{"guid": "ussr:a305b44a-170a-4051-bdfe-763e3e631f4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.367.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. II. ÚS 367/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.367.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a305b44a-170a-4051-bdfe-763e3e631f4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.367.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.367.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.367.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 367/2026-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky správcu konkurznej podstaty Profesionálna\nsprávcovská kancelária, k.s., IČO 46 333 908, Námestie slobody 28, Bratislava, zastúpenej Lukáč\n& Co., s. r. o., Železničná 89/10, Považská Bystrica, proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej\nBystrici č. k. 4Sf/41/2023-126 z 22. januára 2026 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Sf/41/2023-126 z 22. januára 2026 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Sf/41/2023-126 z 22. januára 2026\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 014,41 eur, ktorú j e\nSprávny súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 7. apríla 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením správneho súdu č. k. 4Sf/41/2023-126 z 22. januára 2026. Sťažovateľka\nnavrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň\nsi uplatnila právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka ako správca konkurznej\npodstaty úpadcu\n, sa správnou žalobou z 20. decembra 2023 domáhala\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 102613121/2023 z 20. októbra 2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane (ako\n\nprvého stupňa) z 5. mája 2023 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 24 000 eur\nza zdaňovacie obdobie júl 2014.\n3. Správny súd uznesením zo 14. augusta 2025 uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok\nza podanú správnu žalobu vo výške 35 eur podľa položky č. 10 písm. a) sadzobníka súdnych\npoplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdnych poplatkoch“), v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 1 a 3 zákona o súdnych\npoplatkoch v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, pričom ju poučil o následkoch nezaplatenia\nsúdneho poplatku v stanovenej lehote. Uznesenie spolu s platobným predpisom na zaplatenie\nsúdneho poplatku boli sťažovateľke prostredníctvom právneho zástupcu doručené 7. augusta 2025.\n4. Správny súd následne uznesením č. k. 4Sf/41/2023-109 vydaným vyšším súdnym úradníkom\n5. novembra 2025 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie správnej žaloby\nv stanovenej lehote, ktorá uplynula 18. augusta 2025.\n5. Sťažovateľka podala sťažnosť, v ktorej nespochybňovala, že vyrubený poplatok za správnu\nžalobu nezaplatila. Namietala nesprávnu aplikáciu zákona o súdnych poplatkoch, keďže vôbec\nnebol aplikovaný § 4 ods. 2 písm. p) zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého je správca\nkonkurznej podstaty od zaplatenia súdneho poplatku oslobodený. Sťažovateľka sa domnievala,\nže na jej strane nebola v tomto prípade založená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie\nsprávnej žaloby, preto jej bol uznesením zo 4. augusta 2025 vyrubený poplatok uložený nesprávne\na nezákonne. Sťažnosťou napadnuté uznesenie o zastavení konania pre jeho nezaplatenie tak\noznačila za vecne nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keďže neboli založené dôvody na zastavenie konania pre nezaplatenie poplatku.\n6. Sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o zastavení konania vydanému vyšším súdnym\núradníkom správny súd napadnutým uznesením vydaným sudcom 22. januára 2026 zamietol ako\nnedôvodnú. V odôvodnení prezentoval výklad sporného § 4 ods. 2 písm. p) zákona o súdnych\npoplatkoch, podľa ktorého je oslobodenie viazané na postavenie správcu a jeho činnosť vykonávanú\nv rámci konkurzného konania podľa osobitného právneho predpisu, pričom toto oslobodenie\nnemožno vykladať extenzívne. Oslobodenie sa preto vzťahuje len na tie procesné úkony správcu,\nktoré bezprostredne súvisia s výkonom jeho zákonných povinností v konkurznom konaní, najmä\ns ochranou, so správou a speňažovaním majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ako aj\ns uplatňovaním a vymáhaním práv a nárokov úpadcu v rámci konkurzu. Podanie správnej žaloby\nv správnom súdnictve podľa názoru správneho súdu nepredstavuje úkon, ktorý by bol nevyhnutnou\na priamou súčasťou výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Ide o procesný prostriedok ochrany\nsubjektívnych práv v oblasti verejného práva, ktorý svojou povahou presahuje rámec úkonov\nsmerujúcich k speňaženiu majetku konkurznej podstaty alebo uspokojeniu veriteľov úpadcu.\nPodanie správnej žaloby preto nemožno subsumovať pod vecné oslobodenie od súdneho poplatku\npodľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o súdnych poplatkoch. Za relevantnú skutočnosť, ktorá oslabuje\nargumentáciu sťažovateľky, označil správny súd to, že v iných obdobných konaniach totožný\nžalobca konajúci sťažovateľkou uhradil súdny poplatok bez námietok. Z toho vyvodil „ustálenú\nprocesnú prax“ sťažovateľky, „v rámci ktorej sám žalobca implicitne uznával svoju povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok“, a procesné pochybenie, resp. opomenutie sťažovateľky, ktoré sa následne\n2\n\nsnaží dodatočne legitimizovať účelovou právnou argumentáciou založenou na extenzívnom\na nesprávnom výklade § 4 ods. 2 písm. p) zákona o súdnych poplatkoch.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n7. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta nesprávne právne posúdenie poplatkovej povinnosti\nsprávcu konkurznej podstaty, ktoré je v rozpore so znením § 4 ods. 2 písm. p) zákona o súdnych\npoplatkoch, ktoré správcu od poplatkov oslobodzuje. V správnom súdnom konaní preto žalobca\nnemal poplatkovú povinnosť, tá mu bola uložená nezákonne a zastavenie konania pre nezaplatenie\npoplatku, na ktorého úhradu nie je povinný, nie je ústavne akceptovateľné a porušuje jeho základné\nprávo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, najmä mu tým bol odňatý prístup k správnemu súdu\nbez právneho základu.\n8. Podľa názoru sťažovateľky je správca oslobodený v každom súdnom konaní, pretože dotknuté\nustanovenie neurčuje žiadne ďalšie podmienky a zakotvuje jedinú taxatívnu výnimku –\nuplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu. Právna úvaha\nvyjadrená v napadnutom uznesení spôsobom, že oslobodenie nemožno vykladať extenzívne, ale\nvýlučne v medziach a na účely sledované zákonom, nemá žiadnu legislatívnu oporu, naopak, je\nv priamom rozpore s explicitnou úpravou zákona o súdnych poplatkoch. V tejto súvislosti\npoukázala na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 63/2019, z ktorého vyplýva pri výklade\npoplatkovej povinnosti zásada v pochybnostiach v prospech poplatníka.\n9. Sťažovateľka ďalej uviedla, že správnu žalobu podala v rámci svojej správcovskej činnosti podľa\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii a snaží sa ňou zvrátiť nezákonné rozhodnutie finančného\nriaditeľstva, ktoré má priamy (negatívny) finančný dopad na majetok úpadcu, a to vo výške 24 000\neur s príslušenstvom. Správna žaloba podaná zo strany správcu bola konkrétnym právnym\nprostriedkom uplatneným v záujme ochrany majetku úpadcu a následného uspokojenia veriteľov\na realizáciou zákonnej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Na podporu svojich\nargumentov a vyhliadky úspechu v merite veci priložila k ústavnej sťažnosti rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/31/2021 z 27. júna 2022 vydaný\nv predchádzajúcom konaní o kasačnej sťažnosti úpadcu, ktorého sťažovateľka zastupuje v tejto\nveci. Týmto rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane\nz pridanej hodnoty úpadcovi za totožné zdaňovacie obdobie (júl 2014), na ktoré nadväzuje konanie\nv tejto veci o preskúmanie v poradí ďalšieho rozhodnutia.\n10. Sťažovateľka v závere uviedla, že zaplatenie poplatkov v iných súvisiacich veciach, ktoré majú\nten istý právny základ a týkajú sa iných zdaňovacích období, nemá žiadnu relevanciu\npri posudzovaní zastavenia konania v tejto veci. Poplatky v týchto veciach neplatila sťažovateľka\npri podaní správnych žalôb, ale až po vyrubení súdneho poplatku tieto preventívne zaplatila, a to\nvýlučne z opatrnosti pred prípadným zastavením konania. Sťažovateľka nepopiera, že v tomto\njedinom prípade sa jej platbu nepodarilo vykonať, avšak to nemôže odôvodňovať zastavenie\nkonania pre nezaplatenie poplatku, na ktorý nie je povinná.\n11. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 367/2026-16 zo 17. júna 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a vo zvyšnej časti (označeného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n3\n\nIII.\nVyjadrenie správneho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n12. Správny súd listom sp. zn. Spr 4003/2026 zo 6. júla 2026 predložil vyjadrenie sudkyne\nspravodajkyne, ktorá popísala priebeh konania a označila ústavnú sťažnosť za nedôvodnú, pretože\nzotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom uznesení.\n13. Finančné riaditeľstvo ako zúčastnená osoba sa na výzvu ústavného súdu k ústavnej sťažnosti\nnevyjadrilo.\n14. Sťažovateľka sa v replike z 30. júla 2026 na vyjadrenie správneho súdu v celom rozsahu\npridŕžala argumentácie doteraz uvedenej v ústavnej sťažnosti, keďže vyjadrenie správneho súdu\nsa v celom rozsahu obmedzuje len na argumenty uvedené v napadnutom uznesení.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Ústavný súd v danom prípade upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní\núčastníkov dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [§ 58 ods. 3\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením správneho súdu, ktorými zamietol sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom o zastavení konania. Napadnuté\nuznesenie správneho súdu sťažovateľka považuje za arbitrárne a nezákonné, vychádzajúce\nz ústavne nekonformného výkladu aplikovaných noriem.\n17. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy (čl. 141 ods. 1\nústavy). Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd\nje na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Ústavný súd preto vo svojej judikatúre konštantne\nzdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských\npráv v ústavne relevantnej intenzite.\n18. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy). Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty\npri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich\nuplatňovaní štátnymi orgánmi. Princíp právnej istoty ako súčasť princípu právneho štátu spočíva\nokrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne\norgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať\na aplikovať.\n19. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba v oprávnení\nkaždého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo na určitú kvalitu súdneho\nkonania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako je napr. právo\n4\n\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá.\n20. Ústavný súd ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie, aby preskúmal ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého uznesenia správneho súdu v zmysle predložených námietok sťažovateľky týkajúcich\nsa ústavne nesúladného výkladu ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch upravujúceho výnimku\nz platenia súdneho poplatku správcom konkurznej podstaty.\n21. V konaní pred správnym súdom sa poplatok platí správnemu súdu, ktorý vo veci koná (§ 9\nods. 7 zákona o súdnych poplatkoch).\n22. Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, súd podľa § 9 vyzve poplatníka,\naby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;\nak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch\nnezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych\npoplatkoch).\n23. Podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený správca\npodľa osobitného predpisu – zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak nejde o uplatňovanie\nnárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.\n24. V konaní nie je sporné, že sťažovateľka neuhradila súdny poplatok splatný podaním žaloby\nani na dodatočnú výzvu správneho súdu v ním určenej lehote. Sporným je v prejednávanej veci\nvýklad oslobodenia správcu konkurznej podstaty od platenia súdneho poplatku. Účastníci konania\npred ústavným súdom ponúkajú svoje konkurenčné právne názory na uplatnenie oslobodenia\nvo veciach správneho súdnictva. Sťažovateľka zastáva názor, že jej vec podlieha oslobodeniu,\npretože správna žaloba bola podaná v rámci správcovskej činnosti podľa osobitného predpisu,\nsmeruje k zrušeniu daňového rozhodnutia, ktoré má priamy finančný vplyv na konkurznú podstatu\na uspokojenie veriteľov v rámci konkurzu. Navyše zákon o súdnych poplatkoch ustanovuje jedinú\nvýnimku, keď správca nie je oslobodený od poplatku (postúpenie pohľadávok po vyhlásení\nkonkurzu), čo nie je tento prípad. Správny súd zastáva opačný právny názor, že v správnom\nsúdnictve sa oslobodenie neaplikuje, pretože podanie správnej žaloby nepredstavuje úkon, ktorý by\nbol nevyhnutnou a priamou súčasťou výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty v zmysle\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii, a ide o procesný prostriedok ochrany subjektívnych práv\nv oblasti verejného práva, ktorý svojou povahou presahuje rámec úkonov smerujúcich k speňaženiu\nmajetku konkurznej podstaty alebo uspokojeniu veriteľov úpadcu.\n25. Ústavný súd konštantne judikuje, že spravodlivá a účinná materiálna ochrana základných práv\nadresátov právnych noriem vyžaduje zvoliť ten z do úvahy prichádzajúcich konkurujúcich výkladov\nsporného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, ktorý poskytne plnohodnotnú realizáciu práv\nsťažovateľky, teda prikloní sa k poskytnutiu súdnej ochrany.\n26. Pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti výkladu poskytnutého správnym súdom je podstatné,\nčo je v konaní o správnej žalobe v hre. V danej veci správna žaloba požadovala zrušenie\nrozhodnutia orgánov finančnej správy, ktorým bola uložená konkrétna finančná povinnosť\núpadcovi, prípadný úspech správnej žaloby by mal preto priamy dopad na konkurznú podstatu\núpadcu. Správnu žalobu podával správca konkurznej podstaty pri výkone svojej právomoci zverenej\nmu zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v mene úpadcu. Výklad poskytnutý sťažovateľkou\n5\n\nústavný súd považuje za koncepčný a logický bez zásadných právnych nejasností. Právna úvaha\nsprávneho súdu o tom, že podanie správnej žaloby presahuje rámec úkonov smerujúcich\nk speňaženiu konkurznej podstaty sa ústavnému súdu javí ako veľmi všeobecná, nezohľadňujúca\nkonkrétne dopady konania o správnej žalobe a nereflektuje ani na zákonnú formuláciu, ktorá\nvylučuje jediný prípad podania žaloby správcom konkurznej podstaty. Úvahy o úhrade poplatkov\nv iných veciach sťažovateľkou uvedené v napadnutom uznesení ústavný súd hodnotí ako úplne bez\nprávneho významu pri posudzovaní poplatkovej povinnosti v tejto veci. Žiadna prax spočívajúca\nv plnení súdom autoritatívne uložených povinností pod hrozbou zastavenia konania pre\nnezaplatenie poplatku nemôže zakladať následnú povinnosť takej praxe sa ďalej držať na strane\nsťažovateľky alebo odvodzovať z nej možnosť neoslobodenia od poplatku v rozpore so znením\nzákona o súdnych poplatkoch na strane súdu. Navyše správny súd uvažuje o oslobodení ako\no vecnom – vzťahujúcom sa na konkrétny druh súdneho konania, pričom v danej veci podľa dikcie\na systematizácie dotknutého ustanovenia ide o oslobodenie osobné – správcu konkurznej podstaty\nvo všeobecnosti bez ohľadu na predmet konania.\n27. Ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že ide o uloženie verejnoprávnej (poplatkovej) finančnej\npovinnosti zo strany štátneho orgánu, pričom povinnosti možno ukladať len zákonom alebo\nna základe zákona. Ak zákon o poplatkovej povinnosti explicitne z tejto povinnosti vyníma osobu\nsprávcu konkurznej podstaty pri realizácii jeho oprávnení, nie je ústavne aprobovateľné na základe\nneodôvodneného zužujúceho výkladu odoprieť túto úľavu v priamom rozpore so zmyslom\na s účelom ustanovenej výnimky, navyše s následkom odopretia prístupu k súdu.\n28. Pokiaľ tak správny súd urobil, o veci sťažovateľky rozhodol na základe ústavne nekonformného\nvýkladu sporného ustanovenia zákona, čím porušil základné právo sťažovateľky domáhajúcej\nsa súdnej ochrany zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, preto napadnuté uznesenia správneho súdu podľa\nčl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n29. Úlohou správneho súdu, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu, bude opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky, majúc\nna zreteli, že každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).\nV.\nTrovy konania\n30. Úspešná sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu trov konania.\n31. Ústavný súd priznal sťažovateľke fakultatívnu náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3, § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2026\n(prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky. Takto určená suma predstavuje spolu s daňou z pridanej hodnoty celkom 1 014,41 eur\n(bod 3 výroku nálezu).\n\n6\n\n32. Priznanú náhradu trov konania je správny súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n33. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "poplatok-oslobodenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-z pridanej hodnoty", "výklad (interpretácia)", "poplatok-oslobodenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sf/41/2023", "guid": "fb08b914-e104-46b0-bad1-2e47bb14466d:579e7ca1-9224-4bab-af3a-10fb41848b1a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e9c85acc-8954-4b27-aa78-5a6f6b85821f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.63.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.63.2019.2"}, {"guid": "fb08b914-e104-46b0-bad1-2e47bb14466d:579e7ca1-9224-4bab-af3a-10fb41848b1a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106481.5", "spisova_znacka": "4Sf/41/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Sf/41/2023 z 22. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106481.5"}], "citovane_v": []}