{"guid": "ussr:d00f1def-ab72-48b7-a7c7-924a5443e2b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.489.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2026 z 13. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2026, sp. zn. III. ÚS 489/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.489.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d00f1def-ab72-48b7-a7c7-924a5443e2b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.489.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.489.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.489.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                               III. ÚS 489/2026-73\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky                                 ,\n            ,                                      , zastúpenej JP Legal, s. r. o., Digital Park II,\nEinsteinova 25, Bratislava, proti upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. 5 Kn\n39/26/5500-2 z 3. februára 2026 takto\n\n                                          rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                                 I.\n                                        Ústavná sťažnosť\n1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. marca 2026 a doplnenou 21. júla 2026\nsa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia základných práv zaručených čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 36\nods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) upovedomením krajskej\nprokuratúry označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté upovedomenie zrušiť, vec\nvrátiť krajskej prokuratúre na ďalšie konanie a žiada priznať jej aj finančné zadosťučinenie\na náhradu trov konania.\n2. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 489/2026 z 13. augusta\n2026 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n                                                II.\n                                      Skutkové východiská\n3.                ako bývalý partner sťažovateľky a otec ich spoločného maloletého dieťaťa mal\nna sťažovateľku 29. novembra 2024 fyzicky zaútočiť. Tvrdený skutok sťažovateľka bezprostredne\npo jeho spáchaní oznámila policajtovi ústne do zápisnice s úmyslom podať trestné oznámenie.\nKeďže policajt sťažovateľke odmietol vydať zápisnicu o podaní trestného oznámenia, sťažovateľka\n\nz dôvodu právnej istoty podala 12. decembra 2024 na obvodnom oddelení Policajného zboru\nv Kysuckom Novom Meste (ďalej len „obvodné oddelenie“) podľa § 196 Trestného poriadku\ntrestné oznámenie pre spomenutý skutok, ako aj pre podozrenie z ďalších trestných činov, ktorých\nsa mal dopustiť                 . Trestné oznámenie sťažovateľka v priebehu roka 2025 viackrát\ndoplnila. Keďže postup orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní trestného oznámenia\nnebol podľa názoru sťažovateľky dostatočne efektívny, sťažovateľka podala 17. júla 2025\na 14. októbra 2025 žiadosti na účel odstránenia zbytočných prieťahov v konaní a preverenia\nvybavovania trestného oznámenia. Sťažovateľka sa podľa vlastného tvrdenia medzičasom\nv podstate náhodne dozvedela, že časť skutkov, pre ktoré podala trestné oznámenie, bola postúpená\nna konanie o priestupku, pričom procesný osud konania o inej časti skutkov jej nemal byť známy.\n4. Okresná prokuratúra Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) sťažovateľke 4. novembra 2025\nv reakcii na jej podanie zo 14. októbra 2025 notifikovala, že na prokuratúre sú vedené viaceré\nkonania, v ktorých sťažovateľka vystupuje ako oznamovateľka, pričom jedno z konaní je\npriestupkovým konaním, kde prokuratúra nevykonáva dozor podľa Trestného poriadku. Okresná\nprokuratúra zároveň sťažovateľku vyzvala, aby uviedla, či žiada preskúmať postup orgánov činných\nv trestnom konaní, a v prípade, ak áno, aby identifikovala trestné konanie, ktorého sa žiadosť týka.\nPre prípad, že sťažovateľka žiada odstrániť prieťahy v priestupkovom konaní, okresná prokuratúra\npodotkla, že podanie bude odstúpené netrestnému úseku prokuratúry.\n5. V reakcii na výzvu okresnej prokuratúry sťažovateľka 13. novembra 2025 oznámila, že žiada\npreskúmať postup policajta pri vybavovaní trestného oznámenia v znení jeho doplnení, o ktorom\n„sa takmer rok nekoná, a teda oznamovateľka ani nemôže konkretizovať trestné konanie, ale len\ntrestné oznámenie, na základe ktorého malo začať a s najväčšou pravdepodobnosťou doposiaľ\nnebolo začaté žiadne trestné konanie“. Sťažovateľka sa podľa vlastného tvrdenia nedomáhala\nvykonania dozoru prokuratúry v režime podľa Trestného poriadku v priestupkovom konaní,\nale vykonania dozoru podľa Trestného poriadku nad postupom policajta pri vybavovaní trestného\noznámenia. Konkrétne sťažovateľka špecifikovala, že prokurátor „nie je vylúčený z prieskumu\npostupu policajta len preto, že tento policajt preskúmava skutok oznámený trestným oznámením\ntým, že začne objasňovanie skutku v priestupkovom konaní, ktoré je správnym konaním. Prokurátor\ntotiž vykonáva dozor nad tým, či sa nielen hmotnoprávne, ale aj procesnoprávne policajt\nvysporiadal s podaním trestných oznámení. A ak je trestné oznámenie vybavované v priestupkovom\nkonaní namiesto trestného konania, tak ide o nezákonný postup policajta podľa Tr. por.“.\n6. Okresná prokuratúra, reagujúc na podania sťažovateľky zo 14. októbra 2025 a 13. novembra\n2025, sťažovateľke prípisom z 19. decembra 2025 oznámila, že sťažovateľka podľa obsahu podaní\nžiadala o realizáciu oprávnení prokuratúry v netrestnej oblasti, a to vo vzťahu k preskúmaniu\nzákonnosti pri objasňovaní priestupku v správnom konaní vedenom na obvodnom oddelení\npod sp. zn. ORP-P-493/ORP-KNM-2024. Prokurátor vydal upozornenie, ktorým sa domáhal\nodstránenia nečinnosti vo vzťahu k uvedenému priestupkovému konaniu a najmä k skončeniu\nobjasňovania priestupku. V rámci dozoru prokuratúry bola skúmaná aj skutočnosť, či na základe\noznámení sťažovateľky nie je dôvod na vydanie pokynu na začatie trestného stíhania a realizáciu\núkonov trestného konania. Takúto skutočnosť okresná prokuratúra nezistila.\n\n                                                 2\n\n7. V nadväznosti na prípis okresnej prokuratúry z 19. decembra 2025 podala sťažovateľka\n20. januára 2026 krajskej prokuratúre žiadosť podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky č. 9/2025 z 27. októbra 2025 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí\no preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní (ďalej len „príkaz“). Sťažovateľka\nv podstatnom žiadala o prieskum postupu okresnej prokuratúry a obvodného oddelenia, ako aj\no prijatie opatrení na účel riadneho vybavenia trestného oznámenia. Konkrétne, sťažovateľka\nnavrhovala, aby krajská prokuratúra uložila povinnosť (i) bezodkladne zaevidovať podanie\ntrestného oznámenia, (ii) dôkladne preskúmať a vyhodnotiť všetky informácie a dôkazy týkajúce sa\nskutkov, ktoré sú predmetom trestného oznámenia a jeho doplnení, a (iii) o trestnom oznámení\nriadne vydať rozhodnutie podľa § 197 alebo § 199 Trestného poriadku, ktoré bude obsahovať jasný\na logicky zdôvodnený opis skutkových zistení, právnu kvalifikáciu posudzovaného konania a\núvahy, na základe ktorých orgány činné v trestnom konaní dospeli k svojim záverom. Zároveň\nsťažovateľka žiadala o prieskum postupu okresnej prokuratúry a obvodného oddelenia vo vedených\nkonaniach o priestupkoch, ako aj o prijatie opatrení špecifikovaných v podanej žiadosti.\n8. Napadnutým upovedomením krajská prokuratúra sťažovateľku informovala, že orgány činné\nv trestnom konaní posudzujú podania prioritne podľa obsahu bez ohľadu na ich označenie. Ďalej\nuviedla, že sťažovateľkine „trestné oznámenia“ sú „aktuálne vyhodnocované a realizované v rámci\npriestupkového konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a to pod ORP-P-493/ORP-\nKNM-2024. Samotné preverovanie tak neprebieha v zmysle ustanovení Trestného poriadku, ale\npodľa osobitného predpisu. V uvedenom režime, t. j. podľa osobitného predpisu, musia byť\nposudzované aj sťažnosti, podania a následne aj opravné prostriedky proti rozhodnutiam vydaným\nv takomto konaní. Aktuálne ani prokuratúra, a to v rámci trestného úseku, nie je oprávnená\nposudzovať podania mimo trestného konania, t. j., ktoré sa neriadia režimom a postupom v zmysle\nTrestného poriadku.“. Krajská prokuratúra s poukazom na uvedené zhrnula, že sťažovateľkinu\nžiadosť z 20. januára 2026 nemožno kvalifikovať ako žiadosť podľa príkazu, pretože príkaz\nzo svojej vecnej pôsobnosti vylučuje (okrem iného) žiadosti poukazujúce na nedostatky v činnosti\norgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo\nktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry, resp. žiadosti, ktoré sú\nsťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu (napríklad podľa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon\no priestupkoch“). Nad rámec uvedeného krajská prokuratúra podotkla, že sťažovateľka má\nadresovať svoje ďalšie podania nadriadeným orgánom policajta, ktorý vykonáva priestupkové\nkonanie. Popritom z napadnutého upovedomenia vyplýva, že krajská prokuratúra sťažovateľkinu\nžiadosť z 20. januára 2026 zaslala okresnej prokuratúre, ktorá je oprávnená predmetnú vec\npreskúmať ex offo a v prípade potreby vydať pokyn, aby sa orgány činné v trestnom konaní\nzaoberali sťažovateľkinými námietkami v režime podľa Trestného poriadku.\n9. Z doplnenia ústavnej sťažnosti doručeného ústavnému súdu 21. júla 2026 vyplýva, že\nsťažovateľkina žiadosť z 20. januára 2026 bola okresnou prokuratúrou postúpená späť krajskej\nprokuratúre, ktorá vo veci vydala 22. apríla 2026 ďalšie upovedomenie. Odtiaľ rezultuje\nrekapitulácia stavu priestupkového konania vedeného v reakcii na sťažovateľkine podania. Krajská\nprokuratúra podotkla, že upozorneniu okresnej prokuratúry z 19. decembra 2025 obvodné oddelenie\nvyhovelo a vo veci sa postupuje v súlade opatreniami navrhovanými v predmetnom upozornení.\n\n                                               3\n\nVzhľadom na uvedené krajská prokuratúra v danom štádiu konania neidentifikovala žiaden dôvod\nna ingerenciu v rámci výkonu dozoru na netrestnom úseku.\n\n                                                 III.\n                                    Argumentácia sťažovateľky\n10. Sťažovateľka namieta, že do podania ústavnej sťažnosti nebolo jej trestné oznámenie po dobu\n16 mesiacov vybavené žiadnym zo spôsobov predpokladaných Trestným poriadkom. Žiada, aby\nbolo jej trestné oznámenie „konečne prijaté, zaevidované, vecne preskúmané a vybavené zákonným\na preskúmateľným spôsobom podľa Tr. por.“. Orgány činné v trestnom konaní totiž odmietajú\nvykonať trestné konanie, ktoré sa podaním trestného oznámenia v jeho predprípravnej fáze musí\nzačať. Tento proces môže byť aj s poukazom na judikatúru ústavného súdu meritórne ukončený\nvýlučne vydaním uznesenia podľa § 197 alebo § 199 Trestného poriadku (s následnou garanciou\nsťažnostného mechanizmu podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku), a nie iným neformálnym\nspôsobom. Namiesto zákonného vybavenia boli podania sťažovateľky bagatelizované a „vytlačené“\nmimo režim trestného konania a v dôsledku zmätočného konania orgánov činných v trestnom\nkonaní sťažovateľka nevie, o ktorých oznámených skutkoch orgány konajú, o ktorých nekonajú\na o ktorých sa vedie priestupkové konanie.\n11. Ak ide o napadnuté upovedomenie, sťažovateľka konkretizuje, že krajská prokuratúra odmietla\nprijať opatrenia na účel riadneho vybavenia jej trestného oznámenia. Podľa sťažovateľky\n«Prokurátor nie je vylúčený z prieskumu postupu policajta len preto, že policajt preskúmava skutok\noznámený trestným oznámením tým, že začne objasňovanie skutku v priestupkovom konaní, ktoré je\nsprávnym konaním. Prokurátor totiž vykonáva dozor nad tým, či sa nielen hmotnoprávne, ale aj\nprocesnoprávne policajt vysporiadal s podaním trestných oznámení. A ak je trestné oznámenie\nvybavované v priestupkovom konaní namiesto trestného konania alebo nie je vybavované vôbec,\nalebo sa „stratí“, tak ide o nezákonný postup policajta podľa Tr. por.».\n12. Sťažovateľka sumarizuje, že tvrdenými nedostatkami malo dôjsť k porušeniu jej základného\npráva na účinné vyšetrovanie, ktoré je súčasťou základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy. Zároveň mali byť porušené aj procesné zložky ochrany súkromia, ako aj telesnej a duševnej\nintegrity sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy, s čím skutky uvádzané v trestnom oznámení\nvecne súvisia. Zvlášť promptne, urýchlene (dokonca preventívne) je totiž potrebné postupovať\nv prípadoch partnerského násilia, s čím sťažovateľkou oznámená a ňou tvrdená trestná činnosť\nsúvisí.\n                                                 IV.\n       Vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a replika sťažovateľky\nIV.1. Vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky:\n13. Ak ide o námietku porušenia čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy, sťažovateľka v súvislosti\ns incidentom z 29. novembra 2024 podala policajtovi vysvetlenie podľa zákona o priestupkoch,\npríslušnú zápisnicu riadne podpísala a s jej obsahom súhlasila. Ďalšie podania (z 12. decembra\n2024, 12. mája 2025, zo 17. júla 2025 a 6. októbra 2025), hoci formálne označené ako „doplnenie\ntrestného oznámenia“, zasielala primárne obvodnému oddeleniu, ktoré ich evidovalo ako súčasť\n\n                                                  4\n\nobjasňovania priestupku. Prokuratúra pritom vecne vybavuje podania označené ako trestné\noznámenia len vtedy, ak aj ich obsah skutočne smeruje k prijatiu opatrenia v pôsobnosti\nprokuratúry. Viaceré podania aj napriek tomu, že sú označené ako trestné oznámenie, takúto povahu\nnemajú. Znamená to, že prokurátor s nimi nemusí nakladať ako s trestnými oznámeniami, ale\nprijme iné opatrenia zodpovedajúce ich obsahu. Základná premisa, ktorá platí naprieč celým\nprávnym poriadkom, totiž znie, že každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu.\n14. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) si je vedomá\nprístupu ústavného súdu, podľa ktorého nie je dôvod na to, aby sa prokurátor vyhol\nformalizovanému rozhodnutiu podľa Trestného poriadku, a podanie, v ktorom je formulovaná\nsubjektívna, hoc aj celkom nesprávna predstava o tom, že konkretizovaným postupom bol spáchaný\ntrestný čin, neposúdil ako trestné oznámenie (III. ÚS 53/2024). V prípade sťažovateľky však ide\no inú procesnú situáciu, pretože na základe ňou oznámených skutočností sa viedlo priestupkové\n(nie trestné) konanie. Prokurátori netrestného úseku prokuratúry sa v rámci výkonu svojej\npôsobnosti opakovane zaoberali vybavovaním podaní sťažovateľky a obsah sťažovateľkou\nuvádzaných protiprávnych konaní                     vyhodnotili ako možný priestupok bez zistenia\ndôvodu na začatie trestného stíhania. Priestupkové konanie vedené proti                   pritom\ndosiaľ nie je ukončené a sťažovateľka má naďalej k dispozícii účinné prostriedky nápravy\nk všetkým rozhodnutiam vydaným správnym orgánom.\n15. Ak ide o tvrdené porušenie čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy, napadnutým\nupovedomením došlo k postúpeniu podania sťažovateľky na vybavenie inej príslušnej prokuratúre.\nPreto sa ústavná sťažnosť javí v tomto aspekte zjavne neopodstatnená. Napriek tomu, že vo veci\nnebolo vedené žiadne trestné konanie, krajská prokuratúra vybavila podanie sťažovateľky\nz 20. januára 2026 včas.\n16. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 19 ústavy a čl. 10 listiny generálna\nprokuratúra uvádza, že pozitívne záväzky štátu, z ktorých vyplýva povinnosť štátnych orgánov\nuplatňovať trestnoprávne mechanizmy účinného vyšetrovania a stíhania, sa týkajú tvrdení\no závažných násilných činoch spáchaných súkromnými osobami. V prípade sťažovateľky ide\no objasňovanie menej závažných protiprávnych konaní                   , ktorými sa policajné\norgány riadne zaoberali a dospeli k záveru, že tieto konania nedosahujú intenzitu potrebnú\nna vyvodenie trestnej zodpovednosti.\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti k zásahu do ústavných práv sťažovateľky nedošlo.\nGenerálna prokuratúra navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.2. Replika sťažovateľky:\n18. Sťažovateľka sa v replike pridržiava ústavnej sťažnosti, pretože vyjadrenie generálnej\nprokuratúry neodpovedá na jej podstatu. Generálna prokuratúra opisuje len jeden fyzický incident\nz 29. novembra 2024 a priestupkové konanie, ktoré bolo v súvislosti s ním začaté a do ktorého\npolícia priradila aj sťažovateľkine trestné oznámenie a doplnenia. Z podpisu zápisnice v súvislosti\nso skutkom z 29. novembra 2024 nevyplýva súhlas sťažovateľky s právnou kvalifikáciou skutku ani\nvzdanie sa práva podať trestné oznámenie a jeho doplnenia. Sťažovateľke nemožno vytýkať,\nže svoje podania zasielala obvodnému oddeleniu, ktoré ich evidovalo ako súčasť objasňovania\npriestupku. Sťažovateľka nemohla ovplyvniť internú evidenciu polície.\n\n                                                5\n\n19. Ak generálna prokuratúra žiada ústavnej sťažnosti nevyhovieť, tak sa mala vysporiadať najmä\ns tým, ako môžu správne orgány preskúmavať trestné oznámenie a ako by mohla prokuratúra\nv tomto smere vykonávať zákonný dohľad. Trestné oznámenie sťažovateľky bolo bez rozhodnutia\npodľa § 197 Trestného poriadku priradené k priestupkovému spisu, jeho obsah bol redukovaný,\nsťažovateľke nebola vydaná zápisnica a nebol jej umožnený prístup k spisu. Tvrdenia sťažovateľky\nsa nezakladajú len na formálnom označení jej podaní, ale na celom ich obsahu, z ktorého boli\nzistiteľné skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Vo veci je pritom rozhodujúce,\nči obsah podania vyžadoval postup podľa Trestného poriadku a vydanie preskúmateľného\nrozhodnutia.\n20. Vyjadrenie generálnej prokuratúry, že sťažovateľka bude môcť využiť opravné prostriedky proti\nrozhodnutiu správneho orgánu, je nepravdivé. Sťažovateľka má v priestupkovom konaní len\npostavenie svedkyne (nemá k dispozícii žiadne opravné prostriedky) a nemá možnosť nahliadnuť\ndo spisu na účel zistenia, o akých skutkoch sa koná. Sťažovateľka by sa mohla domáhať postavenia\núčastníčky priestupkového konania a vyslovenia porušenia práv účastníka konania, čo by však bolo\nzložité a viedlo by to k produkcii ďalších podaní. Navyše, rozhodnutia v priestupkovom konaní nie\nsú účinnou právnou náhradou chýbajúceho rozhodnutia o trestnom oznámení.\n21. Nedostatok má aj právny názor, podľa ktorého vo veci neprebiehalo trestné konanie, a preto\nnemožno namietať jeho prieťahy. Sťažovateľka namieta, že jej trestné oznámenia neboli zákonne\nprijaté a vybavené, hoci to ich obsah vyžadoval. Neobstojí ani tvrdenie, že v prípade\n           išlo o menej závažné protiprávne konania. Sťažovateľka tvrdí, že opakované protiprávne\nzásahy ju závažne obmedzujú v bežnom živote a jej každodenná agenda sa obmedzuje\nna vybavovanie podaní                    . Generálna prokuratúra nevysvetľuje, prečo opakovaný\nvzorec konania                   nedosahuje intenzitu nevyhnutnú na aktiváciu pozitívneho záväzku\nštátu viesť účinné vyšetrovanie.\n22. Sťažovateľka sumarizuje, že generálna prokuratúra rieši to, čo ústavná sťažnosť nenamieta,\na nereaguje na to, čo namieta. Obhajuje možnosť posúdiť podanie podľa obsahu, ale nepreukazuje\nobsahové posúdenie oznámených skutkov a nereaguje na celý obsah podaní. Opisuje priestupkové\nkonanie, ale nevysvetľuje absenciu rozhodnutia podľa Trestného poriadku, pričom nešpecifikuje,\no akých skutkoch správny orgán koná (a sťažovateľka sa to nemá ako dozvedieť). Sťažovateľka sa\nnedomáha vznesenia obvinenia ani konkrétneho výsledku trestného konania, ale toho, aby príslušný\norgán jej podania obsahujúce opis konkrétnych skutkov posúdil v zákonnom režime, vykonal\npotrebné preverenie a výsledok vyjadril preskúmateľnou procesnou formou.\n                                                V.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n23. Ústavný súd primárne poukazuje na skutočnosť, že jeho kompetencia rozhodovať o ústavných\nsťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel\ntkvie v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nÚstavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity kompetencie ústavného súdu\n\n                                                 6\n\nvyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj legislatívnej konštrukcie § 132 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého je ústavná\nsťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná\nsťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd (iný orgán verejnej moci) alebo ak sťažovateľ\nnevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd\n(napr. III. ÚS 123/2023).\n24. V posudzovanom prípade sa sťažovateľka prostredníctvom ňou podaného a viackrát doplneného\ntrestného oznámenia domáhala prieskumu podozrenia zo spáchania trestného činu\n             . Obsah podaní sťažovateľky nebol zo strany orgánov verejnej moci vyhodnotený ako\ntrestné oznámenie, a preto sa vo veci vedie priestupkové konanie. Ústavný súd neprehliada\nnámietku sťažovateľky, podľa ktorej bolo jej trestné oznámenie (a jeho doplnenia) fakticky\npresunuté do priestupkovej roviny bez vydania rozhodnutia podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, na ktoré by nadväzovala možnosť podania sťažnosti v zmysle § 197 ods. 3 Trestného\nporiadku. Ani táto okolnosť však v skutkových intenciách veci sama osebe neodôvodňuje\nbezprostrednú ingerenciu ústavného súdu, pretože podania sťažovateľky sa posudzujú\nv priestupkovom konaní. V tomto štádiu konania nemožno vylúčiť, že správny orgán postúpi\npodania iným príslušným orgánom vrátane orgánu činného v trestnom konaní, ak zistené\nskutočnosti budú nasvedčovať, že ide o trestný čin [§ 71 písm. a) zákona o priestupkoch]. Takýmto\npostupom by sa vec opätovne dostala do dispozície orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by\nboli povinné zaoberať sa ňou v režime Trestného poriadku. Tým by sa zároveň sťažovateľke\nopätovne otvorila možnosť využitia procesných prostriedkov nápravy, ktoré Trestný poriadok\nv súvislosti s postupom a rozhodovaním orgánov činných v trestnom konaní poskytuje a v ktorých\nby mohla predostierať svoju argumentáciu, ktorú aktuálne uvádza v ústavnej sťažnosti.\n25. Za týchto okolností sa ústavný súd nepovažuje za potrebné zaoberať argumentáciou\nsťažovateľky, podľa ktorej konanie                         (vzhľadom na povahu a závažnosť)\nodôvodňovalo jeho posúdenie v trestnom konaní, a preto malo postupom orgánov činných\nv trestnom konaní dôjsť aj k porušeniu sťažovateľkinho práva na účinné vyšetrovanie. Táto\nnámietka je v súčasnom štádiu predčasná. Okolnosti konania                   sú totiž predmetom\nprebiehajúceho priestupkového konania, v ktorom je úlohou správneho orgánu náležite zistiť\nskutkový stav a tento právne posúdiť. Pokiaľ by výsledky objasňovania veci nasvedčovali tomu, že\nkonanie                   napĺňa znaky trestného činu, správny orgán disponuje už zmieňovaným\nzákonným mechanizmom na postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. V aktuálnej\nsituácii nemožno prejudikovať výsledok prebiehajúceho priestupkového konania. Posudzovanie\nnámietky porušenia práva na účinné vyšetrovanie ústavným súdom už v tomto štádiu by preto\nznamenalo neprípustné predbehnutie kompetencie správneho orgánu zaoberajúceho sa skutkovými\nokolnosťami veci. Ústavný súd už len pripomína, že z podania trestného oznámenia nemožno\nvyvodiť subjektívne právo oznamovateľa na začatie trestného stíhania, vedenie trestného konania\nproti konkrétnej osobe ani na dosiahnutie ním požadovaného výsledku trestného konania.\n26. Ústavný súd konštatuje, že podaniami sťažovateľky sa musí primárne zaoberať správny orgán,\na až od jeho rozhodnutia či postupu, ale nevylučujúc ani iný zásah, bude závisieť konečný osud\nsťažovateľkiných podaní (podobne III. ÚS 123/2023). Situácia sťažovateľky sa v tomto líši\nod iných prípadov riešených ústavným súdom (napr. III. ÚS 415/2021, III. ÚS 53/2024), kde bolo\n\n                                                7\n\ntrestné oznámenie posúdené ako podnet, ktorý bol následne odložený bez bližšieho odôvodnenia\n(porov. III. ÚS 123/2023). Ani argumentácia, že sťažovateľka nemá v priestupkovom konaní\npostavenie účastníčky konania, nie je spôsobilá na spôsobe vybavenia ústavnej sťažnosti nič\nzmeniť. Rozhodné je, že sama sťažovateľka v replike uznáva, že sa postavenia účastníčky\npriestupkového konania môže domáhať. Z princípu subsidiarity ústavnej sťažnosti pritom vyplýva\naj požiadavka, aby sťažovateľka pred podaním ústavnej sťažnosti využila dostupné prostriedky,\nktorými sa môže domôcť procesného postavenia v prebiehajúcom priestupkovom konaní\numožňujúceho jej účinne chrániť práva a následne využiť na to nadväzujúce procesné prostriedky.\nArgument sťažovateľky, že by sa musela „zložito domáhať postavenia účastníka konania\na porušenia práv účastníka, čo by viedlo k produkcii ďalších podaní“, na tomto závere nič\nnemodifikuje. Subjektívne vnímaná procesná zložitosť či nehospodárnosť zákonom\npredpokladaného postupu nemôže nahradiť požiadavku vyčerpania prostriedkov ochrany práv\nv subsidiárnom reťazci predchádzajúcom ústavnej sťažnosti. Ak sa sťažovateľka postavenia\núčastníčky správneho konania domôže, bude sa môcť v rozsahu s týmto postavením spojených\nprocesných oprávnení oboznámiť s predmetom a skutkovým rozsahom vedeného konania\na uplatňovať v ňom svoje práva. Naopak, ak sa sťažovateľke napriek využitiu dostupných\nprocesných prostriedkov nepodarí takéto postavenie dosiahnuť, prípadne jej tieto prostriedky\nneposkytnú účinnú ochranu, zostáva jej zachovaná finálna a konečná možnosť obrátiť sa\npo vyčerpaní iných prostriedkov nápravy na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou.\n27. Nejaví sa pravdivé ani tvrdenie sťažovateľky, že sa o niektorých ňou oznámených konaniach\n                nevedie určité právne konanie. Sťažovateľka v replike sama uvádza, že polícia jej\n„trestné oznámenie a doplnenia“ priradila k veci fyzického incidentu z 29. novembra 2024, ktorá je\nprejednávaná v priestupkovom režime. Pokiaľ teda podľa vlastných tvrdení sťažovateľky boli jej\njednotlivé podania priradené k tejto veci, nemožno prijať záver, že sťažovateľke nie je známe,\nv akom procesnom režime sa nimi orgány verejnej moci zaoberajú. Naopak, uvedená okolnosť\nnasvedčuje tomu, že sťažovateľkou oznamované skutočnosti boli začlenené do veci prejednávanej\nv priestupkovom konaní, a teda neostali bez procesnej odozvy. Tomuto konštatovaniu korešponduje\naj záver uvedený na s. 23 vyjadrenia generálnej prokuratúry, podľa ktorého sú podania\nsťažovateľky zasielané obvodnému oddeleniu súčasťou objasňovania priestupku. Za tohto stavu\nnemožno krajskej prokuratúre v ústavno-právnej rovine vytýkať ani to, že nateraz neprijala\nopatrenia smerujúce k vybaveniu podaní sťažovateľky v trestno-procesnej sfére. Osobitne to platí\nza situácie, keď posúdenie veci vo vedenom priestupkovom konaní nie je nezvratne ukončené,\na osobitne v kontexte čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) treba dodať, že priestupkové konanie\nnepochybne progreduje a nevyznačuje sa pasivitou. Ústavný súd znovu pripomína, že ak v priebehu\nadministratívneho konania vyjdú najavo skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, právna\núprava umožňuje, resp. ukladá príslušnému správnemu orgánu povinnosť formálne postúpiť vec\norgánom činným v trestnom konaní.\n28. Aj napriek tomu, že došlo k prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie v celom rozsahu,\npodľa dikcie § 56 ods. 2 úvodnej vety zákona o ústavnom súde je jej odmietnutie v rámci\npredbežného prerokovania len možnosťou. Zo znenia zákona o ústavnom súde implicitne vyplýva,\nže aj po prijatí veci na ďalšie konanie je možné návrh z procesných dôvodov odmietnuť, keďže\nprijatie veci na ďalšie konanie nezakladá prekážku rozhodnutej veci v časti splnenia procesných\npodmienok. Tento názor je stabilne uznávaný nielen v judikatúre ústavného súdu\n\n                                                  8\n\n(napr. III. ÚS 231/2020, III. ÚS 167/2021, III. ÚS 370/2023), ale aj v ústavno-procesnej doktríne\n(napr. Tomaš, L. O princípe subsidiarity. 1. vydanie. Praha : Leges, 2026, s. 135 – 141).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol v celosti\npre nevyčerpanie prioritných nástrojov ochrany, a teda pre jej neprípustnosť z dôvodu predčasnosti\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde (napr.\nIII. ÚS 123/2023). Odmietnutie ústavnej sťažnosti má zároveň za následok stratu právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v jej petite.\n29. Ak sťažovateľka požadovala doručenie príloh vyjadrenia generálnej prokuratúry na účel\npodania repliky, ústavný súd uvádza, že zákon o ústavnom súde výslovne neupravuje povinnosť\nústavného súdu doručiť sťažovateľke vyjadrenie odporcu ani všetky k nemu pripojené prílohy.\nPotrebu takéhoto postupu ústavný súd posudzuje s prihliadnutím na povahu veci, obsah vyjadrenia\na jeho príloh, ako aj na potrebu zachovania možnosti sťažovateľa účinne reagovať na skutočnosti\nvýznamné pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti. V posudzovanej veci sťažovateľka napriek tomu,\nže jej požadované prílohy vyjadrenia generálnej prokuratúry doručené neboli, v ústavným súdom\nurčenej lehote predložila repliku, v ktorej zaujala vecné stanovisko. Ústavný súd po oboznámení sa\ns obsahom repliky, ako aj s ostatnými podaniami a podkladmi tvoriacimi obsah spisu, dospel\nk záveru, že disponuje dostatočným podkladom na rozhodnutie o ústavnej sťažnosti, a preto\nsťažovateľke prílohy vyjadrenia generálnej prokuratúry už nezasielal. Dôvod neprípustnosti\nústavnej sťažnosti vyplýva zo skutočností, ku ktorým mala sťažovateľka možnosť vyjadriť sa.\nObsah požadovaných príloh ani prípadná ďalšia procesná reakcia sťažovateľky na ne by neboli\nspôsobilé ovplyvniť záver ústavného súdu o neprípustnosti ústavnej sťažnosti. Doručovanie príloh\nvyjadrenia generálnej prokuratúry sťažovateľke by za týchto okolností neplnilo účel ochrany jej\nústavných práv, ale, naopak, viedlo by iba k predĺženiu konania pred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 13. októbra 2026\n\n                                                                       Robert Šorl\n                                                                     predseda senátu\n\n                                                9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-trestné oznámenie", "trestné stíhanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie-trestné oznámenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}