila pochybnosť o svojej nestrannosti a že jej vzťah k žalobcovi je súkromnejší.\n21. Uvedená situácia je špecifickým prienikom subjektívnej a objektívnej nestrannosti. Sudkyňa\nsama oznamuje námietku predpojatosti, cíti rešpekt, opatrnosť, zodpovednosť, a preto svoju väzbu\nna žalobcu netají, ale fakty a tón jej vyjadrenia nesignalizujú zreteľnú zaujatosť. Sama sudkyňa\nv ostatnom vyjadrení spomína prvok objektívnej nestrannosti. Ústavný súd k tomu dodáva, že veci\nchýba, takpovediac, rozdielový fakt, ktorý by znamenal istejšiu pochybnosť o nestrannosti sudkyne.\nVzťahu sudkyne a žalobcu chýba fakt obdobný vzťahu iudex inhabilis či fakt dotýkajúci sa identity\nsudkyne (porov. II. ÚS 16/2011). Vyjadrenia sudkyne sú v istom zmysle strohé, a to nielen textom,\nale aj jeho obsahom, čo naznačuje, že vzťah k žalobcovi nie je autenticky blízky.\n22. Možno pripomenúť, že ustaľovanie nestranného sudcu v predmetnej veci začalo na podnet\npôvodného zákonného sudcu a vzhľadom na známosť žalobcu v banskobystrickom justičnom\nprostredí predseda okresného súdu preventívne preskúmal všetkých tamojších civilných sudcov.\nUž krajský súd piatich sudcov vylúčil a dvadsiatich troch nevylúčil, čo napriek stručnejšiemu\nodôvodneniu naznačuje, že pozícia sudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej nebola posudzovaná\nizolovane, ale v kontexte celej lokálnej justície, pričom rozdielom bolo bližšie priateľstvo\nso žalobcom. Neskôr dala pre dôslednosť podnet samotná menovaná sudkyňa. Ako sa uvádza\nv meritórnom odvolacom rozhodnutí (rozsudok krajského súdu č. k. 17 Co 223/2012-513\nz 3. septembra 2014, s. 12), sťažovateľka „napriek výslovnej výzve“ nevyužila možnosť dať voči\nsudkyni JUDr. Jarmile Jánošovej námietku zaujatosti, a preto možno súhlasiť aj so\n\n7\n\nsúvisiacim názorom krajského súdu, podľa ktorého „je možné usúdiť, že do rozhodnutia vo veci\nsamej“ sa aj v očiach sťažovateľky „javila ako nestranná“.\n23. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že súdna moc sa v danej veci riadne usilovala\no nestranné rozhodovanie. Ústavný súd k veci opätovne uvádza, že prerokúvaná vec je osobitá tým,\nže priateľskosť vzťahu (spočívajúca v tom, že v minulosti do roku 2010 sa spoločne aj s inými\nkolegami zo súdu zúčastňovali so žalobcom na rehabilitácii sudcov a od roku 2010 do rozhodnutia\nkrajského súdu sa sudkyňa Jánošová stretla so žalobcom a jeho manželkou len jedenkrát niekedy\nv lete 2014 na oslave 50-tin spoločného kolegu) len mierne prevyšuje, resp. sa prekrýva so vzťahom\nkolegiálnym. Možno predpokladať, že obdobný vzťah k žalobcovi, resp. jeho manželke majú mnohí\nďalší sudcovia okresného súdu, resp. slovenských súdov. Sťažovateľka ani sudkyňa Jánošová\nnetvrdili žiadne ďalšie fakty, ktoré by posunuli daný vzťah do polohy takpovediac kvalifikovanej\nnáklonnosti blížiacej sa § 116 Občianskeho zákonníka. Ani z rozhodnutia ESĽP Petríková v.\nSlovensko (sťažnosť č. 42149/17, rozsudok z 25. 11. 2021) nevyplýva, že by sudkyňa Jánošová\nmala byť vylúčená.\n24. Vo vzťahu k odôvodneniu možno uviesť, že krajský súd pri odôvodnení napadnutého uznesenia\nnajprv široko uvádza vývoj judikatúry týkajúcej sa rozhodovania o vylúčení sudcov, najmä\njudikatúry týkajúcich sa kolegiálnych vzťahov sudcov, pričom sa dostáva k aktuálnemu judikátu\nnajvyššieho súdu R 31/2014, na ktoré citáciou argumentačne poukazuje. Krajský súd napokon\nriadne a nevyhýbavo vyjadril svoju pozíciu k veci takto: „Krajský súd i po doplnení vyjadrenia\nsudkyne JUDr. Jarmily Jánošovej v podaní z 2.7.2015 zotrváva na názore vyjadrenom v rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/223/2012-513 z 3. septembra 2014, že sudkyňu\nJUDr. Jarmilu Jánošovú napriek jej vyhláseniu o svojom vzťahu k navrhovateľovi, ako účastníkovi\nkonania, nie je možné považovať za zaujatú a vylúčenú z prejednávania a rozhodovania veci podľa\n§ 14 ods. 1 O. s. p. Ňou tvrdený priateľský vzťah k navrhovateľovi sa neprejavuje navonok\nspôsobom uvedeným v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Nc/30/2014, 7Nc/7/2012, keď\nsa len v minulosti do roku 2010 spoločne aj s inými kolegami zo súdu zúčastňovali s navrhovateľom\nrehabilitácii sudcov a od roku 2010 do rozhodnutia krajského súdu týmto rozhodnutím sa stretla\ns navrhovateľom a jeho manželkou len jedenkrát niekedy v lete 2014 na oslave 50-tin spoločného\nkolegu. Ani účasť na oslave 50-tin spoločného kolegu nemôže spochybniť schopnosť sudkyne\nJUDr. Jarmily Jánošovej prejednať a rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, pretože nejde\no vzájomné pozvanie medzi navrhovateľom alebo jeho rodinným príslušníkom a sudkyňou\nJUDr. Jarmilou Jánošovou na vlastnú súkromnú akciu. Tejto akcie sa zúčastnili navrhovateľ\na sudkyňa JUDr. Jarmila Jánošová na pozvanie iného kolegu a ich stretnutie na tejto akcii možno\npovažovať za náhodné, účastníkom konania a sudcom prejednávajúcim vec neovplyvnené. Preto\ntakéto náhodné stretnutie nepovažuje krajský súd za prejav vzťahu sudkyne a navrhovateľa, ktorý\nby mohol objektívne spôsobiť pochybnosti o jej nezaujatosti. Krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by objektívne zakladala pochybnosť o nezaujatosti JUDr. Jarmily Jánošovej, preto\nju z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil.“\n25. Ústavný súd teda uzatvára, že už pri predbežnom prerokovaní veci a bez nutnosti ďalšieho\nprocesného postupu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je arbitrárne, je riadne\nodôvodnené, a teda ústavne akceptovateľné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zároveň sudkyňu JUDr. Jarmilu\nJánošovú možno považovať za nestrannú, a preto je napadnuté uznesenie ústavne konformné\n\n8\n\naj z hľadiska práva na nestranný súd. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom", "sudca-námietka zaujatosti", "ochrana osobnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sudca-vyhlásenie o predpojatosti", "sudca-nestrannosť", "zaujatosť / predpojatosť", "súd-nestrannosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12NcC/9/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ffc3875d-0b78-4585-bda8-aa87da05bdfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.281.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.281.2022.2"}, {"guid": "ussr:01a091af-4b86-4a34-9d78-2addd64fb45e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.418.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.418.2019.1"}, {"guid": "ussr:ff18240b-1999-44e6-bea6-191e43e82ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.391.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.391.2019.1"}, {"guid": "ussr:ba6c39de-5605-4063-9c40-dd3a3a76e803", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.403.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 403/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 403/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.403.2019.1"}, {"guid": "ussr:fbc46bc4-ea68-43eb-b8a1-10a98b579f43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 880/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 880/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1"}, {"guid": "ussr:fd5be153-4aec-468a-9908-4d63a5e6ebca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.802.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 802/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 802/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.802.2016.1"}, {"guid": "ussr:5cfe1b18-aed0-4f09-89ac-53d5ebc9a7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.794.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 794/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 794/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.794.2016.1"}, {"guid": "ussr:6dffc6b9-9df0-41ed-8f24-7540a09db5e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.212.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.212.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:27d29860-0e94-4df8-9abd-4a5c87870e36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.36.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.36.2016.1"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:595ab85f-35f4-44d1-aa0a-e57d4f21a6c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2012 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:595ab85f-35f4-44d1-aa0a-e57d4f21a6c6"}, {"guid": "ussr:c704bd07-db5a-494c-9b02-1b2a94df893c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c704bd07-db5a-494c-9b02-1b2a94df893c"}, {"guid": "ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2011 z 14. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}, {"guid": "40b1f8cc-17bb-4644-9c23-803937fcc8a2:bd547036-e90b-4a32-bf45-229fad9f06dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3509204778.2", "spisova_znacka": "17Co/223/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/223/2012 z 18. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3509204778.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ffc3875d-0b78-4585-bda8-aa87da05bdfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.281.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.281.2022.2"}, {"guid": "ussr:97482b38-cddb-4010-9855-3c75d52b3cb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.284.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.284.2021.1"}, {"guid": "ussr:3ff7d454-f23d-4bdf-b9d8-119d19953d4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2017 z 23. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1"}, {"guid": "ussr:fbc46bc4-ea68-43eb-b8a1-10a98b579f43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 880/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 880/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.880.2016.1"}, {"guid": "0ad8ac44-e84a-4e1a-988a-e1ff77983f7a:4ca483bf-eef1-4586-9ec5-f20bd9ae11df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6110206663.3", "spisova_znacka": "2Cdo/56/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/56/2024 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6110206663.3"}]}