{"guid": "ussr:9cd9c689-07ad-4752-ba3a-69d8546ab8d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.1.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2026 z 6. 5. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. mája 2026, sp. zn. PL. ÚS 1/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.1.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2026-05-06", "forma": "Nález", "povaha": ["nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Súlad vyhlášky o rozpočítavaní nákladov za dodávku tepla aj na odpojené priestory", "pravna_veta": "I. Vláda a ani ministerstvá nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada neupravila zákonom. Zo zákona musí byť jasný obsah, účel a rozsah pôsobenia orgánov výkonnej moci. Problematiku dostatočne upravenú vo svojich základných rysoch môže zákon následne prenechať na konkretizáciu rezortnému orgánu výkonnej moci.\nII. Zákon o tepelnej energetike nedostatočne konkretizuje subjekty, medzi ktoré sa rozpočítavajú náklady na teplo, vrátane určenia, či prispievajú na tzv. základnú a spotrebnú zložku nákladov. Zákon neposkytuje dostatočne predvídateľný priestor pre interpretáciu, že sa medzi konečných spotrebiteľov, ktorí hradia náklady na teplo, radia aj vlastníci odpojených bytov. Ustanovenie § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike neobsahuje dostatočne jasné, presné a predvídateľné splnomocnenie na uloženie povinnosti pre vlastníkov odpojených bytov, ktorí si svoju potrebu vykurovania zabezpečili samostatne. Formulácia vyhlášky, ktorá takýmto vlastníkom ukladá povinnosť zúčastňovať sa na základnej zložke, nemá právny základ v zákonnom splnomocnení, čím prekračuje jeho medze.\nIII. Podstata úhrady nákladov za teplo nemá charakter dane alebo poplatku, keďže k platbe dochádza za dodané teplo. Ekvivalentnosť spočíva v podobe dodaného tepla na strane jednej a úhrady nákladov na jeho dodanie a spotrebu na strane druhej. Pokiaľ bude na úrovni zákona zadefinovaná primeraná povinnosť podieľať sa na nákladoch na vykurovanie vlastníkmi odpojených bytov, nepôjde o daň alebo poplatok, ale protihodnotu za dodané teplo.\nIV. Otázky, či sa vlastník bytu môže odpojiť od vykurovacej sústavy a aké práva a povinnosti má mať vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov, ktoré nie sú odpojené od vykurovacej sústavy, v súvislosti s ich nákladmi na spoločné vykurovanie nie je len otázkou expertnou, ale aj otázkou verejnej politiky v energetike. Keďže akákoľvek úprava v zákone o tepelnej energetike v tomto ohľade absentuje a dochádza k ukladaniu povinností vlastníkom odpojených bytov nad rámec zákona, je nevyhnutné, aby tento nedostatok bol napravený zákonom. Je tomu tak preto, že podstatou výhrady zákona je, že zásah do práv jednotlivcov nemá byť len uzatvoreným expertným rozhodnutím ministerstva ako orgánu výkonnej moci, ale výsledkom demokratického rozhodnutia, ktorého prejavom je zákon.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9cd9c689-07ad-4752-ba3a-69d8546ab8d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.1.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.1.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.1.2026.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 1/2026-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu, Ladislava Duditša, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina\nVernarského o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota\nteplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného\nv teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo\ndodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky\noprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla v znení neskorších\npredpisov, s Ústavou Slovenskej republiky, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení\nneskorších predpisov takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenia § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky\nč. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá\nrozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo\ndodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla\nvyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo\nvyrobené v decentralizovanom zdroji tepla v znení neskorších predpisov, n i e s ú v s ú l a d e\ns čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 18 ods. 11\nzákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Skupina 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“) návrhom\ndoručeným ústavnému súdu 16. decembra 2025 žiada vysloviť, že ustanovenia § 8 ods. 4 a 5\n\nvyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje\nteplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla\ndodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov\nna množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla\na ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1\npísm. a), čl. 20 ods. 1, čl. 59 ods. 1 a 2 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“),\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“) a § 18 ods. 11 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).\n2. V bytových domoch sa teplo zabezpečuje spravidla centrálne. Buď jeho odberom od dodávateľov\ntepla, alebo jeho výrobou v decentralizovanom zdroji tepla bytového domu. Správa bytového domu\ntieto náklady na teplo rozpočítava užívateľom bytov a nebytových priestorov (ďalej len „byty“).\nV bytových domoch sú však aj byty s individuálnym vykurovaním. Pravidlá rozpočítavania\nnákladov na teplo boli od účinnosti zákona o tepelnej energetike upravené vo vyhláškach Úradu\npre reguláciu sieťových odvetví a následne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej\naj „ministerstvo“) na základe jeho splnomocňovacích ustanovení. Teraz je ním § 18 ods. 11 zákona\no tepelnej energetike, podľa ktorého „pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného\ntepla alebo množstvo tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla vrátane pomeru základnej\nzložky a spotrebnej zložky a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené\nv decentralizovanom zdroji tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo“.\n3. Od polovice decembra 2024 do súčasnosti platia návrhom namietané ustanovenia,\nktoré obsahovo nadväzujú na návrhom nenamietané ustanovenie § 8 ods. 1 vyhlášky,\npodľa ktorého „ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače alebo určené\nmeradlá na meranie tepla u konečného spotrebiteľa, celkové náklady na množstvo dodaného tepla\nna vykurovanie za kalendárny rok sa rozdelia na spotrebnú zložku a základnú zložku, pričom podiel\nzákladnej zložky je 60 %. Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu rozhodnúť o zmene podielu\nzákladnej zložky, nemôže byť však nižší ako 30 %.“. Podľa návrhom namietaného § 8 ods. 4\nvyhlášky „základná zložka sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené\nod vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania, pričom podlahová plocha bytu alebo\nvykurovaného nebytového priestoru alebo upravená podlahová plocha bytu alebo vykurovaného\nnebytového priestoru sa vynásobí koeficientom podľa prílohy č. 3“. Podľa návrhom namietaného\n§ 8 ods. 5 vyhlášky „vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu rozhodnúť o úprave koeficientov\nuvedených v prílohe č. 3. Upravená výška koeficientov nemôže prekročiť hodnoty uvedené v prílohe\nč. 3.“. Podľa prílohy č. 3 „koeficienty pre byty na bytové priestory odpojené od vykurovacej\nsústavy a) 0,2 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia,\nb) 0,5 pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú na prízemí alebo\nna najvyššom podlaží alebo nad priestormi, ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch\na nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody\nústredného vykurovania v objekte rozpočítavania, c) 1,0 pri ostatných bytoch a nebytových\npriestoroch“.\n\n2\n\n4. Podľa navrhovateľov povinnosť vlastníkov odpojených bytov prispievať na základnú zložku\nnákladov na vykurovanie neústavne zasahuje do ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy. Navrhovatelia zdôrazňujú, že títo vlastníci neodoberajú spoločné teplo a nie sú konečnými\nspotrebiteľmi podľa § 18 zákona o tepelnej energetike. Napriek tomu však podľa vyhlášky musia\nna teplo prispievať, keď platia na základnú zložku až do 100 % plochy ich bytu. Navrhovatelia\nanalogicky poukazujú na nález ústavného súdu (PL. ÚS 17/2014), ktorým bol vyslovený nesúlad\npovinnosti výrobcov elektriny platiť za prístup do nimi nevyužívanej distribučnej sústavy\na to, že zásahy do vlastníckeho práva musia byť výslovne ustanovené zákonom a nemožno\nich ukladať len podzákonnými predpismi (PL. ÚS 21/2014). Upriamujú pozornosť na to, že zákon\no tepelnej energetike povinnosť odpojených vlastníkov bytov nepozná. Ustanovenia vyhlášky\ntak nad rámec zákona ukladajú povinnosť bez základu v zákone.\n5. Podľa navrhovateľov i tak ide o neproporcionálny zásah. Zdôrazňujú, že cieľom vyhlášky\nje spravodlivo rozdeliť náklady na teplo pri zohľadnení tepelných strát a prestupov tepla medzi\nbytmi. Tento cieľ považujú za legitímny. Sú však toho názoru, že ho možno dosiahnuť aj inak.\nNapríklad presnejším meraním tepelných tokov alebo úpravou spotrebnej zložky v závislosti\nod parametrov domu. Odkazujú na to, že štát musí zvážiť, či je možné menej invazívne opatrenie\nna dosiahnutie sledovaného cieľa (PL. ÚS 17/2014). Zdôrazňujú, že v niektorých prípadoch môže\nbyť povinnosť vlastníkov odpojených bytov rovnaká, či dokonca vyššia ako vlastníkov\nneodpojených bytov.\n6. Podľa navrhovateľov je úprava nesúladná s požiadavkou legitímneho očakávania a právnej\nistoty ako prvku ochrany vlastníckeho práva. Odkazujú na to, že súčasťou princípu právneho štátu\nje aj stabilita a predvídateľnosť práva (PL. ÚS 21/2014). Tvrdia, že odpojení vlastníci bytov\ninvestovali do vlastného vykurovania, a tak konali podľa dlho platnej právnej úpravy, podľa\nktorej sa nemuseli podieľať na základnej zložke nákladov na teplo. Očakávali tak, že ich investícia\nzníži ich náklady. Namietané ustanovenia to však zásadne zmenili tak, že musia platiť podstatnú\nčasť spoločného vykurovania. Preto ide o nepredvídateľný zásah (PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 17/2014).\n7. Vo vzťahu k namietanému nesúladu ustanovení vyhlášky s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy,\nčl. 123 ústavy a § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike navrhovatelia uvádzajú, že zásada\nlegality vyjadruje požiadavku, aby štátne orgány konali len na základe zákona, v jeho medziach\na v ňom ustanovenom rozsahu a spôsobe. To sa prejavuje aj v normotvornej činnosti orgánov\nvýkonnej moci podľa čl. 123 ústavy. Zdôrazňujú, že zásada legality sa vzťahuje aj na výkon\nnormotvornej právomoci orgánu výkonnej moci, keďže všeobecne záväzný právny predpis musí\nmať oporu v zákone, nesmie presahovať rámec zákonného splnomocnenia a nesmie vytvárať nové\npráva a povinnosti neupravené zákonom (PL. ÚS 7/96, PL. ÚS 10/2013). Ak tomu\ntak nie je, dochádza k rozporu s čl. 2 ods. 2 a čl. 123 ústavy (PL. ÚS 10/2013). Pritom zvýrazňujú\nznenie § 2 písm. f), § 14, § 16 ods. 1 a § 18 ods. 4, 8 a 11 zákona o tepelnej energetike.\nZ neho vyvodzujú, že konečným spotrebiteľom centrálne dodávaného tepla nie sú vlastníci\nodpojených bytov a § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike ministerstvo splnomocňuje\nlen na technickú konkretizáciu rozpočítania dodaného tepla medzi konečných spotrebiteľov,\nno nie medzi tých, ktorí nimi nie sú. Namietané ustanovenia vyhlášky tak prekračujú rámec\nsplnomocnenia tým, že rozširujú okruh adresátov povinností aj na vlastníkov odpojených bytov,\nukladajú im povinnosti prispievať na základnú zložku nákladov a koeficientmi určujú rozsah\ntejto povinnosti.\n3\n\n8. Vo vzťahu k namietanému nesúladu ustanovení vyhlášky s čl. 59 ods. 1 a 2 ústavy v spojení\ns čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy navrhovatelia citujú z rozhodnutí ústavného súdu,\npodľa ktorých uloženie majetkového bremena musí mať priamy, zrozumiteľný a dostatočne určito\nohraničený zákonný základ, ktorý vykonávací predpis môže len detailizovať (PL. ÚS 17/2014,\nPL. ÚS 10/2013 a PL. ÚS 21/2014). Podľa navrhovateľov povinnosť vlastníkov odpojených bytov\nje normatívna, všeobecná a vynútiteľná. Zároveň však je neekvivalentná alebo len veľmi voľne\nekvivalentná, keďže vlastník bytu plnenie neodoberá, resp. plnenie je nepriame alebo žiadne.\nIde tak o verejnoprávne peňažné bremeno nekonštituované zákonom. O skrytú daň či poplatok.\n9. Navrhovatelia uvádzajú, že ústavný princíp určitosti zákona vyžaduje, aby výška a výpočet\nbremena bola predvídateľná a určitá už zo zákona, keďže podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy\npovinnosti možno ukladať zákonom alebo na jeho základe, v jeho medziach a pri zachovaní\nzákladných práv. Zdôrazňujú, že povinnosti možno ukladať v podzákonných predpisoch,\nale nie na ich základe. Článok 13 ods. 1 písm. a) ústavy je pritom na účely ochrany základných práv\nnevyhnutné vykladať striktne. Povinnosti v podzákonnom predpise možno uložiť výhradne v rámci\nzákona a na základe jeho jasného zmocnenia, ktoré jednoznačne vymedzí hranice prípustnosti\npodzákonnej úpravy (PL. ÚS 17/2014). Podľa navrhovateľov rozhodujúce parametre\nsú v namietaných ustanoveniach vyhlášky, a preto adresát nedokáže zo zákona kvantifikovať svoje\nbremeno.\n10. K nesúladu s čl. 1 dodatkového protokolu navrhovatelia uvádzajú, že sa vzťahuje aj na iné\nopatrenia štátu zasahujúce do pokojného užívania majetku vrátane ukladania finančných povinností.\nKaždý zásah do majetku musí byť v súlade so zákonom a sledovať legitímny verejný záujem\npri zachovaní spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom a právami jednotlivca (Sporrong\na Lönnroth proti Švédsku, č. 7151/75, 7152/75, séria A, č. 52, body 69 – 74; James a iní v. Spojené\nkráľovstvo, č. 8793/79, séria A, č. 98, body 50 – 51). Podľa navrhovateľov povinnosť vlastníkov\nodpojených bytov platiť základnú zložku nákladov na teplo neobstojí už pri požiadavke súladu\nso zákonom. Navrhovatelia pripúšťajú, že spravodlivé rozdelenie nákladov na teplo je legitímny\nverejný záujem, no nie je zachovaná rovnováha (rozumný vzťah proporcionality) medzi týmto\ncieľom a ochranou práv jednotlivca. Osobitne poukazujú na to, že v rozpore s čl. 1 dodatkového\nprotokolu bola 98 % daň z časti odstupného (N.K.M. proti Maďarsku, č. 73743/11, body 66 – 73)\na regulácia nájomného v rámci sociálnej politiky (Hutten-Czapska proti Poľsku, body 224 – 225).\nTakéto neprimerané bremeno podľa navrhovateľov vytvárajú aj namietané ustanovenia vyhlášky.\nOsobitne poukazujú na ochranu legitímnych očakávaní, keďže pojem majetok zahŕňa nielen\nexistujúce vlastnícke práva, ale aj legitímne očakávania získania majetkového prospechu a udržania\nexistujúcej majetkovej pozície.\nII. Stanoviská vlády Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky\n11. Vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa k návrhu\nvyjadrili obsahovo zhodnými stanoviskami.\n12. Podľa ministerstva spolupodieľanie sa bytov s individuálnym vykurovaním na nákladoch\nobjektu je v zákone už od roku 2005. Vyhláška nezaviedla novú úpravu pre byty s individuálnym\nvykurovaním, ale vzhľadom na zlepšujúce sa tepelno-technické vlastnosti budov a väčšiu úlohu\n\n4\n\nprestupov tepla v rámci bytového domu upravila výšku koeficientov, na základe ktorých\nsa vypočítava príspevok na celkové náklady bytového domu. Ministerstvo pripomína definíciu\nkonečného spotrebiteľa, z ktorej následne odvodzuje, že konečným spotrebiteľom je vlastník bytu,\nktorý spotrebúva aj centrálne vyrobené teplo a nevykonáva rozvod tepla pre iné osoby. Poukazuje\naj na to, že koncový odberateľ podľa § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike rozpočíta teplo,\nktoré bolo namerané na dohodnutom odbernom mieste, kde je umiestnené centrálne meradlo\npre bytový dom. Zdôrazňuje, že hoci zákon o tepelnej energetike vymedzuje subjekt povinný\nrozpočítavať teplo konečným spotrebiteľom, túto povinnosť zákon koncipuje širšie, a to nielen\nako povinnosť rozpočítavania konečným spotrebiteľom, ale aj ako povinnosť rozpočítavať náklady\nna množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania vo vzťahu k celému bytovému domu,\na teda aj voči všetkým bytom a ich vlastníkom.\n13. Ministerstvo upozorňuje, že rovnaká úprava vyplýva aj v prípade zmluvy o výkone správy\npodľa § 8a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“).\nTo potvrdzuje aj povinnosť uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu podľa § 10 ods. 6\ntohto zákona vrátane dodávky tepla a teplej vody, ktorá sa vzťahuje na všetkých vlastníkov bytov.\nUzatvára, že byty s individuálnym vykurovaním možno považovať za konečných\nspotrebiteľov, pretože v spoločných priestoroch nedošlo k odpojeniu a odstráneniu rozvodov.\nMinisterstvo uznáva, že byty s individuálnym vykurovaním v súvislosti s dodávkou tepla do bytu\nnespĺňajú znaky definície konečného spotrebiteľa podľa zákona o tepelnej energetike. To však\npodľa ministerstva nevylučuje, aby im boli rozpočítané náklady na spoločné vykurovanie,\npretože teplo sa dodáva do celého objektu rozpočítavania a prevádzka bytového domu zahŕňa\naj zabezpečenie tepla z jeho centrálneho zdroja. Aj byty s individuálnym vykurovaním tak majú\nnepriamy prospech z dodávky tepla do bytového domu.\n14. Podľa ministerstva vlastník bytu s individuálnym vykurovaním je vo vzťahu k spoločným\npriestorom konečným spotrebiteľom, keďže aj pri odstránení rozvodov podľa odborných štúdií\ndochádza k prestupom tepla z ostatných bytov. Byt odpojený od centrálneho zdroja tepla tak môže\nzískať prestupové teplo, ktoré z technického hľadiska nemožno zmerať. Ministerstvo zdôrazňuje,\nže prestup tepla závisí od zateplenia obvodu domu, výmeny otvorových výplní alebo existencie\nspoločných rozvodov vykurovania. Dôležitá je aj poloha bytu s individuálnym vykurovaním.\nTepelno-technické zmeny je podľa ministerstva potrebné zohľadniť aj pri rozpočítavaní nákladov\nna vykurovanie bytov s centrálnym zdrojom tepla, ako aj bytov s individuálnym vykurovaním.\n15. Ministerstvo opakuje, že byty s individuálnym vykurovaním nespĺňajú definičné znaky\nkonečného spotrebiteľa tepla podľa § 2 písm. f) zákona o tepelnej energetike. Od koncového\nodberateľa preto voči nim nemožno požadovať plnenie povinností podľa § 16 a § 18 ods. 4 zákona\no tepelnej energetike. Naopak, ak by aj byty s individuálnym vykurovaním boli zaradené medzi\nkonečných spotrebiteľov, museli by plniť povinnosti vyplývajúce z § 18 ods. 8 zákona o tepelnej\nenergetike a použil by sa na nich aj § 8 vyhlášky týkajúci sa neumožnenia odčítania pomerových\nrozdeľovačov. Zákon o tepelnej energetike, ako aj vyhláška zohľadňujú, že bytový dom\nje pri rozpočítavaní tepla potrebné vnímať ako celok, a keďže je nutné zohľadniť prestupy tepla\nv bytovom dome, je dôležité zabezpečiť príspevok nielen koncových spotrebiteľov tepla,\nale aj príspevok bytov s individuálnym vykurovaním na nákladoch celého bytového domu.\n\n5\n\n16. V súvislosti s námietkou rozporu s požiadavkou legitímneho očakávania a právnej istoty\nministerstvo zdôrazňuje, že vyhláška nezaviedla novú právnu úpravu, ale zmenila len koeficienty,\nktoré možno znížiť rozhodnutím vlastníkov. Preto spĺňa požiadavku legitímneho očakávania,\nkeďže je umožnená zmena koeficientov hlasovaním vlastníkov bytov v prospech bytov\ns individuálnym vykurovaním. Novelizácia zohľadnila meniace sa tepelno-technické vlastnosti\nbudov a nadobudla účinnosť 1. januára 2023, pričom rozúčtovanie nákladov sa vykonalo až v máji\n2024, čo možno považovať za dostatočný čas na zohľadnenie legislatívnych zmien. Ministerstvo\nuzatvára, že § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike predstavuje splnomocňovacie ustanovenie\na rozpočítavanie nákladov prebieha aj na základe zmluvy o výkone správy podľa zákona\no vlastníctve bytov. Použitie vyhlášky pre byty s individuálnym vykurovaním je tak v súlade\nso zákonmi o tepelnej energetike a vlastníctve bytov.\n17. K námietke navrhovateľov o neproporcionálnom zásahu a možnom prerozdelení nákladov\npresnejším meraním ministerstvo poukazuje na § 18 ods. 4 písm. a) zákona o tepelnej energetike,\nktorý umožňuje alternatívy merania tepla, o ktorých môžu rozhodnúť vlastníci bytov. K námietkam\nnavrhovateľov týkajúcim sa čl. 59 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy\nministerstvo zdôrazňuje jasný mandát správcu rozpočítavať náklady v objekte spotreby\npodľa zákona o vlastníctve bytov. Zdôrazňuje, že vyhláška nevstupuje do rozhodovacej právomoci\nvlastníkov bytov, ktorí rozhodujú o podiele vlastníkov bytov s individuálnym vykurovaním\npri zohľadnení koeficientov podľa prílohy č. 3 vyhlášky. Ministerstvo uzatvára, že rozpočítavanie\nnákladov zohľadňuje fyzikálne princípy šírenia tepla a zodpovedá individuálnej spotrebe\nv jednotlivých priestoroch s jasne stanovenou metodikou výpočtu.\nIII. Posúdenie dôvodnosti návrhu\n18. Primárne treba posúdiť, či ministerstvo vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu\npodľa § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike postupovalo v rozsahu tohto zákonného\nsplnomocnenia, keď stanovilo rozpočítanie základnej zložky aj na byty odpojené od vykurovacej\nsústavy v objekte rozpočítavania. Otázkou je, či ministerstvo postupovalo v súlade s čl. 2 ods. 2,\nčl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 123 ústavy. Len v prípade kladnej odpovede je následne nutné\npreskúmať proporcionalitu vyhláškou vymedzeného rozpočítavania do vlastníckeho práva\nvlastníkov bytov s individuálnym vykurovaním.\n19. Prejavom rozvinutej a industrializovanej krajiny je, že štát v súlade s princípmi voľného trhu\nintervenuje do odvetvia energetiky (PL. ÚS 17/2014, bod 15). Princíp legality podľa čl. 2 ods. 2\nústavy určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu\ntak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom (PL. ÚS 17/2014, bod 20.8). Vláda\na ani ministerstvá nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské\nvzťahy, ktoré národná rada neupravila zákonom. Všeobecne záväzným právnym predpisom\norgánu výkonnej moci nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje\nzákon, ani spôsobom odporujúcim zákonu (PL. ÚS 12/01).\n20. Z ústavy možno vyvodiť, že všetky základné spoločenské vzťahy, ktoré nie sú upravené priamo\nústavou, musia byť upravené zákonom. Vyplýva to z demokratického charakteru tvorby práva\na princípu deľby zákonodarnej a výkonnej moci. Tým sa poskytuje ochrana jednotlivcovi\npred ľubovôľou verejnej moci (PL. ÚS 17/2014, bod 20.6). Zo zákona musí byť jasný obsah, účel\n\n6\n\na rozsah pôsobenia orgánov výkonnej moci. Rozsah minimálneho zákonného základu nemožno\nstanoviť všeobecne. Je tomu tak preto, že je vždy závislý od odlišnosti predmetu právnej úpravy.\nPritom je nutné dbať na účel a zmysel normatívnych aktov exekutívy. Do ich sféry patria\npredovšetkým veci, ktoré zákon vzhliadol nepodstatnými z hľadiska zákonnej formy, a preto\nich priamo neupravil, ale ktorých právna úprava je však napriek tomu nutná alebo aspoň vhodná,\nči účelná. V neposlednom rade ide taktiež o veci nepredvídateľné pri prijatí zákona, teda veci,\nktoré môžu podliehať zmenám, ale rovnako podrobnosti hlavne technického či vysoko expertného\ncharakteru (PL. ÚS 17/2014, bod 20.7).\n21. Podstatným znakom špeciálnej delegácie je, že zákon problematiku dostatočne upravenú\nvo svojich základných rysoch prenecháva na konkretizáciu rezortnému orgánu výkonnej\nmoci. Vyhláška ako vykonávací právny predpis potom svojím charakterom upravuje technické\nči expertné otázky, ktoré môžu podliehať častým zmenám. Keďže ide o otázky vysoko odborného\ncharakteru, vzhľadom na často enormný rozsah upravovanej problematiky nie je vhodné\ntieto otázky upravovať v zákone. Zákon musí predstavovať dostatočne určito upravený základný\nrámec priznaným oprávneniam a povinnostiam a technické či expertné otázky, ktoré zásadným\nspôsobom neovplyvňujú samotné zákonné oprávnenie alebo povinnosť, prenecháva\nna konkretizáciu vykonávacím predpisom (PL. ÚS 10/2013).\n22. Článok 13 ústavy je univerzálna norma, ktorá ustanovuje všeobecné kritériá a predpoklady\nmožného obmedzenia základných práv a slobôd. Vyplýva z neho, že ústava obsahovo a formálne\nrozlišuje medzi povinnosťami a medzami základných práv a slobôd. V čl. 13 ústavy sú formulované\nvšeobecné podmienky ukladania povinností na jednej strane a medzí základných práv a slobôd\nna strane druhej (PL. ÚS 10/2013). Dominantnou črtou v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy je výhrada\nzákona vo vzťahu k ukladaniu povinností. Avšak výhrada zákona predstavuje len základ\npre stanovenie povinností. Z uvedeného vyplýva, že samotnú povinnosť možno uložiť uznaným\nprameňom práva – zákonom alebo na základe výslovného zákonného splnomocnenia podzákonným\nprávnym predpisom v medziach tohto splnomocnenia. Na účely ochrany základných práv a slobôd\nje nevyhnutné čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy interpretovať striktne ako ústavnú normu,\nktorá dovoľuje uložiť povinnosti v podzákonnom predpise výhradne na základe a v jeho rámci.\nZmocnenie musí byť obsiahnuté v zákone s jednoznačným stanovením medzí podzákonnej právnej\núpravy (PL. ÚS 10/2013, PL. ÚS 4/2021, bod 72). K porušeniu čl. 13 ods. 1 ústavy môže dôjsť\naj prijatím podzákonného právneho predpisu, ktorý neporušuje základné práva a slobody.\n23. K ochrane vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy je potrebné uviesť, že ústavnoprávna ochrana\nslobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa iba na „samotné“ vlastníctvo, resp. majetok.\nPrávo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku, je klasickým základným\nprávom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry vlastníka.\nObmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať\naj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. Nešetrné mocenské zásahy do práva na pokojné\nužívanie majetku narúšajú nielen dané základné právo, ale sú v napätí aj s ústavnou hodnotou\npersonálnej autonómie vlastníkov (PL. ÚS 17/2014, bod 20.9).\n24. S ohľadom na argumentáciu navrhovateľov podstata prieskumu musí primárne a nevyhnutne\nspočívať vo formulácii odpovede na otázku, či povinnosť vo vyhláške bola uložená na základe\nzákona a v jeho medziach. Pritom treba posúdiť samotné zákonné ustanovenie, na základe\n\n7\n\nktorého bola vlastníkom odpojených bytov stanovená povinnosť prispievať na základnú zložku.\nV tomto ohľade je nutné preskúmať, či dotknuté ustanovenie zákona o energetike dostatočne\nurčito, predvídateľne a jasne upravuje základný rámec pre povinnosť vyplývajúcu z namietaných\nustanovení vyhlášky. Teda či tento spoločenský vzťah bol upravený vyhláškou v rovnakom\nalebo vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, a či šlo primárne o technickú alebo expertnú\notázku prenechanú na vyhlášku. Zároveň je nutné preskúmať aj to, ako zákon o energetike upravuje\nvzťah k odpojeným bytom a ich vlastníkom.\n25. Podľa § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo, ustanoví pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla alebo\nmnožstvo tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla vrátane pomeru základnej zložky\na spotrebnej zložky a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené\nv decentralizovanom zdroji tepla. Toto ustanovenie nekonkretizuje ani okruh subjektov\na ani explicitne nešpecifikuje a nekonkretizuje objekt rozpočítavania v tom zmysle, či sa základná\nzložka rozpočítava aj na byty odpojené od vykurovacej sústavy. Ustanovenie § 2 písm. p) zákona\no tepelnej energetike definuje, že objektom spotreby tepla je budova alebo iná stavba so zariadením\nna spotrebu tepla (zariadenie na konečné využitie tepla). Nekonkretizuje a ani ďalej nerozlišuje byty\npripojené k vykurovacej sústave a byty, ktoré sú v objekte rozpočítavania od tejto sústavy odpojené.\n26. Z hľadiska dotknutých osôb zákonná úprava odkazuje len na určité subjekty. Ide o účastníkov\nna trhu s teplom podľa § 1 písm. b) a § 14 zákona o tepelnej energetike alebo o fyzické a právnické\nosoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv\na povinností v zmysle § 1 písm. f) zákona o tepelnej energetike. Nielen zákon, no ani vyhláška\nvýslovne nezmieňuje vlastníkov bytov, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy. Samotná\nvyhláška odkazuje len na byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy\nv objekte rozpočítavania s tým, že i medzi tieto byty sa rozpočíta základná zložka. Zákon\ntak výslovne splnomocňuje vyhlášku na stanovenie pravidiel na rozpočítavanie nákladov, pomeru\nzákladnej a spotrebnej zložky a ekonomicky oprávnených nákladov, no bez výslovného označenia\nsubjektov alebo bližšej charakteristiky bytov z hľadiska toho, ako si zabezpečujú vykurovanie.\n27. Náklady na teplo podľa zákona o tepelnej energetike hradia iba koneční spotrebitelia\na tento zákon vo viacerých ustanoveniach explicitne uvádza, že teplo sa rozpočítava konečným\nspotrebiteľom [§ 1 ods. 3 písm. c), § 2 písm. f), § 16 ods. 1, § 17 ods. 4 a 5 alebo § 18 ods. 1\npísm. a) zákona o tepelnej energetike]. Ďalšie subjekty v tomto ohľade už ďalej zákon o tepelnej\nenergetike neuvádza. Preto je nutné posúdiť, či vlastníkov odpojených bytov možno považovať\nza konečných spotrebiteľov podľa zákona o tepelnej energetike. Na nich totiž odkazuje § 8 ods. 3\nvyhlášky, podľa ktorého sa základná zložka rozpočítava konečným spotrebiteľom. Je nutné\npoznamenať, že napadnuté ustanovenie vyhlášky v § 8 ods. 4 sa síce týka odpojených bytov,\nale náklady napokon hradia fyzické alebo právnické osoby, teda typicky vlastníci takýchto bytov.\n28. Vlastníkov odpojených bytov jednoznačne nemožno zaradiť medzi konečných\nspotrebiteľov pre nejasné vyjadrenie v zákone o energetike. Zákon o tepelnej energetike\nkonečného spotrebiteľa v § 2 písm. f) definuje ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá teplo\nrozpočítané koncovým odberateľom alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou,\nktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), využíva výlučne na vlastnú spotrebu.\nZ tejto úpravy nemožno odvodiť, že by vlastníka bytu odpojeného od vykurovacej sústavy v objekte\n\n8\n\nrozpočítavania bolo možné považovať za osobu, ktorá teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.\nVyplýva to z konkrétnych práv a povinností uložených konečným spotrebiteľom zákonom\no tepelnej energetike (§ 18 ods. 8), ako aj z absencie zmienky o možnosti individuálneho odpojenia\nbytu a následnej úpravy práv a povinností vlastníkov takýchto bytov. Možnosť odpojenia\nkonkrétneho bytu však nevyhnutne implikuje to, že dochádza ku kvalitatívnej zmene vlastníka\ntakéhoto priestoru z hľadiska jeho postavenia podľa zákona o tepelnej energetike ako konečného\nspotrebiteľa, keďže teplo dodávané do konkrétneho bytového domu už neodoberá priamo,\nale len cez eventuálne prestupy tepla z iných bytov, rozvodov vykurovania či spoločných\npriestorov.\n29. Vlastníci odpojených bytov nepochybne môžu profitovať z toho, že iné byty sa vykurujú\nz centrálneho zdroja. Zákon však pozná len pojem konečný spotrebiteľ a neposkytuje ďalšie\nrozlišovanie, pričom ani nezohľadňuje, že k prestupom tepla môže dôjsť aj opačne: z odpojených\nbytov s individuálnym vykurovaním k bytom s centrálnym vykurovaním. Nejednoznačnosť\no tom, či vlastníkov odpojených bytov možno považovať za konečných spotrebiteľov, plynie\naj z vyjadrenia ministerstva, ktoré poskytlo čiastočne protichodné a rozporuplné argumenty.\nPodľa ministerstva byty odpojené od vykurovacej sústavy (ich vlastníkov) nemožno „úplne“\npovažovať za konečných spotrebiteľov. Zákon však nerozlišuje medzi „úplnými“ a „čiastkovými“\nkonečnými spotrebiteľmi. Buď určitá fyzická, alebo právnická osoba konečným spotrebiteľom\npodľa zákona o tepelnej energetike je alebo nie je. Treba uzavrieť, že vlastníka odpojeného bytu,\nna ktorý odkazuje vyhláška, nemožno jednoznačne podradiť pod pojem konečný spotrebiteľ\nv zmysle ustanovení zákona o tepelnej energetike.\n30. Možno ešte poznamenať, že § 1 písm. f) zákona o energetike odkazuje aj na práva a povinnosti\nfyzických a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu\nbyť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom. Tu zákon o tepelnej\nenergetike vytvára priestor pre úpravu práv a povinností aj pre vlastníkov bytov odpojených\nod vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania. Povinnosti uvedené v šiestej časti zákona\no energetike (§ 33) však už následne ďalej nerozvádzajú a nerozlišujú odpojené byty\na ich vlastníkov. Nenachádza sa tu ani určitá povinnosť podieľať sa na základnej zložke.\nPreto ani takto vymedzené fyzické a právnické osoby dotknuté výkonom práv a povinností\núčastníkov trhu s teplom ani povinnosti uvedené v šiestej časti zákona o energetike neposkytujú\njasný právny základ pre zahrnutie odpojených bytov do rozpočítavania základnej zložky podľa § 8\nvyhlášky.\n31. Zo zákona o tepelnej energetike tak nemožno odvodiť povinnosť vlastníkov odpojených\nbytov podieľať sa na základnej zložke. Vzhľadom na to, že vlastníkov odpojených bytov\nnemožno jednoznačne považovať za konečných spotrebiteľov, a s ohľadom na obmedzenú úpravu\niných fyzických a právnických osôb nemožno dotknuté ustanovenia zákona o energetike považovať\nza dostatočne určitý a predvídateľný zákonný rámec pre povinnosť uloženú vyhláškou.\nTo, že náklady na teplo sa rozpočítavajú aj medzi byty odpojené od vykurovacej sústavy,\nčím dochádza k záťaži ich vlastníkov, sa tak možno dozvedieť až z vyhlášky. Treba podotknúť,\nže o takto odpojených bytoch pojednáva nielen § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky, ale aj jej § 7 ods. 5.\nZároveň sa vo vyhláške nachádza aj úprava bytov s individuálnym vykurovaním (§ 5 ods. 2),\nčo predstavuje terminologickú odlišnosť, avšak znenie tohto ustanovenia obdobne ako v prípade\nodpojených bytov zdôrazňuje rozpočítanie základnej zložky aj medzi tieto byty.\n9\n\n32. Na tom nič nemenia ani tvrdenia ministerstva o tom, že platby pre byty s individuálnym\nvykurovaním boli zavedené už v roku 2005. Dlhodobá existencia právnej úpravy vo vyhláške\nbez ďalšieho neodôvodňuje záver o jej súlade s ústavou a zákonom. Rovnako na tom nič\nnemení odkaz na zákon o vlastníctve bytov, ktorý rovnako neposkytuje právny základ uloženia\npovinnosti podieľať sa na základnej zložke aj vlastníkmi odpojených bytov. Výklad ministerstva,\nkeď prostredníctvom iného zákona, ktorý takisto bližšie nešpecifikuje práva a povinnosti vlastníkov\nodpojených bytov (s výnimkou § 14b, ktorý pojednáva o súhlase s odpojením od spoločných\nrozvodov vykurovania), je neprimerane extenzívny. Zákon o vlastníctve bytov obsahuje\nlen definíciu spoločného zariadenia, ktorým je i zariadenie na výrobu tepla domu (§ 2), upravuje\núhradu za dodávky tepla a teplej vody (§ 10) a povinnosť umožniť prístup do bytu na montáž\na údržbu zariadení na meranie spotreby tepla.\n33. Pre uloženie povinnosti nepostačuje len absencia zákazu uloženia povinnosti. Nutné\nje výslovné uloženie povinnosti v zákone. Splnomocnenie v zákone o tepelnej energetike\nvzhľadom na absenciu konkretizácie subjektov explicitne nestanovilo zákaz, aby sa rozpočítavanie\nnákladov vyhláškou týkalo aj odpojených bytov. Je však nevyhnutné, aby zákonná úprava sama\nosebe, teda aj bez vykonávacej vyhlášky, bola adresátom dostatočne zrozumiteľná. Len extrémne\nvoľným výkladom s množstvom implicitných predpokladov je možné zo zákona o tepelnej\nenergetike vyvodiť, že na nákladoch na teplo sa majú podieľať aj odpojené byty a že náklady naň\nmajú hradiť ich vlastníci. Zákon o tepelnej energetike však tieto byty a ich vlastníkov dostatočne\na určite nepomenúva. Vyhláška nevytvára sekundárnu povinnosť plynúcu zo zákonného\nsplnomocnenia, ale rozsah zákonného splnomocnenia namiesto konkretizácie dopĺňa o ďalšie\nsubjekty. Napadnuté ustanovenia vyhlášky nestanovujú ďalšiu povinnosť nad zákonné\nsplnomocnenie. Ustanovenie vyhlášky, ako aj zákonné splnomocnenie sa týka povinnosti podieľať\nsa na nákladoch na teplo. Táto povinnosť však bola vyhláškou rozšírená aj na subjekty,\nktorým zákon o tepelnej energetike žiadne povinnosti neustanovuje. Vyhláškou tak nedochádza\nku konkretizácii kritérií ustanovených v zákonnom splnomocnení, ale k doplneniu zákonného\nsplnomocnenia o okruh adresátov povinnosti hradiť náklady na teplo.\n34. Tento záver podčiarkuje aj vyjadrenie ministerstva, ktoré pod pojem konečného spotrebiteľa\nnezaraďuje fyzické alebo právnické osoby, ale byty a nebytové priestory. Je tomu tak aj z dôvodu,\nže zákon o tepelnej energetike poskytuje ministerstvu neprimerane širokú mieru voľnej úvahy,\nktorá sa netýka len expertnej konkretizácie, ale aj možnosti doplnenia subjektov a pomeru základnej\na spotrebnej zložky. Samotná zákonná úprava tak čelí nedostatkom vrátane nedostatočne jasného\nvymedzenia, medzi ktoré subjekty sa majú náklady na teplo rozpočítať. Vlastníkov odpojených\nbytov za konečných spotrebiteľov podľa zákona o tepelnej energetike nemožno považovať.\nZo zákona o tepelnej energetike vyplýva, že sa v čiastočnom rozsahu vzhľadom na definíciu\nobjektu spotreby, bytov a bytových domov vzťahuje aj na odpojené byty, no povinnosť podieľať\nsa na nákladoch na teplo zo zákona o tepelnej energetike neplynie, keďže táto povinnosť\nje v ňom uložená len pre konečných spotrebiteľov. Povinnosť vlastníkov odpojených bytov\nbez dostatočne jasného zadefinovania, že právna úprava sa vzťahuje aj na tieto subjekty,\npreto prekračuje rámec zákonného splnomocnenia obsiahnutého v § 18 ods. 11 zákona o tepelnej\nenergetike.\n35. Zákon o tepelnej energetike\ntak\nnedostatočne konkretizuje\nsubjekty, medzi\nktoré sa rozpočítavajú náklady na teplo, vrátane určenia, či prispievajú na základnú a spotrebnú\n10\n\nzložku. Zákon neposkytuje dostatočne predvídateľný priestor pre interpretáciu, že sa medzi\nkonečných spotrebiteľov, ktorí hradia náklady na teplo, radia aj vlastníci odpojených bytov.\nUstanovenie § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike neobsahuje dostatočne jasné, presné\na predvídateľné splnomocnenie na uloženie povinnosti pre vlastníkov odpojených bytov,\nktorí si svoju potrebu vykurovania zabezpečili samostatne. Formulácia vyhlášky, ktorá takýmto\nvlastníkom ukladá povinnosť zúčastňovať sa na základnej zložke, nemá právny základ v zákonnom\nsplnomocnení, čím prekračuje jeho medze. Preto napadnuté ustanovenia § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky\nnie sú v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 123 ústavy a § 18 ods. 11 zákona\no tepelnej energetike. Uloženie povinnosti podieľať sa na základnej zložke vlastníkmi odpojených\nbytov následne zasahuje do ich majetkovej sféry, keďže im ukladá niesť finančné bremeno,\na zasahuje tak do dispozičnej sféry nakladať s ich vlastným majetkom, o ktorý prichádzajú\nv dôsledku zákonom nepredpokladaných úhrad nákladov za teplo. Preto sú tieto ustanovenia\nv rozpore s ochranou, ktorú vlastníkom odpojených bytov poskytuje čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu.\n36. Rovnaký záver o nesúlade s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a čl. 123 ústavy,\nčl. 1 dodatkového protokolu a § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike je nutné vztiahnuť\naj na navrhovateľmi nenamietané ustanovenie § 7 ods. 5 vyhlášky, podľa ktorého sa základná\nzložka rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy\nv objekte rozpočítavania, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov nerozhodnú o úprave\nkoeficientov podľa prílohy č. 3, pričom upravená výška koeficientov nemôže prekročiť hodnoty\nuvedené v prílohe č. 3. Takýto postup vyplýva z § 89 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov\nzistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého\njeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,\na pritom v priamej vecnej súvislosti s predmetom svojho prieskumu zistí nesúlad aj ďalšieho\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s tým istým právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo s tou istou medzinárodnou zmluvou, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov, vydá nález o zistenom nesúlade aj tohto ďalšieho právneho\npredpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.\n37. Nebol dôvod vyhovieť návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovení vyhlášky s čl. 1 ods. 1\nústavy, prípadne v spojení s týmto článkom ústavy. Je tomu tak preto, že čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1\npísm. a) a čl. 123 ústavy plne pokrývajú princíp legality a výhrady zákona. Otázka predvídateľnosti\na právnej istoty, na ktoré je naviazaná argumentácia navrhovateľov, neobstojí vzhľadom\nna už vyslovenú oprávnenosť znášania časti nákladov na dodané teplo do bytového domu z dôvodu\nprestupov a prenikania tepla, resp. užívania dodaného tepla aj v rámci spoločných priestorov.\nIntenzita nesúladu ustanovení vyhlášky so zákonnou úpravou a jednotlivých článkov ústavy\ntak nedosahuje mieru, ktorá by odôvodňovala vyslovenie nesúladu s čl. 1 ods. 1 ústavy.\n38. Rovnako nebol dôvod vyhovieť návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovení vyhlášky\ns čl. 59 ústavy. Podstata úhrady nákladov za teplo nemá charakter dane alebo poplatku,\nkeďže k platbe dochádza za dodané teplo. Ekvivalentnosť spočíva v podobe dodaného tepla\nna strane jednej a úhrady nákladov na jeho dodanie a spotrebu na strane druhej. Vyhláška\nuž len precizuje tento rámec, stanovuje pravidlá rozpočítavania nákladov a rozmedzie základnej\n11\n\na spotrebnej zložky. To, že až vyhláška konkretizuje subjekty, medzi ktoré sa rozpočítavajú náklady\nna množstvo dodaného tepla, je nedostatok, ktorý súvisí s vysloveným nesúladom s inými článkami\nústavy. Nič to však nemení na podstate, že nejde o poplatok alebo daň v zmysle čl. 59 ods. 2 ústavy.\nPokiaľ bude na úrovni zákona zadefinovaná primeraná povinnosť podieľať sa na nákladoch\nna vykurovanie vlastníkmi odpojených bytov, nepôjde o daň alebo poplatok, ale protihodnotu\nza dodané teplo.\n39. Otázky, či sa vlastník bytu môže odpojiť od vykurovacej sústavy a aké práva a povinnosti\nmá mať vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov, ktoré nie sú odpojené od vykurovacej sústavy,\nv súvislosti s ich nákladmi na spoločné vykurovanie nie je len otázkou expertnou, ale aj otázkou\nverejnej politiky v energetike. Keďže akákoľvek úprava v zákone o tepelnej energetike\nv tomto ohľade absentuje a dochádza k ukladaniu povinností vlastníkom odpojených bytov\nnad rámec zákona, je nevyhnutné, aby tento nedostatok bol napravený zákonom.\nJe tomu tak preto, že podstatou výhrady zákona je, že zásah do práv jednotlivcov nemá byť\nlen uzatvoreným expertným rozhodnutím ministerstva ako orgánu výkonnej moci, ale výsledkom\ndemokratického rozhodnutia, ktorého prejavom je zákon. Preto ani nie je dôvod vyjadrovať\nsa k proporcionalite riešenia obsiahnutého v § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky a vyslovovať\nneoprávnenosť či nelegitímnosť rozdelenia nákladov na teplo pri zohľadnení tepelných strát\na prestupov tepla medzi bytmi v závislosti od požiadaviek legitímneho očakávania a právnej istoty.\nNaopak, javí sa plne legitímne, aby časť nákladov znášali aj vlastníci odpojených bytov či bytov\ns individuálnym vykurovaním. Povinnosť hradiť náklady v primeranej miere však musí byť\nupravená predvídateľne a stabilne zákonom.\n40. Ustanovenia § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky podľa čl. 125 ods. 3 ústavy a § 91 ods. 1\nzákona o ústavnom súde strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky. Ministerstvo je podľa čl. 125 ods. 3 ústavy a § 91 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde povinné uviesť vyhlášku do súladu s ústavou a dodatkovým protokolom a je viazané právnym\nnázorom vysloveným v tomto náleze. Ak tak do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky neurobí, ustanovenia § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky stratia\nplatnosť. Podľa § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom\nalebo správnom súdnom konaní, v ktorých sa aplikovali § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky,\nzostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami však nemožno nútene vymáhať.\nZ nevymáhateľnosti podľa § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde zároveň vyplýva, že na základe\nustanovení vyhlášky uvedených vo výroku tohto nálezu nemožno ukladať povinnosti ani novými\nrozhodnutiami.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. mája 2026\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-ministerstiev", "zákonné splnomocnenie", "právna veta", "legalita", "legalita", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-ministerstiev", "zákonné splnomocnenie"], "pravna_veta": "I. Vláda a ani ministerstvá nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada neupravila zákonom. Zo zákona musí byť jasný obsah, účel a rozsah pôsobenia orgánov výkonnej moci. Problematiku dostatočne upravenú vo svojich základných rysoch môže zákon následne prenechať na konkretizáciu rezortnému orgánu výkonnej moci.\nII. Zákon o tepelnej energetike nedostatočne konkretizuje subjekty, medzi ktoré sa rozpočítavajú náklady na teplo, vrátane určenia, či prispievajú na tzv. základnú a spotrebnú zložku nákladov. Zákon neposkytuje dostatočne predvídateľný priestor pre interpretáciu, že sa medzi konečných spotrebiteľov, ktorí hradia náklady na teplo, radia aj vlastníci odpojených bytov. Ustanovenie § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike neobsahuje dostatočne jasné, presné a predvídateľné splnomocnenie na uloženie povinnosti pre vlastníkov odpojených bytov, ktorí si svoju potrebu vykurovania zabezpečili samostatne. Formulácia vyhlášky, ktorá takýmto vlastníkom ukladá povinnosť zúčastňovať sa na základnej zložke, nemá právny základ v zákonnom splnomocnení, čím prekračuje jeho medze.\nIII. Podstata úhrady nákladov za teplo nemá charakter dane alebo poplatku, keďže k platbe dochádza za dodané teplo. Ekvivalentnosť spočíva v podobe dodaného tepla na strane jednej a úhrady nákladov na jeho dodanie a spotrebu na strane druhej. Pokiaľ bude na úrovni zákona zadefinovaná primeraná povinnosť podieľať sa na nákladoch na vykurovanie vlastníkmi odpojených bytov, nepôjde o daň alebo poplatok, ale protihodnotu za dodané teplo.\nIV. Otázky, či sa vlastník bytu môže odpojiť od vykurovacej sústavy a aké práva a povinnosti má mať vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov, ktoré nie sú odpojené od vykurovacej sústavy, v súvislosti s ich nákladmi na spoločné vykurovanie nie je len otázkou expertnou, ale aj otázkou verejnej politiky v energetike. Keďže akákoľvek úprava v zákone o tepelnej energetike v tomto ohľade absentuje a dochádza k ukladaniu povinností vlastníkom odpojených bytov nad rámec zákona, je nevyhnutné, aby tento nedostatok bol napravený zákonom. Je tomu tak preto, že podstatou výhrady zákona je, že zásah do práv jednotlivcov nemá byť len uzatvoreným expertným rozhodnutím ministerstva ako orgánu výkonnej moci, ale výsledkom demokratického rozhodnutia, ktorého prejavom je zákon.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "28c9e1c5-f9fe-4ce5-882a-8ec6d10915de:179d9a17-fede-462c-92c5-801895dde09d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3824205827.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/9/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/9/2026 z 27. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3824205827.1"}, {"guid": "60c6cfe9-b70e-410c-ad98-2eab15104256:a1c091e9-8d9a-4212-a023-e41d04b40cb6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6120333799.1", "spisova_znacka": "9Co/102/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/102/2025 z 13. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6120333799.1"}, {"guid": "300852f6-2070-4b04-bab4-593609e08463:171bf812-af5f-4c7f-91e9-cf67ab86e011", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:3824206718.3", "spisova_znacka": "9Csp/67/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Csp/67/2024 z 19. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3824206718.3"}, {"guid": "4b5f2a7d-7c43-4ca6-a9a2-34e6b5242696:a17c7720-4afc-4bba-a8d9-abbcd253ed00", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:3824206720.2", "spisova_znacka": "5Csp/70/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Csp/70/2024 z 17. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3824206720.2"}]}