{"guid": "ussr:1ea8c04c-5965-4594-8403-272c70685c08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.305.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 305/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 305/2024 z 11. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2024, sp. zn. II. ÚS 305/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.305.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ea8c04c-5965-4594-8403-272c70685c08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.305.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.305.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.305.2024.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 305/2024-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Patrikom Ozimaničom, advokátom, Dúbravská\ncesta 2, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ndc/48/2023\nz 31. októbra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Návrhu na vydanie dočasného opatrenia n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. februára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n,,ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a žiada priznať jej\nfinančné zadosťučinenie 6 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. Zároveň\nnavrhuje, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým najvyššiemu súdu a Mestskému súdu\nBratislava II (ďalej len „mestský súd“) uloží povinnosť zdržať sa výkonu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu a mestskému súdu zároveň uloží povinnosť zdržať sa výkonu oprávnení\npriznaných napadnutým uznesením, a to najmä dočasne nepokračovať v konaní vedenom\npod sp. zn. 37P/107/2023, a to do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o tejto ústavnej\nsťažnosti.\n2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom\npostavení navrhovateľky v konaní predtým vedenom na Okresnom súde Bardejov (ďalej len\n\n„okresný súd“) pod sp. zn. SK-5P/26/2021, v súčasnosti vedenom na mestskom súde pod sp. zn.\n37P/107/2023 o rozvod manželstva a o určenie výkonu rodičovských práv a povinností na čas\npo rozvode k maloletému dieťaťu. Na základe návrhu otca maloletého a manžela sťažovateľky\nna prikázanie veci mestskému súdu rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že\nprejednanie veci na okresnom súde pod sp. zn. SK-5P/26/2021 prikazuje mestskému súdu. Dospel\nk záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu\nvhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Pri posudzovaní\ndôvodnosti návrhu vzal na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide primárne o konanie\no rozvod manželstva, pričom miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi § 92 Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktorý upravuje osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť,\nv zmysle ktorej má byť vec prejednaná a rozhodnutá súdom, v obvode ktorého mali manželia\nposledné spoločné bydlisko. Preto dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu\nna delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň\nv súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania\nveci iným než príslušným súdom. Najvyšší súd uviedol, že na tom nič nemení ani jeho skoršie\nrozhodnutie sp. zn. 1Ndc/7/2021 z 30. júna 2021, ktorým na návrh sťažovateľky prikázal\nna prejednanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/189/2020\nOkresnému súdu Svidník (teraz Okresný súd Bardejov pod sp. zn. SK-5P/26/2021), keďže usúdil,\nže v konaní sa zásadne zmenili okolnosti a odpadli dôvody, pre ktoré boli v čase vydania\nrozhodnutia splnené podmienky pre prikázanie sporu inému než zákonnému súdu. Najvyšší súd\ntaktiež poukázal na skutočnosť, že podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je obligatórne\nspojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. V danom\nprípade bol maloletý rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 4P/24/2020-1177 z 13. októbra 2022\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoP/10/2023-1802 z 13. júna 2023 zverený\ndo osobnej starostlivosti otca na čas do rozvodu, kde má v súčasnosti maloletý aj adresu trvalého\npobytu, pričom z rozhodnutia krajského súdu z 13. júna 2023 vyplýva, že maloletý v Bratislave\nnavštevuje materskú školu, hodiny tanca a tréningy korčuľovania na ľade, stretáva sa s novými\nľuďmi, socializuje sa a otec maloletého mu v Bratislave zabezpečil aj psychologickú pomoc.\nNajvyšší súd v tomto kontexte akcentoval širší verejný záujem na poskytnutí ochrany účastníkom\nmimosporového konania cez prizmu najlepšieho záujmu maloletých detí.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n3. Proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu o prikázaní veci podala sťažovateľka túto ústavnú\nsťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) Najvyšší súd si v napadnutom uznesení protirečí, keď rozhodol opačne než vo svojom skoršom\nrozhodnutí z 30. júna 2021, čím nerešpektoval nielen vlastnú rozhodovaciu prax, ale aj rozhodnutia\niných súdov v súvisiacich veciach a vytvoril tak zmätočný a nezákonný stav. Napadnuté uznesenie\nnie je ani riadne a dostatočne presvedčivo odôvodnené, keď najvyšší súd použil čiastočne obdobné\nargumenty, aké pôvodne použil v rozhodnutí z 30. júna 2021. Takýto postup toho istého súdu\nje neakceptovateľný a zásadným spôsobom narúša princíp právnej istoty, princíp predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí a princíp zákonnosti.\nb) Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní a argumentácii opomenul fakt, že maloletému dieťaťu\nnebol pobyt zmenený zákonným spôsobom, a nevysporiadal sa tak plne s tým, či prikázanie veci\n2\n\ninému súdu je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Existujú právoplatné rozhodnutia týkajúce sa\nobdobia, keď bolo dieťa tiež zverené do starostlivosti otca, ktoré, naopak, konštatovali, že nedošlo\nk zákonnej zmene bydliska, a teda ani zmene príslušnosti a príslušným má byť Okresný súd Svidník\n(teraz Okresný súd Bardejov), a to s poukazom na najlepší záujem maloletého aj zásadu perpetuatio\nfori.\nc) Napadnuté uznesenie je v rozpore s § 39 ods. 4 CSP a § 112 ods. 2 CMP, keďže najvyšší súd už\nraz o prikázaní veci rozhodol, a to na návrh sťažovateľky rozhodnutím z 30. júna 2021. Návrh otca\nmal byť preto bez ďalšieho odmietnutý.\nd) Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľky v napadnutom rozhodnutí kládol dôraz na zabezpečenie\nhospodárnosti konania, ktoré uprednostnil pred princípom právnej istoty, predvídateľnosti súdnych\nrozhodnutí, právom na zákonného sudcu, princípom spravodlivosti, záujmom maloletého dieťaťa\na právom sťažovateľky na rodinný a súkromný život.\ne) Najvyšší súd sa neriadil pravidlom, že dôvod delegácie musí mať výnimočný charakter.\nNapadnuté rozhodnutie má negatívny dopad na iných účastníkov, a to predovšetkým na maloletého\nMichala, ktorý mal byť sledovaný lekármi a mala mu byť poskytovaná zdravotná starostlivosť\nv obvode niekdajšieho Okresného súdu Svidník.\nf) Najvyšší súd opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že v obvode okresného súdu už boli\nvykonané viaceré vyšetrenia odborníkmi, ktorých by chcela sťažovateľka vo veci aj vypočuť,\npričom všetci odborníci a znalci, ktorí poznajú stav maloletého a ktorí by sa vedeli k veci relevantne\nvyjadriť, sú z východného Slovenska, a teda by bolo hospodárnejšie, aby aj z tohto dôvodu konal\nokresný súd.\ng) Pokiaľ ide o argument trvalého pobytu, trvalý pobyt má len evidenčný charakter, a preto tak, ako\ntrvalý pobyt maloletému zmenil otec maloletého, tak ho môže zmeniť aj sťažovateľka. Z tohto\ndôvodu je tento argument bezpredmetný.\nh) Úvahy súdu, že konanie o rozvod je konaním primárnym, nie sú správne, pretože zákon\nnepriorizuje ani jedno z konaní o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv\na povinností.\ni) Najvyšší súd nevysvetlil, v čom sa zásadne zmenili okolnosti, čím porušil právo na spravodlivý\nproces – právo na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. Sťažovateľka zastáva názor,\nže okolnosti sa možno zmenili, ale nie zásadným a hlavne nie zákonným spôsobom. S poukazom\nna § 112 CMP uviedla, že jediná okolnosť, ktorá sa medzičasom zmenila, je, že bolo rozhodnuté\no zverení dieťaťa do starostlivosti otca, a to iba na čas do rozvodu. Nejde tak o trvalú ani\ndefinitívnu zmenu okolností a miesta, kde sa maloletý zdržiava. Ide len o faktický stav, ktorý však\nnevyvoláva zákonom predpokladané účinky ‒ zmena bydliska zákonným spôsobom.\nj) Zmena príslušného súdu nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože maloletý\nmal svoje\nstabilné výchovné prostredie, matku, starých rodičov, rodinu, kamarátov, škôlku a potrebnú\nzdravotnú starostlivosť iba u matky, kým podľa názoru sťažovateľky nezákonným rozhodnutím,\nnapadnutým dovolaním krajský súd odňal maloletého nedôvodne z jej starostlivosti. V záujme\nmaloletého dieťaťa nie je podľa názoru sťažovateľky ani fakt, že ho bude zastupovať iný kolízny\nopatrovník.\nk) Rozhodnutie má negatívny dopad aj na sťažovateľku, ktorá vzhľadom na vzdialenosť od bydliska\notca nemá možnosť sa ani len pokúsiť o priamy kontakt so synom. Na súdne pojednávania bude\nmusieť cestovať dlhé hodiny s prestupmi. Tieto skutočnosti najvyšší súd vôbec nevzal do úvahy,\nčím rozhodol v rozpore s vlastnou úvahou a argumentáciou.\n3\n\nl) Z uznesenia krajského súdu č. k. 6NcC/15/2022-228 z 23. novembra 2022, ktorý rozhodol, že\nnapriek tomu, že sa maloletý zdržiava v Bratislave, je na prejednanie a rozhodnutie vo veci (návrhu\nmatky na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti otca\ndo právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností\nk maloletému na čas do rozvodu manželstva, pozn.) miestne príslušný Okresný súd Svidník\na z ktorého vyplýva, že faktická zmena pobytu a dokonca ani rozhodnutie, ktorým sa dieťa zveruje\ndo starostlivosti jedného z rodičov, nie je zákonným spôsobom zmeny bydliska dieťaťa.\nSťažovateľka zastáva názor, že zmena bydliska je podstatnou zmenou, ktorá sa musí dosiahnuť\nna základe dohody alebo súdneho rozhodnutia, ktoré tak určí. K týmto sťažovateľkou tvrdenými\nargumentom sa najvyšší súd nijako nevyjadril, preto je napadnuté uznesenie v tejto časti\nnepreskúmateľné.\nm) Od podania návrhu na rozvod uplynuli 4 roky, počas ktorých sa konanie meritórne vôbec nikam\nneposunulo a právoplatné skončenie konania o rozvod je tak v nedohľadne, k čomu nepriamo\nprispelo aj napadnuté rozhodnutie, ktoré spôsobí predĺženie celkovej dĺžky konania, keďže nový\nsudca si musí nanovo naštudovať spis.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru), základného práva\nna zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy), práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru)\na základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením, v ktorom podľa sťažovateľky najvyšší súd nezohľadnil\nskutkové okolnosti prerokovávanej veci, neprihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa a svoje\nzávery nedostatočne odôvodnil.\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením:\n5. Ústavný súd v súvislosti s charakterom a obsahom argumentácie sťažovateľky konštatuje, že\nsťažovateľka založila svoju argumentáciu na premise o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nuznesenia pri absencii odpovedí na relevantné otázky. Úlohou ústavného súdu bolo v danom\nprípade posúdiť, či najvyšší súd napadnuté uznesenie primeraným spôsobom odôvodnil a či ho\nnemožno považovať za arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska za neakceptovateľné a neudržateľné.\n6. Bez potreby opätovného citovania relevantných častí napadnutého uznesenia je potrebné ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n7. Ústavný súd k ťažiskovej argumentácii ústavnej sťažnosti uvádza, že pokiaľ sťažovateľka\nnamieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, je potrebné akcentovať odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia v bodoch 6 až 10, v ktorých najvyšší súd najprv formuloval všeobecné\ninterpretačné východiská pre posúdenie predpokladov prikázania sporu a následne celkom jasne\nodôvodnil záver, prečo je v danom prípade vhodné delegovať spor inému súdu, pričom pomenoval,\nz akého skutkového stavu a právnej úpravy vychádzal a ako ju aplikoval v okolnostiach\npreskúmavanej veci, v nadväznosti na čo tejto námietke sťažovateľky nemožno prisvedčiť.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd rešpektoval výnimočný charakter\n\n4\n\ninštitútu delegácie veci na iný súd, prihliadal pritom na predmet konania, zmenu okolností\ns dôrazom na pomery a záujem maloletého dieťaťa.\n8. Pokiaľ sťažovateľka najvyššiemu súdu vyčíta, že rozhodol rozdielne ako vo svojom skoršom\nuznesení sp. zn. 1Ndc/7/2021 z 30. júna 2021, ktorým na návrh sťažovateľky prikázal\nna prejednanie vec vedenú na Okresnom súde Bratislava IV Okresnému súdu Svidník, najvyšší súd\nv kontexte uvedeného vysvetlil, že v konaní sa zásadne zmenili okolnosti pre posúdenie miestnej\npríslušnosti, ktoré spočívajú vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, a to\nrozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 4P/24/2020-1177 z 13. októbra 2022 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoP/10/2023-1802 z 13. júna 2023, čo malo\nza následok zmenu bydliska maloletého dieťaťa.\n9. V súvislosti s uvedeným kritériom sťažovateľka namieta, že nedošlo k zákonnej zmene okolností\nv zmysle § 112 ods. 2 CMP, a teda súd nemal na túto zmenu prihliadať. S uvedeným argumentom\nsťažovateľky sa nemožno stotožniť. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že za zákonný spôsob\nzmeny určenia bydliska maloletého dieťaťa možno jednoznačne považovať aj rozhodnutie súdu\no zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a to aj bez explicitného určenia miesta\nbydliska výrokom súdneho rozhodnutia (k tomu pozri Pavelková, B. In: R. Smyčková, M. Števček,\nLowy, A., M. Tomašovič, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie.\nBratislava : C. H. Beck, 2024. s. 476). Ak teda v prerokovávanej veci bolo maloleté dieťa zverené\nrozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti otca (hoci aj len na čas do rozvodu manželstva), došlo\nk zákonnej zmene bydliska maloletého dieťaťa. V druhom rade toto ustanovenie v danej veci\nnajvyšší súd neaplikoval (pozri aj bod 12 odôvodnenia tohto uznesenia).\n10. Neobstojí ani argument o rozpore napadnutého uznesenia s § 39 ods. 4 CSP. Účelom uvedeného\nustanovenia je umožniť súdu nezaoberať sa identickým opakovaným návrhom na prikázanie veci,\ntzn. návrhom vychádzajúcim zo skutočností, o ktorých už bolo rozhodnuté. O takýto prípad však\nv posudzovanej veci nešlo.\n11. Vo vzťahu k sťažovateľkinej obave o nehospodárnosti prikázania veci z dôvodu možnej\nbudúcej potreby vykonať dokazovanie výsluchmi je potrebné poukázať na jednotlivé procesné\ninštitúty civilného súdneho konania, ktoré je možné v okolnostiach konkrétneho prípadu aplikovať,\nakou sú možnosť výsluchu svedkov, znalcov prostredníctvom dožiadaného súdu, resp. možnosť\npísomného zodpovedania položených otázok.\n12. Argument sťažovateľky, že z hľadiska určenia miestnej príslušnosti síce zákon nepriorizuje ani\njedno z konaní (konanie o rozvod manželstva ani konanie o výkon rodičovských práv a povinností),\nsama sťažovateľka favorizuje konanie vo veci starostlivosti o maloletého a najvyšší súd nesprávne\npriorizoval konanie o rozvode, považuje ústavný súd za nesprávny. V posudzovanom prípade ide\nskutočne primárne o konanie o rozvod, s ktorým je (z titulu existencie maloletého dieťaťa) ex lege\nspojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ak by išlo „len“\no konanie o maloletom, na riešenie danej procesnej situácie by mal byť použitý inštitút prenesenia\nmiestnej príslušnosti konajúcim súdom (§ 112 ods. 2 CMP). Keďže však ide o agendu „pripojenú“\nku konaniu o rozvod manželstva (v ktorom nie je možné aplikovať § 112 ods. 2 CMP), zohľadnenie\nzáujmu maloletého dieťaťa po zmene jeho bydliska „pomocou“ delegácie spoločne nadriadeným\nsúdom sa ústavnému súdu javí priliehavá.\n\n5\n\n13. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia zistil, že najvyšší súd postupoval v medziach\nsvojej právomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej\núpravy, ktorými by poprel ich účel a význam. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno\noznačiť za arbitrárne v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom\nna zistený skutkový stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnuté uznesenie nereflektovalo\nťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie.\n14. Ak sa sťažovateľka s názormi najvyššieho súdu nestotožňuje, táto skutočnosť sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nuznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého\nnemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán\nvrátane ich dôvodov a námietok (m. m. II. ÚS 465/2017, I. ÚS 109/2019).\n15. Medzi uznesením najvyššieho súdu a obsahom označených práv neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. V nadväznosti na uvedené ústavný súd\nústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.2. K návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení:\n16. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľky z dôvodov už bližšie ozrejmených\nv tomto uznesení ústavný súd ani nemohol vyhovieť jej návrhu na rozhodnutie o dočasnom\nopatrení, keďže zo systematického výkladu právnej úpravy tohto inštitútu vyplýva (pozri § 131\nods. 1 zákona o ústavnom súde, pozn.), že pozitívne rozhodnutie o takomto návrhu implicitne\nprichádza do úvahy vtedy, ak ústavný súd príjme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príslušnosť-miestna", "vec (v procesnom zmysle)-prikázanie", "konanie-nesporové", "maloletý-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Ndc/48/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e580817c-0bc4-4e83-b8a6-05454ec69a6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.109.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.109.2019.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "52bea992-21c9-4b5f-a9ba-5cc28970ec69:22c1db59-fce4-4c93-a149-a60a3e5f179e", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoP/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/10/2023 z 13. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-06-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52bea992-21c9-4b5f-a9ba-5cc28970ec69:22c1db59-fce4-4c93-a149-a60a3e5f179e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0e7d16c4-5aa9-44cb-8ef7-a88400b3ff6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.320.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.320.2025.1"}]}