{"guid": "ussr:d3238b69-deb4-44c1-9726-7cdfb66fbf99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.713.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2022 z 14. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. apríla 2023, sp. zn. III. ÚS 713/2022, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.713.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2023-04-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d3238b69-deb4-44c1-9726-7cdfb66fbf99", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.713.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.713.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.713.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 713/2022-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., Krmanova 852/1, Košice,\nproti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžrk/14/2018 zo 4. júna 2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. septembra 2019 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4Sžrk/14/2018 zo 4. júna 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok\nnajvyššieho súdu“). Sťažovateľ navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie\nkonanie a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných\nv katastrálnom území mesta Prešov na liste vlastníctva\n: pozemky parc. č.\n,\nzastavané plochy a nádvoria, s výmerou\na parc. č.\n, zastavané plochy\na nádvoria, s výmerou\n, stavba súpisné č.\nprevádzková budova na parc. č.\n(ďalej len „nehnuteľnosti“).\n3. Podieloví spoluvlastníci nehnuteľností\n, v zastúpení\n, a Slovenský\npozemkový fond ako prenajímatelia (ďalej spolu aj „právny predchodca sťažovateľa“) uzatvorili\n12. mája 2004 so spoločnosťou EuroTel Bratislava, a. s., ako nájomcom zmluvu o nájme\nnebytových priestorov a ostatných priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme\n\nnebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nájomná zmluva“), na základe ktorej\nprenechali do nájmu nebytové priestory s veľkosťou podlahovej plochy 16 m2 a priestory na streche\nbudovy nájomcovi EuroTel Bratislava, a. s. (ďalej aj „pôvodný nájomca“), pre účely umiestnenia\na prevádzkovania technologického zariadenia a príslušnej infraštruktúry rádioreléového bodu\na základňovej stanice verejnej mobilnej telefónnej siete Prešov-Sekčov.\n4. Z dôvodu zmeny v osobe vlastníka a prenajímateľa nehnuteľnosti bol 1. júna 2017 podpísaný\ndodatok č. 3 k zmluve medzi sťažovateľom\n, ako prenajímateľom a právnym\nnástupcom pôvodného nájomcu, ktorým je spoločnosť Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28,\nBratislava, IČO 35 763 469, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:\nSa, vložka č. 2081/B (ďalej aj „nájomca“ ).\n5. Na základe návrhu nájomcu zo 17. marca 2017 podaného v čase prebiehajúcich zmluvných\nrokovaní o podmienkach nájomnej zmluvy vydal Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor 12. júna\n2017 oznámenie, ktorým sťažovateľa informoval o tom, že na základe záznamovej listiny\nč.\ndošlo k zápisu vecného bremena pod číslom zmeny\nna list vlastníctva\nv tomto znení: „Z-1865/2017 - Zákonné vecné bremeno v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 351/2011 Z. z. k stavbe s. č.\nna parc.\n— právo na prevádzkovanie\nZákladňovej stanice a RR bodu Prešov - Sekčov v prospech oprávneného Slovak Telekom, a. s..\nBajkalská 28, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469 - pol.\n“\n6. Sťažovateľ podal 15. augusta 2017 proti oznámeniu, ktoré je v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)\nSprávneho súdneho poriadku opatrením orgánu verejnej správy, ktorým boli dotknuté jeho práva\na právom chránené záujmy, všeobecnú správnu žalobu.\n7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkom\nč. k. 5S 38/2017 z 10. mája 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“). Proti rozsudku krajského\nsúdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa touto ústavnou\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom zamietol (rozsudok doručený sťažovateľovi 18. júla 2019).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej\nargumentuje:\na) Najvyšší súd podal v tejto veci ústavne nekonformný výklad § 66 zákona č. 351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do 1. februára 2022\n(ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 35 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)\nv spojení s § 28 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra\nSlovenskej republiky č. 461/2009 Z. z, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška\nku katastrálnemu zákonu“).\nb) Z gramatického výkladu § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, najmä z použitia\npodmieňovacej spojky „ak“ vyplýva, že oprávnenia podniku zriaďovať siete na cudzích\n2\n\nnehnuteľnostiach sú podmienené kritériom existencie verejného záujmu a tento verejný záujem\nnemožno prezumovať, ale jeho existenciu je potrebné preukázať. Prezumovanie verejného záujmu\nje v priamom rozpore s právnym názorom vysloveným ústavným súdom v náleze vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 42/2015.\nc) Výklad zákona o elektronických komunikáciách a dotknutých ustanovení katastrálneho zákona,\nako aj vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, v zmysle ktorého môže dôjsť k nútenému\nobmedzeniu vlastníckeho práva zákonným vecný bremenom bez toho, aby bolo potrebné\npredkladať listiny týkajúce sa či už existencie verejného záujmu pri zriadení stavby\nalebo preukázania akýchkoľvek relevantných skutočností, a súčasne bez toho, aby sťažovateľ\nako žalobca nebol ani účastníkom konania, v ktorom sa rozhodovalo o jeho právach\na povinnostiach, považujeme za ústavne nekonformný a zakladajúci porušenie základného práva\nna spravodlivú súdnu ochranu, ako aj porušenie základného práva na ochranu majetku.\nd) V predmetnom prípade vôbec nebolo potrebné nútene obmedzovať vlastnícke právo sťažovateľa,\npretože zariadenie nájomcu bolo na jeho nehnuteľnosti umiestnené na zmluvnom základe, ktorý\naj v súčasnosti trvá ‒ na základe nájomnej zmluvy. Táto zmluva nevznikla ako dôsledok\nposudzovania verejného záujmu, ale ako slobodná vôľa dvoch rovnocenných zmluvných strán.\nNebola splnená ani ústavná podmienka poskytnutia primeranej náhrady za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva, za ktorú v žiadnom prípade nie je možné považovať dohodnuté nájomné.\ne) Keďže v predmetnom prípade nedošlo nikdy k posudzovaniu otázky verejného záujmu\npri umiestnení stavby ani kritéria nevyhnutnosti, nie je možné bez preukázania splnenia týchto\npodmienok konštatovať, že došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka\nnehnuteľnosti zákonným vecným bremenom len na základe toho, že bol podaný návrh na záznam.\nTakýto návrh nemusí obsahovať žiadne prílohy a ak by sme pripustili ústavnú konformnosť\ntakéhoto výkladu, tak by existencia zákonných vecných bremien nezávisela od splnenia podmienok,\nale výlučne od svojvôle subjektov súkromného práva.\nf) Za zásadný problém považujeme to, že rozhodnutím bol vytvorený právny stav, keď nájomca\n(Slovak Telekom, a. s.) môže kedykoľvek ukončiť trvanie nájomnej zmluvy a ďalej užívať\nnehnuteľnosť sťažovateľa bezodplatne, s odvolaním sa na existenciu zákonného vecného bremena.\nTakýto postup predstavuje vážny zásah do rovnosti účastníkov súkromno-právnych vzťahov.\nPodľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké\npostavenie. Na základe nájomnej zmluvy nepochybne vznikol občianskoprávny vzťah medzi dvoma\nrovnocennými zmluvnými stranami ‒ prenajímateľom a nájomcom, pričom zápisom vecného\nbremena do katastra nehnuteľností došlo k narušeniu tejto rovnováhy v prospech nájomcu.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho správneho súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho správneho súdu:\n9. Najvyšší správny súd vo svojom vyjadrení č. KPr 3/2023 z 13. január 2023 k ústavnej sťažnosti\nuviedol:\na) Zákonné vecné bremená majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi a vznikajú\nokamihom účinnosti zákona. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je stanovené priamo v § 66\nods. 2 zákona o elektronických komunikáciách tým, že povinnosti uvedené v ods. 1 písm. a)\n3\n\ntohto zákona vyhlasuje za vecné bremeno viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach. Uvedené\nvecné bremeno má byť následne zapísané formou záznamu do katastra nehnuteľností. Príslušný\nkatastrálny úrad v tomto prípade záznamom v katastri nehnuteľností iba navonok deklaroval\nexistenciu vecného bremena vzniknutého priamo na základe zákona o elektronických\nkomunikáciách.\nb) V rozhodovanej veci má telekomunikačný podnik oprávnenie poskytovať elektronické\nkomunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách.\nJe poskytovateľom verejnej siete a takéto poskytovanie verejných elektronických komunikačných\nslužieb rozhodne nemožno hodnotiť inak ako činnosť vo verejnom záujme, čo vyplýva z § 1 ods. 1\npísm. g) spomínaného zákona. Pri zápise vecných bremien vyplývajúcich zo zákona ich vznik\nneskúma žiaden orgán, pretože pri ich zápise do katastra nehnuteľností sa využíva zápis záznamom.\nSpôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam podľa § 28 ods. 1 písm. c)\nvykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu je už samotný návrh. Záznamom sa už len eviduje\nprávo, ktoré vzniká bez potreby vyjadrenia vôle dotknutého vlastníka, existujúce bez ohľadu\nna zápis v katastri nehnuteľností.\nc) Pokiaľ ide o to, že otázka verejného záujmu nebola posudzovaná pri umiestnení zariadenia,\nje potrebné uviesť, že oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie\nna cudzích nehnuteľnostiach sa priznáva zákonom o elektronických komunikáciách v § 66\nspoločnosti Slovak Telekom, a. s., ako podniku. V § 66 ods. 6 písm. d) zákona o elektronických\nkomunikáciách je verejný záujem vymedzený aj tým, že prostredníctvom siete je poskytovaná\nuniverzálna služba, pričom spoločnosť Slovak Telekom, a. s., je podľa § 18 tohto zákona\nvýznamným podnikom na relevantnom trhu, ktorý na rozdiel od ostatných podnikov poskytujúcich\nelektronické komunikačné služby vo verejnom záujme napĺňa verejný záujem aj osobitným\nspôsobom, ktorý je vlastný iba jemu. Príslušný orgán podľa § 50 ods. 3 v spojení s § 78 ods. 11\nzákona o elektronických komunikáciách uložil spoločnosti Slovak Telekom, a. s., ako jedinému\npodniku povinnosť poskytovať univerzálnu službu na celom území Slovenskej republiky,\nktorá umožňuje aj občanom so zdravotným postihnutím, aby im bol poskytnutý rovnocenný prístup\nk verejným telefónnym službám a rovnocenná dostupnosť služieb podľa § 50 ods. 2 písm. b), c) a e)\nzákona o elektronických komunikáciách, aké majú ostatní koncoví užívatelia vrátane možnosti\nvýberu podnikov, ako aj vrátane povinnosti podľa § 50 ods. 4 písm. a) tohto zákona prenajať\nalebo predať, ak o to požiada užívateľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené\ntelekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu\nštandardného telekomunikačného koncového zriadenia. Prostredníctvom budovania svojich sietí\na poskytovania služieb v súlade s uvedenými povinnosťami spoločnosť Slovak Telekom, a. s.,\nako jediný nositeľ tejto povinnosti plní funkciu vo verejnom záujme.\nd) Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť na zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá patrí medzi základné\nzásady súkromného práva a ktorá vyjadruje plnú autonómiu vôle subjektov rozhodnúť sa, aký typ\nzmluvy a s akým obsahom uzavrú, pričom v oblasti súkromného práva sa uplatňuje aj zásada pacta\nsunt servanda, teda zmluvy sa majú dodržiavať, keď platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne\nzáväzná pre obe strany. Účastník konania spoločnosť Slovak Telekom, a. s., napriek tomu,\nže podniká podľa zákona o elektronických komunikáciách, prejavil vôľu prenajať si nebytové\npriestory od právneho predchodcu sťažovateľa za dojednané nájomné. Popri sebe môže existovať\ninštitút zákonného vecného bremena a zároveň inštitút nájomnej zmluvy. Na rozdiel od priamo\n4\n\nzo zákona vzniknutého vecného bremena predstavuje zmluva o nájme zmluvný vzťah zriadený\nna základe slobodnej prejavenej vôle vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, ktorým vlastník vyjadruje\nsvoju vôľu vzdať sa možnosti užívania časti svojho vlastníctva v dojednanom rozsahu a v prospech\nnájomcu na základe zmluvou vyjadrených a vymedzených podmienok. Užívanie na základe\nnájomných zmlúv sa nekryje s rozsahom užívania, na ktorý je spoločnosť Slovak Telekom, a. s.,\noprávnená z titulu zákonného vecného bremena. Práva spoločnosti Slovak Telekom, a. s.,\nna základe nájomných zmlúv dávajú širší rozsah možností užívania predmetných nehnuteľností,\nnež je rozsah užívania, ktorý by Slovak Telekomu, a. s., patril, ak by mohol tieto nehnuteľnosti\nužívať výlučne na základe zákonného vecného bremena. Za tejto situácie a rozsiahlejších možností\nužívania nehnuteľností spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., podľa nájomnej zmluvy je daná\nopodstatnenosť záveru, že zmluvný nájom a zákonné vecné bremeno môžu obstáť popri sebe.\ne) V závere najvyšší správny súd navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nnevyhovel.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol:\na) Argumentácia najvyššieho správneho súdu nie je dôvodná, a preto vo veci samej zotrval\nna podanej sťažnosti v celom rozsahu.\nb) Argumentácia tohto súdu týkajúca sa vzniku vecného bremena priamo zo zákona podľa neho\nnezodpovedá čl. 20 ods. 4 ústavy ani právnym záverom ústavného súdu vyplývajúcim z nálezu\nvo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 38/1995. V preskúmavanej veci nie sú splnené základné\nústavného podmienky núteného obmedzenia vlastníckeho práva, pretože nikdy nedošlo\nk stanoveniu rozsahu vecného bremena k dotknutej nehnuteľnosti, ako ani k preskúmaniu otázky\nverejného záujmu a navyše bolo telekomunikačné zariadenie umiestnené na nehnuteľnosti\nsťažovateľa dobrovoľne na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov a ostatných priestorov\nz 12. mája 2004 (ďalej aj „nájomná zmluva“).\nc) V predmetnom prípade nikdy nedošlo k stanoveniu žiadnej náhrady za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva. Nájomné platené sťažovateľovi na základe nájomnej zmluvy podľa neho\nv žiadnom prípade nemožno považovať za náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nvo forme vecného bremena.\nd) Katastrálny úrad ako štátny orgán v tejto veci konal alebo rozhodoval len na základe podania\nnávrhu na zápis vecného bremena záznamom, a to bez skúmania hmotnoprávnych podmienok.\nUstanovenie § 35 ods. 2 katastrálneho zákona pritom ustanovuje, že k podanému návrhu je potrebné\npriložiť viaceré listiny (listinu potvrdzujúcu právo k nehnuteľnosti, identifikáciu parciel,\nak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, a iné listiny, ktoré majú\ndôkaznú hodnotu pre konanie). Ustanovenie § 28 písm. b) vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu\nzákonu, podľa ktorého je na vykonanie záznamu spôsobilý samotný návrh, ak ide o práva k cudzím\nveciam, podľa sťažovateľa nie je v súlade s katastrálnym zákonom.\ne) Aj práva k cudzej veci sú spojené s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti,\na preto by sa pred vykonaním záznamu o zápise vecného bremena k nehnuteľnosti mala v konaní\npred príslušným katastrálnym úradom vždy predložiť listina, z ktorej existencia tohto práva\nvyplýva. V opačnom prípade je zápis vecného bremena v prospech súkromnej osoby –\n\n5\n\nprevádzkovateľa elektronických telekomunikačných sietí vzťahujúci sa na cudziu nehnuteľnosť\nzávislý výlučne na vôli tejto osoby.\nf) Telekomunikačný podnik – v tomto prípade Slovak Telekom, a. s., je predovšetkým\npodnikateľský subjekt – akciová spoločnosť založená pre účely podnikania a dosiahnutia zisku,\na preto nevykonáva výlučne činnosti vo verejnom záujme. Maximalizácia zisku aj v podobe\nznižovania nákladov na prevádzku je predovšetkým v súkromnom podnikateľskom záujme danej\nobchodnej spoločnosti a nemusí byť nutne v záujme verejnom, naopak, s ním môže byť\nv konkrétnom prípade v rozpore.\ng) Aj samotný zákon o elektronických komunikáciách v § 66 ods. 1 vo vzťahu k existencii\nverejného záujmu telekomunikačného podniku používa podmieňovaciu spojku „ak“, to znamená,\nže na rozdiel od najvyššieho správneho súdu verejný záujem neprezumuje a nevychádza z premisy,\nže všetko, čo telekomunikačný podnik robí, je automaticky vo verejnom záujme, ale,\nnaopak ,vyžaduje posúdenie existencie verejného záujmu v konkrétnom prípade, ktoré môže urobiť\nlen na to príslušný orgán (a nie telekomunikačný podnik sám), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nh) Sťažovateľ jednoznačne zastáva názor, že najvyšším správnym súdom v tomto prípade\nprezentovaný výklad práva nie je ústavne udržateľný a dáva priestor na nútené obmedzovanie\nvlastníckeho práva na základe absolútnej svojvôle podnikateľského subjektu. Podľa tohto výkladu\nsi totiž Slovak Telekom, a. s., môže dať zapísať existenciu vecného bremena ku ktorejkoľvek\nnehnuteľnosti na Slovensku, aj tam, kde sa jeho zariadenia ešte nenachádzajú, s odôvodnením,\nže má záujem na danej nehnuteľnosti zriaďovať verejné siete vo verejnom záujme.\ni) Zariadenie na nehnuteľnosti sťažovateľa nevzniklo ako dôsledok posúdenia, či je ho potrebné\nna túto nehnuteľnosť umiestniť vo verejnom záujme, ale na základe súhlasného prejavu vôle\nobidvoch zmluvných strán. Súhlas sťažovateľa s uzavretím nájomnej zmluvy a s umiestnením\nzariadenia nepreukazuje verejný záujem na takomto umiestnení. Dotknutá nehnuteľnosť\nsťažovateľa sa nachádza v Prešove na sídlisku Sekčov a v jej okolí sa nachádzajú desiatky ďalších\nbudov, na ktorých zariadenie odporcu môže plniť presne takú istú funkciu. V tejto súvislosti\nsťažovateľ poukázal na právne závery vyplývajúce z nálezov ústavného súdu vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 42/2015, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 33/95, PL. ÚS 15/03 týkajúce sa splnenia podmienky\nverejného záujmu pri nútenom obmedzení vlastníka, ktorý musí byť preukázaný, t. j. nemožno\nho prezumovať. K splneniu podmienok verejného záujmu pritom dôjde len vtedy, ak verejný\nzáujem je nadradený a objektivizovateľný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný\nobmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie\ndo ústavou chráneného vlastníckeho práva.\nj) Sťažovateľ zdôraznil, že jeho cieľom nie je ukončenie zmluvného vzťahu ani odstránenie\nzariadenia z nehnuteľnosti, ale len prinavrátenie rovnosti zmluvných strán, ktorá bola zásadným\nspôsobom prelomená zapísaním vecného bremena do katastra nehnuteľností bez splnenia\nzákonných podmienok. Názor najvyššieho správneho súdu, že nájomná zmluva môže\nďalej existovať popri vecnom bremene, v ničom nerieši podstatu argumentácie vo vzťahu\nk neústavnosti núteného obmedzenia vlastníckeho práva sťažovateľa. Existencia obidvoch vzťahov\npopri sebe by bola totiž rovnako založená výlučne na svojvôli telekomunikačného podniku,\nktorý by mohol vo vlastnom podnikateľskom záujme (v záujme znižovania nákladov) kedykoľvek\nspôsobiť ukončenie existencie nájomnej zmluvy (napríklad neplatením nájomného), a následne\ntú istú nehnuteľnosť ďalej užívať bezodplatne výlučne z titulu vecného bremena s odvolaním\nsa na údajný verejný záujem, ktorý však nikdy nebol skúmaný na to oprávneným orgánom.\n6\n\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na právne závery vyplývajúce z nálezov ústavného súdu\nvo veciach sp. zn. III. ÚS 212/2011 a III. ÚS 78/01 vzťahujúce sa na výklad a aplikáciu právnych\npredpisov v súlade s princípom spravodlivosti a požiadavkou materiálnej ochrany práv v rámci\nkoncepcie materiálneho právneho štátu.\nk) Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom\nvysloví, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 dohovoru, zruší napadnutý rozsudok a vráti vec najvyššiemu\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie a zároveň zaviaže najvyšší správny súd na úhradu jeho trov\nkonania.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením označených práv\nje založená na jeho tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým bol\nodobrený postup katastrálneho úradu v konaní o vykonaní záznamu zákonného vecného bremena\npodľa zákona o elektronických komunikáciách bez toho, aby boli v jeho priebehu predložené listiny\npreukazujúce verejný záujem na vzniku tohto vecného bremena.\n12. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n13. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n(prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka\nkonania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné\nskutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n14. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozsudku, v ktorom najvyšší súd konštatoval\nnedôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľa a v jeho odôvodnení uviedol:\na) Zákonné vecné bremená majú špecifický režim, ktorý je upravený verejnoprávnymi predpismi,\nt. j. sú zriadené zákonom, vo verejnom záujme a vždy ide o vecné bremeno in rem a za úplatu.\nVznikajú okamihom účinnosti zákona a na základe vzniku iných skutočností, napr. právoplatnosťou\nstavebného povolenia. Katastrálny úrad už len následne deklaruje nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva, ktoré však vzniklo samotným zákonom. V danom prípade k žiadnemu rozhodnutiu orgánu\nštátnej správy o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva sťažovateľa nedošlo\na správa katastra záznamom v katastri nehnuteľností iba navonok deklarovala existenciu vecného\nbremena vzniknutého priamo zákonom.\nb) V predmetnej veci súd ďalej poukázal na skutočnosť, že Slovak Telekom, a. s., má oprávnenie\nposkytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených v zákone\n\n7\n\no elektronických komunikáciách, takéto poskytovanie verejných elektronických komunikačných\nslužieb rozhodne nemožno hodnotiť inak, ako činnosť vo verejnom záujme. Priamo § 66 ods. 2\ntohto zákona stanovuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva tým, že povinnosti uvedené v ods. 1\npísm. a) vyhlasuje za vecné bremeno viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach. Z uvedeného\nvyplýva, že katastrálny úrad záznamom v katastri nehnuteľností iba deklaruje nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva, ktoré vzniklo samotným zákonom, ide o obmedzenie verejnoprávne. Možnosť\npodania návrhu na vykonanie záznamu vyplýva v tomto prípade priamo z § 33 ods. 1 katastrálneho\nzákona. Pri zápise vecných bremien vyplývajúcich zo zákona ich vznik neskúma žiadna zákonná\ninštitúcia. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona je k návrhu na záznam potrebné\npripojiť verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ale z § 28 ods. 1\npísm. c) vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu vyplýva, že spôsobilým na zápis\nzáznamom pri právach k cudzím veciam je už samotný návrh. Z uvedeného podľa najvyššieho súdu\nvyplýva, že pokiaľ oprávnený z vecného bremena požiada o zápis z vecného bremena\nprináležiaceho osobe, vtedy musí podľa § 28 ods. 1 písm. d) doložiť doklad viažuci sa na vznik\ntohto práva. Vecné bremeno vzniknuté na základe zákona predstavuje verejnoprávny zásah\ndo vlastníckeho práva bez toho, aby vlastník dotknutej veci s takýmto zásahom musel vysloviť\nsúhlas. Zákonné vecné bremeno má osobitný charakter daný skutočnosťou, že vzniká bez potreby\nvyjadrenia vôle dotknutého subjektu priamo na základe zákonnej úpravy tak, že vlastník dotknutej\nveci je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.\nc) K námietke sťažovateľa, že otázka verejného záujmu nebola posudzovaná pri umiestnení\nzariadenia, najvyšší súd ako súd kasačný uviedol, že oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať verejné\nsiete a stavať ich vedenie na cudzích nehnuteľnostiach priznáva zákon o elektronických\nkomunikáciách. Podľa § 66 ods. 6 písm. d) tohto zákona je verejný záujem vymedzený aj tým,\nže prostredníctvom siete je poskytovaná univerzálna služba. Podľa § 18 uvedeného zákona\nje Slovak Telekom, a. s., významným podnikom na relevantnom trhu, ktorý napĺňa verejný záujem\nosobitným spôsobom, ktorý je vlastný len jemu (povinnosť poskytovať univerzálnu službu na celom\núzemí Slovenskej republiky, ktorá umožňuje aj občanom so zdravotným postihnutím,\naby im bol poskytnutý rovnocenný prístup k verejným telefónnym službám a rovnocennú\ndostupnosť služieb, aké majú ostatní koncoví užívatelia, ako aj ďalšie súvisiace povinnosti).\nd) K námietke sťažovateľa, podľa ktorej nájomná zmluva neobsahovala ustanovenia o zriadení\nvecného bremena, najvyšší súd uviedol, že vecné bremeno v danom prípade má evidenčný\ncharakter, a to ku právu, ktoré už vzniklo na základe inej právnej skutočnosti, a to zriadením\nZákladňovej stanice a RR bodu Prešov-Sekčov na základe stavebného povolenia vydaného mestom\nPrešov. Ide teda len o technický úkon deklarujúci existujúci právny stav. Zápis zákonných vecných\nbremien sa vykonáva záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle § 35 ods. 2 písm.\nc) katastrálneho zákona v spojení s § 28 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu\nzákonu je spôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam už samotný návrh.\nZ uvedeného vyplýva, že pri zápise zákonných vecných bremien nie je potrebné dokladať žiadny\ndoklad preukazujúci vznik zákonného vecného bremena. Najvyšší súd následne poukázal na zásadu\nzmluvnej voľnosti a z nej vyplývajúce dôsledky. Podľa najvyššieho súdu popri sebe môže existovať\ninštitút zákonného vecného bremena a zároveň inštitút nájomnej zmluvy. Užívanie nebytových\npriestorov na základe nájomných zmlúv sa nekryje s rozsahom užívania, na ktorý je Slovak\nTelekom, a. s., oprávnený z titulu zákonného vecného bremena. Zmluvný nájom a zákonné vecné\n8\n\nbremeno v tomto prípade môžu obstáť popri sebe. Do nájomného vzťahu Slovak Telekom, a. s.,\nvstúpil napriek tomu, že zákonné vecné bremeno na stavbe sťažovateľa mu vzniklo na základe § 66\nods. 1 a 2 zákona o elektronických komunikáciách, a to zriadením základňovej stanice a RR PrešovSekčov na základe stavebného povolenia vydaného mestom Prešov.\ne) Na základe uvedené záverom najvyšší súd konštatoval, že kasačná sťažnosť sťažovateľa\nneobsahovala žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu, a preto ju ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 461 SSP.\n15. Sťažovateľ namietal, že verejný záujem na zriadení zákonného vecného bremena v tomto\nprípade nebol preukázaný, a preto ide o svojvôľu zo strany Slovak Telekom, a. s. Ústavný súd\nv tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť definíciu pojmu legálneho vecného bremena,\nktoré je vo svojej podstate určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti (Lazar,\nJ., Švestka J. a kol. Občanské právo hmotné 1, Praha : Panorama, 1987. s. 296 a n.) Uvedené\nobmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje na určité\nzariadenie, nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby bol na takéto obmedzenie nutný súhlas\nvlastníka. (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. a 3. vydanie, Bratislava : Iura Edition, 2006.\ns. 483 a n.).\n16. Zo skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé, že v danom prípade právny predchodca\nSlovak Telekom, a. s., realizoval svoje oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať\nich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vyplývajúce mu z v tom čase platného § 69 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n,,zákon č. 610/2003 Z. z.“) a inicioval konanie o získanie stavebného povolenia na zriadenie\nZákladňovej stanice a RR bodu Prešov-Sekčov pred príslušným stavebným úradom – mestom\nPrešov. Vzhľadom na to, že právny predchodca Slovak Telekom, a. s., si v stavebnom konaní\nzabezpečil právny titul na užívanie cudzej nehnuteľnosti v danom čase vo vlastníctve právnych\npredchodcov sťažovateľa, ktorý predstavovala nájomná zmluva predložená v stavebnom konaní,\nnebolo v tomto prípade potrebné realizovať vyvlastňovacie konanie podľa stavebného zákona.\n17. K obmedzeniu vlastníckeho práva teda došlo v dôsledku súhlasu so stavbou uvedeného\nzariadenia telekomunikačného podniku, ktorý bol právnemu predchodcovi sťažovateľa udelený\npodpísaním nájomnej zmluvy, a nie na základe svojvôli telekomunikačného podniku ‒ Slovak\nTelekom, a. s. Iba v prípade, ak by právny predchodca Slovak Telekom, a. s., nedisponoval\nprávnym titulom na užívanie cudzej nehnuteľnosti, na ktorej mala byť stavba uvedeného zariadenia\npostavená, stavebnému konaniu by muselo predchádzať vyvlastňovacie konanie. V zmysle\nvšeobecne platnej zásady ignorantia juris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje)\nmal aj právny predchodca sťažovateľa byť uzrozumený s tým, že nadobudnutím právoplatnosti\npríslušného stavebného povolenia k zriadeniu uvedenej stavby na dotknutej nehnuteľnosti v jeho\nvlastníctve v súlade s v tom čase platným zákonom č. 610/2003 Z. z. vznikne zákonné vecné\nbremeno, ktoré malo byť na návrh právneho predchodcu Slovak Telekom, a. s., v zmysle explicitne\nstanovenej povinnosti v § 69 ods. 2 tohto zákona zapísané záznamom do katastra nehnuteľností.\nV tomto prípade je teda legálne zriadenie stavby vo verejnom záujme na nehnuteľnosti sťažovateľa\ndôvodom vzniku zákonného vecného bremena k dotknutej nehnuteľnosti, ktoré nemusí nevyhnutne\nvždy vzniknúť len na základe individuálneho správneho aktu príslušného orgánu verejnej správy.\n\n9\n\n18. Ani samotná skutočnosť, že právny predchodca Slovak Telekom, a. s., si povinnosť iniciovať\nkonanie o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom nesplnil, však nespôsobuje\nzánik legálneho vecného bremena, ktoré je viazané na dotknutú nehnuteľnosť, a preto vždy\nprechádza aj na jej nových vlastníkov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj prvá veta § 78 ods. 7 zákona\no elektronických komunikáciách, podľa ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,\nako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona, zostávajú\nnedotknuté.\n19. Ústavný súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom najvyšší súd\nuzavrel, že v katastrálnom konaní išlo vykonanie záznamu zákonného vecného bremena\nvyplývajúceho z § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách viazaného na výkon činnosti\nzverenej zákonodarcom vo verejnom záujme na základe verejnoprávnej úpravy, ktorá má kogentnú\npovahu. V danom prípade ide teda o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva a úlohou\nkatastrálneho úradu v preskúmavanom konaní bolo iba deklarovať záznamom existujúce zákonné\nvecné bremeno na nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľa, ktoré vzniklo nadobudnutím\nprávoplatnosti stavebného povolenia.\n20. Navyše, možno dodať, že pokiaľ sa sťažovateľ ako povinný z vecného bremena domnieval,\nresp. domnieva, že zákonné vecné bremeno platne nevzniklo (neexistuje) alebo že nie je daný\nverejný záujem na jeho zriadení, má možnosť pri splnení zákonných podmienok domáhať\nsa na všeobecnom súde určenia neexistencie práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu\n[§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku].\n21. K argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej on ani jeho právny predchodca nedostal primeranú\nnáhradu za nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom,\nje potrebné poukázať na to, že zákon o elektronických komunikáciách, rovnako ako aj ním zrušený\npredchádzajúci zákon č. 610/2003 Z. z. počítali s určitou proporcionalitou, resp. vyvažovaním\nmedzi vlastníckym právom a verejným záujmom, a preto priznali vlastníkom, ktorí boli v dôsledku\nvýkonu práv telekomunikačným podnikom obmedzení v obvyklom užívaní svojich nehnuteľností,\nprávo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.\n22. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa možnosti užívania cudzej nehnuteľnosti na základe\nzákonného vecného bremena bezodplatne ústavný súd nepovažuje za dôvodnú. Bezdôvodné\nobohacovanie sa na úkor vlastníka nehnuteľnosti v prípade zákonných vecných bremien totiž\nvylučuje už aj judikatúra najvyššieho súdu, napr. rozsudok vo veci sp. zn. 4 Cdo 89/2008, v ktorom\ntento súd vyslovil, že zákonné vecné bremená upravené v osobitných zákonoch nemajú komplexnú\núpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách.\nOkrem odplaty za vecné bremeno z ustanovenia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva,\nže nositeľ oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie\n(údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Zásadne teda nemožno užívať vecné\nbremeno bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa aj výdavky spojené so zachovaním veci\na s jej opravami (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. PL. ÚS 25/04 z 25. januára\n2005 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení zväzok 36, ročník 2005 – I. diel pod č. 14,\ndostupný aj na http://nalus.usoud.cz).\n\n10\n\n23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu za ústavne udržateľné, pretože nezistil, že by jeho odôvodnenie bolo poznamenané svojvôľou,\nktorá by zakladala dôvod na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv.\n24. Z dôvodov uvedených v tomto náleze ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel. Vzhľadom\nna nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia jeho v ústavnej sťažnosti\noznačeného práva.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "vecné bremeno-zriadenie", "kataster nehnuteľností-záznam", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "vecné bremeno-zriadenie", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "kataster nehnuteľností-záznam", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:1b38f8bb-c5a8-444c-822b-a7d7fef22d0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/01 z 11. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b38f8bb-c5a8-444c-822b-a7d7fef22d0f"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5b438a5a-59c4-40d4-9edd-b66c8a1125df:c18d92f8-9332-49bc-a0d4-dd772350c0b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1417212208.1", "spisova_znacka": "6Co/2/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/2/2022 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1417212208.1"}]}