{"guid": "ussr:7d3457e6-4a19-49db-a046-dcb26e2ddfe4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.698.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 698/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 698/2022 z 25. 5. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. mája 2023, sp. zn. III. ÚS 698/2022, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.698.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-05-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d3457e6-4a19-49db-a046-dcb26e2ddfe4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.698.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.698.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.698.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 698/2022-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\na\n,\n, obaja\n, zastúpených\nJUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, proti postupu\nOkresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 8Er/460/2014 o návrhu na zastavenie exekúcie\na o dovolaní takto\n\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 8Er/460/2014 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Pezinok v konaní sp. zn. 8Er/460/2014 p r i k a z u j e konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 410,92 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa spolu so sťažovateľom – jej manželom – ústavnou sťažnosťou doručenou\nústavnému súdu 24. januára 2022 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 8Er/460/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Požadujú\nfinančné zadosťučinenie 5 000 eur pre každého sťažovateľa, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nSkutkové východiská\n2. Napadnuté exekučné konanie je vedené na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie\ndoručeného súdnemu exekútorovi 12. augusta 2014. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený\nvoči sťažovateľke domáhal vymoženia sumy 570,10 eur s príslušenstvom. Okresný súd\n26. septembra 2014 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.\n3. Okresnému súdu boli 29. októbra 2014 doručené zo strany súdnej exekútorky námietky\nsťažovateľky proti exekúcii a proti trovám exekúcie z 23. októbra 2014. Okresnému súdu bol\n11. novembra 2014 doručený návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie, ktorý bol sťažovateľkou\ndoplnený 12. apríla 2015.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 8Er/460/2014-23 z 8. februára 2016 zamietol návrh sťažovateľky\nna zastavenie exekúcie, ako aj námietky sťažovateľky proti trovám exekúcie. Proti predmetnému\nuzneseniu podala sťažovateľka 21. marca 2016 odvolanie. Okresný súd 16. mája 2016 predložil vec\nKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie\no odvolaní sťažovateľky. Krajský súd prípisom z 28. júna 2016 vrátil spis okresnému súdu\nbez rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predložený, keďže okresný súd nerozhodol o námietkach\nsťažovateľky proti exekúcii, v poverení na vykonanie exekúcie je nesprávne uvedený dátum,\nod ktorého je sťažovateľka povinná platiť úrok z omeškania, a nesprávne uvedené sídlo\nexekútorského úradu. Tiež konštatoval, že doplňujúci návrh na zastavenie exekúcie z 12. apríla\n2015 je bez podpisu sťažovateľky a bez prílohy – fotokópie občianskeho preukazu. V závere\nuviedol, že uznesenie okresného súdu z 8. februára 2016 nebolo doručené súdnej exekútorke.\n5. Okresnému súdu bol 5. decembra 2016 doručený ďalší (v poradí druhý) návrh sťažovateľky\nna zastavenie exekúcie (ako reakcia na nedostatky vytýkané krajským súdom).\n6. Okresnému súdu bol zo strany súdneho exekútora 7. februára 2017 doručený návrh oprávneného\nna čiastočné zastavenie exekúcie z 12. augusta 2016 (súdnemu exekútorovi doručený 18. augusta\n2016).\n7. Okresný súd v nadväznosti na vady vytýkané krajským súdom uznesením č. k. 8Er/460/2014-50\nz 19. júna 2017 námietky povinnej proti exekúcii zamietol, v rovnaký deň zároveň vydal opravné\nuznesenie, ktorým opravil chyby v poverení na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka proti opravnému\nuzneseniu podala 26. júla 2017 odvolanie.\n2\n\n8. Okresnému súdu bol 26. júla 2017 doručený ďalší (v poradí tretí) návrh sťažovateľky\nna zastavenie exekúcie.\n9. Okresný súd 11. decembra 2017 predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nsťažovateľky proti opravnému uzneseniu. Krajský súd uznesením z 27. novembra 2018 odvolanie\nsťažovateľky odmietol. Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu 11. októbra 2019\ndovolanie.\n10. Vo veci bolo 12. júna 2020 súdnou exekútorkou vydané upovedomenie o zastavení starej\nexekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných\nkonaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“).\n11. Okresný súd 2. februára 2022 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky. Najvyšší súd uznesením\nz 19. mája 2022 dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné.\n12. Súdna exekútorka podaním doručeným okresnému súdu 11. augusta 2022 oznámila,\nže pri kontrole spisu bolo zistené, že okresnému súdu boli 28. októbra 2014 postúpené námietky\nsťažovateľky proti exekúcii, vo vzťahu ku ktorým súdna exekútorka v spise neeviduje uznesenie\nokresného súdu. Je preto potrené posúdiť, či tu neplynú účinky § 4 ods. 2 zákona o starých\nexekúciách, resp. či nie je daný dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie\nz dôvodu jeho predčasného vydania. Súdna exekútorka 15. augusta 2022 požiadala okresný súd\no zaslanie uznesenia o námietkach sťažovateľky proti exekúcii.\n13. Okresný súd 18. augusta 2022 zaslal súdnej exekútorke uznesenie č. k. 8Er/460/2014-23\nz 8. februára 2016 v zmysle pokynu krajského súdu z 28. júna 2016.\n14. Okresný súd 5. septembra 2022 predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nsťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8Er/460/2014-23 z 8. februára 2016 o zamietnutí\nnávrhu na zastavenie exekúcie a námietok proti trovám exekúcie. Veci bola na krajskom súde\npridelená spisová značka 18CoE/126/2022, krajský súd o odvolaní sťažovateľky dosiaľ nerozhodol.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľov\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd je v napadnutom exekučnom konaní,\nv ktorom sťažovateľka vystupuje ako povinná, nečinný, koná neefektívne, nevykonáva náležitý\ndohľad nad činnosťou súdnej exekútorky. Sťažovatelia namietajú, že exekúcia je vedená\nna podklade vadného poverenia na vykonanie exekúcie, okresný súd neodstránil vadu\nsplnomocnenia udeleného JUDr. Korčekovej 20. júla 2017, nerozhodol o návrhu oprávneného\nna čiastočné zastavenie exekúcie z 12. augusta 2016, nepredložil najvyššiemu súdu dovolanie\nsťažovateľky z 11. októbra 2019, nerozhodol o zastavení extrémne dlhej exekúcie (vedenej\nod augusta 2014) v súlade s upovedomením súdnej exekútorky o zastavení starej exekúcie\nz 12. júna 2020 podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Nie je osvedčené, že by súdna exekútorka\npo 12. júni 2020 odblokovala rodinný účet sťažovateľov, na účte je naďalej blokovaná suma\n1 458,54 eur. Sťažovatelia svojím správaním k vzniku zbytočných prieťahov neprispeli.\n\n3\n\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n16. Okresný súd vo vyjadrení uviedol, že súdna exekútorka doručila okresnému súdu 28. júla 2020\nupovedomenie o zastavení starej exekúcie, výzvu na úhradu trov starej exekúcie č. k.\nEX 2477/2014-27 z 12. júna 2020 podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pretože táto\nexekúcia je zastavená ex lege k 1. januáru 2020 uplynutím rozhodnej doby. Prvotné poverenie\nna vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené 9. októbra 2014, pričom rozhodná doba\nstanovená v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. uplynula 9. októbra 2019. Upovedomenie\no zastavení starej exekúcie sa podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. doručuje iba oprávnenému,\npričom len oprávnený môže vzniesť proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky\npodľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. Pokiaľ oprávnený námietky nepodá, platí, že doručením\nupovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu sa exekučné konanie končí (§ 8 ods. 1 druhá veta\nzákona č. 233/2019 Z. z.). Exekučný súd v takomto prípade už uznesenie o zastavení exekúcie\nnevydáva, pretože exekúcia je zastavená ex lege. Vzhľadom na uvedené je okresný súd názoru,\nže doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie z 12. júna 2020 sa napadnuté exekučné\nkonanie skončilo 28. júla 2020. Vec je priemerne skutkovo a právne zložitá, spadá do štandardnej\nagendy všeobecných súdov. Po zmene zákonného sudcu v období rokov 2020 ‒ 2022 došlo\nz dôvodu opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19\nk obmedzeniu pohybu a pobytu, zákazom vychádzania v súvislosti s pandemickou situáciou,\nv dôsledku čoho došlo k opätovnému zrušeniu nariadených pojednávaní.\n17. Vyššia súdna úradníčka vo vzťahu k sťažnostným námietkam okrem iného konštatovala,\nže okresný súd opravil vady poverenia na vykonanie exekúcie uznesením z 19. jún 2017, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 21CoE/3691/2017-72\nz 27. novembra 2018 a uznesením najvyššieho súdu č. k. 4Oboer/2/2022-109 z 19. mája 2022.\nOkresný súd vzhľadom na obsah, znenie plnomocenstva z 20. júla 2017 nemal pochybnosti\no udelení plnomocenstva sťažovateľkou advokátke JUDr. Korčekovej na právne zastupovanie\nsťažovateľky v predmetnej exekučnej veci na celé konanie. Pokiaľ ide o návrh oprávneného\nna čiastočné zastavenie exekúcie, sťažovateľka bola okresným súdom vyzvaná na vyjadrenie\nsa k tomuto návrhu, pričom výzvu si prevzala 18. júla 2017. Na výzvu však nereagovala,\niba požiadala o zaslanie originálu predmetného návrhu. Následne bol spis predložený krajskému\nsúdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti opravnému uzneseniu z 19. júna 2017,\nrozhodnutie krajského súdu sťažovateľka napadla dovolaním. Okresnému súdu bolo 28. júla 2020\nsúdnou exekútorkou doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019\nZ. z., a preto už nepovažoval za potrebné rozhodnúť o návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie\nexekúcie. O dovolaní sťažovateľky z októbra 2019 už bolo medzičasom právoplatne rozhodnuté\nnajvyšším súdom. Odblokovať účet sťažovateľky môže len súdny exekútor, pokiaľ oprávnený\nnepodal opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., pričom\ntieto úkony už nie je exekučný súd povinný ani oprávnený skúmať.\n\n4\n\nIV.2. Replika sťažovateľov:\n18. Sťažovatelia uviedli, že ústavná sťažnosť je dôvodná. VÚB, a. s., vinou označeného\nporušovateľa naďalej blokuje finančné prostriedky sťažovateľov – manželov, keďže banke okresný\nsúd a súdna exekútorka nedoručili právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení starej exekúcie,\nrozhodnutím nedisponujú ani sťažovatelia.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o existencii zbytočných prieťahov v napadnutom\nexekučnom konaní, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako povinná. Okresný súd mal porušiť\noznačené práva sťažovateľov svojou nečinnosťou, neefektívnou činnosťou v súvislosti\ns rozhodovaním o zastavení exekúcie a predkladaní dovolania sťažovateľky najvyššiemu súdu.\n20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98).\n21. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie\nsúdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí\nvrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04) a ústava v čl. 48 ods. 2 takéto\nkonania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP\nvýkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu tvorí integrálnu súčasť procesu podľa čl. 6 dohovoru\n(obdobne III. ÚS 15/03, IV. ÚS 551/2013).\n22. Ústavný súd vo vzťahu k okolnostiam tejto veci konštatuje, že špecifikom exekučného konania\n(napr. II. ÚS 349/2017, IV. ÚS 60/2018) je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“\nsúdneho exekútora a exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje len na základe\nprocesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho exekútora, preto namietať\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nmožno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len vtedy, ak tento má reálne\no čom rozhodovať.\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd\naj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n\n5\n\n24. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou orgánu\nverejnej moci, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty strán konania (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n25. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že ide o vec, ktorá\nnevykazuje mimoriadnu skutkovú či právnu zložitosť a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov.\n26. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v napadnutom konaní,\nústavný súd uvádza, že sťažovateľka v priebehu napadnutého konania využívala svoje procesné\noprávnenia (okrem iného podanie návrhu na zastavenie exekúcie, opravných prostriedkov),\nčo jej nemožno pričítať na ťarchu.\n27. Pokiaľ ide o samotný postup okresného súdu, tento ústavný súd vyhodnotil ako poznačený\nnečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou. Okresný súd uznesením z 8. februára 2016 zamietol\nnávrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie, ako aj námietky proti trovám exekúcie. Voči uzneseniu\npodala sťažovateľka 21. marca 2016 odvolanie a krajský súd 28. júna 2016 vrátil vec okresnému\nsúdu bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodov, ktoré zapríčinil okresný súd (chybné údaje v poverení\nna vykonanie exekúcie, absencia rozhodnutia o námietkach proti exekúcii a nedoručenie uznesenia\nz 8. februára 2016 súdnej exekútorke). Následne okresný súd námietky sťažovateľky proti exekúcii\nzamietol uznesením z 19. júna 2017, toho istého dňa vydal aj opravné uznesenie, ktorým odstránil\nchyby v poverení na vykonanie exekúcie. Proti opravnému uzneseniu sťažovateľka podala\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd 27. novembra 2018 tak, že odvolanie odmietol.\nSťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu krajského súdu 11. októbra 2019 dovolanie, ktoré\nokresný súd predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie až 2. februára 2022, teda po takmer dvoch\nrokoch a štyroch mesiacoch.\n28. Okresný súd opätovne predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu z 8. februára 2016 po viac ako 6 rokoch od vrátenia veci\nz krajského súdu na účel odstránenia pochybení okresného súdu (09/2022). Neefektívnosť\nv postupe okresného súdu možno badať aj v skutočnosti, že nerozhodol o návrhu oprávneného\nna čiastočné zastavenie exekúcie z augusta 2016, ktoré bolo okresnému súdu doručené 7. februára\n2017.\n29. Pokiaľ sťažovatelia v ústavnej sťažnosti vytýkajú aj postup súdnej exekútorky, k tomuto\nústavný súd uvádza, že sťažovatelia súdnu exekútorku v ústavnej sťažnosti za porušovateľa ich práv\nneoznačili.\n30. Ústavný súd sa vzhľadom na časové okolnosti prejednávanej veci musel venovať aj možnému\ndopadu uplatnenia zákona č. 233/2019 Z. z. na porušovanie označených práv sťažovateľov.\n31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,\nak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.\n32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná\ndoba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi\n(ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.\n\n6\n\n33. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr\nako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia\nzastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.\n34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. exekučné konanie sa končí právoplatnosťou\nuznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli.\nAk námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej\nexekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie\nza vrátené.\n35. Ústavný súd konštatuje, že v prípade, ak dôjde k vydaniu upovedomenia o zastavení starej\nexekúcie súdnym exekútorom v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. a zo strany oprávneného\nnie sú voči upovedomeniu podané námietky (ako to bolo aj v prípade napadnutého konania),\nexekučný súd už následne žiadne rozhodnutie o zastavení exekúcie nevydáva. Nie je preto dôvodná\nnámietka sťažovateľov, že okresný súd nerozhodol o zastavení exekúcie po vydaní upovedomenia\nsúdnej exekútorky o zastavení exekúcie. Z obsahu spisu okresného súdu však vyplýva, že zákonné\npodmienky pre zastavenie exekúcie vyžadované zákonom č. 233/2019 Z. z. celkom zjavne splnené\nneboli, keď rozhodná doba podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z.\ndoteraz neuplynula, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu z 8. februára 2016 [navyše do času vydania upovedomenia\no zastavení exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. sa okresný súd nevyrovnal s podaniami\nsťažovateľky doručenými okresnému súdu 5. decembra 2016 a 26. júla 2017 (označenými\nako návrh na zastavenie konania), nerozhodol tiež o návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie\nexekúcie z augusta 2016]. Aktuálne (od 5. septembra 2022) sa vec sťažovateľov nachádza\nna krajskom súde na účel rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu\nz 8. februára 2016, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie,\nako aj námietky proti trovám exekúcie. Napadnuté konanie za tejto situácie nemožno považovať\nza uzavreté s konečnou platnosťou (po vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie z 12. júna\n2020 okresný súd predložil vec 2. februára 2022 na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky\nproti uzneseniu krajského súdu z 27. novembra 2018 a následne vec predložil 5. septembra 2022\nkrajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu z 8. februára 2016),\nteda právna neistota sťažovateľov pretrváva (krajský súd by mal v tomto štádiu a stave veci zaujať\nstanovisko k otázke, či možno exekúciu považovať za zastavenú v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z.,\nberúc do úvahy okrem iného okolnosť, že oprávnený námietky voči upovedomeniu nepodal).\n36. Po preskúmaní obsahu spisu okresného ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní je poznačený prieťahmi, ktoré je možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n37. Keďže napadnuté konanie nemožno vzhľadom na popísaný stav veci považovať za ukončené,\npričom postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, ústavný súd\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal, aby okresný súd v napadnutom konaní konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu). Aj keď sa vec sťažovateľov aktuálne nenachádza\nv dispozícii okresného súdu, po vrátení veci z krajského súdu bude okresný súd prinajmenšom\nuskutočňovať administratívne úkony v súvislosti s doručovaním rozhodnutia krajského súdu.\n38. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n7\n\n39. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n5 000 eur pre každého z nich, ktoré považujú za primerané okolnostiam veci, pochybeniam\nokresného súdu.\n40. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n41. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na konštatovanú nečinnosť\na neefektívnosť okresného súdu, charakter napadnutého konania, výšku vymáhanej pohľadávky,\nako aj mimoriadnu pandemickú situáciu ochorenia COVID-19 v rokoch 2020 ‒ 2022. Ústavný súd\ndospel k záveru, že okolnosti veci neopodstatňujú, okrem vyslovenia porušenia práv sťažovateľov,\naj priznanie finančného zadosťučinenia. Deklarovanie porušenia práv sťažovateľov\nje pre nich v danom prípade dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto sťažnosti\nsťažovateľov v časti požadovaného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n42. Ústavný súd priznal sťažovateľom [§ 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)] nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 410,92 eur\n(bod 3 výroku nálezu).\n43. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 po znížení o 50 % pri zastupovaní dvoch sťažovateľov v zmysle § 13\nods. 2 vyhlášky je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Sťažovateľom vznikol\nnárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2022 (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Pokiaľ ide o repliku sťažovateľov\nz 9. februára 2023, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov nepriznal, pretože replika\nnepriniesla nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr známe.\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. mája 2023\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "manželstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/460/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5023b688-11c1-4cda-8ff0-3bcb6d33d1f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.60.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.60.2018.1"}, {"guid": "ussr:8b88cbfb-3fa6-4f63-8572-9d3a70446e01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.349.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.349.2017.1"}, {"guid": "ussr:7123c8ce-e321-4773-8eba-c46477c4faf7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2013 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7123c8ce-e321-4773-8eba-c46477c4faf7"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "eef1a281-b401-4794-9493-56c048a2e06a:9490bcf2-5f7e-4252-8250-33eddffc4169", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/460/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Er/460/2014 z 16. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2017-02-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eef1a281-b401-4794-9493-56c048a2e06a:9490bcf2-5f7e-4252-8250-33eddffc4169"}], "citovane_v": []}