{"guid": "ussr:02565613-e86c-4e7a-a499-d0b787ac2f2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/2014 z 30. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 42/2014", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02565613-e86c-4e7a-a499-d0b787ac2f2d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02565613-e86c-4e7a-a499-d0b787ac2f2d", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:02565613-e86c-4e7a-a499-d0b787ac2f2d", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:02565613-e86c-4e7a-a499-d0b787ac2f2d/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 42/2014-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosti\n\nĽ. D.,\n\nvedené\n\npod sp. zn. Rvp 16870/2013 a sp. zn. Rvp 20819/2013 vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Krajskej\nprokuratúry v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 96/13 a postupom Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 169/13 a takto\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti Ľ. D. vedené pod sp. zn. Rvp 16870/2013 a sp. zn. Rvp 20819/2013\ns p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16870/2013.\n2. Sťažnosti Ľ. D. o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2013\ndoručená sťažnosť Ľ. D., (ďalej len „sťažovateľ“), vedená pod sp. zn. Rvp 16870/2013,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nKrajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej\npod sp. zn. Kd 96/13. Dňa 29. októbra 2013 sťažovateľ ústavnému súdu doručil sťažnosť\nvedenú pod sp. zn. Rvp 20819/2013, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry vo veci\nvedenej pod sp. zn. Kd 96/13 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 169/13.\nZo sťažností a z príloh k nim priložených vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom\nz 13. septembra 2007 doručeným Daňovému úradu Zvolen (ďalej len „daňový úrad“)\ndomáha vyplatenia finančnej náhrady z dôvodu neoprávneného vymáhania daňových\nnedoplatkov na dani z pridanej hodnoty. Sťažovateľ svoj návrh z právneho hľadiska založil\nna § 72 ods. 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\nv znení platnom a účinnom do 31. augusta 2011 (ďalej len „zákon o správe daní\na poplatkov“), podľa ktorého ak sa ukáže v priebehu ďalšieho vymáhania, že vymáhanie\nbolo neoprávnené, patrí daňovému dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene\nvymáhané sumy náhrada v dvojnásobnej výške, ako sa poskytuje za preplatky zavinené\nsprávcom dane (§ 63). Sťažovateľ pritom vychádzal zo skutočnosti, že exekučné tituly,\nna podklade ktorých proti nemu prebiehalo exekučné konanie, boli zrušené.\nDaňový úrad rozhodnutím č. 685/230/62375/09/Pap zo 14. októbra 2009 požadovanú\nnáhradu sťažovateľovi nepriznal. Proti označenému rozhodnutiu daňového úradu podal\nsťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej\nlen\n\n„daňové\n\nriaditeľstvo“)\n\nrozhodnutím\n\n2\n\nč.\n\nI/221/17211-129746/2009/994088-r\n\nzo 14. januára 2010 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdilo,\nkeď sa nestotožnilo s argumentáciou sťažovateľa.\nSťažovateľ podal proti označenému rozhodnutiu daňového riaditeľstva žalobu podľa\ndruhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom č. k. 23 S 30/2010-59 z 13. októbra 2010 žalobu sťažovateľa zamietol.\nCitovaný rozsudok krajského súdu na základe odvolania sťažovateľa Najvyšší súd\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nrozsudkom\n\nsp.\n\nzn.\n\n2 Sžf 53/2010 z 21. septembra 2011 potvrdil.\nSťažovateľ sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. januára 2012 domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžf 53/2010 z 21. septembra 2011. Ústavný súd\nsťažnosť uznesením sp. zn. III. ÚS 60/2012 zo 7. februára 2012 odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nSťažovateľ v sťažnostiach najmä uvádza:\n«... dňa 15. marca 2010 som požiadal Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici\no preskúmanie\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\ndaňového\n\nriaditeľstva\n\nč.\n\nI/221/17211-\n\n129746/46/2009/994088-r. Prokurátor v danej veci vydal protest, o čom som bol\nvyrozumený len oznámením č. Kd 49/10-20 zo dňa 12. januára 2011. V oznámení je ale\nuvedené, že prokurátor v podanom proteste nemohol uplatniť moju argumentáciu uvedenú\nv podnete z 15. marca 2010, prípadne v žalobe z 29. marca 2010. Mne ako účastníkovi\nkonania sa obsah protestu s povinnými náležitosťami podľa § 22 ods. 2 zákona\no prokuratúre nedoručuje. Nakoľko som nesúhlasil s vybavením podnetu a s vydaným\nprotestom, požiadal som Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie zákonnosti konania\nprokurátora krajskej prokuratúry. Na základe protestu prokurátora vydalo Ministerstvo\nfinancií SR podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie\nč. MF/9313/2011-71 zo dňa 17. februára 2011, ktorým nevyhovelo protestu prokurátora.\n\n3\n\nRozklad bol zamietnutý rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/12521/2011-71\nzo dňa 11. apríla 2011. Rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/12521/2011-71\nzo dňa 11. apríla 2011 je preskúmateľné súdom. Prokuratúra však ďalej nekonala.\nK tomuto prostriedku nápravy – k preskúmaniu uvedeného rozhodnutia súdom – uvediem,\nže podaná žaloba na príslušnom súde nie je spôsobilá na nápravu veci, ktorej sa v podanom\npodnete zo dňa 15. marca 2010 dožadujem. Na základe mojej žiadosti zo dňa 17. 2. 2011\nvydala Generálna prokuratúra SR oznámenie, ktorým môj opakovaný podnet zamietla\noznámením č. VI/Gd66/11-16 zo dňa 6. mája 2011, v ktorom na záver uviedla, citujem:\n„Konanie o proteste Krajského prokurátora je v súčasnosti právoplatne ukončené tak, že\nprotestu nebolo vyhovené. Spisy boli vrátené Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, ktorá\nposúdi, či bude uplatnený ďalší právny prostriedok prokurátora.“ Predposledné vyjadrenie,\nktoré mi bolo doručené zo strany krajskej prokuratúry je oznámenie Kd 51/11-39\nzo dňa 31. augusta 2011, ktorým som bol upovedomený, že „orgány prokuratúry nie sú\núčastníkmi v konaní o žalobe. Takisto, že v pôsobnosti prokuratúry nie je vydávanie\npokynov účastníkom konaní, ktoré boli procesne dotknuté uplatnením prostriedkov výkonu\ndozoru prokurátora“. Aj posledné oznámenie č. Kd 96/13-3 krajskej prokuratúry zo dňa\n20. mája 2013 je dôkazom pretrvávajúceho porušenia základného práva na prejednanie\nveci bez zbytočných prieťahov a porušením č. 48 ods. 2 Ústavy SR... Aj toto oznámenie je\nlen právny názor prokurátora, ale nie oficiálne ukončenie protestu prokurátora. Protest\nprokurátora nie je ukončený nevyhovením podanému protestu zo strany orgánu verejnej\nsprávy, pretože prokurátor je podľa § 5 a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre povinný\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení zákona. Je to jeho povinnosť, ale\nspôsob akým to vykoná je na jeho rozhodnutí, ale nejaké opatrenie je povinný vykonať.\nKeďže v tomto prípade prokurátor už netrvá na podanom proteste, požiadal som ďalšou\nžiadosťou prokuratúru o jednoduché riešenie a to – späťvzatie protestu prokurátora.\nŽiadosť som zaslal na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Celé konanie o podanom\npodnete zo dňa 15. marca 2010 je ukončené len oznámením č. VI/2 Gd 169/13-5 Generálnej\nprokuratúry SR zo dňa 21. 8. 2013. Z týchto vyjadrení prokuratúry nie je jednoznačne\nvyjadrené stanovisko prokuratúry, či podaný podnet je dôvodný alebo nedôvodný\na odložený. A keďže sa prokuratúra stotožnila s právnou argumentáciou v rozhodnutí\no proteste prokurátora a nezdieľa moju argumentáciu na uplatnenie § 72 ods. 10 zákona\n\n4\n\no správe daní v podanom podnete zo dňa 15. marca 2010 prokuratúra bola povinná môj\npodnet zo dňa 15. marca 2010 vyhlásiť ako nedôvodný a odložený.»\nPodľa názoru sťažovateľa „podaný podnet nie je do dnešného dňa zákonným\nspôsobom ukončený, nie je vyhlásený ani za dôvodný alebo za nedôvodný. Aj podaný\nprotest prokurátora má nejasné ukončenie.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažností na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nna právnu ochranu porušené bolo.\n2. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov porušené bolo a pretrváva.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskej prokuratúre v Banskej\nBystrici a Generálnej prokuratúre SR konať a ukončiť podnet zo dňa 15. marca 2010\npodaný ... zákonným spôsobom tak, ako to prikazuje zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nbez zbytočných prieťahov, čím vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.“\nSťažovateľ sa tiež domáha úhrady trov konania, ako aj ustanovenia právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n5\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade\ns citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 16870/2013 a sp. zn. Rvp 20819/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú\nsúvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľa a krajskej\nprokuratúry, proti ktorej sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné\nkonanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.\n\n6\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej\npod sp. zn. Kd 96/13 a postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.\nVI/2 Gd 169/13\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nII.2.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej\npod sp. zn. Kd 96/13\nZo sťažností vyplýva, že sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich základných práv\npodľa ústavy tým, že krajská prokuratúra konanie o jeho podnete z 15. marca 2010\n„do dnešného dňa zákonným spôsobom neukončila, nevyhlásila ani za dôvodný ani\nza nedôvodný“, pričom „aj podaný protest prokurátora má nejasné ukončenie“.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podaním z 9. mája 2013 žiadal\nkrajskú prokuratúru o „vybavenie podnetu doručeného krajskej prokuratúre 15. marca 2010\na ukončenie protestu prokurátora“, pričom táto prípisom č. k. Kd 96/13-3 z 20. mája 2013\npodnet sťažovateľa odložila. Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť v časti smerujúcej\nproti postupu krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 96/13 pre porušenie\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy neprípustná.\n\n7\n\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu\na rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov\na súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa\nosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna\nžiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje\nk tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal\nnávrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého\nkonania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona\noprávnený.\nV súlade s § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor.\nPodľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona\nalebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie\ngenerálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry\nokrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora\nkrajskej prokuratúry.\n\n8\n\nZ citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že proti postupu krajskej\nprokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 96/2013, ako aj jej prípisu č. k. Kd 96/13-3\nz 20. mája 2013, ktorým bol vybavený podnet sťažovateľa z 9. mája 2013, mohol\nsťažovateľ podať opakovaný podnet, ktorý ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry\npovažuje za účinný právny prostriedok ochrany práv v zmysle § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05). Uvedená skutočnosť zakladá dôvod\nna odmietnutie tejto časti sťažností z dôvodu neprípustnosti.\nNa základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažností sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nII.2.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej\npod sp. zn. VI/2 Gd 169/13\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZ ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také\nrozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného\n\n9\n\npráva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo\npostupom, ktorý vydaniu samotného rozhodnutia predchádzal. Skutkové a právne závery\npríslušného orgánu verejnej moci môžu byť predmetom kontroly len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nZo sťažností a z príloh k nim priložených vyplýva, že podnet sťažovateľa z 18. júna\n2013, v ktorom „vyslovil nespokojnosť s vybavením podnetu z 9. mája 2013\nkrajskou prokuratúrou“,\n\nprokurátorka\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\nvybavila\n\nprípisom\n\nč. k. VI/2 Gd 169/13-5 z 21. augusta 2013, v ktorom predovšetkým uviedla:\n«V podnete namietate postup krajskej prokuratúry pri vybavení Vášho podnetu\nz 15. marca 2010. Podľa Vášho názoru podnet nie je meritórne vybavený. S týmto tvrdením\nsa nemožno stotožniť. Podľa § 35 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)\n(1) Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti\nrozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred\nsúdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania\npred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.\n(2) Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky\nskutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.\n(3) Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie\nporušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu\nv lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí\npodávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.\nProkurátor Váš podnet vybavil v súlade s citovanými ustanoveniami, vo veci podal\nprotest prokurátora, o čom Vás upovedomil. Konanie o proteste bolo právoplatne skončené\nrozhodnutím ministra financií tak, že protestu prokurátora nebolo vyhovené. K Vašej\n\n10\n\npožiadavke, aby prokurátor v prípade, že sa stotožňuje s právnymi závermi rozhodnutia\no nevyhovení protestu prokurátora, zobral podaný protest späť, nemožno vyhovieť, nakoľko\ntakýto postup zákon neumožňuje.\nPodľa § 24 zákona o prokuratúre\n(1) Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či\nvšeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením\nalebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.\n(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa\nprimerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.\nVychádzajúc z uvedeného, podaný protest prokurátora možno vziať späť len\ndo právoplatného skončenia konania o proteste prokurátora, keďže konanie je právoplatne\nskončené, nemožno podaný protest vziať späť.\nVaša požiadavka, aby vzhľadom na neuplatnenie ďalšieho právneho prostriedku\nprokurátora, a to žaloby na súd podľa § 35 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku,\nVám bolo zaslané ďalšie upovedomenie o vybavení podnetu z 15. marca 2010, rovnako\nnemá oporu v zákone. Konanie o podnete bolo skončené upovedomením o spôsobe\nvybavenia listom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 12. 01. 2011 číslo Kd 49/10-20.\nTu považujem za potrebné zdôrazniť, že prokuratúra ako štátny orgán môže konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR). Týmto je Váš opakovaný podnet vybavený. Súčasne s poukazom na § 34 ods. 2\nzákona č.153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov oznamujem, že Vaše\nprípadné ďalšie podnety v tejto veci, neobsahujúce nové skutočnosti, už nebudú\nna prokuratúre vybavované.»\nZ obsahu označeného prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že prokurátorka\ngenerálnej prokuratúry sa opakovaným podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a po jeho\npreskúmaní (vychádzajúc z príslušných dozorových denníkov krajskej prokuratúry sp. zn.\nKd 49/10, Kd 51/11) dospela k záveru, že je nedôvodný, a preto ho odložila.\nVychádzajúc z citovaného a s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa uplatnenú\nv sťažnostiach a aj v jeho opakovanom podnete z 18. júna 2013, ústavný súd konštatuje, že\n\n11\n\nprokurátorka generálnej prokuratúry sa zaoberala všetkými námietkami sťažovateľa, a to\nnámietkou (ne)vybavenia podnetu sťažovateľa z 15. marca 2010, námietkou (ne)ukončenia\nkonania o proteste prokurátora krajskej prokuratúry, ako aj námietkou späťvzatia tohto\nprotestu, pričom právne závery, na základe ktorých opakovaný podnet sťažovateľa odložila,\nsú podľa názoru ústavného súdu akceptovateľné a udržateľné, a preto namietaným\npostupom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd v nadväznosti na dosiaľ uvedené považuje za potrebné poukázať tiež\nna skutočnosť, že aj samotný sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol „vyrozumený\noznámením prokurátora krajskej prokuratúry č. Kd 49/10-20 zo dňa 12. januára 2011“\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre o tom, že 5. januára 2011 bol\nprokurátorom tejto prokuratúry podaný protest proti rozhodnutiu daňového riaditeľstva\nč. I/221/17211-129746/2009/994088-r zo 14. januára 2010. Ústavný súd nemá dôvod\nspochybňovať záver prokurátorky generálnej prokuratúry o tom, že konanie o podnete\nsťažovateľa z 15. marca 2010 bolo skončené v zmysle § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre už\ncitovaným prípisom krajskej prokuratúry z 12. januára 2011, rovnako ako nemá dôvod\nspochybňovať jej záver o tom, že konanie o proteste prokurátora krajskej prokuratúry\nz 5. januára 2011 bolo skončené rozhodnutím ministra financií Slovenskej republiky\nč. MF/12521/2011-71 z 11. apríla 2011, ktorým tento zamietol rozklad sťažovateľa proti\nrozhodnutiu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/9313/2011-71 zo 17. februára\n2011, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora. Protest prokurátora je právnym aktom, na\nzáklade ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť\nalebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným\nrozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov,\nktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je\núčastníkom správneho konania, pričom samotné podanie protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej (m. m.\nPL. ÚS 17/98).\n\n12\n\nSťažovateľ spája namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s namietaným porušením svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom zastáva názor, že konanie o jeho\npodnete z 15. marca 2010 ani konanie o proteste prokurátora krajskej prokuratúry dosiaľ nie\nje „oficiálne ukončené“. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že\nv posudzovanej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, nemožno s prihliadnutím na jeho argumentáciu reálne uvažovať v danom\nprípade ani o tom, že postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.\nVI/2 Gd 169/13 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti\nsťažnosti konštatoval, že generálna prokuratúra nemohla v konaní vedenom pod sp. zn.\nVI/2 Gd 169/13 porušiť základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy ani jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, a preto aj túto časť sťažností odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnostiach.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2014\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21926937-53b0-46cc-a174-08daef76b3db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2012 z 7. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21926937-53b0-46cc-a174-08daef76b3db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:13d7f3af-7239-4fb5-87e2-7078552363ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/05 z 14. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-14", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13d7f3af-7239-4fb5-87e2-7078552363ab"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a0216e16-5996-4af1-98d5-48d09f6498eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0216e16-5996-4af1-98d5-48d09f6498eb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:5fd1ea26-9c81-43ba-9af6-b27bfd6b70bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/98 z 18. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}