{"guid": "ussr:d5b0d97a-15a7-4345-aae7-e32c0cc5f943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 304/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 304/2023 z 8. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 304/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-06-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5b0d97a-15a7-4345-aae7-e32c0cc5f943", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 304/2023-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša\na zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou BOOM &\nSMART Slovakia, Dolná 6A, Banská Bystrica, IČO 53 096 428, organizačnou zložkou\nzahraničného združenia Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. Martina Filipová, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií č. k. VP/30/23/K z 22. marca 2023 takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 19. mája 2023 domáha preskúmania\nuznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len\n„výbor“) č. k. VP/30/23/K z 22. marca 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaného\nv konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Navrhuje toto\nrozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.\n2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi –\nbývalému členovi štatutárneho orgánu ‒ generálnemu riaditeľovi Fakultnej nemocnice\n(ďalej len „fakultná nemocnica“) odvolanému z verejnej funkcie 20. augusta 2020 bola výborom\npodľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 16 ústavného zákona uložená pokuta v sume 16 657,20 eur\nza porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podať oznámenie do 30 dní po\nuplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Do 20. septembra 2021 nepodal\npísomne oznámenie a podal ho 11. apríla 2022.\n\n3. Výbor sa so skutočnosťou nepodania oznámenia oboznámil 7. februára 2023 a uznesením č. 1739\nzo 7. februára 2023 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného\nzákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona požiadal navrhovateľa o stanovisko.\n4. Navrhovateľ vo vyjadrení doručenom výboru 15. marca 2023 uviedol, že oznámenie funkcií za\nrok 2020 (ukončenie pracovného pomeru vo fakultnej nemocnici k 21. augustu 2020) zaslal\n19. apríla 2021 na adresu výboru. Na základe výzvy na doplnenie zaslal 21. septembra 2021\nchýbajúce údaje k oznámeniu za rok 2020. Aby niečo nezmeškal a nezanedbal, v dobrej viere\nv apríli 2022 zaslal oznámenie funkcií za rok 2021 nasledujúci po roku ukončenia pracovného\npomeru. Na základe uvedeného neporušil žiadnu povinnosť podať oznámenie. Priložil aj podacie\nlístky o zaslaní oznámení.\n5. Výbor podľa napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že navrhovateľ vykonával verejnú\nfunkciu podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, z toho dôvodu spadal pod čl. 8 ods. 1\nústavného zákona s povinnosťou podania oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Odkázal\nna judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 486/2020, I. ÚS 154/2019, II. ÚS 205/2012,\nIV. ÚS 635/2012), v zmysle ktorej sú verejní funkcionári spadajúci pod čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona sami povinní výboru deklarovať absenciu alebo potvrdenie existencie podmienky uvedenej\nv predmetnom článku, t. j. preukázať, že spadali, resp. nespadali pod podmienky tzv. „zloženej\nhypotézy“. Navrhovateľ výboru takéto oznámenie včas nepodal, preto sa na účely zistenia\nskutkového stavu k možnosti spĺňania povinnosti oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona\nvýbor listom z 22. apríla 2022 obrátil na riaditeľa fakultnej nemocnice\nTen v liste z 2. mája 2022 uviedol, že 1. októbra 2017 nadobudol účinnosť príkaz ministra\nzdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) č. 7/2017, na základe\nktorého štatutárne orgány príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) pri uzatváraní zmlúv a dodatkov mali\nzakázané odsúhlasiť ustanovenia o možnosti postúpenia pohľadávok bez prechádzajúceho súhlasu\ndlžníka, ktorý na to potrebuje predchádzajúci písomný súhlas ministerstva zdravotníctva.\nNavrhovateľ počas funkcie generálneho riaditeľa vo fakultnej nemocnici vo viacerých prípadoch\npostupoval v rozpore s uvedeným príkazom ministra zdravotníctva, čo možno považovať za\nposkytnutie výhody v prospech niektorých právnických osôb. Následkom tohto konania bolo\nuznanie záväzkov spoločností, ktoré postúpili svoje pohľadávky v rozpore s príkazom ministra\nzdravotníctva. Konkrétne za obdobie posledných dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej\nfunkcie navrhovateľ podpísal 6 dohôd o uznaní záväzku. Dohody o uznaní záväzku vždy spoločne\npodpisovali s vtedajším ekonomickým riaditeľom fakultnej nemocnice\n.\nObdobných dohôd bolo počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa (nielen za obdobie posledných\ndvoch rokov) podpísaných viacero, pričom nimi boli uznané aj ďalšie premlčané záväzky.\nNavrhovateľ pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o trvalom upustení od vymáhania\npohľadávky štátu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti spolu v 29 prípadoch. Dôvodom bola\nnemožnosť vymáhania pohľadávky, t. j. nemožnosť použitia zákonného postupu vymáhania\npohľadávok štátu, pričom bolo zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo k uspokojeniu pohľadávky,\npredovšetkým z dôvodu neprimeranosti nákladov k výške samotnej pohľadávky. Predmetné\nrozhodnutia spoločne podpisovali s\n.\n6. Podľa výboru navrhovateľ mal vo viacerých prípadoch postupovať v rozpore s čl. II ods. 1\npísm. a) príkazu ministra zdravotníctva č. 7/2017. Výbor zdôraznil, že pre posúdenie možného\n2\n\nporušenia čl. 8 ods. 5 ústavného zákona nie je dôležité, či uzavretie daných zmlúv bolo alebo\nnebolo protiprávne, a odkázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 394/2022 v skutkovo\ntotožnej veci (rozhodnutie výboru vtedy ústavný súd potvrdil, išlo o bývalého ekonomického\nriaditeľa fakultnej nemocnice). Podstatné je to, či uzatvorenie čo i len jednej z uvedených dohôd\nalebo zmlúv je poskytnutím štátnej pomoci alebo poskytnutím inej podpory, výhody alebo\nodpustenia povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo\nz individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Rozhodovacia\nčinnosť navrhovateľa smerovala k uznaniu záväzkov spoločností, na základe ktorých boli uznané aj\npremlčané pohľadávky štátu voči právnickým osobám, ktoré tento právny nárok už stratili.\nTakýmto konaním de facto došlo k poskytnutiu výhody v ich prospech tým, že začala opäť plynúť\npremlčacia doba už premlčaných záväzkov podľa Občianskeho zákonníka. K uznaniu záväzkov\nvšak došlo v období pred rokom 2020, teda nie v období stanovenom v čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona. V danom prípade preto mal verejný funkcionár deklarovať absenciu podmienky\nposkytnutia výhody alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych\npredpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.\n7. Vo vzťahu k trvalému upusteniu od vymáhania pohľadávky štátu v 29 prípadoch výbor zdôraznil,\nže na konaní verejného funkcionára nie je nič negatívne, išlo o nevymáhateľné pohľadávky, resp.\nich vymáhanie by bolo spojené s vyššími výdavkami pre štát. Pre splnenie povinnosti podľa\nústavného zákona bolo však dôležité, že týmto konaním došlo k odpusteniu povinnosti vyplývajúcej\nz individuálnych právnych aktov fyzickým osobám. Tým došlo k nutnosti deklarácie podmienky\nstanovenej v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Výbor z toho dôvodu rezumuje, že konaním\nnavrhovateľa (odpustením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov\nalebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám) došlo\nk naplneniu uvedenej podmienky, čo v kumulácii s nepodaním oznámenia podľa čl. 8 ods. 5\nústavného zákona znamená porušenie povinností podľa ústavného zákona. K tvrdeniu, že\nnavrhovateľ rozhodoval o odpustení pohľadávok spoločne s bývalým ekonomickým riaditeľom\nvýbor poukázal na čl. 8 ods. 2 ústavného zákona. Podľa vyjadrenia riaditeľa\nfakultnej nemocnice napriek tomu, že rozhodovacej činnosti navrhovateľa predchádzala\nschvaľovacia činnosť zo strany iných subjektov, rozhodnutia prijímal ako posledný stupeň danej\norganizácie. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 205/2012, v zmysle ktorého aj\npodiel na taxatívne uvedenej rozhodovacej činnosti uvedenej v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, teda\ni kolektívne rozhodovanie verejných funkcionárov, môže spĺňať podmienky na uplatnenie zloženej\nhypotézy. K tomu v prípade navrhovateľa došlo.\n8. Výbor v napadnutom rozhodnutí nepoprel, že navrhovateľ podal oznámenie za rok 2020, išlo\nvšak o podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona z 19. apríla 2021, pričom takéto\noznámenie za rok 2021 navrhovateľ už nemusel podávať, keďže mu funkcia zanikla 20. augusta\n2020. Oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona mal navrhovateľ povinnosť podať do\n20. septembra 2021, podal ho až 11. apríla 2022. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že\npodal i oznámenie za rok 2021 (ak mal navrhovateľ na mysli oznámenie podľa čl. 8 ods. 5\nústavného zákona), keďže jediným oznámením navrhovateľa podaným za rok 2021 je oznámenie\npodané v zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, ktoré bolo podané oneskorene. Spomenuté\ndoplnenie údajov v septembri 2021 sa týkalo oznámenia podaného za rok 2020, ktoré podal\nnavrhovateľ neúplne, ale včas.\n3\n\n9. Podľa výboru boli kumulatívne splnené podmienky na konanie o rozhodovaní vo veci v zmysle\nnálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 486/2020 a zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu čl. 8\nods. 5 ústavného zákona, keď preukázateľne spadal pod čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona.\nNavrhovateľ v rozhodnom čase rozhodoval (konal) vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým\nosobám spôsobom predpokladaným zákonom, pričom oznámenie zaslal výboru oneskorene.\nZ uvedeného dôvodu výbor prijal uznesenie, ktorým navrhovateľovi ako bývalému členovi\nštatutárneho orgánu uložil pokutu vo výške trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára\npodľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona. Mesačným platom verejného funkcionára je podľa\nčl. 9 ods. 16 ústavného zákona jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci\nkalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Fakultná nemocnica výboru oznámila, že ročný príjem\nnavrhovateľa bol vo výške 66 628,78 eur. Jedna dvanástina ročného príjmu verejného funkcionára\nza rok 2020 bola v sume 5 552,40 eur. Výška pokuty stanovená vo výroku napadnutého rozhodnutia\nv sume trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára je v sume 16 657,20 eur. Namietané\nrozhodnutie bolo výborom schválené uznesením č. 1766 z 22. marca 2023.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n10. Napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na príslušnými právnymi predpismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov, výbor nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné.\n11. Navrhovateľ je verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, ktorým\nsa stal až 1. januára 2020, t. j. až po nadobudnutí účinnosti zákonov č. 66/2019 Z. z.,\nč. 232/2019 Z. z. a č. 469/2019 Z. z., ktorými sa ústavný zákon novelizoval. Do 31. decembra 2019\nnebol verejným funkcionárom podľa ústavného zákona, nevzťahovala sa na neho jeho vecná\npôsobnosť, dovtedy nerozhodoval ako verejný funkcionár podľa ústavného zákona, na všetky jeho\ndovtedajšie rozhodnutia nie je možné v konaní prihliadať. Nemohol preto ani „rozhodnúť\no poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia\npovinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych\nprávnych aktov fyzickým alebo právnickým osobám“ (ďalej aj „kvalifikované rozhodnutie“), a to aj\nz toho dôvodu, že išlo o dohody z rokov 2017, 2018 a 2019. Príkaz ministra zdravotníctva č. 7/2017\nnepojednával o zákaze uznania záväzku zo strany štatutárnych orgánov, preto je irelevantná\nargumentácia výboru o rozpore postupu navrhovateľa s ním. Tvrdenia výboru (o uznaní\npremlčaných záväzkov štátu voči právnickým osobám, ktoré tento právny nárok už stratili, ako\nposkytnutej výhode) sú nepravdivé, zavádzajúce a v rozpore s právnymi predpismi. Konštatovania\nsúčasného vedenia fakultnej nemocnice očierňujúce navrhovateľa, ktoré výbor bez ďalšieho prebral,\nnijako neodrážajú objektívny stav, sú výsledkom nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového\nstavu.\n12. Nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty „poskytnutia výhody či odpustenia povinnosti“.\nO upustení od vymáhania pohľadávok navrhovateľ rozhodoval spolu s ekonomickým\na medicínskym riaditeľom (nejde teda o individuálne, ale kolektívne rozhodovanie, ktorého\nprimárnym dôvodom bola ochrana majetkových záujmov fakultnej nemocnice) na základe\n\n4\n\npredchádzajúceho rozhodnutia škodovej komisie a s odporúčaním externej advokátskej kancelárie\nzastupujúcej fakultnú nemocnicu. Nemal kompetenciu rozhodnúť o odpustení vymáhania\npohľadávok, ako to vyžaduje čl. 8 ods. 1 ústavného zákona a ako uvádza výbor v napadnutom\nrozhodnutí. Pohľadávky boli navyše 5 – 6 rokov staré a smerovali výlučne voči zahraničným\nosobám, ktorým bola v minulosti poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť a ktorým doručiť\nakúkoľvek písomnosť spojenú s vymáhaním pohľadávky bolo nemožné. K poskytnutiu výhody\nmusí dôjsť objektívne, nielen faktickým úkonom „na papieri“ bez zmeny status quo. Neexistovala\nani teoretická šanca na vymoženie pohľadávok. Výbor nedostatočne a nesprávne zistil skutkový\nstav veci, neoveril si skutočnosti uvádzané v liste súčasného riaditeľa fakultnej nemocnice, z čoho\nvyplynulo nesprávne právne posúdenie veci.\n13. V roku 2020 bola navrhovateľovi vyplatená mimoriadna odmena po vyhodnotení plnenia\ncieľových pracovných úloh za obdobie 4. štvrťroka 2019 vo výške 30 % dohodnutej základnej\nmzdy, ktorá bola zahrnutá do výpočtu súhrnného príjmu, z ktorého výbor vypočítal jednu\ndvanástinu ročného príjmu navrhovateľa. Ide o odmenu za rok 2019, keď navrhovateľ ešte nebol\nverejným funkcionárom podľa ústavného zákona. Výbor postupoval v rozpore s čl. 9 ods. 16\nústavného zákona. Príjem za výkon činností z roku 2019 nemal zahrnúť do celkovej výšky pre\nvýpočet platu za rok 2020.\n14. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné predovšetkým preto, lebo z jeho obsahu nie je\nmožné zistiť, aké konkrétne dôkazy výbor priamo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov vykonal a z ktorých vychádzal pri konštatácii nesplnenia povinnosti\nnavrhovateľa v zmysle čl. 8 ústavného zákona. Nie je zrejmé, či vykonal dokazovanie na účely\npreverenia správnosti obsahu listov fakultnej nemocnice alebo si tieto skutočnosti len osvojil.\nVýbor neuviedol, či list z mája 2022 bol vôbec dôkazom, ktorý vykonal a z ktorého výlučne\nvychádzal, ako dôkaz hodnotil a aké závery na jeho základe vyvodil.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n15. Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom v danom čase (ďalej len „starý zákon\no ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa aj\nna konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona vzťahuje § 25 starého zákona\no ústavnom súde v znení účinnom v danom čase [aktuálne § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], podľa ktorého sa každý návrh\npredbežne prerokuje.\n16. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nÚstavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť\nnávrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\n5\n\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je\npodaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n17. Podľa prvej vety čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh\nna preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\npodľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata verejnej funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.\nNapadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 23. apríla 2023. Posledným dňom na podanie\nnávrhu bol potom 23. máj 2023, teda bol podaný v lehote.\n18. Ústavný súd v konaniach vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\njudikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany\nverejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných\nzáujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom ich\nfunkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou\nspojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010,\nII. ÚS 188/2014).\n19. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui\ngeneris upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku\nrozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov\nvyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až 8 ústavného zákona\n(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n20. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil\nalebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nalebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie\nobsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára\nv rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom\nprostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n21. Ústavný súd, vychádzajúc zo systematického a z jazykového výkladu relevantných ustanovení\nústavného zákona, považuje charakter mechanizmu ukladania sankcií za obligatórny a verejnému\nfunkcionárovi možno ukladať iba sankcie upravené týmto zákonom (III. ÚS 169/08). Nesplnenie\npovinností vyplývajúcich verejným funkcionárom z ústavného zákona pritom zakladá legálny\na legitímny dôvod na uplatnenie (ústavnoprávnej) zodpovednosti podľa tohto ústavného zákona\npríslušným orgánom verejnej moci, t. j. verejný funkcionár, ktorý si tieto povinnosti dôsledne\nnesplní, sa vystavuje možnému sankčnému postihu podľa príslušných ustanovení tohto ústavného\nzákona (IV. ÚS 716/2013).\n\n6\n\n22. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom\nfunkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, musí\npreukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto\nústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,\nktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017,\nII. ÚS 183/2021).\n23. Z ustanovení zákona o ústavnom súde (§ 234 a nasl.) vyplýva, že v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v právomoci\nústavného súdu preskúmať, či je rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu\nz ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.\n24. Návrh verejného funkcionára na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavným súdom podľa čl. 10\nods. 2 ústavného zákona, ako aj návrh na preskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej\nmoci podľa čl. 10 ods. 3 a 4 ústavného zákona nie je možné považovať za riadny opravný\nprostriedok a konanie pred ústavným súdom o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je odvolacím (druhostupňovým) konaním\n(II. ÚS 878/2014).\nIII.1. K napadnutému rozhodnutiu:\n25. Po oboznámení sa s návrhom, prílohami a napadnutým rozhodnutím dospel ústavný súd\nk záveru, že návrh je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu\ntýkajúcou sa sťažností podľa čl. 127 ústavy o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať taký, pri ktorého\npredbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu\n(IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08). Tieto závery judikatúry ústavného súdu boli aplikované aj\nna konanie o návrhoch podľa § 42 ods. 2 písm. v) zákona o ústavnom súde (II. ÚS 771/2014),\ns účinnosťou od 1. januára 2021 je na to aj výslovný zákonný podklad v zákone o ústavnom súde.\n26. Ústavný súd nezistil v napadnutom rozhodnutí nedostatky týkajúce sa formy, na základe\nktorých by nebolo preskúmateľné. Z výroku vyplýva, že navrhovateľ je účastníkom konania ako\nbývalý verejný funkcionár, je v ňom uvedené ustanovenie ústavného zákona, ktoré bolo týmto\nkonaním navrhovateľa porušené, je exaktne uvedená sankcia, ktorá sa navrhovateľovi ukladá za\ntoto porušenie ústavného zákona, a aj právna norma, podľa ktorej sa sankcia ukladá. Podľa\nústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené na výrok podľa čl. 9\n7\n\nods. 6 ústavného zákona i judikatúry ústavného súdu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa\nvýbor dostatočne a zrozumiteľne vysporiadava aj s tvrdeniami navrhovateľa o splnení oznamovacej\npovinnosti, keď dospel k záveru, že nesplnil svoju konkrétnu povinnosť podľa ústavného zákona.\nVýbor zistil skutkový stav na základe vyjadrenia navrhovateľa a listov fakultnej nemocnice z marca\na mája 2023. V odôvodnení sa výbor venuje splneniu podmienky na podanie oznámenia podľa čl. 8\nods. 5 ústavného zákona, cez ktoré sa dostáva k odkazovanému čl. 8 ods. 1 ústavného zákona,\nktorého aplikácii sa na podklade vlastného zisťovania skutkového stavu venuje v prevažnej časti.\nVýbor viackrát odkazuje aj na rozhodnutia ústavného súdu vrátane skutkovo takmer totožnej veci\nsp. zn. III. ÚS 394/2022. Na tomto mieste sa žiada dodať, že námietky navrhovateľa sú takmer\nidentické s námietkami posudzovanými v spomenutej veci.\n27. Z odôvodnenia je zrejmé, čo výbor viedlo k jeho rozhodnutiu o nedôvodnosti námietok\nnavrhovateľa, keď výbor jasne identifikoval na jeho strane povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8\nods. 5 ústavného zákona, ktorú navrhovateľ splnil oneskorene 11. apríla 2022. Navrhovateľ priamo\nnespochybňoval, že mal uvedenú povinnosť, hoci z odkazu na znenie ústavného zákona možno\nvyvodiť, že tvrdeniami o tom, že nebol verejným funkcionárom podľa čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona, nepriamo spochybňoval, či sa naňho uvedená povinnosť vzťahuje. Úplne však v rámci\nsvojej rozsiahlej argumentácie opomína vecne konfrontovať časť odôvodnenia s názorom výboru\nna túto námietku.\n28. Výbor jednoznačne odkázal na judikatúru, v zmysle ktorej verejní funkcionári spadajúci pod\nčl. 8 ods. 1 ústavného zákona majú povinnosť v oznámení podanom podľa čl. 8 ods. 5 ústavného\nzákona uviesť skutočnosti vyplývajúce z dikcie čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona, a to buď\ndeklarovať absenciu alebo potvrdenie existencie podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona, t. j. že v období dvoch rokov rozhodoval, resp. nerozhodoval o skutočnostiach taxatívne\nvymedzených v tomto odseku (I. ÚS 154/2019, II. ÚS 205/2012, IV. ÚS 635/2012). Navrhovateľ\ns týmto záverom, ktorý je v podstate odpoveďou na celú jeho argumentáciu o nesúlade s ústavou\na ústavným zákonom, neviedol žiadnu polemiku. Navrhovateľ ani len netvrdil rozpor napadnutého\nrozhodnutia s ústavou alebo ústavným zákonom v dôsledku uvedeného výkladu a záveru, že\nnesplnenie druhej podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona (v období dvoch rokov pred\nskončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo\npovolení inej podpory, výhod, alebo odpustení povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných\nprávnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým\nosobám) nezbavuje verejného funkcionára povinnosti podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného\nzákona.\n29. K argumentu navrhovateľa, že pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v čl. 8 ods. 1\nústavného zákona sa má brať do úvahy iba to obdobie, počas ktorého vykonával funkciu člena\nštatutárneho orgánu fakultnej nemocnice ako verejnú funkciu v zmysle ústavného zákona, t. j. až\nobdobie od 1. januára 2020, zaujal ústavný súd stanovisko už vo veci sp. zn. III. ÚS 394/2022,\npodľa ktorého tento výklad nepovažuje za správny. Uvedené ustanovenie upravuje tzv.\npostzamestnanecké obmedzenia pre verejných funkcionárov, ktorých účelom má byť zamedzenie\nkonfliktu verejného a osobného záujmu verejných funkcionárov (pozri k tomu bližšie dôvodovú\nsprávu k ústavnému zákonu). Verejný záujem je v tomto prípade daný výkonom verejnej funkcie\n(čl. 2 ods. 1 ústavného zákona).\n\n8\n\n30. Ide pritom o mierne odlišnú situáciu oproti veci sp. zn. III. ÚS 312/2021, keď v dôsledku\nnovely ústavného zákona neobsahujúcej prechodné ustanovenia a účinnej od 1. januára 2020 bol\npokutovaný verejný funkcionár, ktorý pred účinnosťou novely nebol verejným funkcionárom podľa\nústavného zákona. Sankcia uložená tamojšiemu navrhovateľovi výborom z dôvodu porušenia\npovinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za obdobie, keď nebol verejným\nfunkcionárom (rok 2019), bola výsledkom konštrukcie povinnosti navrhovateľa, ktorá z novely\nústavného zákona bez pochybností nevyplývala.\n31. Je pravdou, že ak navrhovateľ v teraz prerokovávanej veci nebol verejným funkcionárom podľa\nústavného zákona pred 1. januárom 2020, nevzťahovala sa na neho pred týmto dňom ani uvedená\npovinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Už samotná skutočnosť, že vykonával funkciu,\nktorá sa od 1. januára 2020 považuje za verejnú funkciu podľa ústavného zákona, a vykonával ju až\ndo 20. augusta 2020, je však v tomto prípade dostatočná na aplikovanie postzamestnaneckej\npovinnosti vyplývajúcej z čl. 8 ústavného zákona. To sa vzťahuje aj na s tým spojené spätné\npreskúmavanie jeho rozhodnutí v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie.\n32. Argumenty navrhovateľa k nedostatočnému a nesprávne zistenému skutkovému stavu v otázke\nporušenia príkazu ministra zdravotníctva č. 7/2017 nesmerujú proti nosným záverom napadnutého\nrozhodnutia. Sám výbor relativizuje význam uvedeného záveru zdôraznením významu\npreukazovania splnenia podmienky podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona v zmysle, či uzatvorenie\ndohôd je poskytnutím štátnej pomoci alebo poskytnutím alebo povolením inej podpory, výhody\nalebo odpustenia povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo\nz individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Následne výbor\nv navrhovateľovom uznaní premlčaných záväzkov štátu voči právnickým osobám identifikoval\nposkytnutie výhody v zmysle čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Tento záver nepovažuje ústavný súd za\nústavne neudržateľný z dôvodov namietaných navrhovateľom. Tento záver sám výbor relativizuje\ntým, že k uznaniu záväzkov došlo pred rokom 2020, teda nie počas ústavným zákonom\nvyžadovaného obdobia dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie. Podľa výboru však\nnavrhovateľ mal deklarovať absenciu uvedených skutočností (poskytnutia výhody alebo odpustenia\npovinnosti). Proti tomuto záveru výboru navrhovateľ v podstate ani nebrojil (bod 28).\n33. Ústavný súd pripúšťa, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je úplne konzistentné.\nNa jednej strane výbor konštatuje poskytnutie výhody (uznanie aj premlčaných záväzkov), ale\nv období pred rokom 2020 (čo naznačuje úvahu o neprípustnosti zohľadňovania skoršieho obdobia),\nteda nie v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie (čo sa však nevyhnutne\nnevylučuje s tým, že môže ísť o obdobie pred rokom 2020 a ústavnému súdu je navyše\nz rozhodnutia vo veci sp. zn. III. ÚS 394/2022 známe, že jednotlivé dohody o uznaní záväzkov boli\npodpisované medzi 27. májom 2019 a 23. júlom 2018). Na druhej strane výbor konštatuje\nu navrhovateľa povinnosť deklarovať absenciu kvalifikovaného rozhodnutia, čím mu pripisuje\nv podstate povinnosť urobiť vyhlásenie aj o kvalifikovaných rozhodnutiach z obdobia pred\n1. januárom 2020, keď nebol verejným funkcionárom. Tieto nedostatky však podľa ústavného súdu\nnemôžu založiť v prípade prijatia návrhu na ďalšie konanie dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia podľa § 239 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n34. Dôvodom je následné zistenie výboru o trvalom upustení od vymáhania pohľadávok štátu v 29\nprípadoch konaním navrhovateľa, ktoré výbor rámcuje v zásade mimo ekonomickej roviny\n\n9\n\n(v podstate nevidí na tom nič negatívne, keďže vymáhanie by znamenalo vyššie výdavky pre štát),\nsústrediac sa na právnu rovinu konania ako odpustenia povinnosti vyplývajúcej z individuálnych\nprávnych aktov fyzickým osobám. S touto podmienkou uvedenou v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona\npotom výbor spája nutnosť deklarácie. Nepodanie oznámenia o uvedenom kvalifikovanom\nrozhodnutí (odpustení povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo\nz individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám) preto podľa výboru\npredstavuje porušenie čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ aj\npodľa vlastného vyjadrenia 14 rozhodnutí o odpustení nevymožiteľných pohľadávok urobil v roku\n2020, teda v čase, keď už bol verejným funkcionárom, ústavný súd nepovažoval napadnuté\nrozhodnutie za neudržateľné z pohľadu súladu s ústavou a ústavným zákonom, nepreskúmateľné či\nzaložené na nedostatočne a nesprávne zistenom skutkovom stave. Záver o porušení povinnosti\npodľa ústavného zákona na uvedenom skutkovom základe nie je postihnutý navrhovateľom\nuvedenými nedostatkami a ústavný súd by nemohol z toho dôvodu po prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie zrušiť napadnuté rozhodnutie.\n35. Výbor dáva odpovede na námietky navrhovateľa o kolektívnom rozhodovaní odkazom na už\nspomínaný nález sp. zn. I. ÚS 205/2012 so záverom, že i kolektívne rozhodovanie verejných\nfunkcionárov môže spĺňať podmienky na uplatnenie zloženej hypotézy čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona, k čomu v prípade navrhovateľa došlo. Výbor poukázal aj na prijímanie rozhodnutí\nnavrhovateľom po predchádzajúcom schvaľovacom procese na poslednom stupni danej organizácie.\nÚstavný súd nepovažuje v dôsledku takéhoto odôvodnenia napadnuté rozhodnutie za rozporné\ns ústavou alebo ústavným zákonom, za nepreskúmateľné alebo za založené na nedostatočne\nzistenom skutkovom stave. Navrhovateľ neuvádza žiadne ďalšie dôkazy, podklady, relevantné\npísomnosti, ktoré mal výbor (popri vyjadrení fakultnej nemocnice) zohľadniť. Námietky o potrebe\nďalšieho overovania skutočností uvedených fakultnou nemocnicou ústavný súd považuje za\nnedostatočné pre spochybnenie udržateľnosti záverov výboru. Nie je zrejmé, čo konkrétne mal\nvýbor overiť, zistiť a následne zohľadniť pri rozhodovaní.\n36. Ústavný súd rozumie výhradám navrhovateľa o nereálnosti výhod poskytnutých povinným\nsubjektom, proti ktorým bolo upustené od vymáhania pohľadávok štátu, resp. že ich ekonomický\nstav sa upustením od vymáhania nijako nezmenil. Zdôrazňuje, že pre posúdenie skutočnosti, či\nnavrhovateľ porušil čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, nie je dôležité, či prijatie uvedených rozhodnutí\nbolo racionálne, logické alebo právne správne, a nebolo úlohou výboru ani ústavného súdu\nposudzovať otázku protiprávnosti. Ústavný zákon v ustanoveniach o postzamestnaneckých\npovinnostiach, ako sú vykladané v judikatúre ústavného súdu (uvedenej v bode 28), kladie väčší\ndôraz na transparentnosť transakcií zakotvením oznamovacích povinností ako na posudzovanie\nreálnosti prípadných poskytnutí výhod a odpustení povinností samotnými verejnými funkcionármi.\nVerejnoprávny rozmer kontroly ochrany verejného záujmu je odlišný od súkromnoprávneho\nrozmeru konania navrhovateľa podľa predpisov Zákonníka práce. Ústavný súd nezistil v tomto\nprípade taký prienik verejnoprávnych nástrojov ochrany verejného záujmu a súkromnoprávnych\nnástrojov ochrany majetkových a hospodárskych záujmov, ktorý by odôvodňoval neaplikovanie\nalebo akési zmiernené zohľadňovanie verejnoprávnej regulácie.\n37. Navrhovateľ namieta nesprávne určenie výšky platu, nesprávne zaradenie odmeny za rok 2019\ndo príjmu v roku 2020, pretože plat, z ktorého sa pri výpočte pokuty vychádza, má byť\n\n10\n\nposudzovaný vo vzťahu k výkonu verejnej funkcie, a teda nie aj vo vzťahu k obdobiu, keď ešte\nverejným funkcionárom nebol.\n38. K týmto námietkam odkazuje ústavný súd na už uvedený výklad, v zmysle ktorého sa\n1. januára 2020 nezmenila pozícia navrhovateľa. Vykonával stále tú istú funkciu a tým, že sa\nna neho začal vzťahovať ústavný zákon, nedošlo ani k zmene jeho príjmu (nebol by na to dôvod),\na preto aj v tomto prípade ústavný súd konštatuje, že výbor postupoval pri výpočte pokuty v zmysle\nčl. 9 ods. 16 ústavného zákona správne. Ústavný súd nevidí dôvod, pre ktorý má považovať postup\nvýboru za ústavne neprijateľný, keď vskutku navrhovateľ za výkon verejnej funkcie za\npredchádzajúci kalendárny rok 2020, ktorý bol referenčným rokom pre výpočet základu pokuty,\nmal príjem (či už nazvaný ako funkčný plat, alebo ako odmena) vo výborom uvedenej výške.\n39. Možno dať za pravdu navrhovateľovi, že z formálneho hľadiska výbor explicitne neuvádza\nsvoje úvahy o procese dokazovania. Z napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že pre zistenie\nskutkového stavu sa obrátil so žiadosťou na fakultnú nemocnicu, keďže navrhovateľ nepodal včas\noznámenie. Podľa názoru ústavného súdu sa dostatočne kriticky zaoberal skutočnosťami\nvyplývajúcimi z listov fakultnej nemocnice. Navrhovateľ neuviedol vo svojom návrhu ďalšie\nkonkrétne skutočnosti, ktoré mal zistiť už výbor a z dôvodu ktorých by výborom zistený skutkový\nstav bolo možné označiť za nedostatočne zistený. Od každého odôvodnenia možno očakávať rôznu\nmieru argumentačnej hĺbky, ktorá sa prejavuje v spôsobe využitia rôznych argumentačných\na štylistických prvkov. Od odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia však nemožno očakávať\ndokonalosť, keďže každé odôvodnenie je produktom subjektívneho presvedčenia jeho autora\n(III. ÚS 46/2023). Len také odôvodnenie, z ktorého objektívne nie je zrejmá podstata skutkových\na právnych východísk a z toho vyvodených záverov, odôvodňuje posúdenie odôvodnenia v miere\nnepreskúmateľnosti. Tak to v prípade navrhovateľa nie je a vylučuje to posúdenie napadnutého\nrozhodnutia ako nepreskúmateľného podľa § 239 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde.\nZ napadnutého rozhodnutia a námietok navrhovateľa nemožno vyvodiť ani ďalšie okolnosti, ktoré\nby zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia výboru podľa § 239 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(nedostatočne alebo nesprávne zistený skutkový stav, nesúlad s ústavou alebo ústavným zákonom).\n40. Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti napadnutému\nrozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také ústavnoprávne\nrelevantné dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia, ktoré by bolo potrebné posúdiť po\nprijatí návrhu na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nnávrh navrhovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. júna 2023\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejný záujem, spoločenský záujem", "zodpovednosť-ústavnoprávna", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "konanie pred ústavným súdom-predmet", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "návrh-zjavne neopodstatnený", "majetok-verejný funkcionár", "právna veta", "verejná funkcia"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:11f2dc50-e502-405a-80d3-123ff9c77dea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.46.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.46.2023.1"}, {"guid": "ussr:659824b0-0d30-4444-8c33-1f9b40a93ed8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1"}, {"guid": "ussr:eae65e0e-076b-4fc2-b0c6-00aa02aaf574", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.312.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 312/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 312/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.312.2021.2"}, {"guid": "ussr:c0b2c499-8033-404d-b02f-85099bef7d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:be1da0d6-6a1f-47b2-ad71-ea8ad67ac3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2"}, {"guid": "ussr:cb51c1e6-5f90-4a2d-b42d-bd335f4da5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:6521ef25-b199-45b2-9b00-00bf22b76ddb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 771/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 771/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6521ef25-b199-45b2-9b00-00bf22b76ddb"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 716/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 716/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0"}, {"guid": "ussr:1be6175d-846a-4a4f-a8da-086524b78e25", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 635/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 635/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1be6175d-846a-4a4f-a8da-086524b78e25"}, {"guid": "ussr:5cd11e1f-10eb-4063-b6f4-dcc6eeee14c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5cd11e1f-10eb-4063-b6f4-dcc6eeee14c9"}, {"guid": "ussr:dcf450ec-c808-474d-b54c-9336e51157ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 205/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 205/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dcf450ec-c808-474d-b54c-9336e51157ec"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:94e2405c-3fc2-4e3b-a0e7-f7f692f37c33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94e2405c-3fc2-4e3b-a0e7-f7f692f37c33"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:ca31550e-2002-4406-bb4c-8f14cfd7e847", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca31550e-2002-4406-bb4c-8f14cfd7e847"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}