{"guid": "ussr:172078b7-90d3-4efb-b604-e2747c19e320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2011 z 20. 4. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. apríla 2011, sp. zn. I. ÚS 147/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2011-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/172078b7-90d3-4efb-b604-e2747c19e320", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:172078b7-90d3-4efb-b604-e2747c19e320", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:172078b7-90d3-4efb-b604-e2747c19e320", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:172078b7-90d3-4efb-b604-e2747c19e320/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 147/2011-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť M. M., toho času vo výkone väzby, zastúpeného advokátom\nMgr. R. T., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom\npod sp. zn. 0 Tp 48/2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť M. M. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 20. októbra\n2010 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 0 Tp 48/2010.\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 0 Tp 16/2010 z 3. apríla 2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71\nods. 1 písm. b) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Sťažovateľ podal\n30. augusta 2010 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorá bola 6. septembra 2010\nOkresnou prokuratúrou Považská Bystrica predložená sudcovi pre prípravné konanie.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 48/2010 z 10. septembra 2010 bola žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ\nsťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nsp. zn. 3 Tpo 39/2010 zo 4. októbra 2010 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil\na zároveň mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti\nnebolo o predmetnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 30. augusta\n2010 právoplatne rozhodnuté.\n3. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich označených základných práv postupom\nokresného súdu takto: «Význam osobnej slobody jednotlivca sa prejavuje aj v čl. 5 ods. 4\ndohovoru, podľa ktorého sa od súdu vyžaduje, aby konal „urýchlene“. Výraz „speedily“\njasne indikuje, čo musí byť v danom prípade predmetom záujmu. Z uvedeného dôvodu, i keď\nprípustnosť dĺžky lehôt bude závisieť od konkrétnych okolností, tieto sú v zásade veľmi\nkrátke, pričom z hľadiska čl. 5 ods. 4 Dohovoru nemožno akceptovať vôbec žiadne zbytočné\nprieťahy. Za zodpovedajúce čl. 5 ods. 4 považoval Európsky súd pre ľudské práce (ďalej len\n„ESĽP“) lehotu 14 dní (rozhodnutie ESĽP Touroude proti Francúzsku z 3. 10. 2000), nie\nvšak už lehotu 17 dní (rozsudok ESĽP vo veci Kadem proti Malte zo dňa 9.1.2003), 23 dní\n(rozsudok ESĽP vo veci Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000) a lehoty 30 dní, resp. 33\ndní (rozsudky vo veciach G. B. a M. B. proti Švajčiarsku z 30. 11. 2000). ...\nNakoľko v stávke je osobná sloboda jednotlivca, štáty musia organizovať konania\ntakým spôsobom, aby tieto boli vedené s minimálnymi prieťahmi (správa Komisie vo veci\nZamir proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 11.10.1983, §§ 107-108; rozsudky ESĽP vo\nveciach Mayzit proti Rusku zo dňa 20.1.2005, §49 a Sevk proti Turecku zo dňa 11.4.2006,\n§37).\n\n2\n\nESĽP ďalej opakovane judikoval, že prieťahy, ako ich má na mysli čl. 5 ods. 4\ndohovoru, začínajú podaním žiadosti kompetentným vnútroštátnym orgánom a končia\ndňom, kedy je rozhodnutie oznámené žiadateľovi alebo jeho obhajcovi (mutatis mutandis\nrozsudky ESĽP vo veciach Koendjbiharie proti Holandsku zo dňa 25.10.1990, § 28; Singh\nproti Českej republike zo dňa 25.1.2005, § 74; Sevk proti Turecku zo dňa 11.4.2006, §38).\nVo veci Kučera proti Slovenskej republike ESĽP konštatoval, že čas spotrebovaný\ndoručovaním rozhodnutia krajského súdu je taktiež relevantný vzhľadom na znenie § 72\nods. 2 Trestného poriadku, umožňujúce obvinenému opätovne podať žiadosť o prepustenie\naž po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia o jeho predchádzajúcej\nžiadosti, ak v nej neuvedie iné dôvody (rozsudok ESĽP vo veci Kučera proti Slovenskej\nrepublike zo dňa 17.7.2007, §111).\nNakoľko konanie o žiadosti z 30.8.2010 trvá na okresnom súde od 06.09.2010 (s\nvýnimkou doby od 01.10.20010 do 04.10.2010, kedy sa spis nachádzal na krajskom súde),\npostupom okresného súdu bolo porušené právo sťažovateľa na urýchlené preskúmanie\nzákonnosti väzby (mutatis mutandis rozsudky ESĽP vo veci Kadem proti Malte zo dňa\n9.1.2003, §§43-45; Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000, §§82-86).»\n4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní pod sp. zn. 0 Tp 48/2010, prikázal okresnému súdu neodkladne\nrozhodnúť o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 30. augusta 2010, priznal\nsťažovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 10 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť\nnahradiť trovy konania.\nII.\n\n5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\n\n4\n\n9. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n10. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n11. Sťažovateľom označené práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru\nobsahujú viaceré garancie súdneho preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej slobody,\nnajmä právo na podanie návrhu na konanie o zákonnosti väzby, právo na kompetentnosť\nsúdu, právo na určitú kvalitu preskúmania podaného návrhu a napokon aj právo na\nurýchlenosť preskúmania. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo samotného petitu, ktorým je\nústavný súd viazaný (napríklad I. ÚS 380/09), je však zrejmé, že sťažovateľ namieta iba\nporušenie práva na neodkladné a urýchlené konanie o žiadosti o prepustenie z väzby na\nslobodu, ktoré tvorí obsahovú súčasť označených základných práv. Ústavný súd preto\nposudzoval namietané porušenie označených práv iba z tohto pohľadu.\n12. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n13. Trestný poriadok v § 55 ods. 3 zakotvuje inštitút sťažnosti pre nečinnosť, ktorou\nsa ktorákoľvek zo strán trestného konania môže domáhať, aby nadriadený súd určil\nprimeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu. Uvedenú sťažnosť na prieťahy je\npotrebné podľa judikatúry ústavného súdu považovať za účinný prostriedok nápravy,\nprostredníctvom ktorého sa sťažovateľ mohol účinne domáhať ochrany svojich základných\npráv, ktorých porušenie namietal, pred nadriadeným, t. j. krajským súdom (porovnaj\nI. ÚS 337/06). Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného stanoviska okresného súdu ústavný súd\nzistil, že sťažovateľ nevyužil túto zákonnú možnosť ochrany svojich základných práv,\n\n5\n\na preto ústavný súd musel ústavnú sťažnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nodmietnuť pre neprípustnosť.\n14. Keďže k rozhodovaniu o väzbe, ktorej účelom je iba dočasne a v nevyhnutnej\nmiere obmedziť osobnú slobodu jednotlivca, je potrebné pristupovať mimoriadne citlivo\na precízne, ústavný súd z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia dopĺňa, že existujú aj\nďalšie dôvody na odmietnutie podanej ústavnej sťažnosti.\n15. Ústavný súd odhliadnuc od vyslovenej neprípustnosti sťažnosti preskúmal aj\nnamietaný postup, resp. rýchlosť konania okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 30. augusta 2010. Z obsahu sťažnosti, ako aj\nzo stanoviska okresného súdu okrem už opísaného skutkového stavu vyplýva, že\n30. septembra 2010 bola podaná na sťažovateľa obžaloba a právomoc sudcu pre prípravné\nkonanie prešla na zákonného sudcu, ktorý žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu\nuznesením sp. zn. 2 T 248/2010 z 18. októbra 2010 zamietol. Z uvedeného vyplýva, že\nokresný súd priamo konal a rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na\nslobodu z 30. augusta 2010 od 6. septembra 2010 (keď bola žiadosť predložená sudcovi pre\nprípravné konanie) do 10. septembra 2010 (keď okresný súd prvýkrát o žiadosti meritórne\nrozhodol) a následne od 4. októbra 2010 (od rozhodnutia krajského súdu o zrušení uznesenia\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 48/2010 z 10. septembra 2010) do 18. októbra 2010 (keď bolo\nvydané v poradí druhé meritórne rozhodnutie), t. j. okresný súd konal o žiadosti o prepustenie\nz väzby súhrnne 20 dní. Prihliadajúc aj na to, že okresný súd musel vykonať aj ďalšie\nnevyhnutné procesné úkony súvisiace so zabezpečením ďalšieho priebehu konania, ústavný\nsúd uvedenú lehotu nepovažuje za spôsobilú vyvolať porušenie sťažovateľom namietaného\nporušenia čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, a preto sťažnosť hodnotí aj ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevytýkal porušenie označených základných práv\nvo vzťahu ku krajskému súdu, ústavný súd sa konaním pred týmto súdom bližšie\nnezaoberal. Pre úplnosť však dopĺňa, že konanie o žiadosti bolo právoplatne skončené\nuznesením krajského súdu zo 16. decembra 2010, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť\n\n6\n\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 248/2010 z 18. októbra 2010. Aj\nkeď z pohľadu uvedeného časového rozpätia sa konanie o opravnom prostriedku na\nkrajskom súde môže javiť ako zdĺhavé, bolo to spôsobené námietkami sťažovateľa,\no ktorých rozhodoval inštančne nadriadený Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že za\nneodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka\nkonania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade\nnemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, resp. zjavnú\nneopodstatnenosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti\nnezaoberal.\n\nP ouč e n ie :\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 20. apríla 2011\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f8bad977-0d91-4f08-b285-ad56a3fdc795", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 380/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8bad977-0d91-4f08-b285-ad56a3fdc795"}, {"guid": "ussr:da97a8cf-b434-431d-8490-61835fdd88cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 337/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da97a8cf-b434-431d-8490-61835fdd88cb"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": []}