{"guid": "ussr:366e5500-3fb0-4648-b2d3-85b5f06cc565", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.580.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2023 z 9. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. novembra 2023, sp. zn. III. ÚS 580/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.580.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2023-11-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/366e5500-3fb0-4648-b2d3-85b5f06cc565", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.580.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.580.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.580.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 580/2023-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Rušinom, PhD.,\nŠtúrova 27, Košice, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií č. k. VP/96/23/K z 22. júna 2023 takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa ako bývalý primátor mesta Spišské Vlachy návrhom doručeným ústavnému súdu\n15. septembra 2023 domáha zrušenia rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) označeného v záhlaví tohto uznesenia, ktorým mu\nvýbor podľa § 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 16 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ústavný zákon“) uložil pokutu vo výške 4 797,65 eur preto, že nepodal oznámenie podľa čl. 7\nústavného zákona, čím porušil povinnosť ustanovenú čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (funkčné\nobdobie navrhovateľovi skončilo 13. decembra 2022, oznámenie za kalendárny rok 2022 mal preto\npodľa výboru navrhovateľ podať do 30. apríla 2023, ale podal ho až 7. júna 2023). Navrhovateľ\npožaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady\ntrov konania.\n2. Uznesením č. 1828 zo 16. mája 2023 začal výbor proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2\npísm. a) ústavného zákona a zároveň ho požiadal o stanovisko na účely konania vo veci ochrany\nverejného záujmu.\n\n3. Verejný funkcionár sa k uzneseniu vyjadril listom zo 6. júna 2023, v ktorom uviedol, že ústavný\nzákon sa vzťahuje výlučne na verejných funkcionárov, a pretože k 30. aprílu 2023 nevykonával\nfunkciu verejného funkcionára, nemal povinnosť podať oznámenie v zmysle ústavného zákona\nv roku 2023 (keďže funkcia mu skončila 13. decembra 2022). Uviedol, že oznámenie podá podľa\nčl. 8 ods. 3 ústavného zákona po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia funkcie (s tým,\nže oznámenie za kalendárny rok sa podáva len raz – čl. 7 ods. 3 ústavného zákona). Zároveň sa však\nospravedlnil, ak nepostupoval správne a dodatočne oznámenie poslal.\n4. Výbor v napadnutom rozhodnutí poukázal na zjednocujúce stanovisko ústavného súdu\nč. k. PLz. ÚS 1/2010, podľa ktorého má verejný funkcionár po skončení výkonu funkcie povinnosť\npodať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku,\nv ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Výbor\nupresnil, že pôvodný termín do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka bol novelizáciou\nústavného zákona zmenený tak, že oznámenie je potrebné podať do 30. apríla nasledujúceho\nkalendárneho roka. Napriek tomu, že navrhovateľovi skončil výkon verejnej funkcie v roku 2022,\npodľa výboru mal podať oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok (t. j. rok, v ktorom mu\nskončil výkon verejnej funkcie), a to do 30. apríla 2023, k čomu preukázateľne nedošlo. Neskôr\n(dodatočne) predložené oznámenie podľa výboru nepredstavuje v zmysle ústavného zákona\nrelevantný faktor, ktorý by mal byť pri rozhodovaní o poručení povinnosti podľa ústavného zákona\nzohľadnený podobne ako zavinenie verejného funkcionára (úmysel alebo nedbanlivosť) alebo\n„intenzita“ porušenia povinnosti (I. ÚS 32/2023).\n5. Výbor ďalej uviedol, že oznámenie podľa čl. 8 ústavného zákona sa podáva vybranými\nverejnými funkcionármi (čl. 8 ods. 1 ústavného zákona) podľa ods. 5 čl. 8 ústavného zákona.\nUstanovenie čl. 7 ods. 3 ústavného zákona by bolo použiteľné len v prípade, ak by navrhovateľ\npodal do 30. apríla 2023 oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2022\nv súvislosti s funkciou primátora a medzitým by sa ujal inej verejnej funkcie, v súvislosti s ktorou\nby mu mohla vzniknúť povinnosť podania oznámenia za rok 2022 [za predpokladu, že by sa stal\nverejným funkcionárom spadajúcim pod čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona].\n6. Výšku pokuty výbor určil s prihliadnutím na list súčasného primátora mesta\nz 12. júla 2023, ktorým výboru oznámil ročný príjem navrhovateľa za rok 2022\nvo výške 57 571,78 eur. Jedna dvanástina ročného príjmu navrhovateľa za rok 2022 bola preto\nurčená vo výške 4 797,65 eur, čomu zodpovedá výška uloženej pokuty.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n7. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože a) vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, b) vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a c) konaním výboru\ndošlo k zásahu do jeho základných práv a oprávnených záujmov.\n8. Navrhovateľ v prvom rade poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré ma spočívať\nv tom, či je verejný funkcionár povinný podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona, aj keď mu\nfunkcia v tom čase už zanikla. Uvádza, že ústavný zákon sa v zmysle čl. 2 ústavného zákona\nvzťahuje len na explicitne vymenované osoby. Ak navrhovateľ k 30. aprílu 2023 nebol primátorom,\nčl. 7 ústavného zákona sa na neho nevzťahuje. Navyše, podľa jeho názoru podanie takého\n2\n\noznámenia nedáva racionálny zmysel, pretože v roku 2023 podá navrhovateľ oznámenie podľa čl. 8\nods. 3 ústavného zákona (navrhovateľ v texte odkazuje na čl. 8 ods. 3 ústavného zákona, avšak je\nzrejmé, že mal na mysli čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, pozn.). Výklad výboru by podľa neho\nznamenal, že oznámenie za rok 2023 je potrebné podať dvakrát, čo podľa jeho názoru istotne\nnebolo cieľom ani zmyslom ústavného zákona. Výbor sa mal podľa jeho názoru prikloniť\nk výkladu, ktorý je pre účastníka správneho konania priaznivejší.\n9. Navrhovateľ tiež namieta závažný zásah do jeho procesných práv, pretože výbor ako správny\norgán nesplnil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a nedal\nnavrhovateľovi pred vydaním rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,\nkeďže navrhovateľovi pred vydaním rozhodnutia neumožnil preštudovať si spis a odňal mu právo\nna doplnenie dôkazov. Konkrétne poukazuje na list súčasného primátora mesta\n,\nktorým bol výboru oznámený údaj o výške príjmu navrhovateľa za rok 2022, pretože podľa\nnavrhovateľa je tento údaj absolútne nesprávny a nie je zrejmé ani to, ako bola táto suma\nvypočítaná. Konkrétne navrhovateľ poukazuje na to, že nie je zrejmé, či na účely výpočtu výšky\nuloženej pokuty bolo do príjmu zarátané aj vyplatené odstupné, ktoré bolo jednak vyplatené\naž v roku 2023 (spolu so mzdou za december 2022) a jednak nie je súčasťou mzdy (§ 118 ods. 2\nZákonníka práce). Uvádza, že hrubá mzda navrhovateľa v roku 2022 bola spolu 41 132 eur a čistá\nv sume 29 800,82 eur, a preto 1/12 čistého príjmu navrhovateľa mala byť určená vo výške\n2 483,40 eur. Uložená pokuta je preto podľa názoru navrhovateľa vypočítaná zjavne nesprávne.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIII.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu:\n10. Ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona upravuje povinnosť verejných funkcionárov\n(uvedených v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní,\nčinností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 ústavného\nzákona, a to do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy\ndo 30. apríla.\n11. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným funkcionárom na účely ústavného zákona\nkaždý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 ústavného zákona a na účely\nkonania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu,\npovažuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej\nfunkcie.\n12. Podľa názoru ústavného súdu výbor v napadnutom rozhodnutí správne poukázal\nna zjednocujúce stanovisko ústavného súdu č. k. PLz. ÚS 1/2010, v ktorom ústavný súd\nkonštatoval, že verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie\npodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil\naktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku.\n13. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť\nplnenie ústavného zákona. Ústavný zákon ustanovuje povinnosti počas aktívneho výkonu funkcie,\n3\n\nako aj po jeho skončení, pričom dodržiavanie týchto povinností musí byť kontrolované rovnako\npočas celého obdobia – v každom momente aktívneho výkonu funkcie. Z tohto dôvodu je\nrozumné, že verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný urobiť\noznámenie aj za dobu výkonu funkcie v poslednom kalendárnom roku výkonu funkcie, a to\ndo 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roku. V opačnom prípade by časť aktívneho výkonu\nverejnej funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného zákona (pozri zjednocujúce\nstanovisko č. k. PLz. ÚS 1/2010).\n14. Ústavný súd v tejto súvislosti iba dodáva, že senáty ústavného súdu sú rozhodnutím\no zjednotení právnych názorov v ďalšom konaní viazané [pozri § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Zároveň podľa názoru ústavného súdu\nniet racionálneho dôvodu na odchýlenie sa od právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v už\ncitovanom zjednocujúcom stanovisku č. k. PLz. ÚS 1/2010, a keďže na skutkové okolnosti\nposudzovaného prípadu toto stanovisko zjavne dopadá, ústavný súd vyhodnotil túto námietku\nnavrhovateľa ako nedôvodnú.\n15. Ak ďalej navrhovateľ argumentoval tým, že v roku 2023 bude podávať oznámenie podľa čl. 8\nústavného zákona, ani s touto argumentáciou sa ústavný súd nestotožňuje. Ako správne uviedol\nvýbor v napadnutom rozhodnutí, oznámenie podľa čl. 8 sa podáva vybranými verejnými\nfunkcionármi len v stanovených prípadoch podľa ods. 5 tohto článku ústavného zákona, pričom toto\noznámenie sa podáva za iným účelom a s iným cieľom, ako je tomu v prípade oznamovacej\npovinnosti podľa čl. 7 ústavného zákona (ústavný súd zhodne s výborom poukazuje\naj na skutočnosť, že ide o iný formulár na podávanie oznámenia).\n16. Podľa dôvodovej správy k ústavnému zákonu: „Obdobne ako v doposiaľ platnom ústavnom\nzákone č. 119/1995 Z. z. sa navrhuje ustanoviť verejným funkcionárom povinnosť pravidelne\npredkladať príslušným orgánom písomné oznámenia, ktorých súčasťou by mali byť informácie\no dodržiavaní povinností a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom príp. osobitnými\nzákonmi, informácie o iných zárobkových aktivitách verejných funkcionárov uskutočňovaných\nv súlade s právnym poriadkom súčasne s výkonom verejnej funkcie a ich majetkových pomeroch,\nvrátane príjmov dosiahnutých v sledovanom období. Účel tejto oznamovacej povinnosti je potrebné\nvidieť okrem iného vo vytvorení reálnej možnosti kontrolovať dodržiavanie povinností a obmedzení\nustanovených týmto ústavným zákonom. Predmetom kontroly budú teda prírastky majetku\na kontrola má smerovať k tomu, aby sa dalo jasne identifikovať z akých zdrojov boli prírastky\nmajetku nadobudnuté.“(zvýraznenie pridané ústavným súdom, pozn.).\n17. Naproti tomu čl. 8 ústavného zákona upravuje tzv. postzamestnanecké obmedzenia\npre verejných funkcionárov, ktoré sú rozčlenené do troch oblastí:\na) zákaz vstupovať do taxatívne ustanovených právnych vzťahov s osobami, ak verejný funkcionár\nv období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej\npomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhody alebo odpustenia povinností\nvyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo individuálnych právnych aktov\npre tieto osoby,\n\n4\n\nb) zákaz vstupovať do právnych vzťahov podľa odseku 2 písm. a) až e) s osobami, s ktorými\nverejný funkcionár v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzavrel zmluvu\no verejnom obstarávaní alebo ku ktorým vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť.\n18. Podanie oznámenia podľa čl. 7 a zároveň podľa čl. 8 ústavného zákona neznamená duplicitu,\nako to uvádza navrhovateľ, pretože každé z týchto oznámení má iný účel a preskúmavané je\nsplnenie osobitných a odlišných povinností stanovených ústavným zákonom.\n19. Jediný prípad duplicity umožňujúci „nepodanie“ oznámenia je upravený v čl. 7 ods. 3 ústavného\nzákona, podľa ktorého ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie\nalebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom\nroku oznámenie podľa odseku 1 príslušnému orgánu podľa odseku 5, nie je povinný ho podať tomu\nistému orgánu opätovne. To však zjavne nie je prípad navrhovateľa (a navrhovateľ ani nič také\nnetvrdil). Ako uvádza výbor: „... čl. 7 ods. 3 ústavného zákona by mohol byť uplatnený v prípade\nverejného funkcionára len vtedy, ak by podal do 30.4.2023 oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1\nústavného zákona za kalendárny rok 2022 v súvislosti s funkciou primátora a medzitým by sa ujal\ninej verejnej funkcie, v súvislosti s ktorou mu mohla vzniknúť povinnosť podania oznámenia výboru\nza rok 2022 (samozrejme za predpokladu, že sa stal verejným funkcionárom spadajúcim pod dikciu\nčl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona).“ Aj tieto námietky navrhovateľa s prihliadnutím\nna uvedené považuje ústavný súd za nedôvodné.\nIII.2. K namietanému porušeniu procesných práv navrhovateľa:\n20. Azda najzávažnejší problém vidí navrhovateľ v tom, že konaním výboru malo byť závažným\nspôsobom zasiahnuté do jeho procesných práv, a to tým, že pred vydaním rozhodnutia nedal výbor\nnavrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne mu\nnedal možnosť navrhnúť jeho doplnenie. Poukazuje pritom na skutočnosť, že až z rozhodnutia sa\ndozvedel o existencii listu súčasného primátora mesta\n, ktorým bola výboru\noznámená výška príjmu navrhovateľa za rok 2022. Ak by mu pritom nebolo odňaté toto právo,\nsumu uvedenú v tomto liste by namietal a žiadal by doplniť dokazovanie o uznesenie Mestského\nzastupiteľstva mesta\n, ktorým bol stanovený plat navrhovateľa, a o výplatné pásky.\n21. Navrhovateľ poukazuje na čl. 11a ústavného zákona, podľa ktorého sa na konanie orgánu\nuvedeného v čl. 7 ods. 5 a podľa čl. 9 až 11 primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu\no správnom konaní.\n22. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania\na zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu\ni spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n23. Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi,\nproti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril ku konaniu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie\ndokazovanie.\n24. Ústavný súd zdôrazňuje, že správny poriadok sa v prípade konania podľa čl. 9 ústavného\nzákona aplikuje len primerane – t. j. primerane účelu a zmyslu konania podľa ústavného zákona.\nPodstatné bolo, či mal navrhovateľ možnosť vyjadriť sa k prebiehajúcemu konaniu, pričom ani\nsamotný sťažovateľ nenamieta, že by mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku konaniu ako takému.\n5\n\nZároveň ústavný súd konštatuje, že nemohlo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv,\na to s ohľadom na závery ústavného súdu uvedené v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/2016, podľa ktorého\nústavný súd v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi\n(pričom, ako sa uvádza ďalej, pochybenie napokon v tomto smere nezistil).\nIII.3. K výške uloženej pokuty:\n25. Napokon navrhovateľ namieta výšku uloženej pokuty. Podľa jeho názoru sa do príjmu,\nz ktorého výbor pri ukladaní pokuty vychádzal, nemalo započítavať odstupné, a to jednak preto, že\nbolo navrhovateľovi uhradené až v januári 2023, a jednak s odkazom na § 118 ods. 2 Zákonníka\npráce, podľa ktorého sa odstupné nepovažuje za mzdu. Tiež namieta, že sa pokuta mala určiť\nz čistej, a nie z hrubej mzdy.\n26. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona sa pokuta ukladá „v sume zodpovedajúcej\nmesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa\nčl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7“.\n27. Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona sa na účely ústavného zákona mesačným platom\nverejného funkcionára rozumie „jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci\nkalendárny rok za výkon verejnej funkcie...“.\n28. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor pri určení výšky pokuty vychádzal z údajov,\nktoré mu boli doručené listom primátora mesta\nz 12. júla 2023. V tomto\nliste bolo uvedené, že ročný príjem navrhovateľa za rok 2022 za výkon verejnej funkcie\nbol vo výške 57 571,78 eur, pričom jedna dvanástina z tohto príjmu bola preto určená\nvo výške 4 797,65 eur. Navrhovateľ spolu s podaným návrhom doručil ústavnému súdu aj výplatné\npásky, z ktorých je zrejmé, že výbor správne určil výšku ročného príjmu navrhovateľa za rok 2022,\nberúc do úvahy hrubú mzdu navrhovateľa za výkon verejnej funkcie v januári až decembri 2022\n(vrátane odstupného).\n29. V prvom rade ústavný súd poukazuje na § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z. z.“), z ktorého vyplýva, že funkcia\nstarostu je verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. V zmysle § 2 ods. 4\nzákona č. 253/1994 Z. z. možno Zákonník práce použiť analogicky len v prípadoch tam\nstanovených, t. j. len pokiaľ ide o tvorbu a použitie sociálneho fondu, stravovanie a prispievanie\nna stravovanie. Navyše, čl. 9 ods. 16 ústavného zákona výslovne definuje, čo sa má rozumieť\npod pojmom „mesačný plat verejného funkcionára“. Je zjavné, že podstatným v tomto prípade\nnebude pojem „plat“ alebo „mzda“, ale pojem „príjem“.\n30. Ústavný súd poukazuje na čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, podľa ktorého sú verejní funkcionári\npovinní dokladovať svoje „príjmy“ (a) podaným daňovým priznaním k dani z príjmov fyzických\nosôb za predchádzajúci kalendárny rok alebo (b) iným dokladom vydávaným na daňové účely\nobsahujúcim sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.\n31. Odpoveď na to, čo sa má na mysli pod pojmom „príjem“ v zmysle čl. 7 a ods. 2 ústavného\nzákona (a nadväzne preto aj v zmysle čl. 9 ods. 16 ústavného zákona), je teda potrebné hľadať\n6\n\nv právnych predpisoch z oblasti daňového práva, predovšetkým v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“).\n32. Odmena primátora je v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. príjmom zo závislej\nčinnosti.\n33. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce\ndaňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli,\nsúčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Teda aj plat primátora, ktorý bol navrhovateľovi\nuhradený v januári 2023, avšak za december 2022, je súčasťou základu dane za zdaňovacie obdobie\nroka 2022, a preto je ho potrebné rátať do príjmu, ktorý navrhovateľ dosiahol v roku 2022.\n34. Za nedôvodnú považuje ústavný súd aj námietku navrhovateľa, že sa má do výpočtu brať\nčistý príjem verejného funkcionára. Ústavný súd poukazuje na uznesenie ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 137/2022, kde konštatoval, že pod pojmom ročný príjem je potrebné rozumieť ročný\nhrubý príjem, z ktorého sa určuje mesačný plat verejného funkcionára (na účely určenia pokuty\npodľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona) (pozri napríklad aj I. ÚS 32/2023).\n35. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že sa do ročného príjmu nemá rátať aj odstupné, aj túto\npovažuje ústavný súd za nedôvodnú.\n36. Navrhovateľ v podanom návrhu poukazuje na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého\nsa odstupné nepovažuje za mzdu. Analogicky by sa tento princíp mal uplatňovať aj pri určovaní,\nčo možno považovať za príjem verejného funkcionára v zmysle čl. 9 ústavného zákona. Ani s týmto\nnázorom sa však ústavný súd nestotožňuje. Poukazuje pritom na už uvedené závery, z ktorých\nvyplýva, že podstatný je pojem „príjem“ (definovaný v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z.), a nie\npojem „mzda“ či „plat“.\n37. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. sú príjmom zo závislej činnosti aj príjmy\nplynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie\nbez ohľadu, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať\ntúto závislú činnosť alebo funkciu. Je teda zrejmé, že aj odstupné je nutné zahrnúť pod pojem\n„príjem“, a preto odstupné vyplatené navrhovateľovi za december 2022 bolo správne výborom\nzarátané do príjmu za rok 2022 na účely výpočtu pokuty v zmysle čl. 9 ods. 16 ústavného zákona.\n38. Z takýchto okolností nemožno vyvodiť rozpor namietaného rozhodnutia s ústavou a ústavným\nzákonom. Už pri predbežnom prerokovaní je zrejmé, že návrh navrhovateľa je zjavne\nneopodstatnený a ako taký bol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutý.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 9. novembra 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "mzda, plat", "verejná funkcia"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d34f2575-b0e6-40f1-a727-6e021fcc7086", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2"}, {"guid": "ussr:4123e3ed-85d0-440b-816a-b57c3515a490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.137.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.137.2022.1"}, {"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:96c94c44-d523-4d15-9b5d-a85ae9dbd82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96c94c44-d523-4d15-9b5d-a85ae9dbd82a"}], "citovane_v": []}