{"guid": "ussr:708ecb7d-c10c-40df-bd87-4f34b50adeb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 478/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 478/2023 z 19. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2023, sp. zn. IV. ÚS 478/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": "Územná pôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov", "pravna_veta": "Aplikácia čl. 5 ods. 3 a 7 ústavného zákona na tam označené aktivity verejného funkcionára mimo územia Slovenskej republiky nie je vybočením spôsobujúcim eo ipso zásah do suverenity iných štátov či porušenie pravidiel medzinárodného práva. Ak má právna úprava ústavného zákona napĺňať svoj účel v podobe predchádzania konfliktom záujmov u verejných funkcionárov, bolo by, naopak, príliš formálnym prístupom neprihliadať na ich zahraničné aktivity. Zo samotnej povahy funkcie niektorých verejných funkcionárov vyplýva, že ju vykonávajú aj mimo územia Slovenskej republiky, a preto je rozumné vychádzať z predpokladu, že tam môžu mať osobné aktivity a záujmy a že u nich v súvislosti s nimi môžu vznikať konflikty záujmov.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/708ecb7d-c10c-40df-bd87-4f34b50adeb1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 478/2023-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša\na zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nechala\nand partners s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, IČO 54 749 565, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Pavel Nechala, PhD., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. k. VP/39/23/K zo 16. mája 2023 takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2023 domáha preskúmania\nuznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len\n„výbor“) č. k. VP/39/23/K zo 16. mája 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaného\nv konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Navrhuje toto\nrozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.\n2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) a čl. 9 ods. 17\nústavného zákona uložil navrhovateľovi ako predsedovi predstavenstva Letiska Poprad-Tatry, a. s.\n(ďalej len „letisko“), pokutu v sume 7 266 eur za porušenie čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 7\nústavného zákona, pretože ako verejný funkcionár, ktorý sa ujal výkonu funkcie 27. septembra 2022\na ktorý je súčasne členom štatutárneho orgánu – konateľom v obchodnej spoločnosti MRGT\nPlatform, s. r. o., Francouzská 4, Vinohrady, Praha, Česká republika (ďalej len „MRGT Platform“),\npodľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie\n(do 27. októbra 2022) neskončil a ani nevykonal zákonom ustanovený právny úkon smerujúci\n\nk skončeniu funkcie štatutárneho orgánu – konateľa v uvedenej obchodnej spoločnosti. Okrem toho\nnavrhovateľovi podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona uložil povinnosť bezodkladne zanechať funkciu\nkonateľa v spoločnosti MRGT Platform.\n3. Výbor po doručení oznámenia za rok 2021 (podaného v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie,\nv ktorom navrhovateľ v bode C/2 uviedol, že ku dňu jeho podania nespĺňa podmienky\nnezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo\nčinností z dôvodu, že ešte neuplynulo 30 dní od vymenovania do verejnej funkcie) vyzval\nnavrhovateľa listom z 28. februára 2023 na vysvetlenie skutočností, keďže v bode C/1 oznámenia\nnavrhovateľ nevyplnil žiadne údaje, ktoré sa týkajú funkcie nezlučiteľnej s verejnou funkciou.\n4. Po doručení vyjadrenia navrhovateľa z 10. marca 2023 výbor začal proti nemu konanie podľa\nčl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona, a to uznesením č. 1751 z 21. marca 2023, a požiadal ho\no stanovisko, ktoré navrhovateľ zaslal listom z 19. apríla 2023. Výbor zhrnul obidve vyjadrenia\nnavrhovateľa do šiestich bodov:\n4.1. Letisko je súkromnou obchodnou akciovou spoločnosťou a jeho akcionármi sú Slovenská\nrepublika [akcionárske práva vykonáva Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“)], mesto Poprad a mesto Vysoké Tatry (podiely akcií sú 97,74 %, 1,58 % a 0,68 %).\nNavrhovateľ bol valným zhromaždením z 26. septembra 2022 akcionármi zvolený za člena\npredstavenstva a následne menovaný za predsedu predstavenstva. Súbežne podpísal zmluvu\no výkone funkcie. Subjektívnym posúdením navrhovateľ dospel k záveru, že do funkcie člena\npredstavenstva nebol priamo alebo nepriamo navrhnutý štátom alebo právnickou osobou so 100 %\nmajetkovou účasťou štátu, ale bol zvolený akcionármi súkromnej obchodnej spoločnosti.\n4.2. Spoločnosť MRGT Platform je od svojho vzniku (31. januára 2018) neaktívna, nevyvíja žiadnu\npodnikateľskú činnosť. Navrhovateľ preto dospel k záveru, že nespĺňa zákonnú podmienku\nverejného funkcionára a nie je potrebné podniknúť ďalšie kroky v súvislosti s výkonom funkcie\nkonateľa.\n4.3. Napriek uvedenému prijal opatrenia na ukončenie činnosti konateľa v spoločnosti MRGT\nPlatform, tento proces sa predĺžil z dôvodov, že ide o spoločnosť v inom štáte.\n4.4. S ohľadom na závažnosť porušenia ústavného zákona, jeho dôsledky, okolnosti prípadu\na nápravu porušení by v prípade uloženia sankcie táto absolútne nezodpovedala možnému\nohrozeniu verejného záujmu, bola by nadmieru prísna a nespravodlivá.\n4.5. V dobrej viere s poukazom na čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona navrhovateľ dospel\nk záveru, že výkon funkcie predsedu predstavenstva letiska nespadá do pôsobnosti ústavného\nzákona, a preto mu ďalšie povinnosti zo zvolenia do funkcie člena predstavenstva nevyplývajú.\nDosiaľ nikdy nepôsobil v orgáne obchodnej spoločnosti s majoritnou účasťou štátu, v dobrej viere\ndospel k záveru, že nie je potrebné podnikať ďalšie kroky s výkonom funkcie konateľa obchodnej\nspoločnosti.\n4.6. Navrhovateľ podpísal zmluvu o výkone funkcie člena a predsedu predstavenstva zaslanej mu\nz ministerstva, v zmysle ktorej nesmie vykonávať činnosti ako štatutárny orgán alebo člen\nštatutárneho orgánu alebo iného orgánu právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania,\nibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom je\nčlenom.\n2\n\n5. Výbor vyhodnotil, že v zmysle informatívneho výpisu z obchodného registra je navrhovateľ\nkonateľom, teda štatutárnym orgánom spoločnosti MRGT Platform a verejnú funkciu predsedu\npredstavenstva letiska začal vykonávať 27. septembra 2022. To znamená, že do 27. októbra 2022\nmal funkciu konateľa skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený úkon smerujúci k skončeniu\nnezlučiteľnej funkcie s verejnou funkciou v spoločnosti podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona. Podľa\nvýboru je po „prezistení“ skutkových okolností nesporné, že navrhovateľ neukončil funkciu\nkonateľa v obchodnej spoločnosti do dňa vydania rozhodnutia ani nepreukázal, že by učinil úkon\nsmerujúci k zániku funkcie konateľa v predmetnej spoločnosti v ustanovenej lehote. Výbor sa ďalej\nvyjadril k jednotlivým tvrdeniam podľa už zhrnutých bodov.\n6. Podľa listu z 29. septembra 2022 zaslaného ministerstvom výboru v zmysle čl. 2 ods. 4\nústavného zákona je nesporné, že navrhovateľa nominovalo do verejnej funkcie ministerstvo, ergo\nštát a mimoriadne valné zhromaždenie ho 27. septembra 2022 do funkcie zvolilo. Preukázateľne\npreto spadá pod čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, keďže do funkcie bol „navrhnutý“ priamo\nštátom. Neskoršia deklaratórna úroveň ustanovenia do funkcie zo strany valného zhromaždenia\nletiska nemá podľa názoru výboru vplyv na to, že bol do funkcie navrhnutý zo strany štátu.\nNa uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že v akciovej spoločnosti nemá štát 100 % majetkovú\núčasť, keďže ministerstvo (štát) zastrešovalo návrh verejného funkcionára do funkcie.\n7. K druhému bodu výbor uviedol, že sa zaoberal obdobnými prípadmi porušenia čl. 5 ods. 3\nústavného zákona. Je povinnosťou verejného funkcionára v prípade výkonu takejto s výkonom\nverejnej funkcie nezlučiteľnej funkcie (zamestnania alebo činnosti) skončiť jej výkon. V čl. 5 ods. 7\nústavného zákona je upravené dobrodenie v prospech verejného funkcionára v podobe 30-dňovej\nlehoty na skončenie výkonu funkcie nezlučiteľnej s verejnou funkciou, počas ktorej nie je\npostihnuteľný za súbežný výkon funkcií, ale až prvý deň po jej uplynutí. Porušením uvedeného\nobmedzenia (zákazu) dochádza k dokonaniu verejnoprávneho deliktu, každý ďalší deň je\nudržiavaním protiprávneho stavu vyvolaného dokonaním deliktu a protiprávny stav je ukončený až\nskončením výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie (II. ÚS 878/2014). Otázku, či\nkonkrétna obchodná spoločnosť predstavuje podnikateľský subjekt založený na účely podnikania, je\nna účely čl. 5 ústavného zákona potrebné posudzovať nie z hľadiska momentálnej (minulej či\nsúčasnej) aktivity dotknutej obchodnej spoločnosti alebo vôle jej spoločníkov či riadiacich orgánov,\nale z hľadiska právneho postavenia takejto právnickej osoby. Za relevantné je potrebné považovať\nprávne skutočnosti významné z hľadiska oprávnenia a spôsobilosti právnickej osoby vykonávať\npodnikateľskú činnosť (predmet a povahu činnosti obchodnej spoločnosti a oprávnenie, na základe\nktorého sa činnosť realizuje, účel a dobu, na ktorú bola spoločnosť zriadená, prípadne ďalšie právne\nskutočnosti umožňujúce alebo vylučujúce uskutočňovanie podnikateľských aktivít obchodnou\nspoločnosťou). Zmyslom a účelom takejto interpretácie čl. 5 ústavného zákona je zabezpečenie\nreálnej a efektívnej ochrany verejného záujmu v súvislosti s výkonom verejných funkcií. Účinky\nčl. 5 ods. 3 ústavného zákona nemôžu byť kedykoľvek ad hoc spochybňované poukazom\nna dočasnú nečinnosť, prípadné iné „neziskové“ aktivity obchodnej spoločnosti, ktorá je inak plne\nspôsobilá na výkon podnikateľskej činnosti (III. ÚS 12/09), a preto podľa výboru pre účely toho, či\ndošlo k porušeniu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, nie je dôležité to, či verejní funkcionári využívajú\nsvoje podnikateľské oprávnenie, resp. či spoločnosti, kde figurujú ako štatutárne orgány,\nuskutočňujú aktívne úkony v obchodnom styku, ale to, že zo strany verejných funkcionárov nedošlo\n\n3\n\nk zániku oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, resp. verejný funkcionár neučinil úkon\nsmerujúci k jej skončeniu v lehote podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona.\n8. K tretiemu bodu výbor uviedol, že z informatívneho výpisu z obchodného registra Českej\nrepubliky nevyplynulo, že by došlo k zániku funkcie konateľa zo strany navrhovateľa v stanovenej\nlehote do 27. októbra 2022. Výbor z tohto výpisu neidentifikoval okolnosti potvrdzujúce, že úkon\nsmerujúci k skončeniu funkcie konateľa bol uskutočnený v stanovenej lehote. Odkázal\nna judikatúru ústavného súdu k dôkaznému bremenu v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Navrhovateľ podľa zistení výboru počas\nkonania hodnoverne nepreukázal uskutočnenie úkonu smerujúceho k skončeniu funkcie konateľa\nv predmetnej obchodnej spoločnosti v uvedenej lehote.\n9. K štvrtému bodu výbor uviedol, že sankciu za nedodržanie povinnosti ustanovuje ústavný zákon\na výboru ani ústavnému súdu podľa odkazovanej judikatúry neprináleží zákonné moderačné\noprávnenie sankciu meniť.\n10. K piatemu bodu výbor s poukazom na nález vo veci sp. zn. III. ÚS 114/08 konštatoval\npovinnosť verejných funkcionárov poznať a vykladať obsah ústavného zákona. Výboru nie je\nzrejmé dané tvrdenie navrhovateľa, keďže mal vedomosť, že ho do funkcie navrhlo ministerstvo,\nktoré je ústredným orgánom štátu. K tvrdeniu o novej skúsenosti výbor odkázal na ďalšiu\njudikatúru ústavného súdu.\n11. K šiestemu bodu výbor uviedol, že ide pravdepodobne o zákaz vykonávania konkurenčnej\nčinnosti v orgánoch iných obchodných spoločností. Uvedené nemá vplyv na to, že verejný\nfunkcionár preukázateľne spadal pod čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, a tým mal dodržať\nzákazy podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona a lehotu podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona. Na záver\nvýbor uviedol, že navrhovateľ musel mať vedomosť o tom, že je verejným funkcionárom (m. m. aj\no zákazoch podľa čl. 5 ústavného zákona), aj z dôvodu, že oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie podal 26. októbra 2022, kde uviedol, že nespĺňa\npodmienky nezlučiteľnosti. Z pohľadu výboru je preto len ťažko pochopiteľné, že sám podal\noznámenie, v ktorom vyznačil danú skutočnosť aj s príslušným písmenom zc) k čl. 2 ústavného\nzákona, v odpovedi k začatiu konania [ale] uvádza, že v dobrej viere dospel k záveru že nespĺňa\npodmienku verejného funkcionára a nie je potrebné podniknúť ďalšie kroky s výkonom funkcie\nkonateľa spoločnosti.\n12. Výbor preto prijal uznesenie, ktorým navrhovateľovi uložil pokutu vo výške šesťnásobku\nmesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona, ktorého\nvýšku určil podľa čl. 9 ods. 17 ústavného zákona ako výšku priemernej nominálnej mesačnej mzdy\nzamestnanca v hospodárstve za kalendárny rok, ktorý predchádzal roku, v ktorom došlo k porušeniu\npovinnosti, keďže navrhovateľ nepoberal v roku 2021 z výkonu verejnej funkcie príjem.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n13. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne a neústavné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci pri a) neprípustnej extrateritoriálnej aplikácii ústavného zákona, b) neprípustnom prílišne\nformálnom prístupe k posudzovaniu výkonu podnikateľskej činnosti a c) rozpore s princípom\n\n4\n\nproporcionality. V dôsledku toho výbor porušil základné práva a slobody navrhovateľa, najmä\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na postupoval v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\n14. Právna úprava konfliktu záujmov nemá extrateritoriálny účinok a jej aplikácia výborom\nna členstvo v orgánoch zahraničnej obchodnej spoločnosti nevykonávajúcej činnosť v Slovenskej\nrepublike predstavuje prekročenie právomoci, je v rozpore s požiadavkami čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 2\nústavy, ako aj so záväznými kogentnými normami medzinárodného práva verejného (princíp\nsuverenity a nezasahovania do vnútorných záležitostí). Závery vyjadrené ústavným súdom vo veci\nvedenej pod sp. zn. II. ÚS 185/2012 (že extrateritoriálna aplikácia ústavného zákona je prípustná,\npozn.) nie sú správne, ústavný súd by sa mal od nich odkloniť, pretože nezohľadnil všetky\nrelevantné súvislosti. Postup výboru, ktorým interpretoval a aplikoval čl. 5 ods. 2 a 7 ústavného\nzákona spôsobom, ktorý zasahuje do činnosti obchodnej spoločnosti sídliacej a založenej podľa\npráva Českej republiky, je v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky rešpektovať suverenitu\nČeskej republiky a nezasahovať do jej vnútorných záležitostí.\n15. Výbor nesprávne a formálne posúdil charakter činnosti vykonávanej spoločnosťou MRGT\nPlatform, ktorá aktívne nevykonáva žiadnu činnosť (ani podnikateľskú). Výkon podnikania\npredpokladá aktívne konanie na strane podnikateľského subjektu, nielen akýsi pasívny stav\nspočívajúci v zápise do verejného registra. Ide o príliš formalistický výklad pojmu „výkon\npodnikania“ nezlučiteľný s požiadavkami materiálneho právneho štátu a princípmi materiálnej\nspravodlivosti, prekračujúci účel predmetnej normy. Navrhovateľ sa preto nemohol dopustiť\nporušenia povinnosti podľa čl. 5 ods. 3 a 7 ústavného zákona. Odkazuje na posudzovanie obdobnej\notázky k čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vo veci sp. zn. Plz. ÚS 1/2017, ktoré podľa jeho názoru\nobsahuje nesprávny záver, že platná regulácia konfliktu záujmov neumožňuje výboru skúmať a pri\nrozhodovaní zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či\nz tejto činnosti dosahoval príjem alebo zisk. Účelom regulácie konfliktu záujmov je právna ochrana\nverejného záujmu pred skutočným (nielen domnelým či predpokladaným) konfliktom záujmov\na konflikt vôbec nemôže vzniknúť za stavu, keď obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu\n(podnikateľskú) činnosť. V prospech materiálneho výkladu svedčí okrem formulovaného účelu aj\nsystematický náhľad (súvisiace závery najvyšších súdnych inštancií prijaté pre potreby súkromného\npráva a trestného práva) a prvorepubliková judikatúra. Výbor nepostupoval v súlade s princípom\nmateriálnej pravdy a spoľahlivo nezistil skutkový stav v otázke výkonu podnikania, ide preto\no závažnú procesnoprávnu chybu bez ďalšieho odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n16. Postup výboru a napadnuté rozhodnutie sú významným zásahom do práv a oprávnených\nzáujmov navrhovateľa, ktorý nie je súladný s princípom proporcionality. Za stavu, keď skutočný\nkonflikt záujmov navrhovateľa neexistoval, predstavuje vyvodenie ústavnoprávnej zodpovednosti\nproti nemu uplatnenie regulácie konfliktu záujmov nad rámec jej účelu v rozpore s čl. 13 ods. 4\nústavy. Zásah do práv navrhovateľa preto nie je spôsobilý dosiahnuť cieľ sledovaný ústavným\nzákonom, nevyhovuje testu vhodnosti. Aj keby zásah vyhovel testu vhodnosti, nie je spôsobilý\nvyhovieť testu nevyhnutnosti, pretože výbor mohol zvoliť menej invazívny postup na realizáciu\núčelu ústavného zákona. Menším zásahom mohlo byť zoznámenie sa s rozsahom aktivít spoločnosti\nMRGT Platform a vyvodenie zodpovednosti voči navrhovateľovi len v prípade, ak by sa\npreukázalo, že spoločnosť skutočne aktívne vykonáva podnikateľskú činnosť.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n17. Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde v znení účinnom v danom čase“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov\nústavného súdu sa aj na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona vzťahuje § 25\nzákona o ústavnom súde v znení účinnom v danom čase [aktuálne § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], podľa ktorého sa každý návrh\npredbežne prerokuje.\n18. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu tak ústavný súd skúmal, či\ndôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n19. Podľa prvej vety čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh\nna preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata verejnej funkcie, alebo do 30 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému\nfunkcionárovi. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 14. júla 2023. Posledným\ndňom na podanie návrhu bol 14. august 2023, návrh bol teda podaný včas.\n20. Ústavný súd v konaniach vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\njudikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany\nverejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných\nzáujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom ich\nfunkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou\nspojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010,\nII. ÚS 188/2014).\n21. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui\ngeneris upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku\nrozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov\nvyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až 8 ústavného zákona\n(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n22. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil\nalebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nalebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie\nobsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára\n\n6\n\nv rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom\nprostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n23. Z celého ústavného zákona všeobecne a z jeho čl. 5 ods. 2 zvlášť jednoznačne vyplýva, že jeho\núčelom je okrem iného zabezpečiť, aby verejný funkcionár, ktorý z titulu svojej funkcie rozhoduje\no dôležitých otázkach verejného záujmu, bol pri výkone funkcie objektívny a nestranný a jednou\nz predvídateľných prekážok tejto požiadavky je aj jeho účasť v orgánoch súkromných\npodnikateľských subjektov. Aj podľa dôvodovej správy k čl. 5 ústavného zákona „výnimka z tohto\nzákazu ustanovená pre zástupcov štátu a iných verejných subjektov v orgánoch podnikateľských\nsubjektov s majetkovou účasťou štátu alebo iných verejných subjektov je odôvodniteľná potrebou,\naby v týchto funkciách pôsobili osoby, ktoré majú skúsenosti s podnikateľskou činnosťou. Kontrolné\noprávnenia týchto subjektov a možnosť operatívne odvolať tieto osoby z ich verejnej funkcie, by\nmali byť dostatočné z hľadiska ochrany verejného záujmu.“ (I. ÚS 156/09).\n24. Ústavný súd, vychádzajúc zo systematického a z jazykového výkladu relevantných ustanovení\nústavného zákona, považuje charakter mechanizmu ukladania sankcií za obligatórny a verejnému\nfunkcionárovi možno ukladať iba sankcie upravené týmto zákonom (III. ÚS 169/08). Nesplnenie\npovinností vyplývajúcich verejným funkcionárom z ústavného zákona pritom zakladá legálny\na legitímny dôvod na uplatnenie (ústavnoprávnej) zodpovednosti podľa tohto ústavného zákona\npríslušným orgánom verejnej moci, t. j. verejný funkcionár, ktorý si tieto povinnosti dôsledne\nnesplní, sa vystavuje možnému sankčnému postihu podľa príslušných ustanovení tohto ústavného\nzákona (IV. ÚS 716/2013).\n25. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom\nfunkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, musí\npreukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto\nústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,\nktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017,\nII. ÚS 183/2021).\n26. Z ustanovení zákona o ústavnom súde (§ 234 a nasl.) vyplýva, že v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v právomoci\nústavného súdu preskúmať, či je rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu\nz ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.\n27. Po oboznámení sa s návrhom, prílohami a napadnutým rozhodnutím dospel ústavný súd\nk záveru, že návrh je potrebné odmietnuť, pretože je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd považuje\nnávrh za zjavne neopodstatnený, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých\nporušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Zjavne neopodstatnený je návrh, pri ktorého\npredbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu\n7\n\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru\nposudzovanej veci, resp. ústavnoprávnej intenzity namietaných pochybení, resp. nedostatkov\nv činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n28. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nielenže spĺňa všetky zákonom vyžadované\nnáležitosti výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia, ale poskytuje ústavne konformné odpovede\nna obranu prezentovanú navrhovateľom v jeho písomných vyjadreniach. Ústavný súd podotýka, že\nprevažná väčšina námietok v návrhu, ktorý je predmetom aktuálneho prieskumu, sa zhoduje\ns námietkami prezentovanými počas konania výboru. K podstatným námietkam navrhovateľa\nústavný súd uvádza nasledujúce skutočnosti.\n29. K námietke že právna úprava ústavného zákona nemá extrateritoriálny účinok ústavný súd\nzastáva názor, že navrhovateľova argumentácia neposkytuje priestor na prehodnotenie doterajšieho\nprístupu ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v uznesení č. k. II. ÚS 185/2012 z 21. júna 2012,\nbode 9. V tomto uznesení odkazovaný spôsob konštrukcie pôsobnosti ústavného zákona (osobný\nprincíp) je prijateľný a bežný, keďže zákonodarca často reguluje správanie rôznych kategórií osôb,\nnajčastejšie štátnych príslušníkov alebo trvalých rezidentov mimo svojho územia, napríklad v § 8\nods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov či v § 4 až § 6 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.\nKategória osôb vymedzená v ústavnom zákone ako verejní funkcionári je len jedným z kritérií\nrozlišovania osôb, dokonca je porovnateľnou s občanmi (niektorými verejnými funkcionármi sa\nmôžu stať iba občania) či trvalými rezidentmi z dôvodu väzieb na niektorú zo zložiek štátu, a preto\nak výbor aplikoval čl. 5 ods. 3 a 7 ústavného zákona (navrhovateľ nesprávne uvádza, že výbor\naplikoval čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, pozn.) na ústavným zákonom označené aktivity verejného\nfunkcionára mimo územia Slovenskej republiky, nejde o vybočenie spôsobujúce eo ipso zásah do\nsuverenity iných štátov či porušenie pravidiel medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv.\n30. Ak má právna úprava ústavného zákona napĺňať svoj účel v podobe predchádzania konfliktom\nzáujmov u verejných funkcionárov, bolo by, naopak, príliš formálnym prístupom neprihliadať\nvôbec na aktivity (funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného\nfunkcionára) verejných funkcionárov, ktoré prekračujú hranice Slovenskej republiky. Takýto\nprístup by priamo otváral cestu na podkopávanie zmyslu ústavného zákona, keď by sa na vylúčenú\nčinnosť (vykonávanie funkcie konateľa obchodnej spoločnosti sídliacej za teritoriálnymi hranicami\nSlovenskej republiky) nahliadalo odlišne ako na obsahovo rovnakú činnosť konateľa obchodnej\nspoločnosti sídliacej na území Slovenskej republiky, hoci tieto spoločnosti by nemuseli byť od seba\nsídlom vzdialené ani kilometer. Argument dávajúci dôraz na suverenitu Českej republiky je\nzmiernený skutočnosťou, že Slovenská republika preniesla časť svojich práv (právomocí)\nna Európske spoločenstvá a Európsku úniu (čl. 7 ods. 2 ústavy), pričom Európska únia vytvára\nvnútorný trh (čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) ako oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je\nzaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu (čl. 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie), voľný pohyb pracovníkov či sloboda usadiť sa (čl. 45 ods. 1 a čl. 49 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie). Navyše, ako už zo samotnej povahy funkcie niektorých verejných funkcionárov\nvyplýva, svoju funkciu vykonávajú aj mimo územia Slovenskej republiky, a preto sa javí\nnerozumné vychádzať z predpokladu, že za hranicami Slovenskej republiky nemôžu mať osobné\naktivity a záujmy a že u nich v súvislosti s nimi nemôžu vznikať konflikty záujmov.\n8\n\n31. Námietka o príliš formalistickom výklade pojmu „výkon podnikania“ nie je v posudzovanej\nveci dostatočne relevantná. Výbor totiž nekonštatoval v tomto prípade porušenie zákazu podnikať\npodľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (ako to bolo v navrhovateľom odkazovaných prípadoch sp. zn.\nII. ÚS 789/2016 a Plz. ÚS 1/2017), keď by otázka spôsobu „výkonu podnikania“ mohla byť pre\nvecné posúdenie viac relevantnou. Konštatoval totiž porušenie zákazu podľa čl. 5 ods. 3 ústavy,\nktorý sa vzťahuje na členstvo v orgánoch, resp. vykonávanie uvedených funkcií (štatutárny orgán,\nčlen štatutárneho orgánu, člen riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu okrem valného\nzhromaždenia a členskej schôdze) právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej\nčinnosti. Pre doplnenie ústavný súd uvádza, že od 1. januára 2020 účinné znenie čl. 5 ods. 3\nústavného zákona bolo do 31. decembra 2019 doslova súčasťou prvej vety čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona, ku ktorého rozdeleniu na dva samostatné odseky došlo ústavným zákonom č. 66/2019 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.\n32. Navrhovateľ netvrdí, že by spoločnosť MRGT Platform nebola zriadená na výkon\npodnikateľskej činnosti alebo že by bola akokoľvek právne obmedzená v realizovaní podnikateľskej\nčinnosti. Jeho námietky k spôsobu výkladu pojmu „výkon podnikania“ mu preto nemohli priniesť\núspech, pretože v čl. 5 ods. 3 ústavného zákona uvedený kvalifikátor „zriadená“ v podstate dáva\nodpoveď na jeho argumentáciu o formalistickom výklade. Za uvedeného stavu argumentácia\nnavrhovateľa o materiálnom výklade pojmu „výkon podnikania“ ide proti výslovnému zneniu\nústavného zákona, ktoré dáva akcent práve na formálny aspekt zriadenia, právneho konštituovania\nprávnickej osoby, v ktorej je verejný funkcionár členom orgánu. Pri takýchto okolnostiach ústavný\nsúd nevidí dôvod na označenie napadnutého rozhodnutia pri aplikácii čl. 5 ods. 3 ústavného zákona\nza príliš formalistické, a tak vedúce k zjavnej nespravodlivosti. Výbor v tejto súvislosti odkazoval\nna rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 12/09 a zvýraznil, že nie je dôležité, či verejní\nfunkcionári využívajú svoje podnikateľské oprávnenie, resp. aktívne uskutočňujú úkony\nv obchodnom styku, ale či z ich strany nedošlo k zániku oprávnenia vykonávať podnikateľskú\nčinnosť, resp. neučinili úkon smerujúci k jej skončeniu v lehote podľa čl. 5 ods. 7 ústavného\nzákona. Tým výbor dal odpoveď aj na časť argumentácie navrhovateľa, že spoločnosť MRGT\nPlatform nevykonáva žiadnu (podnikateľskú) činnosť. Navrhovateľ sa v prípade požiadavky\nna odklon od doterajšej judikatúry mal podľa názoru ústavného súdu domáhať odklonu od tohto\nuznesenia. Napriek tomu však ústavný súd dopĺňa, že argumenty navrhovateľa nedávajú dostatočný\ndôvod na odklon od judikatúry k čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (Plz. ÚS 1/2017) k požiadavke\nna spôsob výkonu podnikania, ktorý by sa mal prejaviť v aplikácii čl. 5 ods. 3 ústavného zákona,\npretože nezistil, že by výbor v napadnutom rozhodnutí prijal výklad čl. 5 ods. 3 ústavného zákona\nv rozpore s účelom aplikovanej normy.\n33. Argumenty navrhovateľa k rozporu s princípom materiálnej pravdy a nespoľahlivo zistenému\nskutkovému stavu v otázke výkonu podnikania z už uvedených dôvodov neobstoja. Výboru možno\nvytknúť, že podrobnejšie neodôvodnil, na výkon akej podnikateľskej činnosti bola spoločnosť\nMRGT Platform založená, keďže prezumoval, že ide o obchodnú spoločnosť zriadenú na výkon\npodnikania, a zameral sa následne na otázku zániku oprávnenia podnikať, resp. uskutočnenia úkonu\nna jej skončenie. Navrhovateľ však tento rozmer odôvodnenia nenapádal. Ústavný súd viazaný\nrozsahom a dôvodmi návrhu (§ 45 zákona o ústavnom súde) nepovažuje v dôsledku takéhoto\n\n9\n\nodôvodnenia napadnuté rozhodnutie za rozporné s ústavou alebo ústavným zákonom,\nza nepreskúmateľné alebo za založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave.\n34. Navrhovateľova argumentácia k proporcionalite zásahu do jeho práva je opakovaním skorších\nargumentov o materiálnom výklade pojmu „výkon podnikania“. Ústavný súd k námietke\no domnelom konflikte záujmov dodáva, že právna úprava ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov podľa ústavného zákona, ako je vykladaná ústavným súdom, obsahuje aj značný\npreventívny aspekt (ako vyplýva napr. z účelu ústavného zákona uvedeného už v bode 20).\nZ výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva označenie navrhovateľa ako verejného funkcionára\na opis skutku, je v ňom uvedené ustanovenie ústavného zákona, ktoré bolo konaním navrhovateľa\nporušené, je exaktne uvedená sankcia, ktorá sa navrhovateľovi ukladá za toto porušenie ústavného\nzákona, a aj právna norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá. Podľa ústavného súdu sú\nv odôvodnení ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlené dôvody napadnutého rozhodnutia,\ntieto nevybočujú z účelu ústavného zákona a javí sa vhodné na ich základe zasiahnuť do práv\nnavrhovateľa v špecifikovanom rozsahu.\n35. Záver o porušení povinnosti podľa ústavného zákona na uvedenom skutkovom základe nie je\npostihnutý navrhovateľom uvedenými nedostatkami a ústavný súd by nemohol z toho dôvodu po\nprijatí návrhu na ďalšie konanie zrušiť napadnuté rozhodnutie.\n36. Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti napadnutému\nrozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také ústavnoprávne\nrelevantné dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia, ktoré by bolo potrebné posúdiť po\nprijatí návrhu na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nnávrh navrhovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejný záujem, spoločenský záujem", "rozhodnutie-odôvodnenie", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "interpretácia právnych noriem", "suverenita štátu", "verejná funkcia", "jurisdikcia", "právna veta"], "pravna_veta": "Aplikácia čl. 5 ods. 3 a 7 ústavného zákona na tam označené aktivity verejného funkcionára mimo územia Slovenskej republiky nie je vybočením spôsobujúcim eo ipso zásah do suverenity iných štátov či porušenie pravidiel medzinárodného práva. Ak má právna úprava ústavného zákona napĺňať svoj účel v podobe predchádzania konfliktom záujmov u verejných funkcionárov, bolo by, naopak, príliš formálnym prístupom neprihliadať na ich zahraničné aktivity. Zo samotnej povahy funkcie niektorých verejných funkcionárov vyplýva, že ju vykonávajú aj mimo územia Slovenskej republiky, a preto je rozumné vychádzať z predpokladu, že tam môžu mať osobné aktivity a záujmy a že u nich v súvislosti s nimi môžu vznikať konflikty záujmov.", "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0b2c499-8033-404d-b02f-85099bef7d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:9a7780dd-c76a-4b04-815b-6ca3fc95bd40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 789/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 716/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 716/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0"}, {"guid": "ussr:a3ac3b41-a0e4-42d4-9dd1-f0fe3e4c47d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2012 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3ac3b41-a0e4-42d4-9dd1-f0fe3e4c47d9"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:d5958f93-0f57-4254-b840-d0f0a21b7ea1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5958f93-0f57-4254-b840-d0f0a21b7ea1"}, {"guid": "ussr:fe73dce9-f696-4a6d-9a2e-ce50d732c30a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/09 z 21. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe73dce9-f696-4a6d-9a2e-ce50d732c30a"}, {"guid": "ussr:94e2405c-3fc2-4e3b-a0e7-f7f692f37c33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94e2405c-3fc2-4e3b-a0e7-f7f692f37c33"}, {"guid": "ussr:25b6f0be-088b-43de-ba10-77491286c908", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/08 z 27. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b6f0be-088b-43de-ba10-77491286c908"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:ca31550e-2002-4406-bb4c-8f14cfd7e847", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca31550e-2002-4406-bb4c-8f14cfd7e847"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6ce663ae-d71d-4205-bc47-1b85ab919347", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.13.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.13.2025.1"}]}