{"guid": "ussr:609b5f5d-e2cd-4853-b80a-b6d4a5d9faa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2012 z 15. 2. 2012", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. I. ÚS 5/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/609b5f5d-e2cd-4853-b80a-b6d4a5d9faa4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609b5f5d-e2cd-4853-b80a-b6d4a5d9faa4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:609b5f5d-e2cd-4853-b80a-b6d4a5d9faa4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:609b5f5d-e2cd-4853-b80a-b6d4a5d9faa4/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 5/2012-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2012 v\nsenáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nMilana Ľalíka v konaní o sťažnosti R. B., N., zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 129/2011\ntakto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 129/2011 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. R. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc\neur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť R. B. trovy právneho zastúpenia v\nsume 475,93 (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a deväťdesiattri centov) na účet jej\nprávneho zástupcu JUDr. S. J..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2011 doručená sťažnosť R. B., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.\nS. J., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 129/2011.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 15. novembra 1999 podala\nokresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 12 000 Sk\ns príslušenstvom proti odporcovi – Z., spol. s r. o. Podľa sťažovateľky „od tohto dátumu\nsúd vo veci urobil len niekoľko úkonov smerovaných k tomu, aby zistil, či žalovaný ešte\nexistuje alebo už nie“.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že okresný súd vo veci samej nekonal 12 rokov\na do dňa podania sťažnosti vo veci meritórne nerozhodol, čím spôsobil zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní.\n\n2\n\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej poukázala na aktuálnu judikatúru ústavného súdu,\npodľa ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nzohľadňuje 3 kritériá – právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka konania počas konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.\nK uvedeným kritériám sťažovateľka uviedla:\n„1. Právna otázka predložená sťažovateľom Okresnému súdu Trnava nepredstavuje\nprávne ani fakticky zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie po dobu 12 rokov.\nUplatňované právo nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, pričom rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera\no ustálenú judikatúru. Ide o bežné vymáhanie pohľadávky zo vzťahu založeného kúpnou\nzmluvou.\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas celej doby konania,\nhodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania\na nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných\nprieťahov v tomto konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by\nbolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke namietaného\nkonania, aj keď sťažovateľ nemal veľa príležitostí aktívne sa zúčastňovať konania, keďže\nvo veci samej sa nekonalo za 12 rokov žiadne pojednávanie.\n3. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Trnava v posudzovanom konaní, z analýzy\ndosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore takmer nečinný.“\nPodľa sťažovateľky ani „fakt, že v predmetnej veci Okresný súd Trnava úkony\nvykonal, nemôže sám o sebe vylúčiť existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Obdobie\npoznamenané nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného zodpovedného orgánu, keď jeho\nkonaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, Ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah\nv konaní (napr. II. ÚS 3/00). Zisťovanie, či žalovaný existuje alebo nie, po dobu dvanástich\nrokov považuje sťažovateľ za neprimerané.“.\n\n3\n\nSťažovateľka v sťažnosti argumentovala, že nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní\nv zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu, pretože vzhľadom na\ndoterajšiu dĺžku konania v danej veci by náprava už nebola možná, čo odôvodňuje\nvyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky bez vyčerpania tohto prostriedku\nnápravy.\nNa základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd uznesením\nprijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vo veci samej vydal nález, v ktorom vysloví:\n„Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.\n10C/129/2011 porušené bolo.\nÚstavný súd prikazuje Okresnému súdu Trnava v konaní sp. zn. 10C/129/2011 ďalej\nkonať bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd SR priznáva R. B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000\nEUR (slovom: dvanásťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Trnava povinný sťažovateľovi\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n314,18 EUR, ktorú je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval, uznesením č. k. I. ÚS 5/2012-10\nz 11. januára 2012 ju prijal na ďalšie konanie a vyzval právneho zástupcu sťažovateľky\na predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril\nk sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu oznámili, že\nnetrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\n\n4\n\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\nkeďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/35/2012\nz 26. januára 2012, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 31. januára 2012, chronologicky\nopísala priebeh napadnutého konania takto: «Dňa 22. 11. 1999 bol doručený na Okresný\nsúd Trnava návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľ R. Č. žiadal, aby\nsúd určil odporcovi: Z., spol. s r. o., T., zaplatiť 12.000,-- Sk so 17,6 %-ným úrokom z\nomeškania od 1. 6. 1996 do dňa zaplatenia a 5 000,-- Sk titulom zmluvnej pokuty podľa ust.\n§ 300 Obchodného zákonníka. Spolu s návrhom bola doručená žiadosť o oslobodenie od\nsúdnych poplatkov.\nV tomto období vydávali platobné rozkazy na súdoch súdne tajomníčky, preto bol\nspis pridelený súdnej tajomníčke M. D., ktorá dňa 26. 11. 1999 dala do spisu úpravu na\npredloženie spisu sudcovi na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Justičná čakateľka dňa 15. 12. 1999 dala dotaz na Z., spol. s r. o., ohľadne\nprávnej subjektivity odporcu a zároveň vyzvala, aby v prípade, že majú právnu subjektivitu,\nzaslali doklad preukazujúci túto skutočnosť.\nDňa 5. 1. 2000 oznámil F. H., že dňa 4. 10. 1999 bol vyhlásený konkurz na P., spol. s\nr. o., P. a pripojil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/262/1999-20 zo dňa 5. 10.\n1999.\nPodpredsedníčka súdu dňa 10. 2. 2000 dala spis prideliť podľa poradia ďalšiemu\nsudcovi, zrejme pre odchod sudcu, ktorému bola vec pridelená, z tunajšieho súdu. Vec bola\npridelená JUDr. M. Ď., ktorá dňa 16. 9. 2004 spis predložila vyššiemu súdnemu úradníkovi\nna rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov po preverení, či odporca\nexistuje a či má právnu subjektivitu.\nVyšší súdny úradník dňa 7. 10. 2004 vyzval P., s. r. o., P. a JUDr. T. D., správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu P., s. r. o., P., aby v lehote 30 dní uviedli, či odporca označený\nso sídlom T., je alebo bol súčasťou odborových orgánov tejto spoločnosti a zároveň, aby\nuviedli, či uvedená odborová organizácia ešte existuje a zaslali o tom doklad. Správca\nkonkurznej podstaty JUDr. T. D. oznámil, že zamestnáva dvoch pracovníkov a odborová\norganizácia u nich neexistuje.\n\n5\n\nDňa 6. 4. 2005 vyšší súdny úradník vyzval navrhovateľa z adresy trvalého\ni prechodného bydliska, uvedeného v návrhu, aby v lehote 10 dní doplnil správne označenie\nodporcu a doklad preukazujúci jeho pasívnu legitimáciu a právnu subjektivitu. Zásielky sa\nvrátili s uvedením pošty: Adresát zomrel. Taktiež správa z Registra obyvateľov SR,\ndoručená súdu 8. 6. 2005, potvrdila, že navrhovateľ 24. 11. 2002 zomrel.\nVyšší súdny úradník dňa 4. 7. 2005 do spisu dal úpravu založiť spis na 30 dní do\nvybavenia dopytu v spise 5Ro 1678/99 a predložiť potom spolu s týmto spisom. Na základe\nodpovede na dopyt v spise 5Ro 1678/99 vyzval vyšší súdny úradník sťažovateľku a L. Č.,\naby sa vyjadrili, či majú záujem vstúpiť do konania namiesto pôvodného navrhovateľa ako\njeho právni nástupcovia a ak áno, či na návrhu na začatie konania trvajú alebo tento berú\nspäť. Zároveň im oznámil, že súdu sa v doterajšom konaní nepodarilo zistiť, či\nnavrhovateľom označený odporca v súčasnosti ešte existuje alebo nie. Sťažovateľka a L. Č.\nprevzali výzvu dňa 25. 1. 2006 a sťažovateľka dňa 3. 2. 2006 a L. Č. dňa 30. 1. 2006\noznámili, že trvajú na podanej žalobe a vstupujú do konania, avšak k označeniu odporcu\nneuviedli žiadne skutočnosti.\nVzhľadom na odchod vec vybavujúceho vyššieho súdneho úradníka bol\nspis preraďovaný na ďalších vyšších súdnych úradníkov, pracujúcich v oddelení a dňa\n1. 8. 2011 bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke Mgr. Z. H., ktorá do spisu dala\núpravu „preveď do registra C, nakoľko platobný rozkaz nebol vydaný, keďže navrhovateľ\nzomrel, právni nástupcovia po navrhovateľovi oznámili, že na návrhu trvajú, ale právna\nsubjektivita navrhovateľom označeného odporcu v návrhu je sporná, takáto odborová\norganizácia podľa šetrenia v registri organizácií na internetovej stránke Štatistického\núradu SR neexistuje a na subjekt, pri ktorom má byť zriadená uvedená odborová\norganizácia, je vyhlásený konkurz“.\nSpis bol náhodným výberom elektronickými prostriedkami pridelený na prejednanie\na rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľ. V. dňa 31. 8. 2011. Sudkyňa dňa 2. 9. 2011 vyzvala\nsťažovateľku a L. Č. uznesením, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia doplnili\nnávrh na začatie konania zo dňa 15. 11. 1999 označením odporcu, uvedením\nidentifikačného čísla a dokladom o právnej subjektivite odporcu. Ďalej aby predložili\ndedičské rozhodnutie s vyznačenou právoplatnosťou, z ktorého bude zrejmé ich právne\nnástupníctvo po pôvodnom navrhovateľovi. Za L. Č. prevzal výzvu splnomocnenec a\n\n6\n\nzásielka, adresovaná sťažovateľke na adresu, na ktorej predtým výzvu prevzala a uviedla ju\ni v odpovedi ako svoju adresu, sa vrátila s uvedením pošty „adresát je neznámy“.\nSudkyňa dňa 23. 9. 2011 dala dopyt na Register obyvateľov SR ohľadom zistenia\nbydliska sťažovateľky, ďalej na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na pripojenie\ndedičského spisu k nahliadnutiu po pôvodnom navrhovateľovi, a tiež na Ministerstvo vnútra\nSR ohľadom zistenia, či označený odporca je vedený v zmysle § 9a zákona č. 83/1990 Zb.\nv evidencií združení.\nOkresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 11. 10. 2011 oznámil, že nezistil žiadny\ndedičský spis po navrhovateľovi. Ministerstvo vnútra SR dňa 14. 10. 2011 oznámilo, že\noznačený\n\nodporca\n\nnie\n\nje\n\na\n\nani\n\nnebol\n\nzapísaný\n\ndo\n\nevidencie\n\nodborových\n\na zamestnávateľských organizácií. Pravdepodobne ide o organizačnú zložku Odborového\nzväzu potravinárov SR, preto oznámili, že sa súd má obrátiť priamo na Odborový zväz\npotravinárov SR, B.\nRegister obyvateľov SR dňa 14. 10. 2011 oznámil adresu sťažovateľky, na ktorú jej\nbola doručená výzva dňa 2. 11. 2011, a sudkyňa sa 14. 10. 2011 obrátila so žiadosťou\no dedičský spis na Okresný súd Trenčín a tiež na Odborový zväz potravinárov SR B. o\noznámenie, či majú organizačnú zložku a či má organizačná zložka právnu subjektivitu.\nOkresný súd Trenčín dňa 16. 11. 2011 oznámil, že v dedičskej veci po neb. R. Č. bol\npodaný návrh na dodatočné dedičské konanie a vec nie je právoplatne skončená. Dedičský\nspis na nahliadnutie nezaslal.\nOdborový zväz potravinárov SR dňa 14. 11. 2011 oznámil, že nemá v evidencii\norganizačnú zložku Z. spol. s r. o. a ani nemá vedomosť o existencii takejto organizácie.\nAdvokát sťažovateľky dňa 2. 12. 2011 oznámil, že identifikačné číslo odporcu sa im\nnepodarilo zistiť, avšak priložili vyjadrenie odporcu zo dňa 24. 5. 1999 s identifikačnými\núdajmi, ktoré boli totožné s údajmi, ktoré sa v spise už nachádzali.\nSudkyňa dňa 5. 12. 2011 požiadala Okresný súd Trenčín o zaslanie rozhodnutia,\nktorým bolo dedičské konanie 15D/173/2011 právoplatne skončené, aj s vyznačenou\nprávoplatnosťou. Okresný súd Trenčín žiadosť prevzal 16. 12. 2011 a 20. 12. 2011 oznámil,\nže náhradné dedičské konanie po neb. R. Č. pod sp. zn. 15D/173/2011 ešte nie je skončené.\nSudkyňa dňa 21. 12. 2011 požiadala Okresný súd Trenčín o oznámenie, pod akou spisovou\nznačkou sa viedlo pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi R. Č. a zároveň žiadala\n\n7\n\npripojenie spisu pôvodného dedičského konania prípadne oznámenie okruhu dedičov a\nzaslanie rozhodnutia, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, s vyznačenou\nprávoplatnosťou. Dňa 17. 1. 2012 Okresný súd Trenčín doručil súdu uznesenie č. k.\n23D/677/2004-195 zo dňa 11. 8. 2004, ktorým bolo konanie vo veci prejednania dedičstva\npo pôvodnom navrhovateľovi zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný ani\nnehnuteľný majetok, čo v predbežnom vyšetrení uviedla sťažovateľka, a kde v odôvodnení\nboli uvedení zákonní dedičia. Taktiež konanie 26D/874/2005 o prejednaní novoobjaveného\nmajetku bolo zastavené.\nSudkyňa dňa 19. 1. 2012 konanie zastavila a zároveň rozhodla, že navrhovatelia\nnemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že\nsubjekt označený ako odporca nie je právnickou osobou a neboli splnené podmienky pre\nzačatie konania z dôvodu nedostatku podmienky konania podľa § 104 ods. 1 O. s. p.\nUznesenie sa doručuje účastníkom konania.»\nPodľa názoru predsedníčky okresného súdu boli zbytočné prieťahy v napadnutom\nkonaní spôsobené aj z dôvodov na strane sťažovateľky, ktorá „o konaní vedela od počiatku,\nkeďže v konaní ide o pôvodne jej pohľadávku, ktorú postúpila na manžela R. Č., neoznámila\nsúdu, že navrhovateľ zomrel, a že vstupuje do konania ako jeho dedička. Taktiež po zistení\ntejto skutočnosti na výzvu súdu oznámila len, že vstupuje do konania, ale neodpovedala na\nvýzvu na doplnenie označenia odporcu. Pokiaľ by už pôvodný navrhovateľ riadne označil\nodporcu, vo veci by bol vydaný platobný rozkaz, avšak vzhľadom na označenie odporcu,\nktorý nemal právnu subjektivitu, došlo k potrebe zisťovania právnej subjektivity odporcu zo\nstrany súdu, ako aj po úmrtí navrhovateľa k potrebe úkonov smerujúcich k zisteniu\nprávnych nástupcov pôvodného navrhovateľa.“.\nVo vzťahu k postupu okresného súdu v tomto konaní predsedníčka okresného súdu\npoukázala na opakovanú zmenu zákonného sudcu v právnej veci sťažovateľky, ako aj\nna mimoriadnu zaťaženosť vyšších súdnych úradníkov a sudcov, ktorým bola vec pridelená.\nPrávny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení zo 6. februára 2012, ktorým\nreagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, uviedol: „Máme za to, že prieťahy\n\n8\n\nv tomto konaní sú neospravedlniteľné. Konkrétne spôsobovanie prieťahov súdom je\nevidentné okrem iného v období odo dňa 10. 2. 2000, keď predsedníčka súdu dala spis\nprideliť sudcovi pre odchod predchádzajúceho sudcu do 16. 9. 2004, keď pridelená sudkyňa\npredložila spis na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. To znamená,\nže štyri roky trvalo iba začatie rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov.\nVychádzajúc z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku celého\nkonania v trvaní 4 rokov nie je možné považovať za primeranú...\nĎalšie neodpustiteľné prieťahy boli spôsobené v období od 3. 2. 2006 do 1. 8. 2011.\nOd doručenia odpovede na výzvu súdu, v ktorej navrhovatelia žiadali pokračovať v konaní\nbol spis preraďovaný na vyšších súdnych úradníkov a až dňa 1. 8. 2011 bol jedným zo\nsúdnych úradníkov preradený do registra C. Toto preraďovanie spisu medzi súdnych\núradníkov trvalo vyše 5 rokov. Dovoľujeme si podotknúť, že v tomto konaní išlo o vydanie\nplatobného rozkazu.\nPodľa vyjadrenia súdu sťažovateľka spôsobila prieťah v konaní tým, že neoznámila,\nže navrhovateľ zomrel a do konania vstupuje ako dedička. Keďže sťažovateľka nemá\nprávnické vzdelanie, nevedela o podobnej povinnosti. Tento argument však neospravedlňuje\nprieťahy súdu. Pôvodný navrhovateľ zomrel dňa 24. 11. 2002. Súd však na to prišiel až\ndotazom zo dňa 6. 4. 2005. Ak by súd vo veci riadne konal, tento prieťah vôbec nemusel\nnastať.\nSúd ďalej argumentuje tým, že pôvodný navrhovateľ riadne neoznačil odporcu, ktorý\nnemal právnu subjektivitu, a teda došlo k potrebe zisťovania právnej subjektivity zo strany\nsúdu. Dovoľujeme si podotknúť, že predmetné zisťovanie odporcu súdom trvalo vyše 13\nrokov. Až dňa 27. 01. 2012 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie\nsúdu s č. k. 10C/129/2011-66 zo dňa 19. 1. 2012, v ktorom tento konanie zastavuje\nz dôvodu, že v prejednávanej veci subjekt označený v návrhu ako odporca nemá právnu\nsubjektivitu a nie je právnickou osobou. Keďže k tomuto záveru prišiel súd až po 13 rokoch,\nzmaril tým šancu sťažovateľky na vymáhanie pohľadávky vo výške 564,30 eura s prísl.,\nktorá je dávno premlčaná voči správnemu subjektu.“\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol\nnálezom, v ktorom vysloví:\n\n9\n\n„Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.\n10C/129/2011 porušené bolo.\nÚstavný súd SR priznáva R. B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000\nEUR (slovom: dvanásťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Trnava povinný sťažovateľovi\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n475,93 EUR, ktorú je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri\nvýklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n\n10\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre\nsudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\n\n11\n\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania\nvedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu podanom pôvodným navrhovateľom\nR. Č. na zaplatenie sumy 12 000 Sk s príslušenstvom z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej\nmedzi jeho manželkou R. Č. (v súčasnosti B., pozn.), teda sťažovateľkou, a Z., spol. s r. o.,\nT. (ďalej len „odporca“), na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 10. júna 1999,\nktorou po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov túto pohľadávku sťažovateľka\npostúpila na svojho manžela (pôvodného navrhovateľa). Predmet tohto súdneho konania\nnemožno považovať po vecnej stránke za zložitý, taktiež po právnej stránke je nutné\nkonštatovať, že žiadne skutočnosti nenasvedčujú zložitosti veci a obdobná agenda tvorí\nbežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV danej súvislosti ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo\nk procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania\nna strane navrhovateľa, a to na základe univerzálnej sukcesie (z titulu dedenia). Keďže\nuniverzálna sukcesia vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd\nnemusel\n\nuplatňovanú\n\nzmenu\n\nuznesením\n\npripustiť.\n\nSťažovateľka\n\ntotiž\n\nvstúpila\n\ndo predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov\nkonania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre\nvymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti postupu\nokresného súdu, pretože v uvedenom prípade nedošlo ku vzniku nového procesno-právneho\nvzťahu, ale k procesno-právnemu nástupníctvu do už existujúceho procesno-právneho\n\n12\n\nvzťahu (m. m. II. ÚS 211/2010, III. ÚS 319/2011). Aj s prihliadnutím na tento záver\nústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez\nzbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo tejto zmene.\nÚstavný súd pri preskúmaní predloženého súdneho spisu zistil niekoľko okolností,\nktorými sťažovateľka čiastočne prispela k prieťahom v konaní okresného súdu, a to\nneoznámením úmrtia pôvodného navrhovateľa a právneho predchodcu sťažovateľky\nokresnému súdu, ako aj nedoplnením označenia odporcu na základe výzvy okresného súdu.\nV tejto súvislosti však ústavný súd tiež zohľadnil, že skutočnosť, či sťažovateľka mala\nvedomosť o vedení posudzovaného konania, nie je možné objektívne zistiť.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\nV konaní okresného súdu možno ustáliť neprimerane dlhé obdobie nečinnosti\ntrvajúce viac ako štyri a pol roka v čase medzi doručením oznámenia a vstupe Považských\nmlynov a cestovinární, spol. s r. o., do konkurzu 5. januára 2000 a zisťovaním existencie\nodporcu okresným súdom 7. októbra 2004. V tomto období okresný súd nevykonal vo veci\nžiadny procesný úkon.\nÚstavný súd ďalej vyhodnotil ako neprimerane dlhý postup okresného súdu od\ndoručenia oznámenia sťažovateľky, že trvá na podanom návrhu 3. februára 2006, do\nvydania uznesenia sp. zn. 10 C 129/2011 z 2. septembra 2011, ktorým boli sťažovateľka,\nako aj navrhovateľ v 2. rade R. Č. vyzvaní, aby upresnili návrh na začatie konania\noznačením odporcu uvedením identifikačného čísla a dokladom o jeho právnej subjektivite.\nObdobie nečinnosti okresného súdu trvalo päť a pol roka.\nKonanie okresného súdu v ďalšom období bolo plynulé a nevyznačovalo sa\nprieťahmi (23. septembra 2011 okresný súd zaslal dopyt na register obyvateľov Slovenskej\nrepubliky na zisťovanie bydliska sťažovateľky, požiadal Okresný súd Nové Mesto nad\nVáhom o pripojenie dedičského spisu po pôvodnom navrhovateľovi a súčasne požiadal\n\n13\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky o zistenie, či odporca je vedený v evidencii\nzdružení; 14. októbra 2011 bol dedičský spis po pôvodnom navrhovateľovi vyžiadaný\nz Okresného súdu Trenčín; 5. decembra 2011 bol Okresný súd Trenčín opätovne požiadaný\no zaslanie rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie po pôvodnom navrhovateľovi\nskončené, 19. januára 2012 okresný súd uznesením konanie zastavil).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv priebehu posudzovaného konania došlo k zbytočným prieťahom spôsobeným nečinnosťou\nokresného súdu v trvaní 10 rokov.\nÚstavný pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že posudzované súdne\nkonanie bolo ku dňu jeho rozhodovania skončené uznesením sp. zn. 10 C 129/2011\nz 19. januára 2012 o zastavení konania z dôvodu nedostatku spôsobilosti byť účastníkom\nkonania na strane odporcu, ktorého právnu subjektivitu sa v konaní nepodarilo preukázať.\nÚstavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n14\n\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 12 000 eur argumentujúc neospravedlniteľnými a neprimeranými\nprieťahmi, v dôsledku ktorých jej nie je umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jej\nzákladných práv.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení prihliadol\nna to, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom aktívne nepričinila o to, aby s ňou okresný súd\nako s účastníčkou mohol ďalej konať po úmrtí pôvodného navrhovateľa. Vzhľadom na\nsprávanie sťažovateľky a jej pasivitu vo vzťahu k prerokovaniu návrhu podaného ešte jej\nprávnym predchodcom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase doručenia sťažnosti\nústavnému\n\nsúdu\n\nokresný\n\nsúd\n\nvo\n\nveci\n\nplynule\n\nkonal\n\na\n\nnásledne\n\nuznesením\n\nsp. zn. 10 C 129/2011 z 19. januára 2012 konanie zastavil z dôvodu nedostatku spôsobilosti\nbyť účastníkom konania na strane odporcu, za súčasného zohľadnenia predmetu konania,\nktorým je uplatnenie pohľadávky v sume 12 000 Sk s príslušenstvom, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde.\n\n15\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci\núspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný\nsúd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011\n(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) a jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (vyjadrenie k vyjadreniu predsedníčky\nokresného súdu). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení\ns § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom\nza jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6 z výpočtového základu zo sumy\n741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 €\nrežijný paušál, teda za dva úkony právnej služby sumu 261,82 €. Za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2012 je odmena advokáta 1/6 z výpočtového základu zo sumy\n763 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 €\nrežijný paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným\nsúdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) tak predstavuje\ncelkovú sumu 475,93 €.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2012\n\n16\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/129/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:416892c3-c2b7-467b-908e-c4e9f9a6d6a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:416892c3-c2b7-467b-908e-c4e9f9a6d6a5"}, {"guid": "ussr:09a45f95-4125-45e6-b886-e0a42ce73a91", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2010 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09a45f95-4125-45e6-b886-e0a42ce73a91"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3540ed59-17cc-4aaa-bf87-cde5331c01b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 325/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 325/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3540ed59-17cc-4aaa-bf87-cde5331c01b8"}]}