{"guid": "ussr:59bbd737-8413-4563-9c05-fadade79b805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.2.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2025 z 15. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2025, sp. zn. PL. ÚS 2/2025, ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.2.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2025-01-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/59bbd737-8413-4563-9c05-fadade79b805", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.2.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.2.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.2.2025.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 2/2025-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) o návrhu\nskupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených JUDr. Luciou\nPlavákovou, PhD., poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a\nktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 13. decembra 2024 doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „navrhovatelia“) podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) na začatie konania o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „napadnutý zákon“), s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4, čl. 44 ods. 1 a 2\na čl. 45 ústavy, ako aj s čl. 6, čl. 8 a čl. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej\nlen „Aarhuský dohovor“). Navrhovatelia zároveň podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a § 78 zákona\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhli pozastaviť účinnosť\nnapadnutého zákona.\n2. V úvode svojho návrhu navrhovatelia informujú o podstate zmien obsiahnutých v napadnutom\nzákone, ktorý v čl. I novelizujúcom zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) upravuje pohyb motorových vozidiel\na nemotorových vozidiel v územiach s 2. a 3. stupňom územnej ochrany prírody a krajiny, zužuje\nobvod pôsobnosti dobrovoľnej stráže prírody pre výkon jej oprávnenia a mení postavenie združenia\ns právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny, z účastníka\nkonania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky na zúčastnenú osobu. Napokon v čl. II\nnovelizujúcom zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov napadnutý zákon posúva povinnosť obcí na mechanicko-biologickú úpravu\nodpadu pred uložením na skládku až na rok 2027.\n3. Zdôrazňujúc dôležitosť účasti verejnosti pri environmentálnom riadení, navrhovatelia kritizujú,\nže napadnutý zákon bol predložený ako poslanecký návrh zákona. Vzhľadom na jeho obsah mal\nbyť predložený ako vládny návrh zákona, čím by bol predmetom všetkých fáz legislatívneho\nprocesu, najmä medzirezortného pripomienkového konania. Pri tak zásadnej legislatíve\nnavrhovatelia považujú uvedený nedostatok za porušenie čl. 8 Aarhuského dohovoru a princípov\nprávneho štátu.\n4. Osobitne vo vzťahu k čl. II napadnutého zákona navrhovatelia upozorňujú, že tento bol\ndo napadnutého zákona vložený pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom skupiny poslancov\nv druhom čítaní. Došlo tak k obídeniu štandardného legislatívneho procesu a k zmareniu odbornej\ndiskusie o predmete tohto článku, ktorý navyše obsahovo nesúvisí s čl. I, v dôsledku čoho\nmožno hovoriť o prílepku rozpornom s § 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov. Ústavne problematickým je však aj obsah čl. II, ktorým sa oddiali termín účinností\npovinného zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu o dva roky. Obce, ktoré už môžu\nsplniť túto povinnosť, môžu k úprave pristúpiť od 1. januára 2025 dobrovoľne, čo však nepostačuje\nna súlad s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie. Pritom Európska komisia už v roku\n2021 začala proti Slovenskej republike konanie vo veci porušenia povinnosti správne uplatňovať\nsmernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení\nurčitých smerníc a smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Napadnutý\nzákon preto podľa navrhovateľov porušuje medzinárodné záväzky Slovenskej republiky\nvyplývajúce z práva Európskej únie, v dôsledku čoho je v rozpore s čl. 1 ods. 2 ústavy.\n5. Navrhované vyslovenie rozporu napadnutého zákona s čl. 44 ods. 1 a 2 a čl. 45 ústavy, ako aj\ns čl. 6 a 9 Aarhuského dohovoru navrhovatelia odvíjajú od úpravy obsiahnutej v Aarhuskom\ndohovore, ktorým je obmedzená autonómia zákonodarcu pri regulácii konaní podľa zákona\nč. 543/2002 Z. z. novelizovaného práve napadnutým zákonom. Neoddeliteľnou a neopomenuteľnou\nsúčasťou procesnej úpravy uvedených konaní sú účastníci konania, medzi ktorých do prijatia\nnapadnutého zákona patrili aj združenia s právnou subjektivitou, ktorých predmetom činnosti je\nochrana prírody a krajiny. Účastníci konaní disponujú celým radom práv vyplývajúcich\nzo Správneho poriadku, ako aj zo Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), čím sa napĺňa\n\n2\n\npozitívny záväzok štátu vyplývajúci z čl. 44 ods. 1 ústavy. Spomedzi predmetných práv\nnavrhovatelia zvýrazňujú právo podať odvolanie proti rozhodnutiam vydaným v konaniach podľa\nzákona č. 543/2002 Z. z. tvoriace súčasť prístupu k spravodlivosti, ktorý predstavuje jeden\nz pilierov Aarhuského dohovoru. S poukazom na čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru navrhovatelia\nargumentujú, že diskrécia zákonodarcu pri úprave vnútroštátnych kritérií aktívnej legitimácie je\nlimitovaná potrebou poskytnúť zainteresovanej verejnosti čo najširší prístup k spravodlivosti.\nZabezpečenie práva podať riadny opravný prostriedok dotknutej verejnosti presadzuje aj judikatúra\nSúdneho dvora Európskej únie (C-570/13; ďalej len „Súdny dvor“) týkajúca sa Aarhuského\ndohovoru, ku ktorému Európska únia pristúpila. Napadnutým zákonom dotknutá verejnosť stratila\nprávo podať odvolanie a následne právo podať správnu žalobu proti administratívnemu\nrozhodnutiu, ktorým správny orgán rozhodol v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z. z., keďže tieto\npráva sú zákonmi vyhradené len pre účastníka správneho konania, nie pre zúčastnenú osobu. Preto\nje napadnutý zákon v rozpore s čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s čl. 44 ods. 1 a 2\na čl. 45 ústavy.\n6. Zmena postavenia združenia s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti je ochrana\nprírody a krajiny, z účastníka konania na zúčastnenú osobu odporuje podľa navrhovateľov aj\nzáverom rozsudku Súdneho dvora z 8. marca 2011 vo veci C-240/09, pretože v dôsledku odňatia\nefektívneho prístupu k súdnej ochrane znemožňuje vnútroštátnemu súdu, aby poskytol výklad\nprocesného práva týkajúceho sa podmienok na podanie správneho opravného prostriedku alebo\nžaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru. Napadnutý zákon sa tak podľa navrhovateľov dostáva do nesúladu s čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru a s čl. 44 ods. 2 ústavy.\n7. Nesúlad s čl. 13 ods. 4 ústavy, a to samostatne, ako aj v spojení s čl. 44 ods. 1 a 2 a čl. 45 ústavy,\nvidia navrhovatelia v tom, že napadnutý zákon predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim právnym\nstavom zjavný regres v rozsahu právnej úpravy participácie verejnosti na procese posudzovania\nvplyvov na ochranu prírody a krajiny. Cieľ napadnutého zákona, resp. jeho racionalita nie sú\nzrejmé, pričom už len samotná neurčitosť cieľa znamená nesplnenie testu vhodnosti, a tým aj celého\ntestu proporcionality. Citujúc všeobecnú časť dôvodovej správy, navrhovatelia argumentujú, že\nabsentuje racionálny vzťah medzi transformovaním dotknutej verejnosti z účastníka konania\no vplyve zamýšľanej činnosti na ochranu prírody a krajiny na zúčastnenú osobu, resp. anulovaním\npráva dotknutej verejnosti podať odvolanie, a zákonodarcom deklarovaným cieľom.\n8. Napokon navrhovatelia dôvodia, že hoci napadnutý zákon v časti upravujúcej pohyb vozidiel\nv územiach s určeným stupňom územnej ochrany prírody a krajiny a v časti zužujúcej obvod\npôsobnosti dobrovoľnej stráže prírody sám osebe nepredstavuje protiústavný zásah do ochrany\nživotného prostredia, zapadá do radu postupných legislatívnych krokov oslabujúcich ochranu\nživotného prostredia a prispieva k rozpadu rokmi budovaného systému ochrany životného\nprostredia na viacerých úrovniach. Nadväzne poukazujú na zákony č. 127/2024 Z. z. (rozšírenie\nvýnimiek na povolenie odstrelu medveďa hnedého), č. 202/2024 Z. z. (rozšírenie možností výrubu\nstromov bez povolenia) a č. 142/2024 Z. z. (úprava osobitostí posudzovania vplyvov strategickej\ninvestície na životné prostredie, stavebného konania a kolaudačného konania). V takomto\nkomplexnom nazeraní napadnutý zákon dosahuje intenzitu zásahu do ústavnej ochrany životného\nprostredia nesúladnú s čl. 44 ods. 1 a čl. 45 ústavy v spojení s princípom právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 ústavy.\n3\n\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n9. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade\nzákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124\na čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania. Vychádzal pritom z čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj z § 7\nods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Účelom predbežného prerokovania návrhu\nje zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde).\n10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrh ako subjekt, ktorý je na to procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy\n[pozri tiež § 74 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Návrh je podpísaný potrebným počtom\nposlancov národnej rady, preto podmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy, aby návrh podala najmenej\npätina poslancov národnej rady, bola v prípade návrhu skupiny poslancov splnená. Navrhovatelia sú\nzároveň riadne zastúpení poverenou zástupkyňou v zmysle § 35 ods. 1 druhej vety zákona\no ústavnom súde.\n11. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovatelia v súlade\ns § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde ako účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje,\noznačili národnú radu, ktorá napadnutý zákon prijala.\n12. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia v návrhu označili napadnutý zákon\na uviedli dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam o jeho súlade s konkrétnymi článkami ústavy a\nústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n13. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu (výrok 1 tohto uznesenia).\nIII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona\n14. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo ak hrozí iný vážny nenapraviteľný následok\n(rovnako § 78 zákona o ústavnom súde).\n15. Podľa navrhovateľov napadnutý zákon spĺňa všetky ústavou, zákonom o ústavnom súde\na nadväzujúcou judikatúrou ústavného súdu ustálené predpoklady pre uplatnenie pozastavenia\núčinnosti. Sú toho názoru, že účinnosťou napadnutého zákona stratí odborná verejnosť svoje\nprocesné postavenie účastníka konania v desiatkach konaní podľa zákona č. 543/2002 Z. z. a bude\nznemožnená efektívna procesná, ale aj substantívna ochrana životného prostredia zo strany\n4\n\nverejnosti. Rovnako sa obmedzia možnosti dohľadu a kontroly verejnosti pri posudzovaní vplyvov\nnavrhovaných činností na ochranu prírody a krajiny, a v mnohých prípadoch sa tak nezvratne môžu\npovoliť činnosti (bez toho, aby odborná verejnosť mohla podať odvolanie alebo správnu žalobu)\ns potenciálne ničivým dopadom a vplyvom na životné prostredie.\n16. Z rekapitulovaných dôvodov dostatočne zrozumiteľne vyplýva, že navrhovatelia neočakávajú\npozastavenie účinnosti všetkých ustanovení napadnutého zákona, ale len tých, ktorých dôsledkom\nje zmena podoby účasti združení s právnou subjektivitou pôsobiacich na úseku ochrany životného\nprostredia v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z., a to tak, že s účinnosťou od 1. januára 2025\nnebudú mať postavenie účastníka, ale len postavenie zúčastnenej osoby. Ide o body 13 až 15\nčl. I napadnutého zákona.\n17. Navrhovatelia explicitne nekonkretizujú, ktorý z troch ústavou aprobovaných dôvodov má viesť\nk pozastaveniu účinnosti relevantných ustanovení napadnutého zákona, hoci im to zákon\no ústavnom súde v § 79 ukladá. Z konceptu odôvodnenia návrhu na pozastavenie účinnosti však\nmožno spoľahlivo vyvodiť, že dôvodom na uplatnenie právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy má\nbyť ohrozenie základných práv a slobôd uplatňovaním napadnutej právnej úpravy. Konkrétne ide\no základné právo na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 ústavy), ako aj základné právo\nna včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu\n(čl. 45 ústavy). Ich obsah je podľa názoru navrhovateľov potrebné ustáliť aj so zreteľom\nna požiadavky procesnej povahy formulované v Aarhuskom dohovore.\n18. Ohrozenie základných práv a slobôd je spôsobilým dôvodom na pozastavenie účinnosti podľa\nčl. 125 ods. 2 ústavy za podmienky, že okrem naplnenia atribútov bezprostrednosti, reálnosti\na konkrétnosti dosiahne intenzitu a závažnosť odôvodňujúce v konkrétnom posudzovanom prípade\nvstup ústavného súdu do sféry pôsobnosti zákonodarcu (PL. ÚS 26/2019, PL. ÚS 5/2022).\n19. Intenzitu a závažnosť napadnutej zmeny v právnej úprave na prvom mieste zmierňuje jej\nuplatniteľnosť len na konania, ktoré začali po 31. decembri 2024. Podľa čl. I bodu 19 § 104l ods. 3\nnapadnutého zákona konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2024 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. V dôsledku takto zavedenej zákonnej\nvýnimky zo zásady okamžitej aplikability procesných predpisov dotknuté združenia nadobudnutím\núčinnosti napadnutého zákona nebudú zbavené postavenia účastníka konania v konaniach\nprávoplatne neukončených do 31. decembra 2024.\n20. Ústavný súd ďalej nespochybňuje, že účinnosťou napadnutého zákona došlo zníženiu štandardu\nprocesných záruk základných práv zaručených čl. 44 a čl. 45 ústavy, ktorých nositeľmi sú dotknuté\nzdruženia, a to v rozsahu parciálnych procesných práv exkluzívne vyhradených účastníkom\nsprávnych konaní podľa zákona č. 543/2002 Z. z. Základných práv zaručených v čl. 44 a čl. 45\nústavy sa však možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú (čl. 51 ods. 1\nústavy). Ústavou je teda chránená ich esencia (bod 113, PL. ÚS 13/2012), nie ich detailná\ndemokratická realizácia (PL. ÚS 24/2019). Navyše, napadnutý zákon nezbavuje združenia účasti\nna predmetných konaniach v plnom rozsahu. Ponecháva im postavenie zúčastnenej osoby, ktorá má\npodľa § 15a Správneho poriadku právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach\núčastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy\na doplnenie podkladu rozhodnutia. Uvedená črta právnej úpravy taktiež zmierňuje intenzitu\na závažnosť ohrozenia základných práv a slobôd.\n5\n\n21. Z hľadiska záruk a štandardov vyplývajúcich z čl. 9 Aarhuského dohovoru („Prístup\nk spravodlivosti“) napadnutý zákon odníma dotknutým združeniam procesné právo podávať\nopravné prostriedky v správnom konaní a spomedzi nich predovšetkým právo podať odvolanie ako\nriadny opravný prostriedok spojený so suspenzívnym účinkom. Na rozdiel od navrhovateľov však\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu nedospel k záveru, že popísaná črta právnej úpravy\ndotknuté združenia automaticky zbavuje akéhokoľvek prístupu k rozhodovaciemu procesu\numožňujúcemu prieskum súladu rozhodnutí vydaných v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z.\ns právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia.\n22. Samotná dôvodová správa k analyzovanej zmene právnej úpravy zdôrazňuje, že „v súčasnosti,\npodľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), môže správnu žalobu podať aj osoba,\nktorá nebola účastníkom konania, ale napríklad zúčastnená osoba. Navrhovanou zmenou sa\nobčianske združenia stanú zúčastnenými osobami, čím budú disponovať takmer všetkými\nprávomocami účastníka konania s výnimkou práva podať odvolanie.“. Je teda zrejmé, že\nnavrhovatelia napadnutej právnej úpravy nezamýšľali úplne ňou odňať dotknutým združeniam\nprístup k prieskumu zákonnosti rozhodnutí vydaných v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z.\nSkutočnosť, že združenia majúce v predmetných konaniach postavenie zúčastnenej osoby nestratili\nprístup k súdnej ochrane zákonom chránených environmentálnych záujmov, ktoré reprezentujú,\ndokladá aj právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku. Podľa § 42 ods. 1 SSP ak má\nzainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo\npodľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je\noprávnená\na) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),\nb) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),\nc) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,\nd) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona\ntýkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane použijú aj\nna zainteresovanú verejnosť.\n23. SSP teda podmieňuje žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti účasťou\nv administratívnych konaniach vo veciach životného prostredia, avšak nekonkretizuje, o akú formu\núčasti má ísť. Výklad a uplatňovanie citovanej procesnoprávnej normy musia zodpovedať\npožiadavkám vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora z 8. marca 2011 vo veci C-240/09\n(Lesoochranárske zoskupenie VLK), podľa ktorého „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím\nRady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však\nvnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je\npotrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo\nnajväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom\núčinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu\nživotného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie\nprijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného\nprostredia.“. Aj podľa názoru odbornej literatúry je pod účasťou zainteresovanej verejnosti\nv administratívnych konaniach vo veciach životného prostredia potrebné rozumieť akékoľvek\n6\n\nnormatívne ustanovené procesné spolupodieľanie sa na vrchnostenských procesoch bez ohľadu\nna ich formálne pomenovanie (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny\nporiadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 281). Správny súdny poriadok v § 178 ods. 3\nnepodmieňuje žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti práve a len jej postavením účastníka\npredchádzajúceho správneho konania tak, ako je tomu pri fyzickej osobe alebo právnickej osobe,\nktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Po nadobudnutí účinnosti napadnutého zákona zostáva\nvýklad a uplatňovanie ustanovení SSP o žalobnej legitimácii zainteresovanej verejnosti úlohou\nsprávnych súdov, ktoré sú povinné presadiť požiadavky základných práv zaručených čl. 44 a čl. 45\nústavy, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a z práva\nEurópskej únie. Z pohľadu právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ide opäť\no zmiernenie intenzity a závažnosti napadnutého zníženia štandardu základných práv dotknutých\nzdružení.\n24. Sumarizujúc všetky popísané a analyzované črty napadnutého zákona i súvisiacej právnej\núpravy, berúc zároveň do úvahy vážnosť pozastavenia účinnosti zákona a z neho vyplývajúceho\nzásahu do právomoci zákonodarcu, čo determinuje obozretný prístup pri využívaní právomoci\npodľa čl. 125 ods. 2 ústavy (PL. ÚS 12/2021), ústavný súd dospel k záveru, že ohrozenie\nzákladných práv slobôd v posudzovanom prípade nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu predbežnú\nústavno-súdnu ingerenciu v podobe vyhovenia návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti\nnapadnutej právnej úpravy. Ústavný súd preto návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti\nnevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. januára 2025\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva-právo na priaznivé životné prostredie", "životné prostredie", "správne konanie-účastník v správnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43b31af7-0cc0-494f-9124-cf0c3ca0d189", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.5.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.5.2022.1"}, {"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f9ef4686-dcc3-423a-af13-202efe2173c9:81cc6d76-15b9-493e-8a45-5ff3f34f0e97", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100678.1", "spisova_znacka": "1Svk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/21/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100678.1"}, {"guid": "fef9a09b-29be-41f9-b81c-bf9e79431fc4:3f55965d-b761-474f-ae31-4920a5c80e9b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3", "spisova_znacka": "PO-2S/59/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/59/2022 z 21. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3"}, {"guid": "2446f74f-02c9-4a43-917e-920535a75bc3:4d21aff0-2590-4fd2-a9d8-9ad674a22901", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200240.2", "spisova_znacka": "PO-3S/27/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/27/2022 z 25. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200240.2"}, {"guid": "69ee30c1-d425-41ca-ae2b-139745734a40:4b09c67f-797c-469b-b094-817e4be6a421", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100678.1", "spisova_znacka": "4S/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4S/8/2023 z 25. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100678.1"}]}