Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2026 z 10. 9. 2026
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 547/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.547.2026.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | III. ÚS 547/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:3.US.547.2026.1 | 2026-09-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
Citované ustanovenia: čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z., ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0f82e77-2cd6-41b5-b0c9-81607b46ee37
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.547.2026.1

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 547/2026-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov
Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní o návrhu navrhovateľa
MUDr. Jána Noska,
,
zastúpeného AGM partners s. r. o., Dúbravská cesta 1793/2, Bratislava, na preskúmanie
uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/42/26/K
z 2. júna 2026 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení neskorších predpisov takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I.
Skutkové východiská
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 12. augusta 2026 domáha preskúmania
uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
(ďalej len „výbor“) č. VP/42/26/K z 2. júna 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vydaného
v konaní podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný
zákon“). Žiada zrušenie napadnutého uznesenia.
2. Napadnutým uznesením výboru bola navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – primátorovi
mesta Banská Bystrica, uložená pokuta za porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 písm. c)
ústavného zákona tým, že navrhovateľ v oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových
pomerov za kalendárny rok 2022, ktoré podal 6. apríla 2023 podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
neuviedol v časti C) bode 5 tlačiva vykonávanú funkciu štatutárneho orgánu – konateľa
v právnickej osobe Dom kultúry BB, s. r. o.

3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že výbor po zistení, že navrhovateľom podané
oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je neúplné, uznesením č. 764 z 28. apríla 2026 začal
proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľa podľa čl. 9
ods. 4 ústavného zákona o stanovisko na účely konania vo veci ochrany verejného záujmu.
4. Navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril zaslaním vyjadrenia, v ktorom uviedol, že
k neuvedeniu jeho funkcie konateľa v právnickej osobe Dom kultúry BB, s. r. o., došlo
nedopatrením pri vypĺňaní, resp. finalizácii oznámenia, keď nedopatrením došlo k odstráneniu
strany oznámenia, na ktorej bola táto funkcia uvedená. V prílohe svojho vyjadrenia súčasne
predložil výboru opravné oznámenie, v ktorom uvedený nedostatok odstránil. Doplnil, že
informácia o jeho funkcii konateľa je verejne dostupná v obchodnom registri. Poukázal tiež na účel
ústavného zákona, ktorým je ochrana verejného záujmu, a absenciu konfliktu záujmov pri výkone
funkcie konateľa, keďže Dom kultúry BB, s. r. o., je spoločnosťou založenou mestom
Banská Bystrica a Banskobystrickým samosprávnym krajom vo verejnom záujme, ktorým je
nadobudnutie a realizácia komplexnej rekonštrukcie domu kultúry pre potreby obyvateľov mesta
a samosprávneho kraja. Navrhovateľ preto žiadal, aby výbor konanie proti nemu zastavil.
II.
Argumentácia navrhovateľa
5. Navrhovateľ v konaní pred výborom nespochybňoval existenciu oznamovacej povinnosti podľa
čl. 7 ods. 1 písm. c) ústavného zákona, ale poukazoval na konkrétny skutkový kontext prípadu
a na okolnosti, ktoré považoval za významné pre právne posúdenie vytýkaného opomenutia
vo svetle účelu ústavného zákona. Poukazoval najmä na skutočnosť, že jeho postavenie konateľa
spoločnosti Dom kultúry BB, s. r. o., bolo verejne evidované v obchodnom registri, že uvedená
spoločnosť bola založená prioritne na realizáciu verejnoprospešného kultúrneho zámeru
(t. j. na osobitný charakter spoločnosti) a že za výkon funkcie konateľa nepoberal odmenu.
Aj z tohto dôvodu výkon tejto funkcie nepovažoval za konanie, ktorým by dochádzalo ku konfliktu
osobného a verejného záujmu. Uvedené skutočnosti tvorili obsah obrany, ktorej právny význam
navrhovateľ žiadal posúdiť pri aplikácii ústavného zákona.
6. Navrhovateľ nespochybňuje, že napadnuté uznesenie obsahuje odôvodnenie ani že výbor
reagoval na jeho argumentáciu uplatnenú v priebehu konania. Podstatou jeho námietky je
nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť právnych dôvodov, na základe ktorých výbor okolnostiam
tvoriacim podstatu obrany navrhovateľa nepriznal právny význam. Navrhovateľ preto namieta, že
nedostatočné vysvetlenie právnych dôvodov, pre ktoré bola podstatná časť jeho obrany
vyhodnotená ako právne irelevantná, spôsobuje nedostatok preskúmateľnosti napadnutého
uznesenia a zasahuje do jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože nespĺňa atribúty kladené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na kvalitu rozhodnutia orgánu verejnej moci.

2

III.
Predbežné prerokovanie návrhu
7. Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007
„na konanie o návrhoch vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. sa vzťahuje
§ 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje“. Citovaný právny názor je aplikovateľný
aj v podmienkach účinnosti zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“), keďže koncepcia právnej úpravy predbežného prerokovania návrhov
na začatie konania pred ústavným súdom nezaznamenala v podmienkach účinnosti „novej“ právnej
úpravy podstatné zmeny. Pri predbežnom prerokovaní návrhu preto ústavný súd skúmal, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
8. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného
záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov
verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom ich funkcie
a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného
na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).
9. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním
sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku
rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov
vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až 8 ústavného zákona
(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené
ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).
10. Navrhovateľ nesplnenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) ústavného zákona nepoprel ani
vo vyjadrení adresovanom výboru, ani v samotnom návrhu adresovanom ústavnému súdu.
Nespochybnil ani existenciu uvedenej povinnosti. Namieta však, že právne dôvody, na základe
ktorých výbor okolnostiam tvoriacim podstatu jeho obrany nepriznal právny význam,
sú nedostatočné a nepreskúmateľné. Za tieto okolnosti považuje osobitný charakter spoločnosti,
na ktorú sa oznamovacia povinnosť vzťahovala (okolnosti jej založenia, väzbu na subjekty územnej
samosprávy, účel jej činnosti), verejnú evidenciu funkcie navrhovateľa a podmienky výkonu tejto
funkcie. Tvrdí, že výbor nevzal do úvahy tieto okolnosti v ich spojení a nevysporiadal sa s nimi
riadne.
11. Argumentácia navrhovateľa nie je dôvodná. Žiadna z navrhovateľom akcentovaných okolností
nie je individuálnym dôvodom na oslobodenie spod oznamovacej povinnosti (to napokon uznáva aj

3

sám navrhovateľ). Potom ani súbor takto prepojených okolností nemôže byť dôvodom na zbavenie
povinnosti navrhovateľa uviesť funkciu v obchodnej spoločnosti v jeho oznámení. Ak v tejto
súvislosti navrhovateľ argumentuje účelom ústavného zákona (zabránenie konfliktu verejného
a súkromného záujmu), je potrebné uviesť, že samotný ústavný zákon nedefinuje jeho účel len
v čl. 1 písm. b), čo zdôrazňuje sťažovateľ, ale aj v písm. a) a c) toho istého článku. Na to, aby výbor
dokázal posúdiť, či pomery navrhovateľa ako verejného funkcionára vyvolávajú alebo
nevyvolávajú konflikt záujmov, je nutné, aby disponoval úplnými a pravdivými informáciami
od navrhovateľa. Práve na to je určená oznamovacia povinnosť. Jej porušenie je z hľadiska
všetkých troch písmen čl. 1 ústavného zákona plne porovnateľné s prípadným konfliktom záujmov.
Účel ústavného zákona teda nespočíva len v zabránení konfliktu záujmov, ale aj v garantovaní
efektívneho posúdenia existencie prípadného konfliktu na to určeným orgánom verejnej moci
(výborom). Práve na naplnenie tohto účelu sa navrhovateľovi ukladá oznamovacia povinnosť
(výbor to naznačuje v prvom odseku na strane 5 napadnutého uznesenia). Nemožno preto
bagatelizovať porušenie navrhovateľovej povinnosti (čo navrhovateľ ani nespochybňuje) tým, že
k reálnemu konfliktu záujmov nedošlo. Skutočnosť, či ku konfliktu došlo alebo nedošlo,
vyhodnocuje výbor na základe predložených podkladov. K nim patrí aj včas a riadne podané
oznámenie.
12. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa nejaví ako problematické, keďže výbor v ňom reagoval
na všetky výhrady navrhovateľa. Ústavný súd bez potreby uvádzania podrobných dôvodov
napadnutého uznesenia konštatuje, že navrhovateľ dostal na svoje námietky dostatočnú a ústavne
akceptovateľnú odpoveď. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia z dôvodu
nedostatočného vysporiadania sa s okolnosťami tvoriacimi obranu navrhovateľa preto ústavný súd
nepovažoval za dôvodnú.
13. Námietky navrhovateľa proti napadnutému uzneseniu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú
také ústavnoprávne relevantné dôvody na spochybňovanie napadnutého uznesenia,
ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd
preto pri predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2026

Robert Šorl
predseda senátu

4