{"guid": "ussr:39eabb29-4aef-441e-85c8-f4ad5070f0c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.585.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 585/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 585/2026 z 22. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 585/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.585.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2026-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/39eabb29-4aef-441e-85c8-f4ad5070f0c3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.585.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.585.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.585.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                              III. ÚS 585/2026-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky                           ,\n            ,                            , zastúpenej JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou,\nPribinova 3, Malacky, proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2018-1155\nz 3. februára 2026 takto\n\n                                         rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                                I.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. apríla, doplnenou 7. mája\na 18. augusta 2026, domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)\na vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením u uložení pokuty\npodľa § 382 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ak výzva súdu\nna dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu\ndo 1 000 eur.\n\n                                                II.\n2. Okresný súd v auguste 2019 nariadil výkon rozsudku, ktorým bolo sťažovateľke, jej maloletému\nsynovi (narodenému v roku 2012) a jeho otcovi nariadené výchovné opatrenie podrobiť\nsa odbornému poradenstvu počas pol roka aspoň dvakrát mesačne na Klinike detskej psychiatrie\nv Národnom ústave detských chorôb (ďalej len „ústav“). Jeho účelom bolo zlepšiť schopnosť\nrodičov komunikovať o výchove maloletého a akceptovať pritom druhého rodiča. Otec predložil\nvyjadrenie ústavu, v ktorom doktorka uviedla, že na termín poradenstva 10. októbra 2025 prišiel\notec, sťažovateľka ani maloletý neprišli a odporučila súdu zvážiť zmenu vykonávateľa poradenstva\nz ústavu na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“), keďže ďalšie stretnutia by mal\nuskutočniť psychoterapeut, nie psychiater. K tomu úrad uviedol, že nemá pracovníkov\n\nposkytujúcich psychoterapiu. V nadväznosti na to súd v októbri 2025 požiadal ústav o určenie\ntermínov poradenstva tak, ako to vyplýva z nariadeného výchovného opatrenia. Na to ústav v apríli\n2026 odpovedal, že účel, ktorý sa má výchovným opatrením dosiahnuť, je úlohou poradenských\npsychológov na úrade. Úrad v máji 2026 navrhol súdu zmeniť subjekt realizácie výchovného\nopatrenia z ústavu na úrad. Odôvodnil to tým, že výkon tohto opatrenia je stále dôvodný,\nkeďže sťažovateľka si už musí uvedomiť, že maloletý má aj otca, s ktorým sa desať rokov\nnestretáva len kvôli správaniu sťažovateľky.\n3. Okresný súd v októbri 2025 vyzval sťažovateľku dobrovoľne splniť povinnosť uloženú\nexekučným titulom – podrobiť sa odbornému poradenstvu. Na to sťažovateľka reagovala návrhom\nna prerušenie konania, dôvodiac aj ochranou zdravia maloletého, a okrem toho uviedla dôvody,\nktoré jej a maloletému bránili v účasti na odbornom poradenstve. Okresný súd uznesením zamietol\nnávrh sťažovateľky na prerušenie konania. Ústavnou sťažnosťou namietaným druhým výrokom\ntohto uznesenia uložil sťažovateľke pokutu 300 eur, pretože ani po výzve nesplnila svoju\npovinnosť. Sťažovateľka sa dlhodobo a opakovane nezúčastňovala poradenstva, čo bolo preukázané\nvyjadreniami otca, ústavu, úradu a samotnej sťažovateľky. Súd nepovažoval dôvody uvádzané\nsťažovateľkou za také, ktoré jej a maloletému objektívne bránili v účasti na poradenstve.\n4. Sťažovateľka tvrdila, že jej nebol oznámený termín poradenstva (10. októbra 2025),\na preto sa ho nezúčastnila. Súd toto tvrdenie označil za nevierohodné, keďže sťažovateľka dlhodobo\nodmieta akúkoľvek spoluprácu nielen pri výkone výchovného opatrenia, ale aj pri styku maloletého\ns otcom. Súd akceptoval práceneschopnosť sťažovateľky v termíne poradenstva 10. októbra 2025\na uviedol, že ak sa výchovného opatrenia nemôžu zúčastniť všetci povinní (rodičia aj maloletý),\nnemožno na jeho výkon rezignovať, pokiaľ ho môžu realizovať aspoň ostatné povinné osoby.\nSťažovateľka aj napriek svojej práceneschopnosti bola povinná zabezpečiť účasť maloletého\nna tomto termíne poradenstva. K námietke sťažovateľky o tom, že jej súd nedoručil vyjadrenia\nústavu, súd uviedol, že takúto povinnosť nemá.\n\n                                                III.\n5. Sťažovateľka namieta, že jej bola uložená pokuta za nesplnenie objektívne nesplniteľnej\npovinnosti. Z vyjadrení ústavu a úradu vyplýva, že neexistoval subjekt schopný realizovať\nvýchovné opatrenie. Sťažovateľka tvrdí, že termín poradenstva na 10. október 2025 jej neoznámil\nani súd, ani ústav, hoci práve za nedostavenie sa naň dostala pokutu. Podľa sťažovateľky\nsa výchovné opatrenie nerealizovalo preto, lebo jej nebol oznámený termín poradenstva,\nno predovšetkým pre absenciu vykonávateľa tohto opatrenia. Sťažovateľka namieta porušenie\nkontradiktórnosti konania. Súd jej nedoručil vyjadrenie ústavu a neumožnil jej naň reagovať,\npričom práve oň oprel rozhodnutie o uložení pokuty. Podľa sťažovateľky účelom pokuty\nnie je sankcia za minulé konanie, ale prinútiť povinného k splneniu povinnosti. Sťažovateľka\nnesúhlasí s tým, že jej bola uložená pokuta za to, že napriek svojej práceneschopnosti nezabezpečila\núčasť maloletého na poradenstve. Zo znenia výroku exekučného titulu vyvodzuje, že podmienkou\nvýkonu výchovného opatrenia je účasť oboch rodičov a maloletého na poradenstve.\n\n                                                IV.\n6. Ústavný prieskum sa pri rozhodnutí o uložení pokuty v personálnej exekúcii obmedzuje najmä\nna posúdenie toho, či bol poskytnutý procesný priestor sťažovateľovi na uplatnenie jeho\n\n                                                 2\n\nargumentov o tom, prečo povinnosť splnená nebola, či sa konajúci súd dostatočne s nimi\nvysporiadal, ako aj na to, či uložená sankcia nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených procesným\npredpisom, prípadne či nie je v rozpore s požiadavkou primeranosti uloženej sankcie. Nie je úlohou\nústavného súdu prehodnocovať potrebu či vhodnosť uloženia pokuty (II. ÚS 326/2026). Rozporné\ns právom na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie je súdne rozhodnutie, ktorého dôvody\nsú založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe. Tomu tak vo veci sťažovateľky nie je.\nPreto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nodmietnutá.\n7. Nedôvodná je sťažnostná námietka, že sťažovateľke bola uložená pokuta za nesplnenie\nobjektívne nesplniteľnej povinnosti. Sťažovateľka dezinterpretuje obsah vyjadrenia ústavu. Ústav\nneuviedol, že poradenstvo realizovať nebude, ale iba odporučil súdu zvážiť zmenu vykonávateľa\nporadenstva z ústavu na úrad. K tomu treba uviesť, že v období, keď sa sťažovateľka poradenstva\nnezúčastňovala, nevedela o tomto vyjadrení ústavu, čo vyplýva z jej vlastných tvrdení. Preto toto\nvyjadrenie ústavu nepredniesla ako dôvod neplnenia povinnosti v reakcii na výzvu súdu\nna dobrovoľné splnenie povinnosti. Dôvodom, pre ktorý sťažovateľka neplnila povinnosť,\ntak nebola neexistencia vykonávateľa poradenstva.\n8. S námietkou sťažovateľky o neoznámení termínov poradenstva sa okresný súd vysporiadal\ntak, že za vierohodné považoval vyjadrenie ústavu o tom, že sťažovateľka sa napriek vedomosti\no termínoch nedostavila na poradenstvo a za nevierohodné považoval tvrdenie sťažovateľky,\nže termín 10. októbra 2025 jej nebol oznámený. Túto nevierohodnosť súd vyvodil z toho,\nže sťažovateľka dlhodobo odmieta výchovné opatrenie a neumožňuje otcovi styk s maloletým.\nK tomu možno doplniť, že z vyjadrenia ústavu, ktorého obsah je súčasťou odôvodnenia verejne\ndostupného rozsudku krajského súdu (13CoP/139/2023 z 25. februára 2026), vyplýva,\nže sťažovateľke termíny poradenstva oznamoval otec a na termín poradenstva 10. október 2025\nsa sťažovateľka objednala, no neprišla. S okresným súdom treba súhlasiť v tom, že za výkon\nvýchovného opatrenia sú zodpovední predovšetkým rodičia, ktorí by si mali termín poradenstva\ns doktorom dohodnúť, a nie vyčkávať na jeho autoritatívne určenie len preto, aby si hľadali dôvody,\npre ktoré sa nemôžu zúčastniť.\n9. Nedôvodná je sťažnostná námietka o porušení kontradiktórnosti konania. Treba súhlasiť\ns okresným súdom v tom, že nemal sťažovateľke doručiť vyjadrenia ústavu. Súd z týchto vyjadrení\npovažoval za preukázanú neúčasť sťažovateľky na poradenstve, ktorú sťažovateľka nespochybňuje.\nSúd pred uložením pokuty umožnil sťažovateľke vyjadriť sa, prečo nerešpektuje exekvovanú\npovinnosť. Súd sa vysporiadal so skutočnosťami, ktorými sťažovateľka odôvodnila neúčasť\nna poradenstve. Až po závere, že tieto skutočnosti objektívne neospravedlňujú neúčasť\nsťažovateľky a maloletého na poradenstve, uložil sťažovateľke pokutu. Tomu predchádzalo\nodôvodnené zamietnutie návrhu sťažovateľky na prerušenie konania. Nemožno súhlasiť\nso sťažovateľkou, že účelom pokuty nie je postih za minulé konanie. Hoci prvoradým cieľom\npokuty je motivovať povinného k splneniu povinnosti, má táto pokuta aj povahu sankcie za pasivitu\npovinného. Až pri pokute ukladanej opakovane v krátkych intervaloch sa naplno prejavuje\njej donucovací charakter, keďže stupňujúci sa finančný tlak núti povinného splniť si povinnosť.\n\n                                                3\n\n10. Nemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že podmienkou výkonu výchovného opatrenia\nje nevyhnutne účasť oboch rodičov a maloletého. Sťažovateľka znenie výroku výchovného\nopatrenia nesprávne interpretuje, keď sa domnieva, že bolo nariadené len pre účely zlepšenia\nkomunikácie rodičov o výchove maloletého a akceptácii druhého rodiča. Účel výchovného\nopatrenia nevyplýva z výroku uznesenia o jeho nariadení, ale z odôvodnenia. Jeho cieľom bolo\nzlepšiť komunikáciu rodičov, pomôcť sťažovateľke akceptovať otca a najmä pomôcť maloletému\nvybudovať si k otcovi citovú väzbu. Preto treba súhlasiť s okresným súdom, že účel výchovného\nopatrenia bolo možné čiastočne dosiahnuť aj bez účasti sťažovateľky na jednom z množstva\nnariadených odborných stretnutí. Súdy sťažovateľke opakovane zdôrazňujú, že má pozitívne\novplyvňovať vzťah syna k otcovi.\n11. Vo veci sťažovateľky boli splnené podmienky pre uloženie pokuty. Podmienkou uloženia\npokuty je bezvýslednosť výzvy na dobrovoľné splnenie povinnosti a neexistencia dôvodov, ktoré\nby objektívne bránili splneniu povinnosti. Sťažovateľka nerozporuje, že sa odborného poradenstva\nnezúčastňovala. Pokuta jej bola uložená preto, že jej správanie ani po šiestich rokoch od nariadenia\nvýkonu exekučného titulu neumožnilo splnenie exekvovanej povinnosti. Pre uloženie pokuty\ntak nebolo podstatné, či bolo preukázané, že sťažovateľka vedela o jednom termíne poradenstva.\nMedzi výzvou na dobrovoľné splnenie povinnosti a uložením pokuty uplynuli takmer tri mesiace,\nčo je dostatočne dlhý čas na to, aby sťažovateľka prejavila snahu splniť povinnosť. Sťažovateľka\nani len netvrdí, že by sa pokúsila absolvovať poradenstvo na ústave, no ten jej ho odmietol\nposkytnúť. Aj preto jej argumentácia o neexistencii vykonávateľa poradenstva v období po doručení\nvýzvy na dobrovoľné splnenie nie je spôsobilá ovplyvniť ústavnú udržateľnosť uloženia pokuty.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. septembra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                 4", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-uloženie", "rodičovské práva, rodina", "výkon rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3532d71-42eb-480c-ae60-10e6dc586a90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.326.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 326/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.326.2026.1"}, {"guid": "753ab0d6-1939-431a-b7a2-bb627a76433f:e3caa971-9fbd-46d2-8156-bb4ae09cbf5c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1215225504.16", "spisova_znacka": "13CoP/139/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/139/2023 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1215225504.16"}, {"guid": "edee8a8e-c7b2-464b-acf2-2f22fe34bee8:4404ece2-5ee9-482e-a69e-4949c1d26d9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Em/1/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Em/1/2018 z 12. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edee8a8e-c7b2-464b-acf2-2f22fe34bee8:4404ece2-5ee9-482e-a69e-4949c1d26d9b"}], "citovane_v": []}