{"guid": "ussr:64cf751d-0ec3-4c53-89aa-ded5b00a2d34", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/06 z 12. 4. 2006", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2006, sp. zn. II. ÚS 13/06", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2006-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64cf751d-0ec3-4c53-89aa-ded5b00a2d34", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:64cf751d-0ec3-4c53-89aa-ded5b00a2d34", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:64cf751d-0ec3-4c53-89aa-ded5b00a2d34", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:64cf751d-0ec3-4c53-89aa-ded5b00a2d34/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 13/06-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2006 v senáte\nzloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Lubyho a Ľudmily Gajdošíkovej\no sťažnosti Ing. A. H., T., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., so sídlom P., namietajúcej\nporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 220/90\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nupravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 220/90\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn. 6 C 220/90\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Ing. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 100 000 Sk (slovom stotisíc\nslovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ing. A. H. p r i z n á v a náhradu trov konania 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva\nslovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť na účet\nadvokátky JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra\n2005 doručená sťažnosť Ing. A. H., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\nJUDr. D. S., so sídlom P., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 220/90, pôvodne vedenom na Obvodnom súde Bratislava 4 pod\nsp. zn. 6 Nc 37/88, neskôr pod sp. zn. 6 C 220/90.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal spolu s ďalšími navrhovateľmi\n22. februára 1988 na Mestskom súde v Bratislave žalobu proti odporcovi Sl., národnému\npodniku, B. (teraz T., a. s., B.), vo veci určenia autorstva a uloženia povinnosti určiť výšku\nsplátky odmeny. Sťažovateľ žalobu rozšíril podaniami z 1. júla 1988 a 7. júla 1989.\nSťažovateľ podaniami zo 6. novembra 1989, 13. júna 1990 a z 3. septembra 1990\nurgoval začatie konania vo veci a žiadal o poskytnutie informácie o stave konania. Súd\nzdôvodňoval prieťahy v konaní práceneschopnosťou zákonného sudcu, resp. personálnymi\nzmenami. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. októbra 1991 a bolo odročené na\nneurčito za účelom predloženia podkladov zo strany odporcu. Ďalšie pojednávanie bolo\n2\n\nnariadené na 22. október 1992 po predchádzajúcich urgenciách právnej zástupkyne\nsťažovateľa z 9. apríla, 2. júla a z 8. septembra 1992.\nDňa 25. marca 1993 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, pričom súd\nustanovil za znalca Ing. J. B., ktorý v tomto čase už bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,\na teda nemohol vykonať požadovaný znalecký úkon. Nový znalec Ing. K. P. bol ustanovený\naž v roku 1994 po predchádzajúcich podaniach sťažovateľa z 5. januára a 2. mája 1994.\nNásledne sťažovateľ podaniami zo 17. januára, 7. augusta a z 29. novembra 1995 opätovne\nžiadal súd o predloženie znaleckého posudku. Uznesením súdu zo 17. januára 1996 bol\nopätovne zmenený znalec (bez uvedenia dôvodu). Znalecký posudok bol sťažovateľovi\ndoručený až 10. februára 1997 a sťažovateľ sa k nemu vyjadril podaním z 3. septembra\n1998. Následne sťažovateľ podaniami z 23. novembra 1999 a z 10. mája 2000 žiadal, aby\nsúd vo veci konal.\nDňa 30. marca 2001 okresný súd v medzitýmnom rozsudku určil, že odporca riešenie\n„ZN č. 29/83“ a „ZN č. 100/85“ nevyužíval. Sťažovateľ sa proti rozsudku okresného súdu\nodvolal 26. júna 2001. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nz 18. septembra 2002 medzitýmny rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie\nkonanie s poukazom na jeho vecnú nesprávnosť, nedostatočne zistený skutkový stav\na nedostatok odôvodnenia.\nDňa 4. decembra 2003 sa konalo na okresnom súde pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania. Podaním z 27. januára 2004\nurgovala právna zástupkyňa sťažovateľa doručenie uznesenia o ustanovení znalca. Okresný\nsúd ustanovil znalca až uznesením z 18. februára 2004, ktorého súčasťou bola aj výzva na\nzaplatenie preddavku na trovy spojené s vyhotovením znaleckého posudku. Proti tomuto\nuzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd\nuznesením z 8. novembra 2004 tak, že neurčitý výrok o zložení preddavku spresnil.\nZnalcovi bol spis doručený až v marci 2005. Znalec vypracoval posudok v septembri 2005.\nZnalecký posudok bol sťažovateľovi doručený aj s uznesením okresného súdu o priznaní\nznalečného z 12. októbra 2005. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal.\n\n3\n\nListom zo 16. novembra 2005 bola právnej zástupkyni sťažovateľa odvolaná plná\nmoc. Na pojednávanie 29. novembra 2005 sa sťažovateľ dostavil bez právnej zástupkyne.\nOkresný súd pojednávanie pred jeho otvorením odročil na február 2006 s odôvodnením, že\nmu nebolo doručené odvolanie plnej moci právnej zástupkyne, a preto so sťažovateľom\nkonať nemôže. Následne sťažovateľ zistil, že jeho bývalá právna zástupkyňa oznámila súdu\npodaním doručeným 24. novembra 2005 odvolanie plnej moci na zastupovanie v spore.\nNa uvedenom skutkovom základe sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu\nbolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vo\nveci samej vyniesol tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa Ing. A. H. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez\nzbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu\nBratislava IV. (predtým Obvodného súdu Bratislava IV.) v konaní vedenom najprv pod\nsp. zn. 6 Nc 37/88 a neskôr pod sp. zn. 6 C 220/90.\n2. Okresnému súdu Bratislava IV. sa v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 220/90\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi Ing. A. H. sa priznáva finančné zadosťučinenie, a to 100.000,- Sk,\nktoré je Okresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi Ing. A. H. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je\nOkresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S., do 15 dní od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nII. ÚS 13/06-15 z 18. januára 2006 prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu a právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\n\n4\n\nkonalo ústne pojednávanie. Zároveň ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby\nsa vyjadrila k sťažnosti a predložila ústavnému súdu spis sp. zn. 6 C 220/90.\nPredsedníčka okresného súdu a právna zástupkyňa sťažovateľa oznámili ústavnému\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka\nokresného súdu predložila ústavnému súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom sa okrem iného\nuvádza nasledovné:\n„... Návrh na začatie konania podali dňa 23. 2. 1988 na Mestský súd v Bratislave\nnavrhovatelia: Ing. P. M., Ing. S. S. a Ing. A. H., všetci bytom T. proti odporcovi S., B.,\nktorým sa domáhali uznania práva na autorstvo zlepšovacieho návrhu a vyplatenia odmeny\nza využívanie predmetného zlepšovacieho návrhu odporcom. Návrh bol zaregistrovaný na\nOkresnom súde Bratislava 4 pod sp. zn. 6 C 220/90 (pôvodne 6 Nc 37/88).\nPrvé pojednávanie v predmetnej právnej veci sa konalo dňa 5. 4. 90. Do tohto\ntermínu súd vykonal viacero úkonov (vyžiadanie dokladov, informatívne výsluchy\núčastníkov, žiadosť na Okresný súd v Trnave o informáciu o účastníkoch a predmete\nkonania vedeného pod sp. zn. 13 C 2446/86). Zákonným sudcom bol JUDr. M. T.. Na\npojednávaní dňa 22. 10. 91 bolo konanie prerušené. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa\n26. 11. 91, ktoré bolo odročené na neurčito.\nPojednávanie dňa 22. 10. 92, kde bol zákonným sudcom JUDr. M. J., bolo odročené\nna neurčito. Znalec ustanovený uznesením č. k. 6 C 220/90 z 25. 5. 93, oznámil súdu listom\nz 18. 7. 93, že bol vyškrtnutý zo zoznamu znalcov. Účastníci sa odvolali proti uzneseniu,\nktorým bol uvedený znalec ustanovený. Uznesením zo 14. 3. 94 bol ustanovený iný znalec.\nOkresný súd Bratislava IV urgoval znalca prípisom z 22. 2. 95 o predloženie znaleckého\nposudku. Nakoľko ustanovený znalec dňa 16. 3. 95 súdu osobne prehlásil, že nevykonáva\nznaleckú činnosť v odbore, na ktorý bol ustanovený, uznesením zo 17. 1. 96 bola ustanovená\nsúdna znalkyňa, ktorej bol predložený spis na vypracovanie znaleckého posudku. Znalkyňa\npredložila súdu stanovisko dňa 10. 2. 1997, ktoré bolo zaslané účastníkom na vyjadrenie.\nOkresnému súdu Bratislava IV dňa 3. 4. 2000 znalkyňa doručila znalecký posudok.\nPojednávanie dňa 7. 11. 2000 bolo odročené na 20. 2. 01 s tým, že navrhovatelia predložia\nsúdu písomné otázky na znalkyňu. Pojednávanie dňa 20. 2. 01 bolo odročené na 27. 3. 01,\nktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku 30. 3. 01.\n\n5\n\nOkresný súd Bratislava IV medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 6 C 220/90 z 30. 3. 01\nurčil, že riešenie zlepšovacieho návrhu odporca nevyužíval. Navrhovatelia sa proti\nrozsudku včas odvolali. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18 Co 425/01 z 18. 9. 02\nzrušil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Pojednávanie dňa 4. 12. 03 bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého\ndokazovania. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 18. 2. 04 bol ustanovený znalec.\nNavrhovatelia sa odvolali proti uzneseniu o ustanovení znalca v časti, v ktorej bol uložená\npovinnosť každému účastníkovi zložiť 2 500,- Sk ako preddavok na trovy znaleckého\ndokazovania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9 Co 75/04 z 30. 7. 04 zmenil\nuznesenie Okresného súdu Bratislava IV tak, že navrhovatelia sú povinní zložiť 2 500,-Sk\nspoločne a nerozdielne ako preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého\nposudku. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 12. 10. 05 súd priznal znalcovi\nznalečné. Proti tomuto uzneseniu sa jeden z navrhovateľov odvolal. Pojednávanie dňa 29.\n11. 05 bolo odročené. Pojednávanie dňa 16. 2. 06 bolo odročené na vyhlásenie rozsudku.\nV právnej veci pod sp. zn. 6 C 220/90 bolo rozhodnuté vyhlásením rozsudku dňa 21. 2. 06.\nPodľa vyjadrenia zákonného sudcu hlavnou príčinou prieťahov v konaní bola\nskutočnosť, že súd mal problémy so zabezpečením znaleckého dokazovania znalcom\ns potrebnou kvalifikáciou. Dôvodom na odročenie pojednávania dňa 29. 11. 05 bola\nneúčasť zástupkyne odporcu, ktorá nemala doručenie predvolania vykázané.\nS poľutovaním musím konštatovať, že vo veci sú prieťahy v konaní a sťažnosť je\ndôvodná.\nPre objektívne posúdenie veci chcem zdôrazniť, že v predmetnej veci pojednával\nJUDr. J. T. v čase podania návrhu v r. 1988 do r. 1992 a od r. 1992 je zákonným sudcom\nJUDr. J..\nOd roku 1992 dlhotrvajúce práceneschopnosti a nedostatočné personálne obsadenie\nOkresného súdu Bratislava IV, negatívne ovplyvnili riadne a bezprieťahové konanie.\nVzhľadom na nápad vecí je možné hovoriť o zvýšenom zaťažení všetkých sudcov Okresného\nsúdu Bratislava IV.“.\nÚstavný súd preskúmal spis sp. zn. 6 C 220/90 a zisťoval postup súdu v období od\n15. februára 1993, pretože od tohto dátumu – odo dňa účinnosti zákona Národnej rady\n\n6\n\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) - je ústavný súd oprávnený poskytovať ochranu základných práv\na slobôd (I. ÚS 49/93).\nÚstavný súd konštatuje, že v období od 15. februára 1993 do apríla 2000 okresný\nsúd zabezpečoval vypracovanie znaleckého posudku bez toho, aby bolo nariadené čo len\njedno pojednávanie. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo až 7. novembra 2000, ktoré bolo\nodročené na 20. február 2001, ďalej na 27. marec 2001 a 30. marec 2001, na ktorom\nokresný súd medzitýmnym rozsudkom určil, že riešenie zlepšovacieho návrhu odporca\nnevyužíval. Proti rozsudku podali navrhovatelia odvolanie. Spis bol predložený\nodvolaciemu súdu 12. októbra 2001. Dňa 18. septembra 2001 krajský súd ako odvolací súd\nuznesením sp. zn. Co 425/01 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (spis bol doručený okresnému súdu 15. januára 2003). Ďalšie pojednávanie\nvo veci sa uskutočnilo 4. decembra 2003 a bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého\ndokazovania. Znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 7. septembra 2005.\nNásledne bolo nariadené pojednávanie na 29. november 2005, avšak pre neúčasť odporcu\nbolo odročené. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 16. februára 2006 a 21. februára 2006,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba navrhovateľa zamietnutá.\nDňa 10. apríla 2006 bolo na okresnom súde zistené, že vyhlásený rozsudok\nz 21. februára 2006 ešte nebol doručený; spis je u zákonného sudcu.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote súdom v konaní vedenom pred\nokresným súdom pod sp. zn. 6 C 220/90.\nPri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,\nv súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu\nprávnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“\n(I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu\nodstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje\nk právoplatnému rozhodnutiu vo veci.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS\n74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pri posudzovaní namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd po\nzistení, že jeho predmetom bolo určenie autorstva zlepšovacieho návrhu a uloženie\npovinnosti odporcovi vyplatiť odmenu za využívanie predmetného zlepšovacieho návrhu,\na oboznámení sa s priebehom dokazovania v namietanom konaní konštatoval, že išlo\no súdny spor, ktorý možno považovať z právneho i faktického hľadiska za pomerne zložitý.\nÚstavný súd je však toho názoru, že v danom prípade faktická ani právna zložitosť nemôže\nospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku konania (viac ako 17 rokov).\n\n8\n\n2. Ústavný súd pri posudzovaní predmetného konania podľa kritéria „správanie\nsťažovateľa“ ako účastníka konania z analýzy spisu sp. zn. 6 C 220/90 zistil, že sťažovateľ,\nresp. jeho právna zástupkyňa v priebehu konania vystupovali aktívne a poskytovali súdu\npotrebnú súčinnosť, pričom sa viackrát listami a sťažnosťami adresovanými súdu usilovali\no urýchlenie priebehu namietaného konania. Skutočnosť, že sťažovateľ a ostatní\nnavrhovatelia sa omeškali o niekoľko mesiacov s predložením vyjadrenia k znaleckému\nposudku, ako aj skutočnosť, že v dôsledku neúčasti sťažovateľa na pojednávaní bolo\nv jednom prípade potrebné odročiť pojednávanie, ústavný súd vzal na vedomie, ale zároveň\nkonštatoval, že negatívny vplyv sťažovateľa na doterajšiu dĺžku namietaného konania je\nv kontexte ďalších okolností posudzovanej veci marginálny.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v doterajšom priebehu\nkonania vedeného pod sp. zn. 6 C 220/90. Z analýzy predmetného súdneho spisu vyplynulo\n(hodnotiac obdobie po 15. februári 1993), že v počiatočnom období, t. j. od 15. februára\n1993 až do 3. apríla 2000, sa činnosť okresného súdu v podstate obmedzila na\nzabezpečovanie znaleckého posudku. Aj po zohľadnení skutočnosti, že išlo o znalecké\ndokazovanie v špecifickej oblasti, v ktorej je nedostatok znalcov s potrebnou kvalifikáciou,\ni toho, že okresný súd viackrát urgoval u ustanovenej znalkyne predloženie znaleckého\nposudku, ústavný súd konštatoval, že obdobie v trvaní viac ako sedem rokov, v ktorom sa\nčinnosť súdu obmedzí na zabezpečovanie znaleckého dokazovania, nemožno hodnotiť inak\nako neefektívnu činnosť súdu, v dôsledku ktorej došlo k porušovaniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj pri\nzabezpečovaní ďalšieho znaleckého posudku (obdobie od 18. februára 2004 do 7. septembra\n2005) došlo podľa názoru ústavného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, keďže okresný\nsúd už aj vzhľadom na predchádzajúci neprimerane dlhý priebeh namietaného konania\nmohol a mal možnosť použiť procesné prostriedky na zvýšenie aktivity ustanoveného\nznalca. Ústavný súd v súvislosti so svojím záverom, že zbytočné prieťahy v konaní\nspôsobili predovšetkým neprimerane dlhé časové obdobia venované zabezpečovaniu\nznaleckého dokazovania, poukázal na to, že obdobným spôsobom hodnotila priebeh\nnamietaného konania aj predsedníčka súdu, ktorá aj v tejto súvislosti akceptovala, že\nsťažnosť sťažovateľa je dôvodná.\n\n9\n\nÚstavný súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že\nv označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní a k porušeniu základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo\nveci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej\npráva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nZo súdneho spisu sp. zn. 6 C 220/90 vyplýva, že v období od podania sťažnosti do jej\nprerokovania ústavným súdom okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom\nz 21. februára 2006. Pretože vyhlásený rozsudok ešte nebol účastníkom konania doručený,\nústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.\nPretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou\nsťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 100 000 Sk ako\nnáhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, s odôvodnením, že „sa v dôsledku\nneukončeného dlhotrvajúceho súdneho konania nachádza v stave právnej neistoty“.\nPri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo\nzásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu.\n\n10\n\nZohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, právnu\ni faktickú zložitosť veci, ako aj pôsobenie sťažovateľa ako účastníka konania v doterajšom\npriebehu konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie\nfinančného zadosťučinenia 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), t. j. v sume,\nktorú požadoval sťažovateľ, primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátkou JUDr. D. S. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich\nvyčíslil sumou 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) spolu za dva úkony\nprávnej pomoci - z toho dva úkony v roku 2005 podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (vypočítanou zo základu nominálnej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004\nv sume 15 008 Sk a v prvom polroku 2005 v sume 16 381 Sk), t. j. 2- krát 2 501 Sk a 2-krát\n150 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony\nurobené v roku 2005. Ústavný súd neuznal náhradu trov konania za úkon urobený v roku\n2006, pretože vzhľadom na jeho obsah nemeritórnej povahy ho nepovažoval za účelne\nvynaložené náklady poskytnutia právnej služby.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2006\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee38e41d-2bcd-4e10-82f3-cc33edfb123f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 813/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 813/00 z 17. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-17", "citacie_n": 735, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee38e41d-2bcd-4e10-82f3-cc33edfb123f"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "ussr:7d1a4242-d881-43d6-94bf-06b8aeeed3a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.49.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/93 z 26. 4. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.49.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ed3b202a-614c-424f-9d8b-59862286c96f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/07 z 15. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3b202a-614c-424f-9d8b-59862286c96f"}]}