{"guid": "ussr:1a4e57b8-4070-4a8a-9a97-edb6545112be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2023 z 14. 4. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2023, sp. zn. III. ÚS 191/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a4e57b8-4070-4a8a-9a97-edb6545112be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 191/2023-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice,\nproti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 36C/101/2016-321 z 3. apríla 2018 a postupu,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/269/2018\nz 26. novembra 2019 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a proti uzneseniu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/275/2020 z 21. apríla 2021 a postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júla 2021 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi\na rozhodnutiami všeobecných súdov uvedenými v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté\nrozhodnutia zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a žiada priznanie finančného zadosťučinenia\n4 000 eur a náhrady trov konania.\nII.\nSkutkové východiská\n2. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia\nsú bezpodielovými spoluvlastníkmi konkretizovaného bytu v podiele ½, ako aj prislúchajúceho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na priľahlých\n\npozemkoch. Darovacou zmluvou zo 14. septembra 2001 obdarovali sťažovateľa a jeho manželku\n(svoju dcéru), pričom predmetom daru boli nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku.\nDcéra im v roku 2015 dobrovoľne vrátila dar v podiele ½ k celku. Žalobcovia vyzvali vo februári\n2016 sťažovateľa podľa § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru darovaného mu darovacou\nzmluvou v podiele ½ k celku a poukázali na bližšie špecifikovaný dôvod vrátenia daru,\nt. j. na skutočnosť, že zo strany sťažovateľa dochádza vo vzťahu k žalobcom, resp. aj ich rodinným\npríslušníkom (dcére a vnučke) dlhodobo k správaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy. Z troch\nvo výzve uvedených dôvodov dva (správanie sťažovateľa voči žalobcom a voči manželke) okresný\nsúd nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov, u tretieho (správanie k maloletej vnučke\nžalobcov a dcére sťažovateľa) však, zhodnotiac vykonané dokazovanie, dospel k záveru, že tu šlo\no také správanie, ktoré intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov vykazujúceho znaky značnej\nintenzity a sústavnosti dosahovalo a skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka napĺňalo.\nZa najzávažnejšie hrubé porušenie dobrých mravov okresný súd považoval správanie sťažovateľa\nvoči v tom čase 14-ročnej maloletej dcére 1. januára 2016 spočívajúce v tom, že ju vyhodil z bytu,\npričom podľa výsledkov znaleckého posudku\nv súvisiacom konaní (o zverení\nmaloletej do náhradnej osobnej starostlivosti žalobcov) takáto osobná negatívna skúsenosť mala\na má na maloletú negatívny dopad, keďže jej odchod z domu nebol svojvoľný a dobrovoľný,\nale bol výsledkom dlhodobých nezhôd v rodine ústiacich do konfliktu medzi ňou a sťažovateľom\ns následkom jej vyhodenia z ich spoločného bytu.\n3. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ namietal, že incident v januári 2016\nsa neodohral tak, ako to okresný súd považoval za preukázané. Dcéru podľa jeho tvrdenia\novplyvňovali žalobcovia. Okresný súd nevypočul jeho manželku, len konštatoval, že svoje\nvýpovede a skutkové tvrdenia v iných súvisiacich konaniach nekriticky a neobjektívne\nprispôsobovala s ohľadom na obdobie, v ktorom sa nachádzala, a čo bolo pre ňu v tom čase\nnajvhodnejšie. Považoval za nesprávne, ak okresný súd v rozpore so zásadou ústnosti vychádzal\nlen z jedného listinného podkladu, a to znaleckého posudku, ktorý získal z iného konania. Navrhol\nvypočuť aj svojich rodičov na to, ako sa maloletá správala k nemu a ako sa správala k žalobcom.\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil. Stotožnil sa so skutkovým zistením okresného súdu, že medzi sťažovateľom\na vnučkou žalobcov dochádzalo ku konfliktom, ktoré vyvrcholili tým, že ju sťažovateľ\n1. januára 2016 vyhodil z bytu, čo malo a má na maloletú negatívny dopad ‒ stratila pocit bezpečia\na istoty domova. Po vyhodení z bytu sa jej ujali starí rodičia (žalobcovia). K námietkam sťažovateľa\nsmerujúcim k nevyváženému spôsobu dokazovania krajský súd pripomenul, že dokazovanie je časť\ncivilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie\nvo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť\nto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz\nna jeho vykonanie.\n5. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Namietal, že súdy v rámci priebehu sporu nevyhodnotili\nsprávanie žalobcov v súlade s princípom vzájomnosti (pri posudzovaní správania obdarovaného\npodľa § 630 Občianskeho zákonníka treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie samotného darcu\nv tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného\nvoči nemu), bez racionálneho odôvodnenia nezohľadnili a nevysporiadali sa s dôkazmi, ktoré\n2\n\ndo konania predložil, a bez riadneho, presvedčivého a logického zdôvodnenia odmietli vykonať\ndokazovanie v ním navrhnutom rozsahu, ktoré bolo pritom dôležité pre spravodlivé meritórne\nrozhodnutie. Súdy nerešpektovali princíp rovnosti zbraní.\n6. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa napadnutým uznesením odmietol. Uviedol, že dovolacia\nnámietka sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov krajským súdom,\nktorú tiež bez ďalších relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu\nv procesnom postupe odvolacieho súdu, je nespôsobilou založiť prípustnosť jeho dovolania,\na to preto, že (i) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal,\nteda v tomto prípade okresnému súdu, (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných\ndôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá. Okrem toho ani prípadná neúplnosť\nči nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Závažné\ndeficity v dokazovaní (opomenuté dôkazy, deformované dôkazy, nesprávne použitie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov) ani arbitrárnosť či neudržateľnosť skutkových záverov krajského\nsúdu popierajúcu právo na spravodlivý proces najvyšší súd nezistil. Zdôraznil, že krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie\nnavrhnuté dôkazy.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Podľa sťažovateľa konajúce súdy bez racionálneho odôvodnenia nezohľadnili a nevysporiadali\nsa s dôkazmi, ktoré do konania predložil, a bez riadneho, presvedčivého a logického zdôvodnenia\nzamietli vykonať dokazovanie na odstránenie sporných skutočností. Sťažovateľ pritom navrhol,\naby bola v konaní predvolaná jeho manželka a matka jeho dcéry, ktorá bola spôsobilá sa vyjadriť\nk správaniu dcéry, keďže s ňou žila, vychovávala ju a bola súčasťou jej života a videla správanie\nmaloletej vo vzťahu k sťažovateľovi. Výpoveď manželky by mala väčšiu výpovednú hodnotu\nako výpovede žalobcov, ktorí neboli svedkami všetkých rodinných situácií a udalostí,\ntak ako manželka sťažovateľa. Aj jeho rodičia sa vedia zodpovedne vyjadriť k účelovému\na manipulatívnemu konaniu žalobcov, ktorým vyvolali nezhody v rodine s cieľom vrátenia daru\na zároveň sa jednotliví svedkovia vedeli vyjadriť aj k správaniu dcéry. Súdy však bez relevantného\nodôvodnenia odmietli vykonať všetky sťažovateľom navrhnuté dôkazy, a to výsluchy svedkov ‒\njeho manželky, ako aj jeho rodičov. Tým bol sťažovateľ postavený do podstatne nevýhodnejšej\npozície ako druhá strana.\n8. Súdy sa taktiež nevysporiadali s čestným vyhlásením manželky sťažovateľa, v ktorom popísala,\nže žalobcovia na ňu vyvíjali nátlak, aby odišla aj s deťmi do krízového centra pre týrané ženy,\na potvrdenie, ktoré z centra dostane, neskôr predloží ako dôkaz do konania o vrátenie daru. Súdy\nrovnako neodstránili rozpor medzi znaleckými posudkami (\na\n)\nprodukovanými v súvisiacich konaniach.\n\n3\n\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIV.1. K napadnutému postupu a rozsudku okresného súdu:\n9. Z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná\niba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd\npreto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať postup a rozsudok okresného súdu,\nkeďže na základe odvolania ich meritórne preskúmal krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň\npovinný poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\nústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu a rozsudku okresného súdu odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nIV.2. K napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu:\n10. Kritika sťažovateľa sa v dôvodoch ústavnej sťažnosti, ktorými je ústavný súd podľa § 45 zákona\no ústavnom súde viazaný, koncentruje na nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, ktoré mali mať\npodstatný význam pre rozhodnutie v spore, na porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\n(chýbajúce odstránenie rozporov z dôkazov vyplývajúcich), ako aj na nedostatočné odôvodnenie\nodvolacieho rozsudku v naznačenom smere.\n11. Sťažovateľ správne odkázal na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu i ústavného súdu,\npodľa ktorej ním tvrdené vady procesu a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu majú\nrelevanciu vo vzťahu k dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP. Takto koncipované dovolanie\nsťažovateľ proti rozsudku krajského súdu aj podal a najvyšší súd ako súd dovolací ho meritórne\nprejednal a rozhodol o ňom. Platí to aj napriek procesne formulovanému výroku dovolacieho\nuznesenia najvyššieho súdu (odmietnutie, nie zamietnutie dovolania), keďže § 420 písm. f) CSP\nv sebe inkorporuje nielen dôvod prípustnosti dovolania, ale zároveň aj relevantný dovolací dôvod.\nPreto aj voči zásahom, ktorými sú rozsudok krajského súdu a jemu predchádzajúci postup krajského\nsúdu, poskytoval ochranu označeným právam sťažovateľa najvyšší súd v rámci konania o dovolaní.\nÚstavný súd preto nemá právomoc na prerokovanie a rozhodnutie o ústavnej sťažnosti\nani v tejto jej časti. Bolo ju tak potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132\nods. 1 zákona o ústavnom súde.\nIV.3. K napadnutému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu:\n12. Z hľadiska ústavného treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou\nnajvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, to však za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných\npráv. Podmienkou je, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani formalistická\na aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08,\nII. ÚS 65/2010).\n\n4\n\n13. Zásadným dôvodom ústavnej sťažnosti je kritika, podľa ktorej okresný súd nevykonal\nsťažovateľom navrhované dôkazy, a to predovšetkým výsluch jeho manželky a jeho rodičov,\na nevykonanie týchto dôkazov dostatočne neodôvodnil. Charakter sťažnostných dôvodov\npredurčuje, že ústavný súd sa nemôže obmedziť len na izolovaný prieskum napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ale je potrebné, aby dovolacie uznesenie hodnotil aj cez prizmu dôvodov,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia okresný súd a krajský súd. V tomto smere platí,\nže odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Prvoinštančné a odvolacie konanie\ntotiž z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, preto bolo namieste aj od najvyššieho súdu\nočakávať, aby dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu podrobil prieskumu v jednote\ns dôvodmi prvoinštančného rozsudku.\n14. Sťažovateľ výstižne odkázal na judikatúru najvyššieho súdu (4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018),\npodľa ktorej nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie, ak z vykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ide o prípady,\nkeď súdy nevykonajú dôkazy, ktorými sa majú vyjasniť sporné skutočnosti alebo vykonávajú\ndôkazy navrhované len jednou stranou.\n15. Ústavný súd dopĺňa, že súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc posúdiť\naj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa dôkaz\nzabezpečí (I. ÚS 52/03). Zároveň platí, že súčasť základného práva na rovnosť účastníkov konania\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy netvorí povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhnuté)\núčastníkom súdneho konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi\nv spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy,\nktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (IV. ÚS 100/2014). Procesný postoj\núčastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného\nsúdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať\npodľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným,\nzrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym\nporiadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania\nuplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).\n16. K nevypočutiu manželky sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uvádza, že už okresný súd\nnevyhodnotil správanie sťažovateľa k jeho manželke ako hrubo porušujúce dobré mravy,\na tým zakladajúce záver o splnení hypotézy podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Nemožno\nvšak vylúčiť význam výsluchu manželky aj na účel posúdenia správania sťažovateľa k maloletej\ndcére, čo už okresný súd ako dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia o vrátení daru konštatoval.\nOkresný súd odmietol vykonanie tohto sťažovateľom navrhovaného dôkazu, čo podrobne\nodôvodnil (bod 37 prvoinštančného rozsudku) poukazom na zásadnú rozpornosť tvrdení\nsťažovateľovej manželky vo výpovediach prednesených v trestnom konaní (podozrenie,\nže sťažovateľ páchal trestnú činnosť voči maloletej) na jednej strane a v konaní o jej návrhu\nna rozvod manželstva na strane druhej. Z toho vyvodil nevierohodnosť jej doterajších výpovedí,\nako aj jej čestného vyhlásenia úplne negujúceho skutočnosti uvádzané v návrhu na rozvod,\nčo významne oslabilo prípadný prospech jej výsluchu v určovacom konaní. Okrem toho okresný\nsúd zrozumiteľne naznačil, že ak mala byť manželka sťažovateľa vypočutá na účel skúmania,\nči maloletá je pod vplyvom žalobcov (starých rodičov), potom znalecký záver\nz roku\n5\n\n2017, podľa ktorého maloletá nebola a nie je pod vplyvom žiadnej zo zainteresovaných osôb,\nvyznieva v porovnaní s vnútorne rozpornými výpoveďami manželky sťažovateľa natoľko\nvierohodne, že je z dôkazného hľadiska plne postačujúci.\n17. Aj podľa názoru ústavného súdu je rekapitulované vysporiadanie sa okresného súdu s dôvodmi,\npre ktoré nebola vypočutá manželka sťažovateľa, z hľadiska základného práva na súdnu ochranu\na na spravodlivé súdne konanie postačujúce. Krajskému súdu dovoľovalo, aby naň iba odkázal\na stotožnil sa s ním, a najvyšší súd nemal dôvod nevykonanie takéhoto dôkazu kvalifikovať\nako vadu opomenutého dôkazu zakladajúcu rozpor s právom na spravodlivý proces.\n18. Na sťažovateľov návrh, aby boli vypočutí jeho rodičia, okresný súd reagoval iba rekapituláciou\nich čestných vyhlásení doložených do súdneho spisu so zdôraznením, že ich tvrdenia v porovnaní\ns výpoveďou sťažovateľa ako strany sporu neprinášajú nové poznatky. Zároveň k hodnotiacim\núsudkom, ktoré v čestných vyhláseniach rodičia sťažovateľa produkovali, okresný súd podotkol,\nže sú neobjektívne, keďže je z nich zrejmé, že mu „držia stranu“. Pre ústavný súd\nje takéto vyhodnotenie postačujúce. Obzvlášť s ohľadom na to, že kým význam výpovede manželky\nsťažovateľa bol daný intenzitou jej kontaktu s maloletou (zdieľali aj spoločnú domácnosť),\nv prípade rodičov sťažovateľa bolo ich stretávanie s maloletou podstatne sporadickejšie,\nčo priamo determinovalo ich možnosti priamo pozorovať obsah jej vzťahov so sťažovateľom.\nAj v tomto prípade preto záver najvyššieho súdu o neprítomnosti vady zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP ústavno-právne obstojí.\n19. Aj vo vzťahu k nevypočutiu maloletej, čo sťažovateľ v ústavnej sťažnosti kritizuje, ústavný súd\npoznamenáva, že síce tento dôkaz sťažovateľ v konaní na okresnom súde navrhol,\navšak, ako to vyplýva z rekapitulácie dôvodov jeho odvolania uvedenej v bodoch 24 – 29 rozsudku\nkrajského súdu, jeho nevykonanie adresne v odvolaní nenamietol. Z príloh ústavnej sťažnosti\na ani zo samotnej ústavnej sťažnosti nie je zrejmé, k čomu konkrétne navrhoval sťažovateľ maloletú\nvypočuť, keď navyše okresný súd vzal do úvahy jej podrobnú výpoveď v procese znaleckého\ndokazovania realizovaného v konaní o jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starých\nrodičov (bod 31 prvoinštančného rozsudku).\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľom tvrdený rozpor znaleckých posudkov\na\n,\nústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s oboma znaleckými posudkami,\nktoré boli vypracované na účely odlišných, no súvisiacich konaní, sa okresný súd oboznámil,\nčo vyplýva z bodov 26 a 31 jeho prvoinštančného rozsudku. Kým však znalecký posudok\nbol vypracovaný v konaní o rozvod manželstva sťažovateľa a dcéry žalobcov\na obsahovo sa sústredil na osobnostnú štruktúru oboch manželov, znalecký posudok\nbol vypracovaný pre potreby konania o zverenie maloletej dcéry sťažovateľa do náhradnej osobnej\nstarostlivosti žalobcov a bol zameraný na psychologické vyšetrenie maloletej. Nemožno\nv tejto súvislosti opomenúť ani zjavný fakt, že kým znalecký posudok\nbol vypracovaný\nv roku 2014, teda ešte pred incidentom, ktorý bol pre rozhodnutie o určovacej žalobe žalobcov\npodstatný, znalecký posudok\nbol vypracovaný v roku 2017, teda po tom, keď bola\nmaloletá vystavená zážitku z januára 2016 (vyhodenie z domu). Tým je, prirodzene, determinovaná\nmiera jeho relevancie pre rozhodovanie o určovacej žalobe žalobcov. Z uvedenej rekapitulácie\nvyplýva, že oba znalecké posudky boli vypracované v konaniach, ktoré reflektujú rôzne roviny\nproblémov v rodine sťažovateľa. Pritom vecne boli zamerané na odlišné okruhy otázok.\n\n6\n\nPreto ich rozpor tvrdený sťažovateľom nie je relevantný v konaní o žalobe žalobcov,\nktoré sa sústredilo na vyhodnotenie splnenia podmienok podľa § 630 Občianskeho zákonníka.\nNapokon neuniklo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nekonkretizuje,\nv čom údajný rozpor oboch znaleckých posudkov mal spočívať, iba sa obmedzil na všeobecné\nkonštatovanie, že znalecký posudok\nvyvracal tvrdenia žalobcov. Uvedené zistenia\nústavného súdu vedú k rezultátu, že krajský súd na takto formulovaný odvolací dôvod (rozpor\nznaleckých posudkov) nebol povinný poskytnúť cielenú odpoveď a následne najvyšší súd správne\nuzavrel, že nedostatok takej odpovede nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n21. Ústavný súd uzatvára, že reakcie najvyššieho súdu boli vzhľadom na odôvodnenie\nsťažovateľovho dovolania, ako aj na dôvody, ktoré vo svojich meritórnych rozhodnutiach uviedli\nokresný súd a krajský súd, primerané a zrozumiteľné. Dôvody, ktoré sťažovateľ sformuloval\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ústavný súd nevyhodnotil ako signalizujúce jeho\narbitrárnosť alebo ústavnú neudržateľnosť, čo by po prijatí na ďalšie konanie mohlo viesť\nk vyhoveniu ústavnej sťažnosti v tejto časti. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú\nsťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012, III. ÚS 292/2020, III. ÚS 45/2021, IV. ÚS 296/2022). Preto ústavný súd\nsťažovateľovu ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n22. Pokiaľ je v petite ústavnej sťažnosti namietaný aj postup najvyššieho súdu v konaní\no jeho dovolaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mohli\nslúžiť ako prieskumný základ vo vzťahu k takto vymedzenému zásahu, ktoré pôvodcom má byť\nnajvyšší súd. Pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde je povinnou obsahovou\nnáležitosťou návrhu na začatie konania aj jeho odôvodnenie. Obdobne podľa § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde je sťažovateľ povinný uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody,\npre ktoré malo podľa neho dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Preto v tejto časti\nústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom\nsúde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\n23. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že je bez významu zaoberať\nsa ďalšími požiadavkami sťažovateľa vznesenými v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutých\nrozhodnutí, vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 14. apríla 2023\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dar, darovanie", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dovolacie dôvody-zmätočnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "36C/101/2016", "guid": "9d4c9694-24e4-43ef-ab25-e09e59af98c4:464b06f5-112a-46f7-94e2-5f318486e6e2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f000cc21-c24e-4b44-a35c-e596237dc950", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.296.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.296.2022.1"}, {"guid": "ussr:237bec5e-b0aa-480b-8ea6-349c6ad29791", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.45.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2021 z 29. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.45.2021.1"}, {"guid": "ussr:36e4e3e5-8dcd-4f10-80f7-cb00c25ab8a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.292.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.292.2020.1"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 372/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "8a549186-af2e-4bda-b850-f209df2db460:05b42cf2-3211-42a8-bf79-4c38c198029b", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/269/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/269/2018 z 26. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8a549186-af2e-4bda-b850-f209df2db460:05b42cf2-3211-42a8-bf79-4c38c198029b"}], "citovane_v": [{"guid": "8dda8da7-eddc-4ef1-9528-a6a47cc9bf4a:dc21044b-8eca-4a47-8bf9-73adea2bfdd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "spisova_znacka": "2Cdo/84/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/84/2023 z 26. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2"}]}