{"guid": "ussr:628b3ca0-2ed8-49d9-80b0-60602a9e2611", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 612/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 612/2025 z 13. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2025, sp. zn. IV. ÚS 612/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2025-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/628b3ca0-2ed8-49d9-80b0-60602a9e2611", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2025.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 612/2025-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s.,\nSkalná 7622/9, Bratislava, správca úpadcu Team ENERGO SK s.r.o. „v konkurze“, Kokava\nnad Rimavicou 1445, zastúpenej ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, Bratislava, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/100/2024 z 29. januára 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. októbra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením najvyššieho súdu ako nadriadeného súdu\nv spore o príslušnosť. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci upomínacieho konania proti\nžalovanému – spoločenstvu vlastníkov bytov domáhala uhradenia pohľadávok vyplývajúcich\nzo zmlúv o dodávke a odbere tepla. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor na prejednanie\na rozhodnutie Okresnému súdu Prešov po podaní odporu žalovaným a podaní návrhu žalobcu\nna pokračovanie v konaní na súde príslušnom na jeho prejednanie podľa Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“). Okresný súd Prešov s postúpením sporu nesúhlasil a vec predložil\nnajvyššiemu súdu ako súdu nadriadenému. Poukazoval na to, že aj keď strany sporu uzatvorili\nzmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú\nzmluvu, preto na prejednanie a rozhodnutie danej veci nie je kauzálne príslušný Okresný súd\nPrešov, ale všeobecne miestne príslušný súd podľa sídla žalovaného.\n3. Napadnutým uznesením najvyšší súd rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je\npríslušný Okresný súd Vranov nad Topľou, keďže spor má povahu občianskoprávnu, a nie\n\nobchodnoprávnu. Najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný nepožíval pri vzniku záväzkového\nvzťahu status podnikateľa, preto nemožno a priori považovať právny vzťah medzi sťažovateľkou\na žalovaným za obchodnoprávny vzťah. Žalovaný vystupoval v konaní ako zákonný zástupca\nvlastníkov bytov, teda ako právnická osoba v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o vlastníctve bytov“), ktorý vykonáva správu bytového domu v mene a na účet\nvlastníkov bytov. S poukazom na skoršie rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/71/2022 sa najvyšší súd\nstotožnil aj s názorom Okresného súdu Prešov o spotrebiteľskom charaktere sporov. Na základe\nuvedeného najvyšší súd vyslovil, že sa prednostne neaplikuje § 22 CSP upravujúci kauzálnu\npríslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch, ale, aplikujúc § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP,\nrozhodol, že na konanie je príslušný všeobecný súd žalovaného – Okresný súd Vranov nad Topľou.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka tvrdí, že súdny spor je bez akýchkoľvek pochybností sporom obchodnoprávnym,\npreto kauzálne príslušným na jeho prejednanie je výlučne Okresný súd Prešov.\n5. Argumentuje, že spoločenstvo vlastníkov bytov je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej\nčinnosti obstaráva služby a tovary, a práve medzi touto právnickou osobou a vlastníkmi bytov\n(fyzickými osobami) existuje právny vzťah založený zmluvou o výkone správy, z ktorej vyplývajú\npráva a povinnosti pre dotknuté zmluvné strany. Je teda zrejmé, že ide o spotrebiteľský vzťah,\nna ktorý je potrebné aplikovať § 52 Občianskeho zákonníka. Od toho je ale potrebné odlišovať\nvzťah založený na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla. Z ustanovení tejto zmluvy je zrejmé,\nže bola uzavretá medzi dvomi právnickými osobami, a to s dodávateľom BUKÓZA ENERGO, a. s.,\nako právnym predchodcom úpadcu a odberateľom – spoločenstvom vlastníkov bytov, ktoré podľa\nsťažovateľky nemožno považovať za spotrebiteľov. Zo zmluvy vyplývajú práva a povinnosti\nvýlučne pre dotknuté zmluvné strany, teda právnické osoby, a nie fyzické osoby (spotrebiteľov).\nZmluvné strany si výslovne písomne vymienili, aby sa ich právny vzťah riadil Obchodným\nzákonníkom v zmysle § 261 a § 262 ods. 1 a 2, teda bez akýchkoľvek pochybností je žalovaný\nnárok obchodnoprávnym nárokom. Navyše aj faktúra bola vystavená na žalovaného, pretože podľa\npredmetnej zmluvy je práve žalovaný subjektom, ktorý je povinný plniť, a nie vlastníci bytov.\nNajvyšší súd teda autoritatívne neprípustným spôsobom zasiahol do voľby práva zmluvných strán,\nkeď nerešpektoval zásadu zmluvnej voľnosti. Najvyšší súd tak svojimi „nesprávnymi\na nezákonnými“ rozhodnutiami zasiahol do základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu.\n6. Skúmaním kauzálnej príslušnosti bez námietky žalovaného porušil Okresný súd Prešov aj právo\nsťažovateľky na spravodlivý súdny proces. Ustanovenie § 40 CSP bolo s účinnosťou\nod 1. januára 2023 doplnené za bodkočiarkou o postup, podľa ktorého súd skúma kauzálnu\npríslušnosť v obchodnoprávnych sporoch iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr\npri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.\n7. Najvyšší súd vo svojej argumentácii navyše odkázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/71/2022 z 31. mája 2023, ktoré nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax. Sťažovateľka,\nnaopak, odkázala na uznesenie sp. zn. 1Obdo/46/2020 z 20. októbra 2020, v ktorom mal najvyšší\nsúd posúdiť zmluvu o dielo uzatvorenú medzi spoločenstvom vlastníkov a dodávateľom ako\nobchodnoprávnu a v tomto spore neposkytol právnu ochranu spotrebiteľa.\n2\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavných sťažností\n8. Obsahom ústavnej sťažnosti je námietka o porušení práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1\nústavy) a prejednanie veci súdom zriadeným zákonom (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ktorý ako spoločne nadriadený súd rozhodol o príslušnosti Okresného\nsúdu Vranov nad Topľou.\n9. Vzhľadom na povahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktoré je rozhodnutím procesným,\na podstatu argumentácie sťažovateľky tkvejúcej v spochybňovaní záveru najvyššieho súdu je\npotrebné najskôr pripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových\nzáverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci\nsamej, o to menej v rozhodnutiach procesných.\n10. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o procesných otázkach za integrálnu\nsúčasť civilného súdneho procesu. Takéto rozhodnutia preto meritórne preskúmava iba celkom\nvýnimočne, a to vtedy, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek\nkladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že\nje spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal\nústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika procesných rozhodnutí by mohla dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie,\nk čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\nzákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (napr. I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09,\nIII. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 495/2018). V tomto prípade navyše ide o rozhodnutie\nnajvyššieho súdu (ako spoločne nadriadeného obom súdom) o kauzálnej príslušnosti, ktoré už\nnemôže byť predmetom ďalších revízií, a to ani v rámci odvolacieho či dovolacieho konania\nvo veci samej, okrem prípadu, že by vyšli najavo nové skutočnosti týkajúce sa kauzálnej\npríslušnosti konajúceho súdu vo väzbe na uplatnené právo na zákonného sudcu. Ústavný súd preto\npristúpil k vecnému prieskumu napadnutého uznesenia.\n11. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému\nsudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne,\nmiestne, funkčne a kauzálne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo,\nje nevyhnutné uplatňovať aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej\nprávnej veci. Inak môže dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku\nporušením základného práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu.\n12. Podľa Civilného sporového poriadku súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu\npríslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych\nsporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (§ 40 CSP).\nV prípade, ak súd zistí, že na konanie nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu\nbez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu (§ 43 ods. 1 CSP).\n13. V sťažovateľkinej veci bolo podstatné vyriešiť otázku kauzálnej príslušnosti všeobecného súdu\nv prejednávanom spore, keďže Okresný súd Prešov bol toho názoru, že nie je kauzálne príslušný.\nKauzálna príslušnosť súdu znamená určenie, ktorý súd je na základe povahy veci (teda druhu sporu\nalebo konania) oprávnený konať. Z tohto dôvodu bolo potrebné skúmať povahu predmetného sporu\n3\n\na zohľadniť právne postavenie strán a povahu záväzku pri vzniku záväzkového vzťahu.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že najvyšší súd sa touto otázkou dôsledne\nzaoberal a svoje závery podporil aj odkazom na vlastnú judikatúru (rozhodnutie vo veci sp. zn.\n5Cdo/71/2022). Zdôraznil, že zmluva o dodávke a odbere tepla z 28. apríla 2017 bola uzavretá\nmedzi právnym predchodcom úpadcu (úpadca aj jeho právny predchodca sú nesporne podnikatelia\nv zmysle Obchodného zákonníka, pozn.) a spoločenstvom vlastníkov bytov. V tejto veci je žalované\nspoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré v konaní vystupuje ako zákonný zástupca vlastníkov bytov\na nebytových priestorov. Nejde o podnikateľský subjekt v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ale o subjekt s osobitným právnym postavením vyplývajúcim z § 9 ods. 7 zákona\no vlastníctve bytov, ktorý vykonáva správu bytového domu v mene a na účet vlastníkov bytov.\nPodľa § 7b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov spoločenstvo uzatvára v rozsahu svojej činnosti\nv mene a na účet vlastníkov bytov aj zmluvy o dodávke plnení spojených s užívaním bytu, medzi\nktoré možno nepochybne zaradiť aj dotknutú zmluvu o dodávke a odbere tepla. Žalovaná\npohľadávka teda vznikla v súvislosti so správou domu a ide o pohľadávku voči vlastníkom bytov\na nebytových priestorov zastúpených spoločenstvom. Nič na tom nemení ani to, že na súde za nich\nkoná spoločenstvo vo vlastnom mene v zmysle § 9 ods. 7 druhej vety zákona o vlastníctve bytov.\n14. Na základe už uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že predmetný spor má spotrebiteľský\ncharakter a v tejto súvislosti poukázal na svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. 5Cdo/71/2022, podľa\nktorého o spotrebiteľskú zmluvu pôjde aj v prípadoch, keď do spotrebiteľského záväzku vstupuje\nspotrebiteľ, ktorý je zo zákona zastúpený kvalifikovaným zástupcom pre prípad dojednania služieb\na tovarov a ich dodávky. Takýmto prípadom je aj správca bytového domu, ktorý na základe\nzmocnenia udeleného vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dojednáva konkrétne zmluvné\npodmienky dodávky a odberu tovarov a služieb v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov.\nNa tomto podklade uzavrel, že žalovaný mal v prejednávanej veci status spotrebiteľa.\n15. Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať uvedené závery najvyššieho súdu. Možno dodať, že nie\nje prijateľné, aby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v právnych vzťahoch týkajúcich sa\nsprávy domu (vrátane záväzkov vyplývajúcich z uzavretých zmlúv o dodávkach energií), v ktorých\nich zastupuje spoločenstvo alebo správca, pozbavení ochrany, ktorú im ako spotrebiteľom\nprávna úprava jednoznačne poskytuje (obdobne pozri uznesenie ústavného súdu vo veci\nsp. zn. III. ÚS 599/2025).\n16. Za spotrebiteľský sa považuje vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý má svoj základ\nv spotrebiteľskej zmluve a tou je každá zmluva bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzatvára\ndodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôležitá je vlastnosť zmluvnej\nstrany, ako aj jej konanie vo vzťahu k predmetu jej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je\nosobitným zmluvným typom, môže sa ňou stať ktorýkoľvek zmluvný typ a ktorákoľvek zmluva,\nak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, t. j. ak stranami zmluvy sú dodávateľ\na spotrebiteľ. Zmluva o dodávke a odbere tepla je uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou ako\ndodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a vlastníkmi bytov, ktorí v tomto zmluvnom\nvzťahu vystupujú ako spotrebitelia (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To, že v zmluve na strane\nodberateľa vystupuje spoločenstvo vlastníkov, vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov, keďže\nspoločenstvo koná v mene a na účet vlastníkov (§ 7b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov).\nSpoločenstvo vlastníkov bytov nemá žiadny logický dôvod, aby uzatváralo zmluvu o dodávke\na odbere tepla pre seba a vo vlastnom mene.\n4\n\n17. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci\nzo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V uvedenej veci išlo\no zmluvný vzťah medzi obchodnou spoločnosťou ako dodávateľom tepla, teda obchodníkom,\na medzi vlastníkmi bytov, teda spotrebiteľmi, ktorých navonok zastupovalo spoločenstvo vlastníkov\nbytov ako ich zákonný zástupca. Spor medzi sporovými stranami vyplýva zo zmluvy o dodávke\na odbere tepla, čo je v zmysle občianskoprávnej definície spotrebiteľská zmluva (§ 52 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Uvedený spor spĺňa všetky znaky spotrebiteľského sporu a je nevyhnutné\nho pred súdom ako taký prejednať, keď sa naň zo zákona musia aplikovať ustanovenia, ktoré\nvyvažujú spotrebiteľovo slabšie postavenie (najmä osobitné ustanovenia o poučovacej povinnosti,\nkoncentrácii konania, navrhovaní dôkazov a pod.) vrátane ustanovení o príslušnosti. Ak má byť\nzachovaný účel úpravy spotrebiteľských sporov, nemôže byť spor, ktorý spĺňa znaky\nspotrebiteľského sporu (§ 290 CSP), prejednávaný ako spor obchodnoprávny. To neznamená, že\nsúd nebude môcť prípadne aplikovať obchodné právo a prihliadnuť na prípadnú dohodu strán\no aplikácii Obchodného zákonníka, ak mu to právna úprava umožní (§ 52 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka).\n18. Vo vzťahu k rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje sťažovateľka, ústavný súd\nuvádza, že rozhodnutie sp. zn. 1VCdo/5/2019 v podstate len zvýrazňuje spotrebiteľský vzťah pri\nvýkone správy bytov v bytovom dome. Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd vyslovil k charakteru\nzmluvy o výkone správy, a nie k ostatným zmluvám, ktoré uzatvára spoločenstvo pri výkone\nsprávy. K tomuto možno uviesť len to, že spoločenstvo koná ako zástupca vlastníkov v ich mene\na na ich účet, a preto vždy ako zmluvné strany vystupujú vlastníci bytov a charakter\nspotrebiteľského vzťahu sa preto nemení. V rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/46/2020 najvyšší súd\nnevyriešil otázku charakteru vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského s odôvodnením, že od nej\nvyriešenie sporu nezáviselo a dovolanie vyriešil nemeritórnym odmietnutím. Nemožno preto\nargumentovať právnym názorom najvyššieho súdu na túto právnu otázku. Námietka sťažovateľky\no porušení jej práva na spravodlivý súdny proces tým, že Okresný súd Prešov skúmal kauzálnu\npríslušnosť bez námietky žalovaných, je nedôvodná, a to aj odhliadnuc od faktu, že podstata\nargumentácie, ako aj petit ústavnej sťažnosti smerujú k porušeniu práva na zákonného sudcu, kde\nporušovateľom mal byť najvyšší súd (a nie Okresný súd Prešov). Z § 40 – § 43 CSP vyplýva, že\nna námietku súd skúma len miestnu príslušnosť (okrem výlučnej miestnej príslušnosti), iné druhy\npríslušnosti súd môže skúmať ex offo, čo bol aj tento prípad, keďže Okresný súd Prešov skúmal\nsvoju kauzálnu príslušnosť.\n19. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že v záveroch napadnutého uznesenia nemožno\nidentifikovať extrémne vybočenie zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ktoré by mohli signalizovať porušenie sťažovateľkou označených práv.\nV napadnutom uznesení nebadať svojvoľnosť postupu najvyššieho súdu nemajúcu oporu\nv relevantných právnych predpisoch a príslušnej judikatúre vo väzbe na rozhodné okolnosti veci.\nÚstavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n20. Len nad rámec uvedeného (s ohľadom na viazanosť ústavného súdu rozsahom a dôvodmi\nústavnej sťažnosti) možno uviesť, že postup Okresného súdu Prešov podľa § 43 CSP nebol\ndôsledný. V zmysle § 43 ods. 1 CSP ak bol Okresný súd Prešov toho názoru, že nie je kauzálne\n5\n\npríslušný, mal vec postúpiť príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť o tom žalobcu. Postup\nOkresného súdu Banská Bystrica podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní\na o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom\nkonaní“) nie je postupom podľa § 43 CSP, preto Okresný súd Prešov nie je súd, ktorému bola vec\npostúpená nepríslušným súdom podľa § 43 ods. 1. Okresný súd Banská Bystrica vec nepostupuje\niným súdom z dôvodu, že nie je príslušný (§ 43 CSP), ale z dôvodu, že si plní zákonnú povinnosť\n(§ 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní). Keďže funkčne nadriadeným súdom Okresného súdu\nPrešov v obchodných veciach je Krajský súd v Košiciach a funkčne nadriadeným súdom Okresného\nsúdu Vranov nad Topľou v občianskych veciach je Krajský súd v Prešove, ich spoločne\nnadriadeným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto bolo o námietke nepríslušnosti\nrozhodnuté správnym súdom. Postup Okresného súdu Prešov však neumožnil Okresnému súdu\nVranov nad Topľou vo veci hneď začať konať, eventuálne postúpiť vec najvyššiemu súdu po jeho\nprípadnom nesúhlase s postúpením. Keďže sťažovateľka tieto skutočnosti nenamietala\na vo výsledku by to nemalo vplyv na príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou\nv prejednávanej veci, ústavný súd sa k uvedenému vyjadruje len na okraj. Je však potrebné, aby\nsúdy postup podľa § 43 CSP rešpektovali a vnímali kontext § 14 ods. 3 zákona o upomínacom\nkonaní.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-procesnej povahy", "príslušnosť-kauzálna", "súd-procesný postup", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Ndob/100/2024", "guid": "f0011ddc-61c7-480a-8e25-9b6b92729d3c:f98bf9e7-7fd0-4621-acc9-e718bff41237", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e1740bfd-8582-4416-a84e-b7f1ab04d4b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.599.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 599/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 599/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.599.2025.1"}, {"guid": "ussr:2c2718b2-93d7-43df-984d-683a392b4390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 495/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "f0011ddc-61c7-480a-8e25-9b6b92729d3c:f98bf9e7-7fd0-4621-acc9-e718bff41237", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124372957.1", "spisova_znacka": "1Ndob/100/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndob/100/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124372957.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e0dc884b-872a-40fb-8d63-b0446accb268", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.14.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 14/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/2026 z 14. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.14.2026.1"}, {"guid": "4644a60c-56d6-4479-b47b-a1c8fce74832:031b85a7-28cc-428e-83ad-8c78182671a8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6125268500.1", "spisova_znacka": "2Ndob/41/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndob/41/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6125268500.1"}]}