{"guid": "ussr:491b20d1-ea6e-4f3e-88fb-44a3e7b1cc86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.636.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 636/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 636/2026 z 13. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2026, sp. zn. III. ÚS 636/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.636.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/491b20d1-ea6e-4f3e-88fb-44a3e7b1cc86", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.636.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.636.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.636.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                    UZNESENIE\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                             III. ÚS 636/2026-13\n\n Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\n Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127\n Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Energetika stavebníctvo\n financovanie, a.s., Podunajská 23, Bratislava, zastúpenej Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o.,\n Štefánikova 7, Nitra, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. PB-14Cb/4/2010-1595 z 8. mája\n 2026 a uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. PB-14Cb/4/2010-1603 zo 16. júla 2026 takto\n\n                                         rozhodol:\n\n Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                                I.\n                                        Ústavná sťažnosť\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. septembra 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami všeobecného súdu\noznačenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a vec\nvrátiť súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n                                               II.\n                                      Skutkové východiská\n 2. Sťažovateľka (vystupujúca v konaní pred okresným súdom ako žalobkyňa) podala dovolanie\n proti rozsudku odvolacieho súdu, a to v rozsahu zamietnutej časti nároku vo výške 194 851 eur.\n Okresný súd 28. júla 2025 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie\n vo výške 23 332 eur. Sťažovateľka podala žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie\n a uznesením okresného súdu z 22. septembra 2025 jej bolo požadované oslobodenie priznané.\n\n3. Okresný súd uznesením zo 6. marca 2026 sťažovateľke odňal oslobodenie od súdneho poplatku\ntak, že sťažovateľka je oslobodená iba od súdneho poplatku prevyšujúceho 11 500 eur\n(toto uznesenie bolo predmetom prieskumu na ústavnom súde, pričom ústavný súd uznesením\nsp. zn. III. ÚS 305/2026 z 21. mája 2026 sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú). V nadväznosti na uvedené okresný súd 27. marca 2026 vyzval sťažovateľku\nna zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 11 500 eur. Sťažovateľka podaním\nz 20. apríla 2026 (v lehote určenej výzvou) súdu oznámila, že výzvu považuje za nezákonnú.\n4. Okresný súd uznesením z 8. mája 2026 vydaným vyššou súdnou úradníčkou dovolacie konanie\nzastavil z dôvodu, že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok za dovolanie. Proti uzneseniu VSÚ\npodala sťažovateľka sťažnosť, ktorú okresný súd uznesením zo 16. júla 2026 vydaným sudcom\nzamietol. Okresný súd okrem iného konštatoval, že § 10 ods. 2 písm. e) zákona Slovenskej národnej\nrady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) nebráni tomu, aby pre nezaplatenie sumy 11 500 eur\ndošlo k zastaveniu dovolacieho konania. To, či má súd vydať výzvu alebo uznesenie, pritom\nupravuje § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. Keďže v súdenej veci dovolací súd ešte nezačal\nkonať vo veci samej, po odňatí oslobodenia bolo potrebné sťažovateľku opätovne zaviazať\nna zaplatenie súdneho poplatku práve výzvou a „sankciou“ za nezaplatenie súdneho poplatku je\nzastavenie konania. Precizovanie výroku uznesenia o odňatí oslobodenia v tom smere, že odňatie\nmá spätné účinky, potrebné nebolo. Konanie na súde prvej inštancie je už totiž právoplatne\nskončené, a teda ani len hypoteticky neprichádza do úvahy odňatie oslobodenia od poplatkov\nza podanie žaloby a za podanie odvolania. Jediným odňatím, ktoré do úvahy prichádza, je odňatie\noslobodenia od súdneho poplatku za podanie dovolania.\n                                                III.\n                                   Argumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka namieta, že súdny poplatok za dovolanie v tejto veci existuje iba jeden a je splatný\npodaním dovolania. Prvotným vyhovením návrhu na priznanie oslobodenia bola naplnená\npodmienka podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. a nastal následok, podľa ktorého súd\npre nezaplatenie poplatku konanie nezastaví. Zákon s neskorším odňatím oslobodenia nespája\nobnovenie oprávnenia súdu konanie zastaviť. Spojenie výzvy z 27. marca 2026 (po čiastočnom\nodňatí oslobodenia od súdneho poplatku) so sankciou zastavenia konania preto nemalo oporu\nv zákone č. 71/1992 Zb. Procesným následkom čiastočného odňatia oslobodenia od súdneho\npoplatku, ktoré bolo priznané po tom, keď bola v lehote určenej výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. naplnená podmienka § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb., je uloženie\npoplatku uznesením a jeho vymáhanie, nie zastavenie dovolacieho konania.\n6. Ustanovenie § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. je jedným z prípadov, v ktorých zákon\nzastavenie konania vylučuje a okresný súd ho bez odôvodnenia vynechal.\n7. Ustanovenie § 254 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) rozlišuje odňatie\noslobodenia s účinkami do budúcnosti a odňatie so spätnou účinnosťou. Výrok uznesenia\no čiastočnom odňatí oslobodenia od súdneho poplatku spätnú účinnosť neobsahuje. Odňatie\ns účinkami do budúcnosti nemôže opätovne otvoriť lehotu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.,\nktorá uplynula 22. augusta 2025 s účinkom podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb.\n\n                                                 2\n\n8. Zastavenie dovolacieho konania je zároveň v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu\n(ako súdu prvej inštancie), ktorý nemá oporu v zákone. Obe podmienky podľa § 436 ods. 2 CSP\nboli splnené 22. septembra 2025 a súd bol povinný vec predložiť dovolaciemu súdu. Neurobil tak\nviac než päť mesiacov a v tomto čase pristúpil k odňatiu oslobodenia. Ak by súd postupoval podľa\n§ 436 ods. 2 CSP, v čase odňatia oslobodenia by vo veci konal dovolací súd a jediným možným\nnásledkom odňatia by bolo vymáhanie poplatku.\n9. Pokiaľ okresný súd argumentoval, že sťažovateľka na základe výzvy z 27. marca 2026 súdny\npoplatok nezaplatila a ani nepožiadala o oslobodenie, sťažovateľka uvádza, že výzvu v určenej\nlehote napadla ako nezákonnú. Odmietnutie zaplatiť poplatok, ktorý podľa strany nemôže byť\nvymáhaný zastavením konania, spojené s výslovným odôvodnením, nie je procesnou pasivitou.\n10. Zastavením konania bol sťažovateľke odňatý prístup k dovolaciemu súdu vo veci nároku\nv sume 194 851 eur bez toho, aby dovolanie bolo doručené žalovanému alebo predložené\ndovolaciemu súdu. Výklad uplatnený okresným súdom vytvára dôvod zastavenia konania\nnad rámec § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., je vnútorne rozporný s vlastnými východiskami sudcu\na zužuje prístup k súdu v rozpore s podstatou a zmyslom čl. 46 ods. 1 ústavy.\n                                              IV.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIV.1. K namietanému porušeniu označených práv uznesením VSÚ:\n11. Ako vyplýva z ústavnej sťažnosti a jej príloh, sťažovateľka proti uzneseniu VSÚ podala\nsťažnosť podľa § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením sudcu zo 16. júla 2026.\nPrávomoc okresného súdu konajúceho prostredníctvom sudcu poskytnúť ochranu právam\nsťažovateľky predchádza oprávneniam ústavného súdu, a to vzhľadom na princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy.\n12. Keďže sťažovateľka využila možnosť podať proti uzneseniu VSÚ sťažnosť ako prostriedok\nnápravy, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú podľa § 132 ods. 1\nv spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“).\nVI.2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením sudcu:\n13. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti\nvšeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie\nbolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo\nslobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n                                               3\n\n14. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať návrh na začatie konania, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n15. Nie je možné stotožniť sa so sťažovateľkinou argumentáciou, v zmysle ktorej (čiastočné)\nodňatie oslobodenia od súdneho poplatku nebolo spätné (ako to normatívne predpokladá § 254\nods. 2 CSP), keďže to okresný súd v uznesení o odňatí oslobodenia výslovne neuviedol. Ústavný\nsúd konštatuje, že uznesenie o čiastočnom odňatí oslobodenia od súdneho poplatku sa nemohlo\ntýkať žiadnej inej poplatkovej povinnosti, len súdneho poplatku za sťažovateľkou podané dovolanie\n(ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom uznesení sudcu v bode 8 odseku 2 odôvodnenia).\nOkresný súd vysvetlil, že o žiadnu inú poplatkovú povinnosť než týkajúcu sa podaného dovolania\nísť nemôže. Spätné účinky odňatia oslobodenia tak vyplývajú z okolností prípadu spočívajúcich\nv tom, že poplatková povinnosť vznikla len vo vzťahu k stále tomu istému sťažovateľkou\npodanému dovolaniu (konanie na okresnom súde už bolo právoplatne skončené, a teda poplatková\npovinnosť sa tohto konania týkať nemohla).\n16. V čase vydania uznesenia o čiastočnom odňatí oslobodenia od súdneho poplatku vec nebola\npredložená dovolaciemu súdu, a preto sa o dovolaní ešte konať nemohlo, ako to má na mysli § 10\nods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. Takáto prekážka zastavenia konania preto daná nebola.\nSťažovateľka však odkazuje na § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb., ktorý je prekážkou\nzastavenia konania v prípade, ak je po výzve na zaplatenie súdneho poplatku podaný návrh\nna oslobodenie, ktorému je vyhovené. K tomuto ústavný súd uvádza, že § 10 ods. 2 písm. e) zákona\nč. 71/1992 Zb. nijako nevylučuje, aby bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku realizovaná\nopakovane v prípade, ak sa mení autoritatívne posúdenie priznania oslobodenia poplatníka\nod súdneho poplatku. Vyplýva to zo skutočnosti, že priznané oslobodenie je možné odňať (§ 254\nods. 2 CSP). Okresný súd v napadnutom uznesení sudcu (bod 7) konštatoval, že oslobodenie\nod súdneho poplatku nie je dôvodom zániku poplatkovej povinnosti. Takýto konštrukt má\nracionálny základ, pretože ak by dôsledkom priznania oslobodenia bol zánik poplatkovej\npovinnosti, nemohol by súd rozhodovať o prípadnom odňatí priznaného oslobodenia.\n17. Pokiaľ sťažovateľka prezentuje názor, že v jej veci bolo potrebné o dovolaní rozhodnúť, keďže\nprocesným následkom čiastočného odňatia oslobodenia od súdneho poplatku malo byť uloženie\npovinnosti zaplatiť súdny poplatok uznesením a jeho vymáhanie, ústavný súd zdôrazňuje, že\nvšeobecnou zásadou plynúcou zo zákona č. 71/1992 Zb. je, že v prípade nezaplatenia súdneho\npoplatku sa konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Nezastavenie konania je len\nvýnimkou zo všeobecnej zásady (§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.), pričom výnimky sa vykladajú\nskôr reštriktívne. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP) akceptuje\nobmedzenie prístupu k súdnej ochrane poplatkovou povinnosťou (rozsudok ESĽP Tolstoy-\nMiloslavsky proti Spojenému kráľovstvu, bod 61 a nasl., rozsudok ESĽP z 9. 6. 2001 vo veci\nsťažnosti č. 28249/95 – Kreuz proti Poľsku, bod 54). Ide o povinnosť platiť verejný poplatok, a ten\nsa platí za určitú „verejnú službu“, čo je v tomto prípade konanie a rozhodnutie súdu. Potom je\nlogické, že dôsledkom nezaplatenia poplatku je neposkytnutie „verejnej služby“, v sťažovateľkinom\nprípade nerozhodnutie o podanom dovolaní.\n\n                                                4\n\n18. Ústavný súd uzatvára, že okresný súd zrozumiteľným, logickým spôsobom odôvodnil\nzamietnutie sťažnosti sťažovateľky a jeho závery nemožno vyhodnotiť ako svojvoľné. Medzi\nnapadnutým uznesením sudcu a označenými právami sťažovateľky, ktorých porušenie namieta,\nneexistuje taká relevantná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto\nústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 13. októbra 2026\n\n                                                                        Robert Šorl\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                 5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "dovolanie", "poplatok-nezaplatenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/4/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6bcd621-4f70-4bad-a527-44e376e11aa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.305.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.305.2026.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}