{"guid": "ussr:c570aa39-b577-42c4-860b-5b2c7d266963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.167.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 167/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/2025 z 26. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. marca 2025, sp. zn. II. ÚS 167/2025, ECLI:SK:USSR:2025:2.US.167.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c570aa39-b577-42c4-860b-5b2c7d266963", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.167.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.167.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.167.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 167/2025-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nPetra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom,\nKamenná 3607/209, Žilina, proti uzneseniam Okresného súdu Martin sp. zn. 25Tp/50/2024\nz 18. októbra 2024 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Tpo/56/2024 z 26. novembra 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. januára 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami okresného súdu sp. zn.\n25Tp/50/2024 z 18. októbra 2024 (ďalej len „prvostupňové väzobné rozhodnutie“) a krajského súdu\nsp. zn. 1Tpo/56/2024 z 26. novembra 2024 (ďalej len „druhostupňové väzobné rozhodnutie“),\nzrušenia označených rozhodnutí všeobecných súdov a náhrady trov právneho zastúpenia.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené väzobné trestné\nstíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením\nokresného súdu z 2. júna 2024 z dôvodu tzv. preventívnej väzby, keď jeho väzba nebola nahradená\nmiernejšími alternatívnymi opatreniami. Okresný súd uznesením z 23. júla 2024 zamietol žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby a tiež jeho návrhy na nahradenie väzby miernejšími inštitútmi.\nSťažnosť sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá uznesením krajského súdu\nzo 14. júla 2024. Uznesenie krajského súdu sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou, ktorá bola\n\nodmietnutá uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 594/2024 z 22. októbra 2024 (ďalej len\n„uznesenie ústavného súdu z 22. októbra 2024“). Ďalšia žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby\nz 23. septembra 2024 (ďalej len „žiadosť o prepustenie z 23. septembra 2024“) bola zamietnutá\nprvostupňovým väzobným rozhodnutím okresného súdu, ktorý väzbu sťažovateľa nenahradil ani\nmiernejšími alternatívnymi opatreniami. Sťažnosť sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu zamietol\nkrajský súd druhostupňovým väzobným rozhodnutím.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti heslovite formuluje tvrdenia o jednotlivých pochybeniach\norgánov činných v trestnom konaní, a to najmä pri vykonávaní prvotných procesných úkonov\npo zadržaní jeho osoby, ktoré mali podľa jeho mienky negatívny dopad na jeho právo na obhajobu.\n4. Sťažovateľ v prvom rade poukazuje na neprítomnosť ním zvolených obhajcov, ktorí sa\nvyšetrovacích úkonov (osobnej prehliadky sťažovateľa a domovej prehliadky) nezúčastnili\nz dôvodu ich nezastihnuteľnosti (telefonicky oznámili, že sú momentálne vzdialení v iných krajoch\nSlovenska), keď zároveň príslušná vyšetrovateľka jeho žiadosti o ustanovenie obhajcu nevyhovela\ns odôvodnením, že ide o neodkladný úkon, ktorého výkon nemôže odložiť. Výčitka sťažovateľa\nsmerovala aj k tomu, že osobnú prehliadku spočívajúcu v jeho vyzlečení sa donaha absolvoval\nna verejnom priestranstve a že ďalšie úkony (poučenie, spisovanie zápisníc a osobných vecí) s ním\nboli vykonávané v čase, keď bol unavený a spal.\n5. Pochybenie s dopadom na právo sťažovateľa na obhajobu malo podľa jeho vyjadrenia spočívať\naj v postupe vyšetrovateľky, keď táto mala neprípustne vstúpiť do telefonického rozhovoru\nsťažovateľa s obhajcom a keď bola pod priamym dozorom prokurátora nahrávaná na obrazovozvukový záznam jeho komunikácia ako podozrivého s obhajcom.\n6. Sťažovateľ takisto namieta, že uznesenie o vznesení obvinenia vychádzalo zo záveru\npredbežného vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej len „ústav“)\nobsiahnutého v skutkovej vete tohto uznesenia (stanovenie počtu bežných jednotlivých dávok\ndrogy), ktoré však podľa sťažovateľa nezodpovedá zákonu ani ustálenej judikatúre. Sťažovateľ sa\ndomnieva, že je v rozpore so zákonom postup, keď sa vznesenie obvinenia opiera iba o predbežné\nvyjadrenie ústavu, keďže ním nebola zistená koncentrácia drogy, teda jej účinná látka, a v takom\nprípade nie je možné určiť počet bežných jednotlivých dávok drogy. Na tomto mieste sťažovateľ\ndôvodí, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tdo/22/2019\nz 12. júna 2019, ak nie je v skutkovej vete uvedená účinná látka omamnej a psychotropnej látky,\npotom skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 2 Trestného\nzákona. Rovnako je podľa sťažovateľa neprípustné, aby skutková veta rozhodnutia obsahovala\nnasledujúcu časť: „z predloženého množstva materiálu s hmotnosťou 0,928 g by podľa KEÚ PZ\nbolo možné pripraviť minimálne 17 bežných jednotlivých dávok drogy s obsahom minimálne 10 mg\nabsolútneho metamfetamínu vo forme bázy“, pretože podľa neho ide o otázku právnu, ktorá nemôže\ntvoriť skutkovú vetu. Podľa sťažovateľa nie je ústav oprávnený rozhodovať, čo sa považuje\nza obvykle jednorazovú dávku drogy, a ani stanovovať jej množstvo, keďže pojem „obvykle\njednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym.\n\n2\n\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej poznamenáva, že údaj, uvedený v uznesení o vznesení\nobvinenia o tom, že by mal odmietnuť vypovedať za prítomnosti svojho obhajcu, je nepravdivý.\nTakisto dôvodí, že jeho právo na obhajobu a právo na spravodlivý súdny proces bolo zásadným\nspôsobom porušené, keď mu do času spísania ústavnej sťažnosti nemalo byť umožnené nahliadnuť\ndo vyšetrovacieho spisu, hoci o to písomne požiadal.\n8. Podľa sťažovateľa sa okresný súd pri rozhodovaní o jeho väzbe, resp. o žiadosti o prepustenie\nz 23. septembra 2024 neoboznámil s podnetom, ktorý k sťažnosti sťažovateľ pripojil, ktorého\nobsahom bola prezentácia procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní majúcich\npodľa sťažovateľa dopad na zákonnosť jeho väzby. S obsahom podnetu sa podľa sťažovateľa\nnevysporiadal ani krajský súd v druhostupňovom väzobnom rozhodnutí. Takýto postup oboch\nsúdov sťažovateľ považuje za arbitrárny, keďže podľa jeho vyjadrenia nedostal odpoveď\nna jednotlivé body tohto podnetu.\n9. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuloval tvrdenie, že „pred pojednávacou miestnosťou\nbol pri výsluchu ako zákonný sudca uvedený Mgr. Mariana Juríková a teda osoba odlišná od osoby\nsudcu, ktorý v danej veci rozhodoval“. Podľa sťažovateľa sa krajský súd s takto namietaným\npochybením vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal.\n10. Sťažovateľ vo všetkých popísaných skutočnostiach vidí porušenie svojich označených práv.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv prvostupňovým väzobným rozhodnutím\nokresného súdu:\n11. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd poskytuje\nv konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne. Vo vzťahu k prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu\nokresného súdu sťažovateľ disponoval opravným prostriedkom – sťažnosťou, ktorú aj využil.\nO sťažnosti bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd ako sťažnostný súd. Sťažnosť tak\npredstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k prvostupňovému\nväzobnému rozhodnutiu okresného súdu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti\nprvostupňovému väzobnému rozhodnutiu okresného súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre nedostatok\nprávomoci.\n\n3\n\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv druhostupňovým väzobným rozhodnutím\nkrajského súdu:\n12. Pokiaľ ide o formulovanú námietku porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd poukazuje\nna rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá jednoznačne vymedzila záver, že\nzáruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa rozhoduje\no „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konania súvisiace s trestným\nstíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti obvinenia, t. j. rozhodovanie\no vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného, režimu čl. 6 dohovoru nepodlieha (okrem iného)\nrozhodovaniu o väzbe (Neumeister c. Rakúsko z 26. 6. 1968 a Matznetter c. Rakúsko\nz 10. 11. 1969). Procesné garancie pri súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 3 a ods. 4\ndohovoru. Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania všeobecných\nsúdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami\nvo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch\nobčianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy.\nV rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a ani čl. 6 ods. 1\ndohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy, čl. 8 ods. 1, 2 a ods. 5 listiny, ako aj čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).\nProcesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týkajú\ntej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení\n(resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.\nPre nedostatok príčinnej súvislosti medzi druhostupňovým väzobným rozhodnutím krajského súdu\nvydaným v konaní o väzbe (rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby) a obsahom čl. 46 ods. 1\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, inými slovami, z dôvodu neaplikovateľnosti uvedených článkov ústavy\na dohovoru na väzobné konanie v jeho následnej fáze, boli sťažovateľom formulované námietky\nporušenia označených článkov ústavy a dohovoru druhostupňovým väzobným rozhodnutím\nkrajského súdu, posúdené ako zjavne neopodstatnené a ústavná sťažnosť v uvedenom rozsahu\nodmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená.\n13. Obsahom argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľa je uplatnená námietka porušenia jeho\noznačených práv, ku ktorému malo podľa neho dôjsť pri rozhodovaní o jeho osobnej slobode,\nkonkrétne pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby.\n14. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre konštantne judikuje, že väzobné konanie týkajúce sa\nrozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania, ktoré sú obsiahnuté v špeciálnych ustanoveniach čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na čl. 5 dohovoru aplikovateľných na konania týkajúce sa väzby. Jednou z nich je aj právo\nna náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nPrincíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné a relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 581/2015, II. ÚS 113/2020).\n15. Pri posúdení väzobnej trestnej veci sťažovateľa sa preto ústavný súd po podrobnom oboznámení\nsa s obsahom odôvodnenia druhostupňového väzobného rozhodnutia krajského súdu zameral\n4\n\nna zodpovedanie otázky, či sa krajský súd s relevantnými okolnosťami veci sťažovateľa, resp.\ns tými okolnosťami, na ktoré poukazoval sťažovateľ v rámci svojej sťažnosti a zároveň ich\nprezentuje aj v ústavnej sťažnosti, vysporiadal adekvátne a preskúmateľne, či je tak odôvodnenie\njeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné a či konajúcimi súdmi zvolená a prezentovaná\ninterpretácia aplikovanej právnej úpravy neodporuje jej účelu a zmyslu.\n16. V odôvodnení druhostupňového väzobného rozhodnutia krajský súd objasnil, že obhajca\nsťažovateľa už pred vydaním prvostupňového väzobného rozhodnutia okresného súdu namietal, že\nväzba sťažovateľa je nezákonná v dôsledku porušenia práv sťažovateľa v počiatočnom štádiu\nkonania so sťažovateľom ako s podozrivou osobou. Poukázal na podnet, ktorý sťažovateľ pripojil\nk uplatnenej sťažnosti a podrobne rekapituloval jeho obsah, v rámci ktorého sťažovateľ predostrel\ntvrdenia o pochybení orgánov činných v trestnom konaní s negatívnym dopadom na obhajobné\npráva sťažovateľa, keď tieto pochybenia mali byť spôsobené pri prvotných procesných úkonoch,\na to osobnej prehliadke a domovej prehliadke, ďalej tiež neprítomnosťou sťažovateľom zvolených\nobhajcov na vyšetrovacích úkonov z dôvodu ich nezastihnuteľnosti, nevyhovením žiadosti\nsťažovateľa o ustanovenie obhajcu, spôsobom vykonania osobnej prehliadky, vykonávaním úkonov\nso sťažovateľom v indisponovanom fyzickom stave, neprípustnom vstupovaní vyšetrovateľky\ndo rozhovoru sťažovateľa s jeho obhajcom, nahrávaním tejto komunikácie na obrazovo-zvukový\nzáznam, nezákonným vznesením obvinenia opierajúcim sa o neperfektné predbežné vyjadrenie\nústavu a neumožnením nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu pred podaním ústavnej sťažnosti.\nKrajský súd v nadväznosti na to vysvetlil, že tieto sťažovateľom predostreté nedostatky sú totožné\ns námietkami, ktoré sťažovateľ formuloval v ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, ktorá\nbola odmietnutá uznesením ústavného súdu z 22. októbra 2024. Krajský súd uviedol, že ústavný\nsúd, ktorý sa s takto predostretými námietkami sťažovateľa v minulosti podrobne oboznámil,\nnezistil žiadne procesné pochybenia konajúcich súdov s dopadom na porušenie základných\nľudských práv sťažovateľa, pričom ústavný súd tiež konštatoval, že krajský súd sa vo svojom\nrozhodnutí zo 14. júla 2024 so všetkými námietkami sťažovateľa ústavne konformným spôsobom\nvysporiadal. Krajský súd tak v druhostupňovom väzobnom rozhodnutí uzavrel, že na všetky takto\nprezentované námietky už sťažovateľ dostal v minulosti relevantnú odpoveď, a preto nemal obsah\npredmetného podnetu žiaden vplyv na aktuálne väzobné rozhodovanie.\n17. Krajský súd na margo námietky sťažovateľa o zmene osoby zákonného sudcu rozhodujúceho\no jeho väzbe objasnil, že o väzbe sťažovateľa rozhodoval sudca pre prípravné konanie určený\nna rozhodnutie v súlade s pravidlami pre určenie zákonného sudcu stanovenými v rozvrhu práce\nokresného súdu pre rok 2024, účinného v čase doručenia sťažovateľovej žiadosti o prepustenie\nz 23. septembra 2024, čo sťažovateľ mal možnosť overiť si z aktuálneho rozvrhu práce\nsprístupneného na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\n18. Ústavný súd po tom, čo sa podrobne oboznámil s obsahom predošlého uznesenia ústavného\nsúdu z 22. októbra 2024, je toho názoru, že obsah argumentácie sťažovateľa v aktuálnej ústavnej\nsťažnosti je okrem čiastkovej námietky sťažovateľa týkajúcej sa totožnosti osoby zákonného sudcu\nabsolútne zhodný s obsahom námietok predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá bola\nvo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu zo 14. júla 2024 odmietnutá uznesením ústavného súdu\nz 22. októbra 2024 ako zjavne neopodstatnená (pozri bod 54 odôvodnenia spomínaného uznesenia).\nV predmetnom uznesení konštatoval, že sťažovateľom prednesená argumentácia nie je spôsobilá\nvyvolať ním sledovaný zámer, a teda spochybniť ústavnú konformitu napadnutého väzobného\n5\n\nrozhodnutia krajského súdu zo 14. júla 2024. Konkrétne vo vzťahu k námietkam sťažovateľa\no porušení jeho práv pri vykonávaní prvotných úkonov s jeho osobou dôvodil, že sa s predmetnými\nnámietkami krajský súd dostatočne presvedčivo vysporiadal. Podľa vyjadrenia ústavného súdu\nkrajský súd, ktorý vyhodnotil postup vyšetrovateľky ako zákonný, podporil svoj záver konkrétne\nzistenými skutočnosťami, ktoré subsumoval pod príslušné ustanovenia Trestného poriadku.\nRovnako sa ústavný súd v uvedenom rozhodnutí stotožnil ako s konformným aj s postupom\nkrajského súdu v otázkach nemajúcich bezprostrednú relevanciu v rámci posúdenia formálnych\na materiálnych podmienok väzby. Napokon vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o nedostatkoch\nuznesenia o vznesení obvinenia v uznesení z 22. októbra 2024 potvrdil, že toto rozhodnutie je\nv prvom rade preskúmateľné dozorujúcim prokurátorom, ktorý má v porovnaní s väzobným súdom\nširší priestor na vykonanie takéhoto prieskumu.\n19. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého sa\nkrajský súd v druhostupňovom väzobnom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s obsahom podnetu,\nktorý bol súčasťou sťažnosti proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu, nezodpovedá\nreálnemu stavu. Krajský súd totiž sťažovateľovi v odôvodnení svojho rozhodnutia primerane\nvysvetlil, že tento podnet z hľadiska svojho obsahu je opakovaním tých istých námietok, ktoré už\nboli krajským súdom náležite zodpovedané jeho predošlým väzobným rozhodnutím zo 14. júla\n2024, kde takto poskytnutá odpoveď bola navyše preskúmaná ústavným súdom, ktorý pri posúdení\noznačeného rozhodnutia krajského súdu nezistil žiadne nedostatky, ktorý by sa mohli premietnuť\ndo porušenia sťažovateľom označených práv zaručených ústavou a dohovorom.\n20. Inými slovami, v aktuálnej ústavnej sťažnosti sťažovateľ opakuje tie isté námietky, na ktoré už\nraz dostal náležitú odpoveď, ktorej ústavnú konformitu potvrdil aj samotný ústavný súd vo svojom\npredošlom uznesení z 22. októbra 2024. Pokiaľ ide o novú čiastkovú námietku týkajúcu sa\ndodržania požiadavky zákonného sudcu, ústavný súd sa plne stotožňuje so stanoviskom krajského\nsúdu prezentovaným v odôvodnení druhostupňového väzobného rozhodnutia, podľa ktorého by\nbola opodstatnenosť námietky porušenia práva na zákonného sudcu relevantná iba v prípade, ak by\nv sťažovateľovej väzobnej veci rozhodoval taký sudca pre prípravné konanie, ktorý by nebol určený\npravidlami vyplývajúcimi z aktuálneho rozvrhu práce, čo však nebol sťažovateľov prípad.\n21. Vzhľadom na predchádzajúce čiastkové závery sa väzobné rozhodovanie krajského súdu\nústavnému súdu nejaví ako svojvoľné. Ústavný súd je toho názoru, že v odôvodnení svojho\nrozhodnutia krajský súd poskytol sťažovateľovi dostatočne konkrétne a náležité argumenty\npodporujúce zákonnosť postupu pri rozhodovaní o jeho väzbe. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva\niný právny názor, ako prijal v tejto veci krajský súd, ktorý v konečnom dôsledku vyhodnotil\nu sťažovateľa splnenie podmienok na trvanie väzby, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti označeného rozhodnutia krajského súdu a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. O svojvôli\npri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade okresným\nsúdom a krajským súdom, by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa ich názor natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,\nIV. ÚS 226/2012).\n\n6\n\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu\nproti druhostupňovému väzobnému rozhodnutiu krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú a ako\ntakú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n23. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2025\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cf2ea7a6-b545-4a4a-b1e8-220b1102091f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.594.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 594/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 594/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.594.2024.1"}, {"guid": "ussr:9c9d6404-e782-48b7-b108-e024dc60a8ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.113.2020.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 277/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689"}, {"guid": "ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": []}