{"guid": "ussr:f6b8f066-da8f-458c-8466-fbd927ad446e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.374.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2024 z 11. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júla 2024, sp. zn. III. ÚS 374/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.374.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-07-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f6b8f066-da8f-458c-8466-fbd927ad446e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.374.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.374.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.374.2024.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 374/2024-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla\na sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1.\n,\n,\n, 2.\n,\n,\n, 3.\n,\n,\n, 4.\n,\n,\n, 5.\n,\n,\n,\n6.\n,\n,\n, 7.\n,\n,\n, 8.\n,\n,\n, 9.\n,\n,\n, 10.\n,\n,\n11.\n,\n,\n, 12.\n,\n,\n, 13.\n,\n,\n, 14.\n,\n,\n, a 15.\n,\n,\n,\nzastúpených Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/64/2021 z 24. januára 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie kasačným rozhodnutím najvyššieho súdu označeným v záhlaví\ntohto uznesenia. Navrhujú napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať\nim náhradu trov konania.\n\nII.\nSkutkové východiská\n2. Sťažovatelia sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica (ďalej len „okresný súd“) domáhali\nvoči mestu Skalica (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia 130 314,62 eur z titulu náhrady škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. Okresný súd rozhodol o žalobe\nv prospech sťažovateľov rozsudkom pre zmeškanie z 30. januára 2019 podľa § 137 písm. a), § 273\na § 275 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Pred vydaním rozsudku pre zmeškanie\nuznesením z 11. januára 2019 zamietol žiadosť žalovaného doručenú okresnému súdu 12. decembra\n2018 o predĺženie lehoty 10 dní na splnenie jeho povinnosti uloženej uznesením z 29. októbra 2018\npodľa § 167 ods. 2 CSP, ktorá uplynula žalovanému 3. decembra 2018. Žalovaný doručil\n21. januára 2019 súdu písomné vyjadrenie k žalobe (bez pripojenia listín), v ktorom navrhol žalobu\nzamietnuť.\n3. Žalovaný podal 7. februára 2019 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom existenciu\nospravedlniteľného dôvodu na jeho zrušenie odôvodňoval tým, že počas plynutia 10-dňovej lehoty\nna splnenie jeho povinnosti došlo k výmene štatutárneho orgánu mesta a nová primátorka nebola\ns vecou oboznámená. Predchádzajúca prednostka mestského úradu neinformovala o súdnom konaní\na doručení žaloby, zápis z odovzdania agendy novej primátorke neobsahoval informácie o spore.\nVedenie mesta teda nedisponovalo potrebnými informáciami o konaní a povinnosti vyjadriť sa.\nNávrh bol odôvodnený tiež rozsiahlosťou žaloby, počtom osôb na strane žalobcov so samostatnými\nnárokmi. Žalovaný tak namietal neprimeranosť lehoty 10 dní, resp. 6 dní pre novú primátorku, ktorá\nsa ujala funkcie 28. novembra 2018. Poukázal na to, že hospodári s verejnými financiami a\npredmetom konania je dôležitý verejný záujem. Spolu s návrhom na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie doručil súdu aj vyjadrenie k žalobe.\n4. Návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie okresný súd uznesením z 22. mája 2019\nzamietol. Uviedol, že žalovaným predložené dôkazy (zápisy, protokol, pracovný poriadok) nie sú\nspôsobilé preukázať ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie, pretože navonok bol oprávnený konať\nza mesto primátor alebo ním poverená osoba. Žalovaný výzvu súdu riadne prevzal, v 10-dňovej\nlehote sa nevyjadril ani nepožiadal o jej predlženie, urobil tak až po uplynutí lehoty, hoci ním\nuvádzaný dôvod poznal už počas jej plynutia. Okresný súd na vyjadrenie žalovaného doručené\npred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie neprihliadol, pretože pred jeho doručením nadobudlo\nprávoplatnosť uznesenie z 11. januára 2019, ktorým súd nevyhovel žiadosti o predĺženie lehoty.\nŽalovaný vedel vopred o konaní volieb a táto skutočnosť mu nebránila v splnení procesných\npovinností. Prevzatie agendy novou primátorkou 28. novembra 2018 nie je akceptovateľným\nvážnym a ospravedlniteľným dôvodom brániacim žalovanému, aby podal vyjadrenie k žalobe.\nArgument žalovaného, že išlo o krátku 10-dňovú lehotu, súd neakceptoval s tým, že predmet\nkonania bol žalovanému známy už pred podaním žaloby.\n5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie žalovaného uznesením\nz 28. septembra 2020 potvrdil uznesenie okresného súdu, keď sa stotožnil s jeho závermi\na odôvodnením. Konštatoval, že žalovaný napriek riadne doručenej výzve súdu nesplnil povinnosť\nv konaní vyjadriť sa v stanovenej lehote k žalobe a v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia ospravedlňovali.\nZmena osoby na pozícii primátora mesta nepredstavuje sama osebe ospravedlniteľný dôvod\n\n2\n\nna odpustenie zmeškania lehoty. Skutočnosť, či si konkrétny zamestnanec (orgán mesta) svoju\npovinnosť v súvislosti s výzvou súdu nesplnil, neospravedlňuje mesto z nesplnenia si tejto\npovinnosti. Žalovaný nielenže nepožiadal o predĺženie lehoty v rámci jej plynutia, nepožiadal ani\no jej odpustenie podľa § 122 CSP a až s omeškaním 9 dní požiadal o predĺženie lehoty\ndo 15. februára 2019. Vzhľadom na to nemožno konanie žalovaného vyhodnotiť inak ako pasívne.\nNa strane štatutárnych orgánov žalovaného neexistovala žiadna prekážka, ktorá by im bránila konať\nriadne a včas. Predmet sporu bol žalovanému známy, keď mu bola doručená žiadosť žalobcov\no predbežné prerokovanie nároku a pre tento účel mal k dispozícii aj advokáta.\n6. Proti rozhodnutiu krajského súdu žalovaný podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP. Poukázal\nna okolnosti, pre ktoré sa nevyjadril k žalobe v ustanovenej lehote, ako aj na to, že v konaní nebol\npasívny, a ešte pred vynesením rozsudku požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie a následne aj\nzaslal vyjadrenie k žalobe. Konanie volieb a prevzatie funkcie novým vedením mesta je závažným\ndôvodom ospravedlňujúcim zmeškanie lehoty na vyjadrenie vo veci samej. Podľa žalovaného súd\npostupoval formalisticky bez toho, aby sa zaoberal jeho argumentáciou a zvážil okolnosti, ktoré mu\nznemožnili sa v lehote vyjadriť. Ak súd len formalisticky posúdi splnenie podmienok uvedených\nv dispozitívnom § 273 CSP bez zohľadnenia rozhodujúcich skutočností, dôjde k porušeniu práva\nna spravodlivý súdny proces. Poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 233/2019\nzo 4. júna 2019, ako aj na právny názor (toho istého senátu) krajského súdu prezentovaný\nv rozhodnutí sp. zn. 23Co/1/2020 z 21. júla 2020, v ktorom krajský súd nastavil kritériá\npre aplikáciu rozsudku pre zmeškanie a ktoré v prípade žalovaného neaplikoval. Ak tieto kritériá\nplatia pre prípady, keď súd nemá voľnú úvahu pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 274 CSP),\no to viac je potrebné ich použiť v prípade, ak zo zákona vyplýva len možnosť (nie povinnosť)\nvydania takéhoto rozhodnutia (§ 273 CSP).\n7. Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, keď dospel k záveru, že toto rozhodnutie nespĺňa zákonné kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. Len všeobecný záver vyjadrený\nv napadnutom uznesení krajského súdu, keď zhodne s názorom okresného súdu vyhodnotil\nokolnosti spojené so zmenou v osobe štatutárneho zástupcu ako nedôvodné, pričom vôbec\nnezdôvodnil svoju úvahu o tom, čo ho viedlo dať prednosť kontumačnému rozsudku\npred kontradiktórnosťou konania v okamihu, keď už žalovaný, hoci po márnom uplynutí\nsudcovskej lehoty na vyjadrenie k žalobe, mu doručil vyjadrenie k žalobe, a teda vedel\no okolnostiach majúcich vplyv na to, že uvedenú lehotu na vyjadrenie k žalobe nedodržal z dôvodu\nnepredvídateľných okolností, a to aj s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 233/2019 týkajúce sa povinnosti riadne odvodniť použitie dispozitívneho § 273 CSP, možno\npovažovať za postup, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom a je porušením\npráva na spravodlivý proces.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľov\n8. Najvyšší súd si sám dotvoril predmet dovolacieho prieskumu, keď posudzoval prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania žalovaného tak, ako keby žalovaný podal dovolanie proti rozsudku krajského\nsúdu potvrdzujúcemu rozsudok pre zmeškanie. Pritom odvolanie proti kontumačnému rozsudku\nžalovaný nepodal. Krajský súd bol v konaní o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku\n\n3\n\noprávnený posúdiť len to, či došlo k zmeškaniu a či tvrdený dôvod zmeškania je ospravedlniteľný.\nNajvyšší súd výslovne vyčítal krajskému súdu, že „vôbec nezdôvodnil svoju úvahu o tom, čo ho\nviedlo dať prednosť kontumačnému rozsudku pred kontradiktórnosťou konania“, čo však\nkrajskému súdu v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vôbec neprináležalo.\n9. Najvyšší súd svojvoľne prekročil rozsah dovolania, keď zrušil uznesenie krajského súdu ako\nnepreskúmateľné, hoci takýto dovolací dôvod nebol v dovolaní uplatnený. Žalovaný v dovolaní\nna žiadnom mieste neuviedol, že by dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu malo byť\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; naopak, žalovaný s ním v dovolaní dokázal viesť\nargumentačnú polemiku. Napriek tomu dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu\nvýlučne na základe jeho údajnej nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd s deklarovaným cieľom\nodmietnuť domnelý (a neexistujúci) formalizmus v rozhodovaní nižších súdov došiel do opačného\nextrému, keď v dovolaní „našiel“ dovolací dôvod, ktorý tam ale v skutočnosti nebol.\n10. Najvyšší súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu napriek tomu, že vadou nepreskúmateľnosti\nvôbec netrpelo. Nevysporiadal sa s relevantne judikovanými opačnými závermi najvyššieho súdu.\nPritom je otázne, či prípadné nedostatky odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia sú\nvôbec spôsobilé založiť prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle\nzáväzného právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 1 VCdo 2/2017\nz 19. apríla 2017.\n11. Napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, keď nedáva odpoveď na podstatné a\nrelevantné námietky sťažovateľov uvádzané v dovolacom konaní a argumentačne sa\nnevysporiadava s publikovanou judikatúrou ústavného súdu (uznesením sp. zn. IV. ÚS 504/2021)\nani s judikatúrou veľkého senátu najvyššieho súdu (sp. zn. 1 VCdo 2/2017). Dovolací súd konal\nsvojvoľne, nepredvídateľne, ultra vires a v rozpore s právnou istotou.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n12. Ústavný súd zrušujúce rozhodnutia najvyššieho súdu v dovolacom konaní podrobuje ústavnému\nprieskumu len výnimočne. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil\nvýnimky zo zásady prieskumu len právoplatných rozhodnutí, ktorými sa konanie meritórne končí,\nišlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto\nvýnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným\nspôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných\nzákladných práv alebo slobôd sťažovateľa. K preskúmaniu kasačného rozhodnutia\npotom môže dôjsť len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich súdne konanie,\nk čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\nzákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (I. ÚS 213/2017, III. ÚS 541/2015),\nako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania a nemohla\nby už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny dôsledok musel\nzároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom\npostupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\n\n4\n\n13. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd. Podmienkou je, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná ani formalistická a aby bola čo\nnajustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\n14. Podľa názoru ústavného súdu k obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí\naj to, aby účastník konania nebol vystavený účinkom pre neho nepriaznivého rozhodnutia\nmimoriadneho opravného súdu, ak neboli splnené ústavné a zákonom ustanovené predpoklady\nna to, aby opravný súd vo veci konal a rozhodoval. Ak takýto opravný súd koná a rozhoduje\nnapriek tomu, že neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady prípustnosti na jeho postup\nv opravnom konaní (čl. 46 ods. 4 ústavy a čl. 51 ods. 1 ústavy) a prelomí právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia súdu nižšieho stupňa, porušuje základné právo na súdnu ochranu\ntoho účastníka, ktorý sa po rozhodnutí opravného súdu v takom prípade dostáva do nepriaznivejšej\npozície, než v ktorej bol pred takým rozhodnutím opravného súdu. Porušenie princípov\nspravodlivého procesu spočíva preto v takom postupe a rozhodnutí mimoriadneho opravného súdu,\nktorými sa nad rámec zákonných predpokladov prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku\nzrušuje právoplatné rozhodnutie a vec účastníka sa dostáva opätovne pred súd, ktorý musí o veci\nznovu konať a rozhodovať, pretože to vytvára opätovne stav právnej neistoty, ktorá už bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím súdu nižšieho stupňa (II. ÚS 172/03).\n15. Ústavný súd v ostatnom období viackrát vyslovil porušenie základných práv v dôsledku\nnadmerne formalistických prístupov najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho k posudzovaniu\nobsahu dovolaní sťažovateľov. Dôsledné napĺňanie požiadavky, aby najvyšší súd odmietol\nformalizmus pri rozhodovaní v dovolacom konaní (teda aby „nezatváral oči“ pred tým, čo je\nv dovolaní namietané), však nemôže dospieť do polohy opačného extrému, keď najvyšší súd\nv dovolaní „nájde“ aj kritiku, ktorú v ňom dovolateľ v skutočnosti nevyjadril. Ústavný súd už\nopakovane judikoval, že úlohou najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho je pokúsiť sa autenticky\nporozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor\nprocesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc (I. ÚS 336/2019, III. ÚS 580/2021,\nIII. ÚS 198/2022). Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani\nvyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (porov. tiež Hlušák, M. Glosa k uzneseniu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. 3. 2017 In. Súkromné právo 3/2017, s. 129;\nGešková, K. Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 158/2017 ‒ odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a/ako otázka zásadného právneho významu. In. Súkromné\nprávo 4/2018, s. 170).\n16. Pre prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP je potrebné, aby rozhodnutie trpelo niektorou z vád\nzmätočnosti. Vady zmätočnosti sú zároveň dovolacím dôvodom podľa § 431 CSP, ktorý musí byť\nvymedzený spôsobom uvedeným v § 431 ods. 2 CSP. Z dovolania musí byť jasné nielen to, z akých\ndovolacích dôvodov sa rozhodnutie napáda, ale dovolateľ musí zároveň uviesť aj to, na základe\nakých skutočností je toho názoru, že tento dovolací dôvod je daný. Tieto dôvody by mali byť\ndostatočne individualizované a špecifikované (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,\n2016. s. 1397).\n\n5\n\n17. Ústavný súd sa usiluje nazerať na právo na prístup k súdu komplexne a výsledkovo.\nZ uvedeného dôvodu posudzuje skrátené formy konaní, ktoré sporové strany oberajú o príležitosť\nnaplno rozvinúť právnu a skutkovú argumentáciu v spore, prísne. Zároveň je však nutné uviesť, že\ninštitút rozsudku pre zmeškanie je súčasťou procesnej úpravy zakotvenej v Civilnom sporovom\nporiadku a súd ho za splnenia zákonom stanovených podmienok môže, resp. je povinný aplikovať.\n18. Ústavný súd v obsahu dovolania žalovaného implicitne identifikoval aj námietky spočívajúce\nv nesprávnom procesnom postupe súdu, keď vytkol okresnému súdu, že „postupoval výlučne\nformalisticky bez toho, aby sa reálne zaoberal argumentáciou žalovaného a zvážil okolnosti,\nktoré mu znemožnili sa v lehote vyjadriť k žalobe“. Dovolateľ ďalej uviedol, že pri uplatňovaní\ndispozitívneho pravidla podľa § 273 CSP je nutné sa vyhnúť formalistickému výkladu, a aj keď ide\no voľnú úvahu súdu v tom, či ho uplatní, táto nemôže byť svojvoľná a v každom prípade je nutné\ndôsledne zvážiť všetky okolnosti prípadu, konanie strán a ďalšie relevantné skutočnosti. Ak súd len\nformalisticky posúdi splnenie podmienok v predmetnom ustanovení bez zohľadnenia ďalších\nskutočností, podľa žalovaného dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný\nsa o to viac cíti byť dotknutý na svojich právach, ak on bol povinný v skutkovo a právne náročnom\nspore reagovať na výzvu súdu do 10 dní, avšak súd vykonal prvý úkon vo veci po 5 mesiacoch\nod doručenia žaloby. Poukázal na následné procesné úkony (žiadosť o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie a následné zaslanie kvalifikovaného vyjadrenia). Vyjadril presvedčenie, že okresný\nsúd sa vydaním rozsudku pre zmeškanie „dopustil neakceptovateľného tendenčného formalizmu,\ndôsledkom ktorého je denegatio iustitiae“.\n19. Z obsahu dovolania žalovaného preto nesporne vyplýva, že v ňom upriamil pozornosť aj\nna nedostatky spočívajúce v procesnom postupe konajúcich súdov, ktoré sa odmietli zaoberať\nargumentáciou žalovaného a svoje rozhodnutie zaťažili neakceptovateľným formalizmom.\nAk na základe takto vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP najvyšší súd\nkonštatoval, že rozhodnutia nižších súdov sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie právneho\nzdôvodnenia, na základe ktorého súdy na žalovaným tvrdené okolnosti neprihliadli a riadne ich\nnezdôvodnili, nemožno takýto prístup najvyššieho súdu považovať za svojvoľný, resp. za prípad\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich súdne konanie.\n20. Nedôvodnou je tiež námietka sťažovateľov, že najvyšší súd posudzoval dovolanie žalovaného\nz pohľadu dôvodov, ktoré žalovaný mal uplatniť v odvolaní proti samotnému kontumačnému\nrozsudku, a teda jeho postup bol v rozpore s judikatúrou ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS 504/2021).\nSkutočnosť, že žalovaný nepodal odvolanie proti kontumačnému rozsudku, mala za následok, že\nv návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemohol spochybňovať existenciu podmienok na jeho\nvydanie. Žalovaný sa v dovolaní vyjadril aj ku predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie,\nkeď argumentoval, že skutkový stav prezentovaný v žalobe nemožno považovať za nesporný.\nTo však nič nemení na fakte, že skutočným dôvodom kasácie rozhodnutia krajského súdu bola\nnajvyšším súdom konštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí kvôli absencii úvahy súdov\nvo vzťahu k okolnostiam prezentovaných žalovaným, ktorá ich viedla ku kontumácii.\n21. K námietke sťažovateľov, že sa najvyšší súd nevysporiadal so svojou vlastnou judikatúrou,\nústavný súd uvádza, že záväzný právny názor najvyššieho súdu (§ 48 CSP) vyjadrený v rozhodnutí\nsp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 sa týkal prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov a bol\nrevidovaný neskorším rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 1/2018\n\n6\n\nz 21. marca 2018. Podľa judikatúry najvyššieho súdu pod porušením práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen\nzákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie\nústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad\no právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia,\nna zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného\npostupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegationis iustitiae\n(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 155/2017 z 25. októbra 2017). Ani túto námietku\nsťažovateľov preto ústavný súd nepovažoval za dôvodnú.\n22. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, no inak\nbezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom\nkonaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom\nschematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky\nna vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou\nza skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto\nmusia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť\nuprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych\npodmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu\n(III. ÚS 121/2021).\n23. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľov\ndospel k záveru, že zrušenie rozhodnutia krajského súdu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nneznamenalo v okolnostiach posudzovanej veci porušenie označených práv sťažovateľov. Ústavná\nsťažnosť je preto zjavne neopodstatnená a bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov odmietnutá.\n24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľov formulovanými v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júla 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozsudok-pre zmeškanie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/64/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96a1b5df-64bd-43f0-ad4e-ac65c14edb4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2"}, {"guid": "ussr:1a4c16de-81a1-48f3-ab13-973d6ce1c8fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.504.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 504/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 504/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.504.2021.1"}, {"guid": "ussr:84de0ce8-15bb-48df-9c3c-447b0145110b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:6efe4449-1e1c-4c06-a784-01b9df175bab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.213.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 213/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.213.2017.1"}, {"guid": "ussr:34fa1d58-3ff9-40be-9698-f60fbc96c476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.541.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.541.2015.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "4fc76ad7-ff93-4871-8f30-f4dcaaa4da86:559851cf-d4e9-47c5-a15a-a29c65b5ca60", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8118217888.2", "spisova_znacka": "23Co/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/1/2020 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8118217888.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:acccf337-0593-4e6c-a2e0-ab2d23003cfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.354.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 354/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 354/2026 z 16. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.354.2026.1"}, {"guid": "ussr:cab91b3f-3556-41da-8879-8be0b28b8ed3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.508.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.508.2024.1"}]}