{"guid": "ussr:9e5a3bf1-5988-44f9-b043-b9a8b31ed583", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.3.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2026 z 11. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2026, sp. zn. PL. ÚS 3/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.3.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2026-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "spája na spoločné konanie", "nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e5a3bf1-5988-44f9-b043-b9a8b31ed583", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.3.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.3.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.3.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2026-78\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Rastislava\nKaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu generálneho prokurátora na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 119 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 2 a čl. 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Konanie vedené pod sp. zn. Rvp 96/2026 a konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026\ns p á j a na spoločné konanie, ktoré sa bude ďalej viesť pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026.\n3. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 14. januára 2025 doručený návrh generálneho prokurátora (ďalej aj\n„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) o súlade § 119 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona\nč. 416/2025 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 2 a čl. 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Napadnuté ustanovenie bolo\ndo Trestného poriadku doplnené novelou vykonanou čl. II bodom 1 zákona č. 416/2025 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 416/2025 Z. z.“).\n2. Podstata namietaného nesúladu napadnutého ustanovenia s označenými referenčnými normami\npodľa názoru navrhovateľa spočíva v jeho podstatných vecných nedostatkoch, ktoré nedovoľujú\nprijatú právnu normu aplikovať ústavno-konformným spôsobom. Napadnuté ustanovenie je podľa\n\nnavrhovateľa v rozpore (i) s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva, (ii) s právom\nna spravodlivý proces a (iii) s pozitívnym záväzkom štátu objasňovať trestnú činnosť.\n3. Navrhovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd pozastavil účinnosť „§ 119 ods. 6 Trestného\nporiadku v znení účinnom od 27. decembra 2025 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“.\n4. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy vo vzťahu k ustanoveniu § 119 ods. 6 Trestného poriadku podala\n23. decembra 2025 aj skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a na ústavnom súde je\no uvedenom návrhu vedené konanie pod sp. zn. Rvp 3420/2025, navrhovateľ z dôvodu skutkovej\na právnej súvislosti navrhol konanie o svojom návrhu spojiť na spoločné konanie s konaním\nvedeným pod sp. zn. Rvp 3420/2025 (v súčasnosti vedeným už pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026, pozn.).\nI.1. Napadnuté ustanovenie:\n5. Podľa čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z. sa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov dopĺňa tak, že § 119 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:\n„(6) Za dôkaz získaný prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu, ktorý sa nesmie v konaní\npoužiť podľa odseku 5, sa považuje aj dôkaz získaný od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit a ktorá\nv akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo\nneuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.“\n6. Napadnuté ustanovenie nadobudlo v zmysle čl. VII zákona č. 416/2025 Z. z. účinnosť dňom\nvyhlásenia v zbierke zákonov, t. j. 27. decembra 2025.\nI.2. K namietanému nesúladu napadnutého ustanovenia:\n7. Vo vzťahu k samotnému obsahu napadnutého ustanovenia navrhovateľ s poukazom na všeobecné\npremisy vyplývajúce z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) v podstatnom namieta, že:\n7.1. Trpí nedostatkami a nejednoznačnosťou, pokiaľ ide o jeho formuláciu, čo má za následok, že sa\nním významne zaťažuje rozhodovacia činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu.\n7.2. Identifikácia právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 119 ods. 6 Trestného poriadku je\nvýrazne ohrozená, čo porušuje zásadu rovnosti pred zákonom, ako aj zásadu predvídateľnosti\nrozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdov, teda princíp právnej istoty.\n7.3. Triešti voľné hodnotenie toho istého dôkazu medzi viaceré orgány činné v trestnom konaní\na súd v neskončených trestných veciach alebo pripúšťa opakované hodnotenie toho istého dôkazu\nvykonaného v už skončenej trestnej veci.\n7.4. Výsluch je len jedným z dôkazov, ktoré orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia. Trestné\nkonanie má stupňovitú výstavbu a vrcholí konaním pred súdom. V konečnej fáze je to súd, ktorý má\nprávo a povinnosť vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, na základe čoho si robí úsudok v otázke\nviny. Podľa novej právnej úpravy by sa však rozhodnutie súdu v inej veci stalo záväzným\npodkladom pre rozhodnutie súdu príslušného rozhodnúť o vine, a to ani nie svojím výrokom, ale\nodôvodnením v otázke pravdivosti/nepravdivosti a hodnote dôkazu alebo v otázke, či došlo/nedošlo\nk zamlčaniu podstatných skutočností.\n2\n\n7.5. V aplikačnej praxi hrozí reálne vznik prieťahov v trestnom konaní, pretože ak by mal byť\nvyhlásený za nezákonný dôkaz výsluch spolupracujúcej osoby, u ktorej sa predpokladá výsluch\nvo viacerých vylúčených a samostatných konaniach, mohlo by to zakladať povinnosť súdov\nprerušiť trestné konania a vyčkávať do právoplatného rozhodnutia niektorého z konaní.\n7.6. Navrhovateľ uzatvára, že ustanovenie § 119 ods. 6 Trestného poriadku zasahuje do hodnotenia\npoužiteľnosti a dôkaznej sily výpovedí spolupracujúcich obvinených. Robí tak normatívnym\nspôsobom, teda bez viazania na individuálne posúdenie konkrétneho prípadu, pričom nezakotvuje\nvýslovné procesné povinnosti súdu, ktoré by reflektovali judikatúru ESĽP.\n7.7. Zmienená judikatúra podľa navrhovateľa poukazuje na problém nie v samotnej existencii\ninštitútu spolupracujúceho obvineného, ale v tom, že vnútroštátne súdy neposkytli individuálne,\npresvedčivé a konkrétne odôvodnenie dôveryhodnosti výpovedí týchto osôb, najmä vzhľadom\nna výhody, ktoré im boli poskytnuté. Rozsudky ESĽP proti Slovenskej republike sú v tomto smere\nmimoriadne dôležité, pretože nekonštatujú, že využívanie spolupracujúcich obvinených je v rozpore\ns dohovorom, ale že ich použitie bez primeraných záruk porušuje čl. 6. dohovoru. Tým ESĽP\nimplicitne potvrdzuje, že inštitút spolupracujúcich obvinených je legitímnym nástrojom napĺňania\npozitívnych záväzkov štátu v boji s trestnou činnosťou, pokiaľ je ústavne regulovaný.\n7.8. Podľa názoru navrhovateľa napadnuté ustanovenie nerieši jadro problému identifikovaného\nESĽP, nezavádza povinnosť individuálne hodnotiť motiváciu, výhody a mieru rizika účelovosti\nvýpovede spolupracujúceho obvineného, ale reaguje paušálnym normatívnym zásahom, ktorý nie je\nviazaný na kvalitu súdneho odôvodnenia.\n7.9. Zavádza pravidlo prípustnosti dôkazu bez nadväznosti na individuálny skutkový stav, čím\noslabuje ústavnú povinnosť súdu vykonať plnohodnotný test spravodlivosti konania ako celku.\nTým, že zákon neukladá súdu výslovnú povinnosť analyzovať výhody a motiváciu\nspolupracujúceho obvineného, umožňuje súdom podľa generálneho prokurátora obmedziť sa\nna formálne konštatovanie prípustnosti dôkazu, čím dochádza k rozpadu ústavného štandardu\npresvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnuté ustanovenie vytvára stav, v ktorom\nrovnaký typ dôkazu môže byť v rôznych veciach posudzovaný diametrálne odlišne, bez jasných\nzákonných kritérií a presvedčivého odôvodnenia.\n7.10. Normatívne oslabuje použiteľnosť výpovedí spolupracujúcich obvinených bez toho, aby\nvytvorilo alternatívne mechanizmy na efektívne vyšetrovanie. Štát sa takto sám zbavuje jedného\nz mála účinných nástrojov vyšetrovania latentnej, organizovanej a násilnej trestnej činnosti. Takýto\npostup je problematický najmä z hľadiska čl. 2 a čl. 3 dohovoru, pretože pri organizovanej\nkriminalite sú výpovede spolupáchateľov často jediným priamym dôkazom a ich paušálne oslabenie\nzvyšuje riziko beztrestnosti. Tým napadnuté ustanovenie vytvára asymetriu, v ktorej práva\nobvineného sú chránené paušálnym normatívnym pravidlom, zatiaľ čo práva obetí a verejný záujem\nna účinnom vyšetrovaní zostávajú bez adekvátnej kompenzácie. Navrhovateľ pripomína, že ústavný\nsúd vo svojej judikatúre (PL. ÚS 3/2024) zdôrazňuje, že základné práva nemožno chrániť\nizolovane, ale v kontexte celého ústavného poriadku a jeho hodnôt.\n7.11. Napadnutá právna úprava nevyvažuje tieto hodnoty, ale jednostranne oslabuje schopnosť štátu\nplniť pozitívne záväzky podľa čl. 2 a čl. 3 dohovoru, čím sa dostáva do napätia nielen s dohovorom,\nale aj s európskym právnym priestorom trestnej justície.\n\n3\n\n7.12. S poukazom na všetky už uvedené argumenty (a ostatné argumenty uvedené v návrhu)\nnavrhovateľ považuje ustanovenie § 119 ods. 6 Trestného poriadku za rozporný s čl. 1 ods. 1 ústavy\n(nezrozumiteľnosť právnej úpravy, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov), s čl. 46 ods. 1\nústavy (ide o vytvorenie takého procesného mechanizmu, ktorý systematicky oslabuje záruky\nspravodlivého procesu) a s čl. 2 a čl. 3 dohovoru (obmedzenie pozitívneho záväzku štátu\nobjasňovať trestnú činnosť s následkom zásahu do práv poškodených).\nII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia\n8. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia navrhovateľ odôvodňuje okrem iného\ntým, že:\n8.1. Napadnuté ustanovenie významným spôsobom ohrozuje právo na spravodlivý proces a vytvára\nzákonnú prekážku pre objasnenie najzávažnejšej trestnej činnosti. A nielen to, môže aj zmariť\nprávoplatne skončené trestné konania.\n8.2. Pri novelizáciách procesných ustanovení vo všeobecnosti platí, že vzhľadom na ich okamžitú\nuplatniteľnosť aj v konaniach, ktoré už prebiehajú, sa novelou zavádzané nové procesné\nustanovenia na prebiehajúce konania neuplatnia len v prípade, ak to zákonodarca výslovne uvedie\nv príslušných prechodných ustanoveniach danej novely. Naopak, ak pri novelizáciách procesných\nustanovení prechodné ustanovenia absentujú, automaticky platí, že nová procesná úprava sa uplatní\naj v prípade prebiehajúcich konaní (PL. ÚS 8/2013).\n8.3. Keďže v prípade ustanovenia § 119 ods. 6 Trestného poriadku absentujú prechodné\nustanovenia, napadnuté ustanovenie sa uplatní na všetky, t. j. aj na aktuálne prebiehajúce, konania.\n8.4. Napadnuté ustanovenie je nutné aplikovať už od začiatku prípravného konania až po konanie\no mimoriadnych opravných prostriedkoch. V prípravnom konaní má napadnuté ustanovenie vplyv\nna vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, na rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o návrhu oprávnenej\nosoby na zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní či na samotný spôsob\nukončenia prípravného konania vrátane možnosti prokurátora podať obžalobu.\n8.5. Prokurátor konajúci o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, rovnako ako\naj generálny prokurátor v konaní podľa § 363 až § 367 Trestného poriadku sú povinní preveriť, či\nspolupracujúca osoba, ktorá poskytla dôkaz prostredníctvom benefitu, nevypovedala v minulosti\nnepravdivo alebo neúplne. Predstavuje to požiadavku zabezpečiť všetky relevantné vyšetrovacie\nalebo súdne spisy, preskúmať ich a vyhodnotiť pravdivosť alebo úplnosť výpovede spolupracujúcej\nosoby. V praxi je takmer nemožné, aby orgány prokuratúry bez prieťahov identifikovali trestné\nkonania a získali požadované spisy, obzvlášť súdne spisy v neukončených súdnych konaniach, bez\nprieťahov. Inak nemôžu naplniť dikciu napadnutého ustanovenia.\n8.6. Rovnaká procesná situácia nastáva aj v súdnom konaní.\n8.7. Nenapraviteľný následok aplikácie § 119 ods. 6 Trestného poriadku by nastal v prípade, ak\norgán činný v trestnom konaní alebo súd vyhodnotí dôkaz získaný prostredníctvom nezákonného\nbenefitu v intenciách napadnutého ustanovenia ako nezákonný, čo sa prejaví v jeho rozhodnutí\nv prospech obvineného/obžalovaného. V dôsledku toho nebude možné v prípade vyhlásenia\n4\n\nnapadnutého ustanovenia ako nesúladného s ústavou, resp. dohovorom jeho rozhodnutie žiadnym\nprávnym prostriedkom zvrátiť. Bránila by tomu zásada zákazu reformatio in peius.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n9. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal\nnávrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy [pozri tiež § 74\npísm. f) zákona o ústavnom súde].\n11. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovateľ v súlade\ns ustanovením § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania, proti\nktorému návrh smeruje, označil národnú radu, ktorá napadnutý zákon prijala. Vedľajším\núčastníkom konania je ex lege vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti.\n12. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľ v návrhu presne označil ustanovenie\nprávneho predpisu, ktorého nesúlad namieta, a uviedol dôvody, ktoré ho vedú k pochybnostiam\no jeho súlade s označenými článkami ústavy a dohovoru. Samotné dôvody navrhovateľom\ntvrdeného nesúladu napadnutého ustanovenia považuje ústavný súd za vhodné podrobiť\nmeritórnemu prieskumu.\n13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo\nmožné návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov pri predbežnom prerokovaní čo i len\nv časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona o ústavnom súde), a preto bol tento návrh\nna začatie konania v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie konanie v celom\nrozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIV.\nK návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia\n14. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy, rovnako podľa § 78 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme\nnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť\nnapadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie\nuplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný\nvážny nenapraviteľný následok.\n\n5\n\n15. Navrhovateľ ústavnému súdu navrhol, aby pozastavil účinnosť ustanovenia § 119 ods. 6 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 416/2025 Z. z. Napadnuté ustanovenie bolo\ndo Trestného poriadku doplnené novelou vykonanou čl. II bodom 1 zákona č. 416/2025 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\n16. Ústavný súd konštatuje, že uznesením sp. zn. PL. ÚS 2/2026 z 11. februára 2026 na základe\nnávrhu skupiny poslancov už pozastavil účinnosť čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony, ku ktorého pozastaveniu smeruje aj návrh generálneho\nprokurátora. Z uvedených dôvodov už o tomto procesnom návrhu generálneho prokurátora nie je\npotrebné rozhodnúť.\nV.\nRozhodnutie o spojení vecí na spoločné konanie\n17. Zákon o ústavnom súde neupravuje osobitne postup pri spojení vecí na spoločné konanie.\nV súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) možno však aj v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 ústavy a § 74\na nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166\nods. 1 CSP.\n18. Podľa čl. II bodu 10 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2026 môže plénum ústavného súdu\nv záujme hospodárnosti konania rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli\npridelené rôznym sudcom spravodajcom, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska\npredmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení\nvecí môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou\nsa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa\nnerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca\nspravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.\n19. Ústavnému súdu bol 23. decembra 2025 doručený návrh skupiny 51 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky zastúpených poslankyňou Luciou Plavákovou na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade čl. I bodov 4 a 5 a čl. II zákona č. 416/2025 Z. z. s čl. 1\nods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4, čl. 31, čl. 46 ods. 1, čl. 49, čl. 50 ods. 3 a 4 a čl. 141 ods. 1\nústavy, ako aj s čl. 10 dohovoru.\n20. Ústavný súd 11. februára 2026 uznesením sp. zn. PL. ÚS 2/2026 prijal návrh skupiny poslancov\nnárodnej rady na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n21. Z obsahu oboch návrhov (návrhu skupiny poslancov národnej rady a návrhu generálneho\nprokurátora) vyplýva, že tieto spolu skutkovo a právne súvisia. Oba návrhy sa prekrývajú\nv častiach, v rámci ktorých navrhovatelia namietajú nesúlad § 119 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení zákona č. 416/2025 Z. z. (čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z.)\ns označenými referenčnými normami ústavy a dohovoru.\n\n6\n\n22. Skupina poslancov národnej rady aj generálny prokurátor v petite svojich návrhov na začatie\nkonania žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd rozhodol o nesúlade napadnutého ustanovenia\nTrestného poriadku s nimi označenými referenčnými normami ústavy a dohovoru.\n23. V záujme hospodárnosti konania preto ústavný súd rozhodol podľa § 166 ods. 1 CSP v spojení\ns § 62 zákona o ústavnom súde, že konania vedené pod sp. zn. Rvp 96/2026\na pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nPL. ÚS 2/2026 (bod 2 výroku tohto uznesenia). Sudcom spravodajcom v spoločnom konaní\no spojených veciach bude sudca Ľuboš Szigeti, keďže vykonáva funkciu sudcu spravodajcu v tej\nzo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (čl. II bod 10 rozvrhu práce, § 41\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nVI.\nK právoplatnosti rozhodnutia\n24. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom,\nak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo\nak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.\n25. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona\no ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho\nprijatia ústavným súdom (bod 3 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2026\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d1c2e16-0ca2-4ce5-b668-88487b69ad69", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2026", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d1c2e16-0ca2-4ce5-b668-88487b69ad69"}, {"guid": "ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841"}], "citovane_v": []}