{"guid": "ussr:55713a2c-993c-4f0b-9ac2-5329dce2e91b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2018 z 24. 4. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. apríla 2024, sp. zn. PL. ÚS 19/2018, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Nesprávna referenčná norma", "pravna_veta": "Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov upravuje nárok poškodeného na náhradu škody, ktorá môže byť nemateriálnej povahy, ale v konečnom dôsledku má zakladať materiálny nárok (porovnaj § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka), teda môže mať dopad na majetkové (občianske) základné právo, s ohľadom na čo môžu byť chápané aj nároky na jeho proporcionalitu (porovnaj PL. ÚS 10/2016). Oproti tomu fyzické a sociálne dopady tejto škodovej udalosti môžu byť posudzované z pohľadu základného práva na súkromie. Táto právna úprava však napriek tomu, že zohľadňuje solidárny cieľ systému povinného zmluvného poistenia, nie je zameraná na ochranu zdravia, a teda nespadá do rozsahu čl. 40 ústavy.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/55713a2c-993c-4f0b-9ac2-5329dce2e91b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 19/2018-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Straku (sudca spravodajca), Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského\nprerokoval návrh Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava II)\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 9 ods. 7\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade\nza sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení\nVšeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových\na občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov\ns Ústavou Slovenskej republiky, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka\nkonania, a takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 6. augusta 2018 doručený návrh Okresného súdu Bratislava II (ďalej\nlen „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade\nza bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného\npoistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia“) s čl. 1\nods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 40 ústavy.\n2. Navrhovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/22/2017 rozhoduje o žalobe\n(ďalej len „žalobca“) proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej len „žalovaný“) vo veci\n\nnáhrady škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. K poškodeniu\nzdravia došlo pri dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel mnohopočetné poranenia, ktoré si\nvyžiadali hospitalizáciu a podrobenie sa náročnej a bolestivej liečbe.\n3. Sporným sa v súdnom konaní stalo stanovenie výšky bolestného znalcom týkajúce sa poranenia\npravej dolnej končatiny.\n4. Znalec obodoval jednotlivé položky poranenia podľa časti I prílohy č. 1 k zákonu o náhrade\nza bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ‒ Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri\núrazoch (ďalej len „sadzobník“) ‒ takto: položka č. 160b – pomliaždenie kolenného kĺbu ťažšieho\nstupňa (15 bodov), položka č. 162 – hlboká rana dolnej končatiny chirurgický ošetrená (15 bodov),\npoložka č. 162 – hlboká rana dolnej končatiny (6x) chirurgicky ošetrená (90 bodov, zvýšené podľa\n§ 9 ods. 5 a 6 zákona o 90 bodov), položka č. 164b – svalová prietrž úrazového pôvodu liečená\noperáciou (50 bodov), položka č. 165b – pretrhnutie väčšieho svalu alebo šľachy liečené operáciou\n(50 bodov), položka č. 173a – poranenie vnútorného alebo vonkajšieho menisku (35 bodov),\npoložka č. 195b – vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly obidvoch kondylov s posunutím\núlomkov (130 bodov – zvýšené o 130 bodov), položka č. 197b – zlomenina ihlice bez postihnutia\nčlánkového kĺbu úplná (40 bodov – zvýšené o 20 bodov).\n5. Podľa § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorým sa\nustanovujú zásady na hodnotenie bolesti, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,\nhodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa\nvšak viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového\nhodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo\nkončatiny.\n6. Podľa žalovaného znalec postupoval v rozpore s § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť\na za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože podľa sadzobníka strata dolnej končatiny\nzodpovedá položke č. 220 (odňatie jednej nohy), čomu prislúcha len 130 bodov. Je teda zrejmé, že\nznalec obodoval poškodenie zdravia žalobcu v bodovom hodnotení vyššom, než je podľa zákona\nprípustné. Prekročil totiž limit, ktorým je bodové hodnotenie za odňatie dolnej končatiny.\n7. Okresný súd, majúc pochybnosti o ústavnej konformite napadnutej právnej úpravy, v súlade\ns § 161 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku uznesením č. k. 13C/22/2017-237 z 11. júla\n2018 základné konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n8. Odôvodnenie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov obsahuje nasledujúce\ndôvody.\n9. Okresný súd vychádza z § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri škode na zdraví\nodškodňujú bolesti poškodeného. Občiansky zákonník pojem bolesť nekonkretizuje, a preto je\npotrebné vychádzať z definície pojmu ustanovenej v § 2 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť\na za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n10. Náhrada spôsobenej škody na zdraví predstavuje náhradu za prežitú a odtrpenú fyzickú či\npsychickú bolesť spojenú nielen so vznikom samotného poškodenia zdravia, ale aj spojenú s jeho\nliečením a odstraňovaním následkov poškodenia.\n\n2\n\n11. Základný princíp náhrady škody prežitej bolesti v zmysle zákona o náhrade za bolesť\na za sťaženie spoločenského uplatnenia spočíva v tom, že náhrada vo forme bolestného sa navyšuje\no každú ďalšiu prežitú bolesť, pričom konkrétnemu následku sa podľa sadzobníka priraďuje určitý\npočet bodov, prostredníctvom ktorého môže posudzujúci lekár vyhodnotiť závažnosť následku, jeho\ntrvanie či rozsah.\n12. Vo vzťahu k tvrdenému nesúladu dotknutého ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť\na za sťaženie spoločenského uplatnenia so základným právom na ochranu zdravia podľa čl. 40\nústavy navrhovateľ uvádza, že právo každého na ochranu zdravia v sebe zahŕňa povinnosť štátu\nprijať zodpovedajúce a účinné opatrenia zabezpečujúce jeho ochranu a taktiež umožňujúce riadne\nvyvodenie zodpovednosti a uplatnenie si nároku na náhradu škody tak, aby v prípade vzniku nároku\nbola náhrada poskytnutá za relevantný následok, a to v plnom rozsahu.\n13. Okresný súd je názoru, že v prípade, keď sa následky poškodenia zdravia prejavia na jednej\nkončatine či jednom orgáne, pričom ich odstraňovanie vyvolávajúce bolesť trvá dlhú dobu,\nvyžaduje si viacero zákrokov a spôsobuje poškodenému dlhotrvajúce a rozsiahle utrpenie, je nutné\nkonštatovať, že poškodený prežíva bolesť dlhšie a intenzívnejšie ako keby došlo k strate alebo\namputácii jednej končatiny. Ak preto § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia stanovuje stratu končatiny z hľadiska prežitej bolesti ako neprekonateľný\nmantinel, obchádza tým zmysel samotnej náhrady škody, pričom redukuje nárok na náhradu\nza prežitú bolesť aj vtedy, ak je táto silnejšia, dlhšie trvajúca a intenzívnejšia ako v prípade\nodstránenia celej končatiny. Takto naformulované znenie napadnutého ustanovenia je v rozpore\nso základnou definíciou bolesti a najmä s princípom náhrady plného rozsahu škody, ktorý je\nobsahom § 444 Občianskeho zákonníka.\n14. Ak ústava definuje právo na ochranu zdravia ako právo absolútne a jedným zo zákonných\nnárokov v prípade škody na zdraví je nárok na odškodnenie prežitej bolesti, podľa navrhovateľa je\nakékoľvek obmedzovanie rozsahu nároku na náhradu za prežitú bolesť, nereflektujúce konkrétny\nindividuálny skutkový stav, obmedzením základného práva v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy,\npodľa ktorého sa pri obmedzovaní základných práv a slobôd musí dbať na ich podstatu a zmysel.\n15. Zmyslom náhrady škody je v prípade poskytovania bolestného nahradiť poškodenému útrapy\nspojené s prežitím konkrétnej bolesti, pričom z medicínskeho hľadiska nie je vylúčené,\nže poškodený prežije pri viacerých zásahoch týkajúcich sa jedného a toho istého orgánu bolesť\ndlhšiu a intenzívnejšiu ako v prípade straty alebo amputácie tohto orgánu.\n16. Zároveň je nepochybné, že osoba, u ktorej došlo k poškodeniu zdravia konaním iného subjektu,\nmôže dôvodne očakávať, že spôsobená škoda jej bude nahradená v plnom rozsahu bez toho, aby\nštát nastavil úpravu rozsahu nároku na náhradu škody obmedzujúco, bez prihliadnutia na osobitosti\ntoho-ktorého prípadu. Rozsah právnej úpravy nastavený ustanovením § 9 ods. 7 zákona o náhrade\nza bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia teda predstavuje zásah do princípu právnej istoty\na do princípu zachovávania a budovania dôvery v právo v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy.\n17. Na základe uvedeného okresný súd navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že § 9 ods. 7\nzákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je v súlade s čl. 1 ods. 1,\nčl. 13 ods. 4 a čl. 40 ústavy.\n18. Ústavnému súdu bolo 13. septembra 2018 doručené vyjadrenie žalobcu k podanému návrhu.\n3\n\n19. Vzhľadom na to, že vo veci šlo o ústavným súdom nevyžiadané podanie, a vzhľadom na to, že\nžalobca nie je účastníkom konania o súlade právnych predpisov podľa § 76 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd na uvedené podanie\nneprihliadal.\n20. Uznesením č. k. PL. ÚS. 19/2018-18 z 28. novembra 2018 ústavný súd prijal návrh na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka\n21. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal písomné stanovisko k návrhu\nod Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vlády Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“), za ktorú stanovisko predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).\nII.1. Stanovisko národnej rady:\n22. Národná rada vo vyjadrení č. PREDS-93/2019 z 23. januára 2020 navrhla návrhu okresného\nsúdu nevyhovieť. S upustením od konania ústneho pojednávania súhlasila.\n23. K veci uviedla, že základné právo na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy je potrebné vykladať\nv zmysle čl. 51 ústavy, teda len v zmysle zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ktorý bol prijatý na jeho vykonanie.\n24. V posudzovanom prípade je podľa názoru národnej rady rozhodujúcou otázkou určenie, či\ndefinitívna strata určitej končatiny alebo orgánu má byť chápaná ako maximálna ujma (bolesť)\nna zdraví alebo či čiastkové, ale viacnásobné poškodenie danej končatiny alebo orgánu a s tým\nspojená bolesť vznikajúca aj pri procese liečby (uvedenia do pôvodného – zdravého stavu) môže\ntúto maximálnu hranicu prevyšovať.\n25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa náhrada\nza bolesť poskytuje jednorazovo, teda má byť chápaná ako odškodné za bolesť, ktorá vzniká\nnásledkom jednorazového poškodenia zdravia. Až v prípade nutnosti ďalšieho operačného zákroku\npo skončení liečenia, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, má poškodený nárok na ďalšiu náhradu\nza bolesť (§ 3 ods. 4 zákona). V takom prípade zákon počet bodov nijakým spôsobom nelimituje.\nPodľa národnej rady je preto potrebné skúmať ústavnosť obmedzenia maximálneho počtu bodov len\nčo sa týka paralelného viacnásobného poškodenia končatiny.\n26. Pretože pocit bolesti nie je objektívne merateľný, národná rada uviedla, že zákonodarca urobil\nkoreláciu medzi objektívnymi, vonkajšími, merateľnými prejavmi poškodenia zdravia\na subjektívnym pocitom bolesti formou bodového ohodnotenia, ktoré by malo zodpovedať\nväčšinovej (spriemerovanej) reakcii ľudí na určitý typ poškodenia zdravia. Táto metóda sa podľa\nnárodnej rady zdá najobjektívnejšia napriek tomu, že z medicínskeho pohľadu môže typovo\nrovnaké poškodenie zdravia vyvolávať iný pocit bolesti. Národná rada argumentuje tým, že strata\nkončatiny je (za súčasného stavu medicíny) nezvratný stav, kým v prípade poškodenia končatiny\ntáto zostáva zachovaná s potenciálom jej úplného uzdravenia.\n4\n\n27. Ďalším dôležitým aspektom pri posudzovaní prípadu je podľa národnej rady aplikácia hodnoty\nspravodlivosti. Spravodlivá aplikácia zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia nemôže spočívať v ignorovaní napadnutého ustanovenia § 9 ods. 7 zákona. Spravodlivá\naplikácia sa môže, ba musí prejaviť v individuálnom posúdení každého prípadu, využijúc komplex\nkorektívnych ustanovení právnej normy aj vo forme zvýšenia či zníženia bodového ohodnotenia\na následne bolestného (tak ako sú obsiahnuté v ostatných odsekoch § 9 zákona). Ignorovaním\nnapadnutého ustanovenia (ako celku) by došlo k popretiu spravodlivosti ako hodnoty, ktorej\nprameňom sú morálne zásady imanentné spoločnosti a ktoré sú „inštitucionalizované“ v texte\nprávnych noriem.\n28. Napokon národná rada argumentom ad absurdum poukazuje na teoreticky reálnu situáciu, keď\nsúčet bodového ohodnotenia za viacnásobné poškodenie končatiny môže prekročiť limitnú hranicu\ndo takej miery, že sa rovná alebo presahuje súčet bodov pri viacnásobnej strate končatín.\nII.2. Stanovisko vlády:\n29. Vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, vo svojom vyjadrení č. 35999/2019/120\nz 22. marca 2019 navrhla návrhu okresného súdu nevyhovieť. K upusteniu od ústneho pojednávania\nsa nevyjadrila.\n30. Nestotožňuje sa s tvrdením okresného súdu, že napadnuté ustanovenie § 9 ods. 7 zákona\no náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je v rozpore s princípom náhrady\nplného rozsahu škody podľa § 444 Občianskeho zákonníka. Danosť § 444 Občianskeho zákonníka\nchápe len ako hmotnoprávny základ existencie nároku na odškodnenie bolesti, ktorý ale nijak\nneupravuje rozsah náhrady škody. Je preto logické, že (plnosť) rozsahu náhrady škody je upravená\npredpisom, ktorý tento nárok (resp. hmotnoprávny základ) vykonáva. Namieta, že bez napadnutého\nustanovenia § 9 ods. 7 zákona by sa hmotnoprávny základ § 444 Občianskeho zákonníka mohol\nminúť účinku, pretože bez náležitej úpravy podmienok, za ktorých možno čo najobjektívnejšie určiť\nrozsah nároku na náhradu škody, by sa odškodňovanie mohlo stať arbitrárnym, čo by spôsobovalo\nstav právnej neistoty.\n31. Vláda odmieta aj okresným súdom tvrdený absolútny charakter práva na ochranu zdravia podľa\nčl. 40 ústavy, a to s ohľadom na čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať tohto práva\nlen v medziach vykonávacích zákonov. Odkazuje pritom na nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014, z ktorého odvodzuje, že len zo samotného ústavného\nzakotvenia práva na ochranu zdravia v čl. 40 ústavy v zásade nevyplýva priamo realizovateľný\nnárok, keďže nie je bez ďalšieho ustáliteľné, aké konkrétne oprávnenia a právne povinnosti tvoria\njeho obsah. Jeho zákonná konkretizácia je preto nevyhnutná. Článok 40 ústavy má teda len\nprogramový charakter. To znamená, že upravuje pozitívny záväzok štátu prijať takú právnu úpravu\nna úrovni zákona, ktorá zabezpečí ochranu zdravia obyvateľstva a zabezpečí zdravotnú\nstarostlivosť.\n32. Obdobné chápanie čl. 40 ústavy je podľa názoru vlády možné dedukovať z nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 12/01 zo 4. decembra 2007. Tu poukazuje na šírku koncepcie splnomocnenia\npre zákonodarcu k vydaniu vykonávacej právnej úpravy. Argumentuje, že kým napr. pri čl. 39\nústavy je zákonodarca splnomocnený len k úprave „podrobností“ o vykonávaných právach, pri\nčl. 40 ústavy to tak nie je, teda splnomocnenie je širšie.\n5\n\n33. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 38/03 zo 17. mája 2004 vláda dedukuje, že čl. 40\nústavy je zákonodarca splnomocnený na úpravu (konkrétnych) podmienok poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti. Samotné vykonanie čl. 40 ústavy v zmysle stanovenia týchto podmienok\nprostredníctvom § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia teda\nnemožno považovať za bezprostredné obmedzenie základného práva, nerešpektujúce žiadne limity\na medze. Podstatné je, že čl. 51 ods. 1 ústavy svojou formuláciou pripúšťa, že základné práva v ňom\nuvedené (a teda vrátane čl. 40 ústavy) sú limitované z hľadiska možnosti ich domáhania sa len\nv medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n34. Vláda je presvedčená, že § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia treba považovať za okolnosť pokrytú čl. 51 ods. 1 ústavy, teda ide o stanovenie\nkonkrétnej podmienky pre výkon základného práva. Z uvedeného dôvodu, aj pokiaľ by limitácia\nnastavená § 9 ods. 7 zákona mala znamenať zúženie rozsahu práva na náhradu škody na zdraví,\nuvedené nemožno automaticky chápať tým spôsobom, že ide o nesúlad s čl. 40 ústavy.\n35. Čo sa týka testovania prípadného zásahu do čl. 40 ústavy, vláda namieta, že nejde o právo\nspadajúce do kategórie osobných a politických práv, pri ktorých sa uplatňuje prísnejší test\nproporcionality. Keďže v danom prípade ide o sociálne základné právo, je nevyhnutné naň\naplikovať miernejší test proporcionality, ktorý je sústredený len na test vhodnosti\na test racionálneho prepojenia, čo vyplýva z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/2014\nz 10. júna 2015. V rámci nich treba zisťovať len to, či je možné určitým (rozumným) prostriedkom\ndosiahnuť (právom) akceptovaný cieľ. Ústavným limitom napadnutej právnej úpravy je teda len\nlimit racionálnej väzby medzi obmedzením základného práva a cieľmi, ktoré toto obmedzenie\nsleduje.\n36. Cieľom napadnutej právnej úpravy je zabezpečenie pozitívneho záväzku štátu spočívajúceho\nv možnosti účinného výkonu práva na náhradu škody za prežitú bolesť a tiež stabilita systému\nsociálneho zabezpečenia štátu. Keďže z čl. 51 ods. 1 ústavy vyplýva v zásade široká miera voľnej\núvahy zákonodarcu určiť, akým spôsobom bude regulovať dotknutú oblasť (v zmysle nálezu\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011 ide o „priestor pre legislatívnu činnosť“),\npostačujúce je, že jeho úvaha bude mať racionálny základ adekvátny naplneniu cieľa zákona.\nNapadnutá právna úprava túto podmienku spĺňa, pretože limitácia náhrady škody viacerých bolestí\ntoho istého orgánu, resp. končatiny daná jeho stratou (čo je najťažší následok) je dostatočne\nrozumná.\n37. Otázku, či je viacnásobné zranenie jednej končatiny neporovnateľne bolestivejšie ako jej úplná\nstrata či amputácia, je podľa názoru vlády potrebné posudzovať výlučne z odborného\n(medicínskeho) hľadiska, pretože samotné prežívanie bolesti je subjektívnou otázkou vo vzťahu ku\nkaždému jedincovi. Anatomická alebo funkčná strata orgánu alebo končatiny je z objektívneho\nhľadiska maximálnym možným poškodením na zdraví a predstavuje najvyšší funkčný deficit.\nRacionálnym dôsledkom toho je, že takéto maximálne poškodenie zdravia bude slúžiť ako určitý\ndeterminant vo vzťahu k limitácii bodového hodnotenia bolesti.\n38. Vo veci teda nemôže ísť o taký zásah, ktorý by bol spôsobilý narúšať podstatu alebo zmysel\npráva na ochranu zdravia.\n\n6\n\n39. Ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia\npodľa názoru vlády netreba chápať izolovane, ale v kontexte ostatných ustanovení zákona.\nAk poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, pre každé poškodenie je potrebné určiť\nnielen bodové ohodnotenie (podľa § 9 ods. 1 až 4 zákona), ale treba tiež osobitne skúmať, či\nvznikol niektorý z dôvodov na zvýšenie bodového hodnotenia bolesti podľa § 9 ods. 5 zákona.\nNavyše uvádza, že do úvahy je potrebné brať aj skutočnosť, že § 3 ods. 4 zákona upravuje aj vznik\nnároku na ďalšiu náhradu za bolesť, ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na\nzdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, pričom poškodený má v takom prípade\nnárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví.\nII.3. Replika navrhovateľa:\n40. Okresný súd v replike uviedol, že aj po oboznámení sa so stanoviskom národnej rady a vlády\nzotrváva na argumentácii, ktorá bola uvedená v návrhu na začatie konania. Zároveň súhlasil\ns upustením od konania ústneho pojednávania v prejednávanej veci.\n41. Vzhľadom na obsah vyjadrení účastníkov konania ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Na základe § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde sa preto od jeho konania rozhodol upustiť.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n42. Podstatou návrhu okresného súdu je vykreslenie § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť\na za sťaženie spoločenského uplatnenia ako bariéry, ktorou sa obchádza zmysel princípu náhrady\nplného rozsahu škody v civilnom práve. Navrhovateľ poukazuje na to, že princíp náhrady plného\nrozsahu škody predstavuje v civilnom práve jeden z rozmerov princípu právnej istoty v zmysle čl. 1\nods. 1 ústavy, na základe ktorého adresáti práva dôvodne očakávajú takú kvalitu právnej úpravy,\nktorá tento princíp presadí.\n43. V konkrétnostiach navrhovateľ poukazuje na vnútornú protirečivosť právnej úpravy upravujúcej\nprávny vzťah, ktorý je predmetom základného konania. Protirečivosť je v zmysle jeho návrhu daná\ntým, že zákonodarca Občianskym zákonníkom deklaruje princíp náhrady plného rozsahu škody\nna zdraví. Súčasne právnou úpravou konkretizujúcou výšku peňažnej náhrady za bolesť limituje\nposkytnutie peňažnej náhrady tak, že každú ujmu prevyšujúcu určité bodové ohodnotenie z rozsahu\nnároku na náhradu škody vylučuje. Tento rozpor má za následok neproporcionálne krátenie\npeňažnej náhrady.\n44. Na základe uvedeného je navrhované vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1\nods. 1, čl. 13 ods. 4 a s čl. 40 ústavy.\n45. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n46. Princíp právneho štátu ustanovený v čl. 1 ods. 1 ústavy je základným ústavnoprávnym\nprincípom v Slovenskej republike. Ústavný súd konštantne judikuje, že čl. 1 ods. 1 ústavy vyjadruje\n„najvšeobecnejší princíp“, ktorý sa v Slovenskej republike uplatňuje a od ktorého sa odvíjajú\n\n7\n\njednotlivé základné práva a slobody, ktorých porušením automaticky dochádza aj k porušeniu toho\nprincípu (PL. ÚS 1/2017).\n47. Podľa judikatúry ústavného súdu je namietaný princíp právnej istoty zaraďovaný medzi\nzákladné princípy materiálneho právneho štátu (PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00,\nPL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04, PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 7/2017).\n48. Obsah princípu právnej istoty ústavný súd rámcovo definoval vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/98, keď\nuviedol, že s jeho uplatňovaním sa v právnom štáte spája požiadavka všeobecnosti, platnosti,\ntrvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem.\n49. Konkrétny obsah princípu právnej istoty je však mimo jeho všeobecnej roviny bližšie\nšpecifikovateľným až na základe obsahu ďalších, s ním súvisiacich článkov ústavy, v tomto prípade\nna základe obsahu dotknutého základného práva alebo slobody determinujúceho tieto špecifiká.\n50. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n51. Článok 13 ústavy opäť predstavuje univerzálnu normu ustanovujúcu všeobecné kritériá\na predpoklady možného obmedzenia základných práv a slobôd. Z jeho obsahu vyplýva, že\nústavodarca rozlišuje medzi povinnosťami a medzami základných práv a slobôd, a to obsahovo aj\nformálne. V nadväznosti na takéto rozlíšenie sú v čl. 13 ústavy formulované všeobecné podmienky\nukladania povinností na jednej strane a medzí základných práv a slobôd na strane druhej\n(PL. ÚS 10/2013).\n52. Článok 13 ods. 4 ústavy potom definuje nároky na proporcionalitu právnej úpravy. Je príkazom\nk optimalizácii prípadnej kolízie základných práv a slobôd za súčasného sledovania ústavnej\nkonformity vytýčeného cieľa. To však ústavný súd posudzuje kazuisticky a obdobne ako čl. 1 ods. 1\nústavy z pohľadu previazanosti na dotknuté základné práva alebo slobody.\n53. Keďže čl. 1 ods.1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sú všeobecnou úpravou, ktorá nadobúda svoj konkrétny\nzmysel až v spojení s dotknutými základnými právami alebo slobodami, a keďže navrhovateľ\nargumentuje týmito článkami s previazaním na základné právo na ochranu zdravia, ústavný súd\nkonštatuje, že táto argumentácia musí byť posudzovaná spoločne.\n54. Podľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú\nobčania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok,\nktoré ustanoví zákon.\n55. Ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/2013 konštatoval, že v čl. 40 ústavy je deklarovaný\npozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým\nprijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. V náleze sp. zn. PL. ÚS 113/2011 vyslovil,\nže právo každého na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy zaväzuje štát zabezpečiť jeho realizáciu\npredovšetkým prostredníctvom právnej úpravy materiálnych a inštitucionálnych predpokladov\nnevyhnutných na jeho efektívny výkon.\n56. Z pohľadu vymedzenia referenčných ustanovení je nedostatkom návrhu nezohľadnenie\nskutočnosti, že zákonom o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je riešený\npredovšetkým právny dôsledok škodovej udalosti v súkromnej sfére poškodeného, ktorá zakladá\nzáväzkovo-právny vzťah podľa Občianskeho zákonníka. V ňom má poškodený nárok na náhradu\n8\n\nškody, ktorá môže byť nemateriálnej povahy, ale v konečnom dôsledku má zakladať materiálny\nnárok (porovnaj § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka), teda môže mať dopad na majetkové\n(občianske) základné právo, s ohľadom na čo môžu byť chápané aj nároky na jeho proporcionalitu\n(porovnaj PL. ÚS 10/2016). Fyzické a sociálne dopady tejto škodovej udalosti zas môžu byť\nposudzované z pohľadu základného práva na súkromie.\n57. Z uvedených dôvodov napadnutá právna úprava napriek tomu, že zohľadňuje solidárny cieľ\nsystému povinného zmluvného poistenia, nie je zameraná na ochranu zdravia, a teda nespadá\ndo rozsahu (scope) čl. 40 ústavy.\n58. Ústavný súd ďalej konštatuje, že pri rozhodovaní v rámci konania o súlade právnych predpisov\nnemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného navrhovateľom a nemôže ani sám\nvykonať konverziu navrhovateľom chybne formulovaného petitu návrhu na začatie konania.\nV situácii, keď je petit návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov navrhovateľom\nz hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného\nsúdu petitom – návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov odmietnuť (porovnaj\nPL. ÚS 3/2014).\n59. Vo vzťahu k návrhu (jeho rozsahu i obsahu) je preto potrebné konštatovať, že aj keď ústavný\nsúd v konaní o abstraktnej kontrole noriem môže zobrať do úvahy aj iné argumenty než len\npredložené navrhovateľom, pri rozhodovaní o návrhu nemôže vybočiť z nesprávnej formulácie\npetitu (porovnaj PL. ÚS 14/2014).\n60. V doterajšej rozhodovacej činnosti už nastala situácia, že ústavný súd nevyhovel návrhu\nna nesúlad normy týkajúcej sa náhrady škody, pretože navrhovateľ, všeobecný súd, navrhol nesúlad\ns referenčnou normou, do ktorej rozsahu nepatril daný zásah (uznesenie PL. ÚS 4/96 – súlad\nnáhrady škody z poštovej prepravy s čl. 47 ods. 3 ústavy, k tomu porov. bod 29 nálezu\nPL. ÚS 11/2016).\n61. Keďže podstata návrhu je zameraná na posúdenie súladnosti napadnutej právnej úpravy\nz pohľadu základného práva na ochranu zdravia a s ním súvisiacich všeobecných princípov a keďže\nnedošlo k zásahu do pozície, ktorá by bola ústavne chránená navrhovateľom vymedzenými\nreferenčnými ustanoveniami, ústavný súd návrhu nevyhovel, tak ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\n62. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto uzneseniu odlišné stanovisko sudca Peter\nStraka, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "právny štát", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu zdravia", "súlad-súlad právnych predpisov", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "ublíženie na zdraví", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "právna veta", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu zdravia"], "pravna_veta": "Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov upravuje nárok poškodeného na náhradu škody, ktorá môže byť nemateriálnej povahy, ale v konečnom dôsledku má zakladať materiálny nárok (porovnaj § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka), teda môže mať dopad na majetkové (občianske) základné právo, s ohľadom na čo môžu byť chápané aj nároky na jeho proporcionalitu (porovnaj PL. ÚS 10/2016). Oproti tomu fyzické a sociálne dopady tejto škodovej udalosti môžu byť posudzované z pohľadu základného práva na súkromie. Táto právna úprava však napriek tomu, že zohľadňuje solidárny cieľ systému povinného zmluvného poistenia, nie je zameraná na ochranu zdravia, a teda nespadá do rozsahu čl. 40 ústavy.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13632d8f-088e-44ab-a103-001f170d0fd5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.12.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2014 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.12.2014.1"}, {"guid": "ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-10", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f"}, {"guid": "ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:f5d66570-b5d6-4022-83c9-1d5e6df57b94", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/03 z 17. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-17", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d66570-b5d6-4022-83c9-1d5e6df57b94"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:d03044ac-2140-4e01-bd51-bb2cd9b8b5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/96 z 5. 6. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-06-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "fb0fd966-43cb-4c67-aa78-db4534608f90:ce536d0f-8463-437f-a172-3b43d97aca68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4119210398.1", "spisova_znacka": "3Cdo/36/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/36/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4119210398.1"}, {"guid": "bfb9609d-0207-4c97-a69b-40bd29021587:0b40c302-40b3-46a1-a652-e6d2f5bed1e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1", "spisova_znacka": "7Ssk/20/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/20/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1"}, {"guid": "6869ad5f-6007-4403-a0d8-2615df45558e:3a1cacda-0bf1-45dc-80d3-ece9eb3d337c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7521201803.4", "spisova_znacka": "9Co/37/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/37/2022 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7521201803.4"}, {"guid": "fd99ca92-0d55-465a-be98-483a782b40ef:4d1394b4-f7f0-4955-82e2-4289ebc8f450", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4119210398.4", "spisova_znacka": "12Co/110/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/110/2023 z 17. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4119210398.4"}, {"guid": "5272c530-ffa1-4fda-bd0d-9f21b002ef05:f619431d-bb5c-4e2c-b63c-c95e03cb55e5", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7220203774.15", "spisova_znacka": "K2-44C/22/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-44C/22/2020 z 24. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7220203774.15"}]}