{"guid": "ussr:c0c84fd6-8a60-42f4-9b79-d1d6b6bcad8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 371/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 371/2022 z 26. 1. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. januára 2023, sp. zn. III. ÚS 371/2022, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2023-01-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Náhrada trov konania vo vzťahu medzi žalovanými navzájom", "pravna_veta": "V kontradiktórnom postavení môžu byť vždy len žalobca voči žalovanému a naopak, nikdy to tak nebude vo vzťahu žalobca voči druhému žalobcovi alebo žalovaný voči ďalším žalovaným v určitom konaní. Vyplýva to už zo samotnej podstaty sporového konania.\nAk teda žalovaný za žiadnych okolností nebude v sporovom konaní v kontradiktórnom postavení voči druhému žalovanému, potom je zrejmé, že nemožno urobiť ani ten záver, že je jeden žalovaný úspešný voči druhému žalovanému. Úspech vo veci sa bude vždy posudzovať len vo vzťahu žalobca – žalovaný, keďže ho možno posudzovať len medzi stranami, ktoré stoja proti sebe.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c0c84fd6-8a60-42f4-9b79-d1d6b6bcad8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 371/2022-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky North Slovakia Camion s. r. o., Nábrežie\nOravy 534/6, Dolný Kubín, IČO 31 613 179, zastúpenej právnym zástupcom – Advokátska\nkancelária Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, IČO 36 857 548,\nproti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo výroku o trovách dovolacieho konania\nč. k. 1Cdo/132/2019 z 23. februára 2022 takto\n\nrozhodol:\n1. Výrokom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/132/2019\nz 23. februára2022, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal žalovanému v 2. rade\nvoči sťažovateľke nárok na náhradu trov dovolacieho konania, b o l o p o r u š e n é základné\nprávo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné\nprávo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/132/2019\nz 23. februára 2022, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal žalovanému v 2. rade\nvoči sťažovateľke nárok na náhradu trov dovolacieho konania, z r u š u j e a v e c v rozsahu\nzrušenia v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\nvo výške 738,47 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 371/2022-29 z 23. júna 2022 bola prijatá na ďalšie\nkonanie ústavná sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 13. apríla 2022,\nv ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“), a to v časti namietajúcej výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) označeného v záhlaví tohto nálezu (ďalej len „napadnuté uznesenie“),\nktorým najvyšší súd rozhodol o trovách dovolacieho konania. Sťažovateľka navrhuje napadnuté\nuznesenie zrušiť, vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.\n2. Sťažovateľka bola žalovaná v konaní o žalobe žalobcu –\n(ďalej len „žalobca“)\nvoči sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade a\nako žalovanému v 2. rade\no zaplatenie 168 717,81 eur s príslušenstvom. Podaná žaloba bola žalobcom odôvodnená\nuzatvorenými zmluvami o pôžičke, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol sťažovateľke\n(ako dlžníkovi) pôžičky v celkovej výške 300 000 eur s 9 % ročným úrokom. S výnimkou poslednej\nzmluvy o pôžičke z 30. januára 2012 žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalobcom vo vzťahu\nk týmto pôžičkám dohody o pristúpení k záväzku. Ku dňu podania žaloby bola žalobcovi uhradená\nčasť pôžičiek vo výške 85 400 eur a úroky z poskytnutých pôžičiek.\n3. Žalovaný v 2. rade ako konateľ dlžníka (sťažovateľky) a pristupujúci dlžník podľa uzatvorených\ndohôd o pristúpení k záväzku uzatvoril dohody o uznaní dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, v ktorých potvrdil dlh sťažovateľky a žalovaného v 2. rade (ako pristupujúceho dlžníka)\nvoči žalobcovi.\n4. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 6C/56/2017\nz 15. mája 2018 rozhodol tak, že:\na) Sťažovateľka a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi\n114 600 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 64 600 eur od 7. novembra 2014\ndo 25. marca 2015, zo sumy 36 600 eur od 26. marca 2015 do 19. mája 2015, zo sumy\n14 600 eur od 20. mája 2015 do zaplatenia, zo sumy 50 000 eur od 7. novembra 2014\ndo zaplatenia a zo sumy 50 000 eur od 7. novembra 2014 do zaplatenia;\nb) vo vzťahu k nároku uvedenému vo výroku I má žalobca právo na náhradu trov konania\nvoči žalovaným, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi\nv rozsahu 100 %;\nc) sťažovateľka (žalovaná v 1. rade) je povinná zaplatiť žalobcovi 54 117,81 eur s 8,25 % úrokom\nz omeškania ročne od 7. novembra 2014 do zaplatenia;\nd) vo vzťahu k nároku uvedenému vo výroku III má žalobca právo na náhradu trov konania\nvoči sťažovateľke (žalovanej v 1. rade) v rozsahu 100 %.\n5. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie,\no ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 9Co/239/2018\n2\n\nz 25. októbra 2018 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalovaný v 2. rade odvolanie nepodal.\nKrajský súd uviedol, že pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností\na právne posúdenie veci, v tomto smere sa v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nebolo potrebné opakovať [§ 387 ods. 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], keďže podľa krajského súdu ani zo strany\nsťažovateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými\nby sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia\nrozsudku okresného súdu bolo podľa krajského súdu zrejmé, z ktorých skutočností súd\npri rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\na to, či už išlo o existenciu pôžičiek alebo náležitostí uznania dlhu v súvislosti s § 558 Občianskeho\nzákonníka. Zároveň krajský súd poukázal na podľa jeho názoru podrobné a logické vysvetlenie\nv bodoch 38 až 48 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa krajský súd v plnom\nrozsahu stotožnil.\n6. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi a žalovanému\nv 2. rade priznal ako (podľa krajského súdu) úspešným účastníkom odvolacieho konania\nvoči sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a to s odkazom\nna § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.\n7. Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\na podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd o dovolaní sťažovateľky rozhodol napadnutým\nuznesením tak, že dovolanie odmietol a žalobcovi a žalovanému v 2. rade priznal voči sťažovateľke\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Dovolací súd sa podľa sťažovateľky nevysporiadal so skutočnosťou, že odvolací súd zjavne\npoužil postup „skráteného odôvodnenia rozhodnutia“, avšak bez splnenia podmienok jeho použitia\npodľa § 387 ods. 3 CSP, čím porušil právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie.\nSťažovateľka ďalej argumentuje, že z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nani z druhostupňového rozsudku nevie identifikovať žiadne vlastné právne posúdenie odvolacích\nnámietok. Napadnuté uznesenie podľa nej nie je presvedčivé, keďže obhajuje absenciu odpovede\nna zásadné otázky nastolené sťažovateľkou v podanom odvolaní aj dovolaní.\n9. Dovolací súd podľa sťažovateľky nereagoval na podstatné okolnosti vo veci samej, ktoré boli\nosobitosťami dotknutého súdneho konania, najmä neprihliadol na:\na) skutočnosť, že žalovaný v 2. rade konal v spolupráci so žalobcom voči sťažovateľke,\npričom práve na tejto skutočnosti podľa sťažovateľky založil okresný súd nepriaznivý výsledok\npre sťažovateľku, keď za kľúčový argument považoval „zhodné tvrdenie strán“;\nb) vysvetlenie žalovaného v 2. rade k tomu, prečo neboli pôžičky účtované ako pôžičky a prečo boli\nposkytované v hotovosti ‒ ako žalovaný v 2. rade uviedol, sťažovateľka bola v tom čase v zlej\nfinančnej situácii, pre ktorú bolo voči nej vedených viacero exekúcií. Prijatie platieb v hotovosti\ntak malo za cieľ „obísť“ vedené exekúcie. Sťažovateľka uvádza, že v rámci nachádzania\nspravodlivosti bolo protiprávne konanie nutné negatívne vyhodnotiť, napr. podľa zásady\nz nepráva nemôže vzniknúť právo;\n3\n\nc) skutočnosť, že v priebehu súdneho konania boli preukázané skoršie dátumy úhrad úrokov\nz pôžičky, než mali byť uzatvorené samotné zmluvy o pôžičkách;\nd) priamy stret záujmov sťažovateľky a žalovaného v 2. rade pri uznaní dlhu, o ktorom žalobca\nmusel vedieť, a teda bol daný dôvod na aplikáciu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,\no ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (R 3/1998);\ne) odôvodnenie súdu prvej inštancie k existencii pôžičiek okolnosťami, ktoré vôbec\nnie sú rozhodné pre vec samu, pričom podľa sťažovateľky v konaní nebol nikdy preukázaný\npôvod vložených prostriedkov, a preto nemohlo byť preukázané, že by žalobca reálne poskytol\nžalovanému v 2. rade peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť pôžičkou.\n10. Napokon najvyšší súd podľa sťažovateľky pochybil, keď sa v napadnutom uznesení vôbec\nnezaoberal tým, že odvolací súd (pre sťažovateľku nepochopiteľne) priznal náhradu trov\nodvolacieho konania žalovanému v 2. rade, ktorý neuspel v prvoinštančnom konaní a ktorý sám\nodvolanie nepodal, ergo, ktorý podľa sťažovateľky vôbec nebol v odvolacom konaní úspešný,\nba naopak, využijúc svoje oprávnenie neodôvodňovať uznesenie o náhrade trov konania\npodľa sťažovateľky túto nespravodlivosť voči sťažovateľke ešte zvýraznil. Z rovnakého dôvodu\npreto sťažovateľka napáda aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, a to vo výroku,\nktorým najvyšší súd rozhodol o trovách dovolacieho konania v prospech žalovaného v 2. rade.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n11. Najvyšší súd sa k podanej ústavnej sťažnosti vyjadril podaním zo 6. júla 2022 doručeným\nústavnému súdu 15. júla 2022, ktorého súčasťou bolo vyjadrenie zákonného sudcu\n.\n12. V doručenom vyjadrení sa uvádza, že pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania, z bodu 55\nodôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že o náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalobcovi\na žalovanému v 2. rade voči sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nUviedol, že rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\ndruhá veta CSP) a rozhodnutie o ústavnej sťažnosti ponecháva na úvahu ústavného súdu.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n13. Žalobca sa ako zúčastnená osoba k doručenej ústavnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným\nústavnému súdu 18. júla 2022.\n14. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky nepovažuje\nza dôvodnú. Zdôraznil, že sťažovateľka vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu o trovách\ndovolacieho konania napáda len tú časť napadnutého uznesenia, ktorou najvyšší súd priznal nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania voči sťažovateľke žalovanému v 2. rade. Napadnuté uznesenie\nje v časti, v ktorej najvyšší súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania\n\n4\n\nvoči sťažovateľke, nepochybne správne, keďže žalobca mal voči sťažovateľke v dovolacom konaní\núspech v celom rozsahu.\n15. Navyše je však žalobca toho názoru, že najvyšší súd rozhodol správne aj o náhrade trov\ndovolacieho konania žalovaného v 2. rade, a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade voči rozhodnutiu\nkrajského súdu dovolanie nepodal. Keďže dovolanie sťažovateľky bolo odmietnuté, strany sporu,\nktoré dovolanie nepodali, mali v dovolacom konaní plný úspech.\n16. Žalobca navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\ntak, že tejto ústavnej sťažnosti nevyhovuje a aby uložil sťažovateľke povinnosť nahradiť žalobcovi\ntrovy konania o ústavnej sťažnosti v celom rozsahu.\n17. Žalovaný v 2. rade sa ako zúčastnená osoba k sťažnosti sťažovateľky nevyjadril.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n18. Sťažovateľka sa k vyjadreniu najvyššieho súdu a vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním\nz 15. júla 2022.\n19. Vo svojom vyjadrení uvádza, že sa v celom rozsahu pridržiava právnej argumentácie uvedenej\nv podanej sťažnosti. Sťažovateľka zdôraznila, že z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia jej vôbec\nnie je zrejmé, z akého dôvodu má nahrádzať trovy konania rovnako neúspešnému účastníkovi\nkonania, ktorý je v procesnom postavení žalovaného tak ako sťažovateľka, pričom ani zákon\nsamotný takýto druh náhrady trov nepozná.\n20. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu ako zúčastnenej osoby uvádza, že týmto vyjadrením žalobca\nreálne podporil meritórnu aj nemeritórnu argumentáciu sťažovateľky, keďže žalobca uvádzal\nprávne argumenty v prospech žalovaného v 2. rade, čo v konečnom dôsledku preukazuje spätosť\nžalobcu so žalovaným v 2. rade a najmä neexistenciu sporu žalobcu a žalovaného v 2. rade ab initio.\n21. Sťažovateľka ďalej argumentuje tým, že nemožno založiť úspech v dovolacom konaní,\nresp. v ktoromkoľvek štádiu sporu na tom, že určitý subjekt nepodal dovolanie, ako mylne\nargumentuje žalobca. S poukazom na § 60 CSP, ktorý výslovne určuje, že sporovými stranami\nsú žalobca a žalovaný (a nie jeden žalovaný voči druhému žalovanému), je totiž úplne zrejmé,\nže dovolanie podala strana žalovaného, keďže žalovaný v 2. rade nie je odlišnou stranou\nod sťažovateľky, iba iným subjektom na jednej žalovanej strane. Žalovaný v 2. rade preto nemohol\nmať úspech v odvolacom ani dovolacom konaní voči sťažovateľke.\n22. Podľa sťažovateľky v konaní o ústavnej sťažnosti nemá žalobca postavenie subjektu,\nktorý by mohol mať nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom však na to, že vyjadrenie žalobcu\nsa sťažovateľke javí ako zjavne šikanózne, podľa sťažovateľky by mohol existovať dôvod\nna náhradu trov sťažovateľky za podanie vyjadrenia voči žalobcovi.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n23. Ústavný súd v uznesení z predbežného prerokovania, ktorým bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky čiastočne prijatá na ďalšie konanie, uviedol, že predmetom posúdenia zo strany\nústavného súdu bude výrok najvyššieho súdu o trovách dovolacieho konania. Najvyšší súd\n5\n\nv napadnutom uznesení o týchto trovách rozhodol tak, že priznal ich náhradu voči sťažovateľke\nnielen žalobcovi, ale aj žalovanému v 2. rade. Podľa názoru ústavného súdu však tak rozhodnúť\nnemohol.\n24. V odôvodnení napadnutého uznesenia vo vzťahu k trovám dovolacieho konania najvyšší súd\nuviedol, že o nich rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP,\npričom rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá\nveta CSP). Ako vyplýva z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh, obdobným spôsobom rozhodol\nuž krajský súd, ktorý však rovnako nebol v otázke trov konania zhovorčivý a uviedol\nlen to, že pri rozhodovaní vychádzal z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.\n25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n27. Podľa § 60 CSP sú stranami žalobca a žalovaný. Strany v spore majú voči sebe navzájom\nkontradiktórne postavenie, sú si navzájom protistrany. Ich záujem na výsledku sporu je rozdielny,\nkontradiktorický. Ich tvrdenia sa navzájom vylučujú, spravidla nemôžu byť obe pravdivé\nani obe nepravdivé, pravdivé je práve jedno z nich (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:\nC. H. Beck, 2022, s. 252 ‒ 254). V kontradiktórnom postavení teda môžu byť vždy len žalobca\nvoči žalovanému a naopak, nikdy to tak nebude vo vzťahu žalobca voči druhému žalobcovi\nalebo žalovaný voči ďalším žalovaným v určitom konaní. Vyplýva to už zo samotnej podstaty\nsporového konania.\n28. Ak teda žalovaný za žiadnych okolností nebude v sporovom konaní v kontradiktórnom\npostavení voči druhému žalovanému, potom je zrejmé, že nemožno urobiť ani ten záver, že je jeden\nžalovaný úspešný voči druhému žalovanému. Úspech vo veci sa bude vždy posudzovať\nlen vo vzťahu žalobca – žalovaný, keďže ho možno posudzovať len medzi stranami, ktoré stoja\nproti sebe.\n29. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o náhradu trov konania priznanú žalobcovi\nvoči sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade, všeobecné súdy podľa ústavného súdu správne\nvyhodnotili plný úspech žalobcu, keďže súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Tento záver platí\ntak pre rozhodnutie okresného súdu, krajského súdu, ale aj pre rozhodnutie najvyššieho súdu –\nv tejto časti je teda výrok napadnutého uznesenia najvyššieho súdu o trovách dovolacieho konania\nsprávny.\n30. Otázkou zostalo, ako rozhodnúť o trovách žalovaného v 2. rade, keďže ten odvolanie\nani dovolanie nepodal – teda svojím správaním de facto nezapríčinil trovy konania, ktoré vznikli\nžalobcovi. Podľa názoru ústavného súdu však o žalovanom v 2. rade ani nemalo byť rozhodované,\npretože ten už vo svojej podstate nemal byť (a podľa zákona ani nebol) ani účastníkom odvolacieho\nkonania, ani dovolacieho konania.\n31. Ustanovenia § 75 a nasl. CSP upravujú tzv. procesné spoločenstvo – t. j. prípad, keď bude\nvystupovať na jednej strane viacero subjektov. Zákon pritom rozlišuje (a) samostatné spoločenstvo\n(upravené v § 76 CSP, podľa ktorého ide o také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné\n6\n\npráva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti\nsamostatne), (b) nerozlučné spoločenstvo (podľa § 77 CSP ako také spoločenstvo,\nv ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého,\nkto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných)\na napokon (c) nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech\nv spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.\n32. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania,\nteda hmotnoprávnou úpravou. Samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde každý\nzo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku.\nV takom spoločenstve robí každý zo spoločníkov procesné úkony výlučne sám za seba, ich účinky\nsa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Nezaväzuje teda svojím úkonom nikoho iného okrem seba,\nna rozdiel od spoločenstva nerozlučného.\n33. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu\nspoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva.\nMožno konštatovať, že o nerozlučné spoločenstvo ide len vtedy, ak povaha predmetu sporu\nneumožňuje, aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov.\nAk dochádza k zmene žaloby, k jej späťvzatiu či k uznaniu alebo vzdaniu sa nároku, je na procesnú\nperfektnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas všetkých procesných spoločníkov vystupujúcich\nna jednej strane. Vyplýva to z povahy veci, keďže ide o úkony s takzvanou hmotnoprávnou\nrelevanciou, vyžaduje sa súhlas všetkých dotknutých spoločníkov (II. ÚS 375/2019).\n34. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník\nvoči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.\n35. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí\nkaždý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.\n36. Z citovaných ustanovení, ako aj z predmetu konania jasne vyplýva, že sťažovateľka a žalovaný\nv 2. rade mali v konaní postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 CSP. Žalovaný v 2. rade\nprevzal na seba záväzok uspokojiť žalobcu, ak svoj záväzok nesplní dlžník (sťažovateľka),\na žalobca tak bol oprávnený vybrať si, či si svoj nárok na plnenie uplatní od sťažovateľky\nalebo od žalovaného v 2. rade. Záväzok sťažovateľky a žalovaného v 2. rade nie je ich spoločným\nzáväzkom a každý z nich je tak voči žalobcovi solidárnym dlžníkom, ale len sám za seba\na aj v súdnom konaní vystupuje samostatne. Každý z nich bol oprávnený proti žalobcovi vzniesť\nsamostatné námietky, z čoho vyplýva možnosť rozdielnej procesnej obrany. Každý zo žalovaných\nbol oprávnený v konaní robiť samostatné procesné úkony, ako aj samostatne uplatniť opravné\nprostriedky bez toho, aby sa ich účinky vzťahovali aj na druhého žalovaného. Konajúce všeobecné\nsúdy tak mohli a mali nárok žalobcu prerokovať a rozhodnúť samostatne proti obom žalovaným.\n37. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi sa vyjadril aj najvyšší\nsúd, keď v rozhodnutí č. k. 4/Cdo/203/2005 uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne\nsamostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku\nkaždého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené\nnezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých\niba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať\n\n7\n\ntotožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide\no samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje,\nže by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel\nvzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych\ndlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé\nplnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého\nje len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého\nalebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný\nje ktorýkoľvek solidárny dlžník sám osebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi\nsolidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva\nzáver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci,\nnemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho)\nosobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu\ntak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu,\nnež pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom\naj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných,\nalebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých\nsolidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť\n(okrem rozsudku najvyššieho súdu č. k. 4/Cdo/203/2005 pozri tiež rozsudok najvyššieho súdu\nč. k. 6/Cdo/544/2015, nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 375/2019).\n38. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalovaný v 2. rade odvolanie nepodal – podala\nho len sťažovateľka. Práve s ohľadom na spomínaný princíp samostatného procesného spoločenstva\nteda krajský súd o žalovanom v 2. rade nemal vôbec rozhodovať – vo vzťahu k nemu sa márnym\nuplynutím lehoty na podanie odvolania stal rozsudok okresného súdu právoplatným a neskôr\naj vykonateľným. To platí bez ohľadu na to, že súčasťou argumentácie sťažovateľky boli\naj okolnosti súvisiace so žalovaným v 2. rade. Ak teda žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní\nuž nebol jednou zo strán konania, potom krajský súd nebol oprávnený rozhodovať o trovách\nodvolacieho konania žalovaného v 2. rade, pretože tie mu nemali vzniknúť. Ak mu vznikli –\ntým, že odvolací súd ho nechal, aby sa k veci vyjadril, potom toto pochybenie v žiadnom prípade\nnemôže byť na ťarchu sťažovateľky.\n39. S ohľadom na vyjadrenie sťažovateľky, ktorá uvádza, že jej nie je zrejmé, „na základe\nakého argumentu bola odmietnutá časť ústavnej sťažnosti Sťažovateľky napádajúca výrok rozsudku\nodvolacieho súdu o náhradu trov konania Žalovaného 2 voči Sťažovateľovi, keďže takýto výrok\nodvolacieho súdu je zjavne neústavný a arbitrárny, očividne v ústavnej rovine v rozpore s právom\nna spravodlivý proces, keďže jednoduchá aplikácia § 60 CSP a § 255 CSP tak bola zjavne\nnesprávna, a túto arbitrárnosť nenapravil ani dovolací súd“, ústavný súd poukazuje na časť\nIII.1 uznesenia z predbežného prerokovania (konkrétne body 23 a nasl.), kde ústavný súd podrobne\nvysvetlil, že pokiaľ ide o rozsudok krajského súdu, ústavný súd nebol oprávnený výrok o trovách\nodvolacieho konania preskúmať – pretože tento rozsudok nebol samotnou ústavnou sťažnosťou\nsťažovateľky napadnutý (z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že za porušiteľa sťažovateľka označila\nlen najvyšší súd).\n\n8\n\n40. Ústavný súd s ohľadom na uvedené vyslovil porušenie práva na súdnu ochranu sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvýrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým priznal žalovanému v 2. rade náhradu\ntrov konania voči sťažovateľke ako žalovanému v 1. rade, pretože napadnuté uznesenie v tejto časti\npovažuje za zjavne svojvoľné, arbitrárne a právne nesprávne.\n41. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\ntýmto nálezom. Najvyšší súd je rovnako viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie,\nktoré je vykonateľné jeho doručením [§ 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].\nV.\nTrovy konania\n42. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd podľa výsledku konania\nsťažovateľke nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom pozostávajúcich z trov právneho\nzastúpenia (výrok 3 tohto nálezu).\n43. Pri výpočte náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 predstavuje v zmysle § 11 ods. 3\nvyhlášky sumu 193,50 eur a náhrada hotových výdavkov za každý úkon právnej služby podľa § 16\nods. 3 predstavuje sumu 11,63 eur. Trovy konania sťažovateľky pozostávajú z tarifnej odmeny\nprávneho zástupcu sťažovateľky za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu\na zúčastnenej osoby), ktoré boli všetky uskutočnené v roku 2022, spolu vo výške 580,50 eur\n(3 x 193,50 eur), a z nároku na náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu v sume 34,89 eur\n(3 x 11,63 eur). Pretože právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH, celková hodnota náhrady\ntrov právneho zastúpenia priznanej sťažovateľke predstavuje spolu 738,47 eur vrátane DPH.\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. januára 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "procesné spoločenstvo-samostatné", "trovy konania", "trovy konania", "procesné spoločenstvo-samostatné", "právna veta"], "pravna_veta": "V kontradiktórnom postavení môžu byť vždy len žalobca voči žalovanému a naopak, nikdy to tak nebude vo vzťahu žalobca voči druhému žalobcovi alebo žalovaný voči ďalším žalovaným v určitom konaní. Vyplýva to už zo samotnej podstaty sporového konania.\nAk teda žalovaný za žiadnych okolností nebude v sporovom konaní v kontradiktórnom postavení voči druhému žalovanému, potom je zrejmé, že nemožno urobiť ani ten záver, že je jeden žalovaný úspešný voči druhému žalovanému. Úspech vo veci sa bude vždy posudzovať len vo vzťahu žalobca – žalovaný, keďže ho možno posudzovať len medzi stranami, ktoré stoja proti sebe.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/132/2019", "guid": "0c78a39f-7a1a-487f-ab4e-2b66ffe4266e:33442b82-c6e3-4e27-8fac-1e6027a24a55", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3cecab4c-c131-4924-82b2-8c42d0c25bdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1"}, {"guid": "0c78a39f-7a1a-487f-ab4e-2b66ffe4266e:33442b82-c6e3-4e27-8fac-1e6027a24a55", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5417203388.1", "spisova_znacka": "1Cdo/132/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/132/2019 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5417203388.1"}, {"guid": "7c8fc830-1d30-41b8-bb83-4f4e252b8262:132e51fa-6a14-408b-ba3a-317c8257f6a3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5417203388.1", "spisova_znacka": "9Co/239/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/239/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5417203388.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ff324258-ef94-4cec-878c-186343f6329d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.329.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 329/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.329.2026.1"}, {"guid": "1105c56d-0058-4585-aa78-b089f951c818:df1481a0-2215-48df-aeb1-0ec961671006", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4123240596.2", "spisova_znacka": "12Co/66/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/66/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4123240596.2"}, {"guid": "75bb0d33-34fa-4ae3-895e-4af063adbec2:fe5202c9-7413-43ab-b694-893287e29dfd", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:3115224811.12", "spisova_znacka": "B3-12C/30/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-12C/30/2019 z 9. 1. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:3115224811.12"}]}