{"guid": "ussr:ce0a75d0-f142-4efc-bd7b-82fa6e68a56f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.4", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 17. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. apríla 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.4", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce0a75d0-f142-4efc-bd7b-82fa6e68a56f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.4/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2024-564\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Petra Straku (sudca\nspravodajca) a Roberta Šorla v konaní o návrhoch prezidentky Slovenskej republiky, skupiny\n36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených Advokátska kancelária\nVERIONS, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nzákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkovým protokolom\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej\núnie, ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, Trestnoprávnym dohovorom o korupcii,\nDohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu,\nDohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti korupcii, so Zmluvou o Európskej únii\na Zmluvou o fungovaní Európskej únie, o návrhu na vylúčenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky Ľuboša Szigetiho pre namietanú zaujatosť v konaní vedenom na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 takto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboš Szigeti n i e j e v y l ú č e n ý z konania\na rozhodovania v konaní vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.\nPL. ÚS 3/2024.\nOdôvodnenie:\nI.\nNámietka zaujatosti\n1. Uznesením č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28. februára 2024 ústavný súd prijal na ďalšie konanie\nspojené návrhy prezidentky Slovenskej republiky (ďalej len „prezidentka“ alebo „navrhovateľka“),\nskupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov 1“)\na skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov 2“)\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\no súlade zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „napadnutý\nzákon“) s ústavou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na Chartou základných práv Európskej únie, ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov,\nTrestnoprávnym dohovorom o korupcii, Dohovorom Organizácie Spojených národov proti\nnadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom Organizácie Spojených národov o boji proti\nkorupcii, so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie.\n2. Vláda Slovenskej republiky, ktorá je v zmysle § 76 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) vedľajším účastníkom konania v konaní o napadnutom zákone,\npodala, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „namietateľ“),\n29. februára 2024 námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného súdu Ľubošovi Szigetimu (ďalej len\n„namietaný sudca“) a žiada, aby bol namietaný sudca vylúčený z konania a rozhodovania\nv predmetnej veci.\n3. Vedľajší účastník namieta zaujatosť sudcu z dvoch dôvodov. Jedným z nich je, že bol do funkcie\nsudcu ústavného súdu menovaný prezidentom Andrejom Kiskom, ktorého poradcom bol Ján\nMazák, ktorý sa na výbere sudcov mal aktívne podieľať a podľa vedľajšieho účastníka je dôvodné\npredpokladať, že Ján Mazák prezidentovi poradil aj vymenovanie namietaného sudcu ústavného\nsúdu. Zároveň sa Ján Mazák verejne kriticky vyjadroval k napadnutému zákonu a opakovane\nvyzýval, aby zákon nebol schválený.\n4. Ďalším dôvodom je, že namietaný sudca bol pri voľbe kandidátov na sudcov ústavného súdu\nv Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zvolený pomerom 76 hlasov.\nZa namietaného sudcu hlasovala aj skupina vtedy nezaradených poslancov okolo Miroslava\nBeblavého, ku ktorej v tom čase patrila aj Simona Petrík, toho času poslankyňa za politickú stranu\nProgresívne Slovensko. Poslanci Progresívneho Slovenska vrátane Simony Petrík, ktorá ako jedna\nzo skupiny poslancov 2 podala návrh na začatie konania, sa takisto veľmi kriticky vyjadrovali\nk napadnutému zákonu a prostredníctvom parlamentných obštrukcií sa snažili prijatie napadnutého\nzákona znemožniť, či aspoň oddialiť. Tieto skutočnosti podľa vedľajšieho účastníka môžu\nu nestranného pozorovateľa vyvolať obavu, či postoj kritikov napadnutého zákona v spojení\ns mierou, akou prispeli k tomu, aby sa namietaný sudca vôbec stal sudcom ústavného súdu, predsa\nlen nemôže namietaného sudcu v konaní ovplyvniť.\n5. Namietaný sudca Ľuboš Szigeti sa k námietke zaujatosti vyjadril a uviedol, že za kandidáta\nna sudcu ústavného súdu bol zvolený počtom 76 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\n(ďalej len „poslanci“), pričom ani v tom čase, ani v súčasnosti neberie do úvahy, ktorí poslanci\nhlasovali za jeho zvolenie. Samotná účasť politickej moci na kreovaní sudcov ústavného súdu\nnemôže byť dôvodom ich vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci podľa toho, kto bude\núčastníkom toho-ktorého konania o súlade právnych predpisov. Svoje hlasy v tom čase kandidátovi\nna sudcu ústavného súdu odovzdali tak poslanci koalície, aj opozície. Náznaky toho, že sudca\nústavného súdu by bol „zaviazaný“ poslancom, ktorí ho v procese voľby volili, považuje v právnom\nštáte za nenáležité. Skutočnosť, že poradcom prezidenta bol aj Ján Mazák, je objektívny\n\n2\n\na všeobecne známy fakt, namietaný sudca uvádza, že s pánom Mazákom nemal a ani nemá žiaden\nvzťah, neboli a ani nie sú v kontakte. Namietaný sudca sa subjektívne v danej veci cíti nestranný\na schopný rozhodovať sine ira et studio a zároveň je hlboko presvedčený, že skutočnosti\nprezentované v námietke zaujatosti nie sú objektívne spôsobilé vzbudiť opodstatnené pochybnosti\no jeho nestrannosti v očiach účastníkov konania, vedľajšieho účastníka konania ani verejnosti.\nII.\nRelevantná právna úprava, ústavnoprávne východiská\n6. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca ústavného súdu vylúčený z konania\na rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej\nosobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie\nsudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní\no prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.\n7. Článok 46 ods. 1 ústavy zahŕňa v sebe i právo účastníka súdneho konania na nestranný súd,\nktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči\núčastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili\nvšetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom\nkonania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ\nmá právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09).\n8. Ústavný súd rozlišuje posudzovanie nestrannosti zo subjektívneho hľadiska na základe osobného\npresvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a z objektívneho hľadiska, teda\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).\n9. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti ide o vnútorný psychický vzťah sudcu k prerokovávanej\nveci, pričom sa subjektívna nestrannosť predpokladá ako vyvrátiteľná domnienka, t. j. sudca sa\npovažuje za subjektívne nestranného, ak nie sú predložené dôkazy o opaku. Domnienku\nsubjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len objektívnym spôsobom, t. j. musia existovať dôkazy\nspôsobilé už uvedenú domnienku vyvrátiť, tieto môžu spočívať napríklad vo vyjadrení\nnepriateľského postoja k účastníkom konania, ale môže ísť aj o určité konanie sudcu (napr. ak sudca\nvykoná opatrenia zabezpečujúce, aby v určitej veci rozhodoval).\n10. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či existujú v konkrétnej veci objektívne\noveriteľné skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu. Rozhodujúca je\nskutočnosť, že takúto pochybnosť možno objektívne odôvodniť. Sudca sa považuje za zaujatého\nvtedy, ak vzniká navonok legitímny dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem.\nPlatí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako\ntaký aj objektívne javiť v očiach strán. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej\nspoločnosti vo verejnosti vzbudzovať.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Nosné dôvody, pre ktoré vedľajší účastník namieta zaujatosť sudcu ústavného súdu, sú:\n\n3\n\na) hlasovanie poslancov za zvolenie namietaného sudcu za kandidáta na sudcu ústavného súdu, a to\nvrátane nezaradených poslancov, ku ktorým v tom čase patrila aj Simona Petrík, ktorí sa\nv súčasnosti kriticky vyjadrujú k napadnutému zákonu a ktorí taktiež podali návrh na začatie\nkonania v predmetnej veci, a\nb) menovanie za sudcu ústavného súdu prezidentom, ktorého vtedajší poradca Ján Mazák sa\nv súčasnosti taktiež kriticky vyjadruje k napadnutému zákonu.\n12. Namietateľ teda vyjadruje obavu, či namietaného sudcu neovplyvní postoj kritikov napadnutého\nzákona v spojení s mierou, akou títo prispeli k jeho zvoleniu a menovaniu za sudcu ústavného súdu.\n13. Namietateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť domnienku\nsubjektívnej nestrannosti namietaného sudcu vo vzťahu k poslankyni Petrík a tieto nie sú známe ani\nústavnému súdu. Rovnako namietaný sudca sám vyjadril svoju nestrannosť. Subjektívna\nnestrannosť teda vo vzťahu k poslankyni Petrík nebola ani spochybnená a už vôbec nebola\nvyvrátená.\n14. Ak ide o objektívnu nestrannosť, vedľajší účastník naznačuje, že by namietaný sudca mohol byť\nzaujatý z dôvodu, že aj hlasom poslankyne Petrík bol zvolený za kandidáta na ústavného sudcu.\nNie je však z jeho návrhu zrejmé, prečo by mal byť namietaný sudca ovplyvnený práve právnymi\nnázormi tejto poslankyne, a nie názormi iných poslancov, ktorí za neho taktiež hlasovali. Voľba\nkandidátov na pozíciu sudcov ústavného súdu a následné menovanie konkrétnych sudcov, tak ako je\nkoncipovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky, je procesom politickým, do ktorého\nvstupuje parlament ako predstaviteľ zákonodarnej moci a prezident ako predstaviteľ moci výkonnej.\nPredstava, že sudca ústavného súdu bude pri výkone svojej funkcie postupovať v súlade s prianím,\npolitickým presvedčením či právnym názorom tých, ktorí hlasovali za jeho zvolenie, prípadne ho\nmenovali, je nielen nenáležitá a v rozpore s princípom právneho štátu, ale v okolnostiach veci, keď\nza namietaného sudcu v národnej rade zrejme hlasovali ako poslanci vtedajšej vládnej koalície, tak\naj poslanci opozície, skôr nemožná. Táto namietateľom naznačovaná súvislosť je zároveň príliš\nvzdialená nielen časovo, ale aj logicky a argumentačne.\n15. Skutočnosť, že sa na voľbe a menovaní sudcu ústavného súdu podieľali aj osoby, ktoré majú\nodlišné názory od členov súčasnej vlády Slovenskej republiky, je prejavom zdravej, slobodnej\na demokratickej spoločnosti, a preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, ktorý by spochybňoval\nnestrannosť ústavného sudcu.\n16. Zároveň je potrebné podotknúť, že každý zo sudcov ústavného súdu prešiel procesom voľby\nkandidátov na sudcu ústavného súdu, za každého zo sudcov ústavného súdu pritom musel v pléne\nnárodnej rady hlasovať požadovaný počet poslancov, čo však samo osebe nie je skutočnosťou\nspôsobilou vyvolať akékoľvek dôvodné obavy o „zaviazanosti“ poslancom národnej rady, ktorí\nza ich zvolenie za kandidátov hlasovali. Rovnako samotné tvrdenie o tom, že vtedajší poradca\nprezidenta v súčasnosti zaujal a verejne prezentoval svoj odborný názor bez existencie akéhokoľvek\nvzťahu pomeru k veci, účastníkom či zástupcom, nesignalizuje možné pochybnosti o nezaujatosti\nsudcu.\n17. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že ide o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, v ktorom je predmetom rozhodovania ústavného súdu otázka\nsúladu či nesúladu namietanej právnej úpravy s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými\n4\n\nzmluvami, kde je miera záujmu účastníkov konania na jeho výsledku v porovnaní s individuálnou\nsťažnosťou oslabená.\n18. Ústavný súd tiež pripomína, že každý ústavný sudca zložil sľub, v ktorom sa zaviazal\nrozhodovať nestranne (pozri čl. 134 ods. 5 ústavy). Spochybňovanie tohto sľubu bez\nzrozumiteľného dôvodu považuje ústavný súd zo strany orgánu verejnej moci za pomerne\nprekvapivé.\n19. Ústavný súd konštatuje, že namietateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, dôvody, ktoré\nby vyvolávali pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu pre jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom. Namietateľom uvádzané skutočnosti nie sú\nspôsobilé samy osebe vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu, v ničom\nnenasvedčujú dojem ohrozenia subjektívnej, ale ani objektívnej nestrannosti namietaného sudcu.\n20. Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. apríla 2024\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n5", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "európske právo", "súlad-súlad právnych predpisov", "retroaktivita-pravá", "právna veta", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "súlad-súlad právnych predpisov", "právna veta", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}