{"guid": "ussr:bd38bf0b-4522-4ad4-a94d-b0296ef5885e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.71.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2024 z 11. 6. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2024, sp. zn. II. ÚS 71/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.71.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-5", "nazov": "čl. 5 ods. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 5", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd38bf0b-4522-4ad4-a94d-b0296ef5885e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.71.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.71.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.71.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 71/2024-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, narodenej\n, zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,\nproti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tostš 14/2023 z 22. augusta 2023\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. októbra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 a 5 a čl. 6 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu. Navrhuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušiť a prikázať\nnajvyššiemu súdu bezodkladne ju prepustiť z väzby na slobodu.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 71/2024-15 z 29. februára 2024 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na vo zvyšnej časti ju odmietol.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola od 12. februára 2023 väzobne\n[z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 2 Trestného poriadku] trestne stíhaná a následne\nobžalovaná pre obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny\npodľa § 297 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 1\n\nTrestného zákona s poukazom na čl. 8 ods. 2 písm. b) bod xxvi Rímskeho štatútu Medzinárodného\ntrestného súdu a pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b)\nods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.\nŠpecializovanému trestnému súdu bola 3. augusta 2023 spolu s obžalobou doručená žiadosť\nsťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej Špecializovaný trestný súd uznesením\nsp. zn. 15T/7/2023 zo 14. augusta 2023 rozhodol tak, že podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku\nprepustil sťažovateľku z väzby na slobodu za súčasného konštatovania existencie dôvodov väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prijal\npísomný sľub sťažovateľky, podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku jej väzbu\nnahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku\nsťažovateľke uložil povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie,\nkaždú zmenu miesta pobytu, a podľa § 82 ods. 1 písm. a), e) a f) Trestného poriadku sťažovateľke\nuložil primerané povinnosti a obmedzenia (zákaz vycestovať do zahraničia a povinnosť odovzdať\nsvoj cestovný pas v lehote do troch pracovných dní od jej prepustenia z väzby probačnému\na mediačnému úradníkovi Okresného súdu Rimavská Sobota; zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu\nalebo obydlia okrem prípadov vymedzených probačným a mediačným úradníkom; povinnosť\npravidelne ‒ najmenej dvakrát v mesiaci v čase určenom probačným a mediačným úradníkom\ndostaviť sa k nemu, prvýkrát nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia Špecializovaného\ntrestného súdu v pracovnom čase do 12. hodiny na inštaláciu technického prostriedku ‒ zariadenia\nna určenie polohy kontrolovanej osoby, ktorú vykoná určený probačný a mediačný úradník) a podľa\n§ 82 ods. 4 Trestného poriadku Špecializovaný trestný súd sťažovateľke nariadil kontrolu\ntechnickými prostriedkami ‒ zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 zákona\nč. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu\nŠpecializovaného trestného súdu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“).\n4. Príslušný súdny spis bol spolu so zahlásenou sťažnosťou prokurátora predložený najvyššiemu\nsúdu 15. augusta 2023. Po predložení veci prokurátor zahlásenú sťažnosť dodatočne odôvodnil\npísomným podaním z 18. augusta 2023, ktoré bolo najvyššiemu súdu doručené 21. augusta 2023.\nDňa 21. augusta 2023 najvyšší súd poštovým prepravcom zaslal obhajcovi sťažovateľky\nna vedomie odôvodnenie sťažnosti prokurátora a súčasne ho 21. augusta 2023 o 11.11 h zaslal\nobhajcovi sťažovateľky aj mailom. Nasledujúci deň (t. j. 22. augusta 2023) o 10.00 h sa začalo\nneverejné zasadnutie senátu najvyššieho súdu rozhodujúceho o sťažnosti prokurátora\nproti predmetnému prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu\nzo 14. augusta 2023, na ktorom najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 194\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku predmetné prvostupňové väzobné rozhodnutie Špecializovaného\ntrestného súdu zo 14. augusta 2023 zrušil, podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku sťažovateľku\nponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestného poriadku,\npodľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Trestného poriadku sľub sťažovateľky neprijal, podľa § 80\nods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného priadku väzbu sťažovateľky dohľadom probačného a mediačného\núradníka nenahradil. Nasledujúci deň (t. j. 23. augusta 2023) bolo poštovým prepravcom doručené\nodôvodnenie sťažnosti prokurátora obhajcovi sťažovateľky do miesta jeho sídla.\n\n2\n\n5. V rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil,\nže sťažovateľka bola následne uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tostš 2/2024 z 10. januára\n2024 prepustená z väzby na slobodu, a preto právneho zástupcu sťažovateľky vyzval,\naby ústavnému súdu oznámil, či sťažovateľka naďalej trvá na ústavnej sťažnosti alebo či túto\nústavnú sťažnosť berie späť. Podaním doručeným ústavnému súdu 15. februára 2024 právny\nzástupca sťažovateľky ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľka na podanej ústavnej sťažnosti\ntrvá.\n6. Podstatou sťažovateľkinej argumentácie v ústavnej sťažnosti sú dva okruhy námietok.\nSťažovateľka v prvom rade namieta, že jej bolo znemožnené brániť sa, pretože odôvodnenie\nsťažnosti prokurátora jej nebolo doručené a ani jej obhajcovi do miesta sídla jeho advokátskej\nkancelárie (kde sú orgány činné v trestnom konaní povinné doručovať všetky písomnosti) v lehote\ns možnosťou vyjadriť sa k tomuto odôvodneniu. Sťažovateľka v tejto súvislosti uvádza,\nže prokurátor mal na odôvodnenie zahlásenej sťažnosti štyri dni, pričom sťažovateľke a jej\nobhajcovi na oboznámenie sa s jej obsahom a vyjadrenie sa k tejto priestor poskytnutý nebol.\nSťažovateľka poukazuje, že ak by sa vzalo do úvahy doručenie mailom (v čase doručenia ktorého\nbol sťažovateľkin obhajca mimo kancelárie), tak by mal obhajca (vrátane nočných hodín)\nna vyjadrenie poskytnutý čas kratší ako 24 hodín (mail bol obhajcovi sťažovateľky odoslaný\no 11.11 h, pričom neverejné zasadnutie senátu najvyššieho súdu vo veci sťažovateľky začalo\nnasledujúci deň o 10.00 h). Z dôvodu, že najvyšší súd do svojej argumentácie v napadnutom\nuznesení prevzal podstatnú časť odôvodnenia sťažnosti prokurátora, považuje sťažovateľka\nporušenie zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, ako aj práva na spravodlivý\nsúdny proces za o to závažnejšie. Sťažovateľka zdôrazňuje, že osoba nachádzajúca sa vo väzbe\nmusí mať reálnu možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe, a teda\nmusí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.\n7. V druhom rade sťažovateľka namieta, že dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\na ods. 2 Trestného poriadku nie je v jej prípade daný.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n8. Podpredsedníčka najvyššieho súdu k svojmu vyjadreniu z 18. marca 2024 (doručenému\nústavnému súdu 26. marca 2023) priložila vyjadrenie predsedu senátu v predmetnej trestnej veci\nJUDr. Petra Paludu (ďalej len „predseda senátu“). V tomto vyjadrení predseda senátu v podstatnom\nuviedol, že predmetná vec bola najvyššiemu súdu predložená na rozhodnutie 15. augusta 2023\na v ten istý deň bol zároveň vo veci určený termín neverejného zasadnutia, pričom pri určení\ntermínu mal najvyšší súd na zreteli zásadu prednostného a urýchleného vybavovania väzobných\nvecí v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku, čomu zodpovedala lehota päť pracovných dní\nod nápadu veci do jej rozhodnutia na neverejnom zasadnutí. Po tom, ako bolo 21. augusta 2023\nnajvyššiemu súdu doručené odôvodnenie sťažnosti prokurátora, na základe pokynu predsedu senátu\nbolo obratom zaslané mailom sťažovateľke do Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica (21. augusta\n2023 o 11.08 h) a jej obhajcovi (21. augusta 2023 o 11.11 h). Pretože od obhajcu sťažovateľky\nneprišlo potvrdenie prijatia mailu, bol tento 21. augusta 2023 o 13.00 h kontaktovaný\nzapisovateľkou s tým, či mu odôvodnenie sťažnosti bolo doručené, na čo obhajca uviedol, že áno\n3\n\na následne o 13.33 h prijatie odôvodnenia sťažnosti aj mailom potvrdil. Obhajcovi bol zároveň\nv rámci telefonickej komunikácie so zapisovateľkou oznámený aj termín neverejného zasadnutia\nvo veci, pričom o vedomosti obhajcu o termíne neverejného zasadnutia svedčí aj to, že 22. augusta\n2023 (t. j. v deň konania predmetného neverejného zasadnutia) obhajca mailom zaslaným o 14.52 h\npožiadal najvyšší súd o informáciu týkajúcu sa rozhodnutia v predmetnej trestnej veci. Podľa\nnázoru predsedu senátu je z uvedeného zrejmé, že napriek tomu, že sťažovateľke a jej obhajcovi\nbolo odôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené na vedomie (a obhajcovi bol zároveň oznámený\naj termín neverejného zasadnutia vo veci), obhajca sťažovateľky neavizoval zaslanie\nvyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora a ani nežiadal o odročenie termínu neverejného\nzasadnutia pre účely spísania a zaslania vyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora. Rovnako\ntak ani dodatočne (po termíne predmetného neverejného zasadnutia) nebola zo strany sťažovateľky\na ani jej obhajcu doručená žiadna písomnosť, ktorou by sa vyjadrovali k odôvodneniu sťažnosti\nprokurátora v predmetnej veci. Vzhľadom na uvedené je predseda senátu toho názoru, že aj keď\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti deklaruje, že hoci chcela, nemala možnosť vyjadriť\nsa k odôvodneniu sťažnosti prokurátora, zo žiadneho z krokov či už jej, alebo jej obhajcu\nnie je zrejmé, že by sa k odôvodneniu sťažnosti skutočne vyjadriť chceli. Podľa názoru\npredsedu senátu v prípade, ak by sťažovateľka alebo jej obhajca skutočne spísali vyjadrenie\nk odôvodneniu sťažnosti, toto by bolo najvyššiemu súdu doručené aspoň po rozhodnutí vo veci,\navšak ani v zbernom spise najvyššieho súdu sa žiadna takáto písomnosť nenachádza. Rovnako\ntak nebola zo strany obhajcu sťažovateľky doručená žiadna žiadosť o odročenie termínu\nneverejného zasadnutia pre účely doručenia vyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora\na uvedené obhajca nedeklaroval ani počas telefonickej komunikácie so zapisovateľkou senátu.\n9. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že odôvodnenie sťažnosti prokurátora nebolo jej obhajcovi\ndoručené do sídla jeho advokátskej kancelárie, ale mailom, predseda senátu vo svojom vyjadrení\nuviedol, že v predmetnej veci išlo o väzobnú vec, v ktorej sú orgány činné v trestnom konaní i súd\nv zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku povinné postupovať prednostne a urýchlene. Z tohto\ndôvodu je bežnou praxou, že v záujme rýchleho oboznámenia s podaním alebo úkonom súdu\nsa obhajcovia obvinených upovedomujú aj mailom alebo telefonicky. Ak by sa totiž prijal\nvýklad sťažovateľky, tak sudca pre prípravné konanie by nebol schopný rozhodnúť napr.\no vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby v zákonnej lehote 48, resp. 72 hodín, pretože\nak by upovedomoval obhajcu písomne a prostredníctvom pošty do sídla jeho advokátskej\nkancelárie, v danej lehote by sa nevrátila ani len doručenka potvrdzujúca prijatie písomnosti.\nZ tohto dôvodu vo väzobných veciach práve pre potreby rýchlej komunikácie tak orgány činné\nv trestnom konaní, ako aj súd bežne využívajú telefonickú alebo mailovú komunikáciu so stranami\nkonania, pričom túto formu komunikácie často volia aj strany konania.\n10. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\na ods. 2 Trestného poriadku nie je v jej prípade daný, predseda senátu poukázal na príslušnú časť\nodôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\nII.2. Replika sťažovateľky:\n11. Právny zástupca sťažovateľky v replike z 8. apríla 2024 (doručenej ústavnému súdu 10. apríla\n2024) v podstatnom uviedol, že je pravdou, že mail, ktorého prílohu tvorilo predmetné odôvodnenie\nsťažnosti prokurátora, bol obhajcovi sťažovateľky doručený 21. augusta 2023 o 11.08 h,\nako aj to, že jeho prijatie potvrdil o 13.33 h (potom, keď bol telefonicky kontaktovaný\n4\n\nzapisovateľkou najvyššieho súdu, keďže v tom čase bol pracovne mimo sídla kancelárie a šoféroval\nmotorové vozidlo. Vzhľadom na túto skutočnosť sa obhajca počas jazdy nemal možnosť oboznámiť\ns obsahom predmetného odôvodnenia sťažnosti prokurátora, a tým nemal ani dostatočný časový\npriestor k nemu zaujať stanovisko, resp. žiadať o odročenie termínu neverejného zasadnutia, ktorý,\nako mu bolo zapisovateľkou oznámené, bol nariadený na nasledujúci deň, t. j. 22. august 2023.\nZasielať vyjadrenie po termíne neverejného zasadnutia považovala sťažovateľka za zbytočné.\n12. Právny zástupca sťažovateľky taktiež konštatoval, že je pravdou, že v tomto prípade najvyšší\nsúd pri určení termínu neverejného zasadnutia postupoval v súlade so zásadou prednostného\na urýchleného vybavovania väzobných veci v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku, čomu\nzodpovedala lehota päť pracovných dní od nápadu veci do jeho rozhodnutia na neverejnom\nzasadnutí, no na strane druhej zároveň poukázal, že pri predchádzajúcich rozhodovaniach\nnajvyššieho súdu o sťažnostiach podaných v trestnej veci sťažovateľky sa touto zásadou\naž tak striktne neriadil (o sťažnosti sťažovateľky proti jej vzatiu do väzby rozhodoval najvyšší súd\npo devätnástich dňoch a o prvej žiadosti sťažovateľky o jej prepustenie z väzby na slobodu\nrozhodoval najvyšší súd po 14 dňoch).\n13. Vo vzťahu k vyjadreniu predsedu senátu, že „zo žiadneho z krokov či už jej alebo jej obhajcu\nnie je zrejmé, že by sa k odôvodneniu sťažnosti skutočne vyjadriť chceli“, právny zástupca\nsťažovateľky uviedol, že mu nie je známe, na základe akých zistení predseda senátu vyslovil tento\nnázor, keďže v každom predchádzajúcom prípade, keď sťažovateľke bola doručená sťažnosť,\nresp. vyjadrenie prokurátora, tak k nim prostredníctvom obhajcu podala vyjadrenie.\n14. Právny zástupca sťažovateľky považuje doručenie odôvodnenia sťažnosti prokurátora mailom\nv lehote kratšej ako 24 hodín pred nariadeným termínom neverejného zasadnutia za nedostatočné\nna podanie vyjadrenia v takej závažnej vec, ako je sťažovateľkina. Zároveň poukázal,\nže v predmetnom prípade už nešlo o rozhodovanie o vzatí sťažovateľky do väzby, na rozhodnutie\no ktorom by sa vzťahovala zákonná lehota 48, resp. 72 hodín, ale išlo o rozhodovanie o žiadosti\nsťažovateľky o jej prepustenie z väzby na slobodu. Taktiež opätovne poukázal, že v prípade\nrozhodovania o predchádzajúcich sťažnostiach týkajúcich sa väzby sťažovateľky najvyšší súd\nuž nepostupoval striktne v súlade so zásadou prednostného a urýchleného vybavovania väzobných\nvecí v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku, ale rozhodoval v podstatne dlhších lehotách.\nPodľa názoru právneho zástupcu sťažovateľky najvyšší súd má umožniť faktický výkon práva\nna obhajobu, a nie len formálny.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nIII.1. K namietanej nemožnosti brániť sa:\n15. Podľa názoru sťažovateľky k porušeniu ňou označených práv malo dôjsť v prvom rade tým,\nže najvyšší súd jej znemožnil brániť sa, keďže ‒ v rozpore s princípom rovnosti zbraní (rovnosti\nstrán konania), resp. v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania ‒ najvyšší súd nedoručil\nodôvodnenie sťažnosti prokurátora jej a ani jej obhajcovi do miesta sídla jeho advokátskej\nkancelárie v lehote s možnosťou vyjadriť sa k tomuto odôvodneniu.\n16. Pri posudzovaní kontradiktórnosti konania ústavný súd poskytuje sporovým stranám ochranu\nprocesnými zárukami v rozsahu totožnom s Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej\n5\n\nlen „ESĽP“), preto je východiskom ďalších úvah štandardná judikatúra ESĽP, ktorou sa ústavný\nsúd cíti byť viazaný aj pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti. ESĽP prízvukuje, že dôvera\nsubjektov vo fungovanie súdneho systému sa okrem iného zakladá na istote dotknutého, že mal\nmožnosť vyjadriť sa ku všetkým písomnostiam v spise. Právo na kontradiktórne konanie znamená,\nže procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich\nnávrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli\npredložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Samotný vplyv nedoručeného\ndokumentu na rozhodnutie súdu je málo významný, pretože je na účastníkovi konania, aby posúdil,\nči si dokument protistrany vyžaduje jeho reakciu. Povinnosťou súdu je doručovať všetky\nvyjadrenia, ktorých cieľom je ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vplývanie na rozhodnutie súdu\n(výsledok sporu) sa posudzuje len podľa toho, že je v ňom uvedený návrh účastníka konania,\nako má súd rozhodnúť. Ak je formulovaný návrh – výrok konečného rozhodnutia, tak predpokladá\nsa, že účastník má zjavný záujem na doručení vyjadrenia.\n17. Ústavný súd zotrváva na svojej judikatúre, že právu sporovej strany na kontradiktórne konanie\na rovnosť v konaní koreluje povinnosť súdu zabezpečiť ich uplatnenie, okrem iného aj preposlaním\nodôvodnenia sťažnosti prokurátora proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu obvinenému\nbez ohľadu na jeho obsah a relevanciu pre rozhodovanie, zvlášť ak obsahuje formuláciu konečného\nnávrhu na rozhodnutie. Rozhodnutie, či si vyjadrenie protistrany vyžaduje reakciu zo strany\nobvineného, je potrebné ponechať na jeho slobodnom uvážení. Toto rozhodnutie nepatrí\nsťažnostnému súdu. Ak si teda najvyšší súd túto povinnosť nesplnil, ide jednoznačne o procesné\npochybenie. Nie každé procesné pochybenie má však ústavnoprávnu relevanciu, čiže potenciál\nzasiahnuť samotnú podstatu a účel základného práva na rovnosť v konaní, a preto sa ústavný súd\nďalej zaoberal analýzou skutkových okolností daného prípadu z hľadiska, či v okolnostiach\nprejednávanej veci účinky takéhoto procesného pochybenia vykazujú nezlučiteľnosť so základnými\nprávami sťažovateľky.\n18. Aj ESĽP zdôrazňuje potrebu zohľadňovať konkrétne okolnosti posudzovanej veci, keď tvrdí,\nže právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a rozsah tohto práva sa môže meniť v závislosti\nod špecifických okolností prípadu (Asnar proti Francúzsku, č. 12316/04 z 18. 10. 2007, Vokoun\nproti ČR, č. 20728/05 z 3. 7. 2008, Čičmanec proti SR, č. 65302/11 z 28. 6. 2016, Krčmář a ďalší\nproti ČR, č. 35376/97 z 3. 3. 2000) a v niektorých prípadoch zohľadňuje aj kritérium vzniku\npodstatnej ujmy sťažovateľovi v súvislosti s nekomunikovaným stanoviskom.\n19. Ústavný súd konštatuje, že je nespochybniteľným faktom, že právnemu zástupcovi\nsťažovateľky bolo predmetné odôvodnenie sťažnosti prokurátora proti prvostupňovému väzobnému\nrozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu doručené do jeho mailovej schránky deň\npred samotným rozhodovaním najvyššieho súdu o predmetnej sťažnosti prokurátora. Ústavný súd\nvšak súčasne zdôrazňuje, že zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky, ale je\npotrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe hodnotenia ktorého\nmožno následne dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť účastníka konania zaujať\nstanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým jeho pozícia účastníka konania\nobjektívne oslabená.\n20. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje, že z vyjadrenia predsedu senátu (ktoré\nprávny zástupca sťažovateľky v tejto časti ani nespochybnil, pozn.) jasne vyplýva, že obhajcovi\nsťažovateľky bol v rámci telefonickej komunikácie so zapisovateľkou oznámený aj termín\n6\n\nneverejného zasadnutia vo veci, t. j. bolo mu oznámené, že najvyšší súd bude vo veci rozhodovať\nnasledujúci deň, pričom obhajca sťažovateľky (počas telefonického rozhovoru so zapisovateľkou\nnajvyššieho súdu a ani následne po ukončení jazdy motorovým vozidlom telefonicky alebo mailom)\nnajvyššiemu súdu neavizoval zaslanie vyjadrenia k predmetnému odôvodneniu sťažnosti\nprokurátora a ani nežiadal o odročenie termínu neverejného zasadnutia pre účely spísania a zaslania\nvyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora.\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že je nespochybniteľným faktom, že obhajca\nsťažovateľky mal vedomosť o tom, že najvyššiemu súdu bolo predložené predmetné odôvodnenie\nsťažnosti prokurátora, a zároveň mal vedomosť aj o tom, že o tejto sťažnosti prokurátora\nbude najvyšší súd rozhodovať nasledujúci deň, pričom napriek tejto vedomosti obhajca\nsťažovateľky najvyšší súd nepožiadal o odloženie rozhodovania najvyššieho súdu o tejto sťažnosti\nprokurátora, resp. obhajca sťažovateľky najvyšší súd nepožiadal o poskytnutie dostatočného\nčasového priestoru na zaujatie stanoviska k predmetnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora.\n22. Vyhodnotiac individuálne okolnosti tohto prípadu, preto ústavný súd konštatuje, že v tomto\nkonkrétnom prípade nebola možnosť sťažovateľky zaujať stanovisko k predmetnému odôvodneniu\nsťažnosti prokurátora naozaj reálne zmarená, a tým jej pozícia účastníka konania objektívne\noslabená.\n23. O úplne inú situáciu by, samozrejme, išlo v prípade, ak by obhajca sťažovateľky pre účely\nzaujatia stanoviska k predmetnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora požiadal najvyšší\nsúd o odročenie termínu neverejného zasadnutia, na ktorom mal najvyšší súd rozhodovať\no predmetnej sťažnosti prokurátora, resp. ak by obhajca sťažovateľky najvyššiemu súdu avizoval\nzaslanie vyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora, avšak najvyšší súd by jeho žiadosti\no odročenie termínu neverejného zasadnutia nevyhovel, resp. by nepočkal na doručenie zaslaného\nvyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora, ale napriek uvedenému by o sťažnosti prokurátora\naj tak rozhodol.\n24. Vychádzajúc z uvedených úvah, ústavný súd výnimočne uzatvára, že v posudzovanom prípade\nšpecifické skutkové okolnosti prípadu nesvedčia v prospech vyslovenia porušenia práv\nsťažovateľky, a preto jej námietku o porušení zásady kontradiktórnosti konania ústavný súd\nvzhľadom na uvedené okolnosti veci hodnotí ako účelovú a neopodstatnenú, v dôsledku čoho\nústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nIII.2. K dôvodu väzby:\n25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti taktiež namieta, že dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestného poriadku nie je v jej prípade daný.\n26. Pokiaľ ide o opodstatnenosť trvania dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku u sťažovateľky, najvyšší súd sa v napadnutom uznesení stotožnil so závermi\nŠpecializovaného trestného súdu v prvostupňovom väzobnom uznesení, pričom v podstatnom\nuviedol, že sťažovateľka nemá k územiu Slovenskej republiky vybudované trvalejšie väzby, dlhšie\nobdobie sa zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky, čo je zrejmé z jej výpovede,\nako aj z výpovede jej matky, svedkyne\n, ktorá uviedla, že dcéra bola naposledy\ndoma v roku 2010, keď prišla dať synovi urobiť rodný list, neskôr už nie. S poukazom na jej\nrodinné väzby na sestru, taktiež konvertitku žijúcu v Nemeckej spolkovej republike, ktorá by jej\nz rodinného i z ideologického hľadiska mohla poskytnúť dostatočné zázemie na vyhýbanie\n7\n\nsa trestnému konaniu, ako aj s prihliadnutím na vysoký trest, ktorý sťažovateľke v prípade uznania\nviny hrozí (trest odňatia slobody na 12 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie), možno\npodľa názoru najvyššieho súdu aj v tomto štádiu trestného stíhania konštatovať, že dôvod\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku bol v čase rozhodovania najvyššieho súdu\n(t. j. 22. augusta 2023) daný.\n27. K dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku u sťažovateľky\nústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že z jeho\nodôvodnenia vo vzťahu k dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nevyplýva\nnič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy\nvo veci najvyšším súdom s dôsledkom porušenia základného práva na osobnú slobodu. Ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti podľa jeho\nnázoru v čase rozhodovania najvyššieho súdu (t. j. 22. augusta 2023) odôvodňovali dôvod väzby\nu sťažovateľky. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľkine námietky predostreté v ústavnej\nsťažnosti nespochybňujú záver najvyššieho súdu o pretrvávaní dôvodov väzby u sťažovateľky.\nNajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych\nfaktov podporených vykonaným dokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti ani v tejto časti nevyhovel.\n28. Vychádzajúc z uvedených čiastkových záverov ústavný súd konštatuje, že nebolo možné\ndospieť k záveru o porušení základných práv sťažovateľky podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\nako ani práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, a preto ústavný\nsúd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n29. Keďže rozhodovanie o návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nako aj rozhodovanie o návrhu na priznanie náhrady trov konania je podmienené vyhovením\nústavnej sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd zaručených\nv ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve), bolo bez právneho významu zaoberať\nsa týmito ďalšími návrhmi sťažovateľky.\n30. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-v konaní pred súdom", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-nahradenie väzby", "doručenie, doručovanie", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-úteková", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}