{"guid": "ussr:6a96f0f3-14d0-4ce7-a809-e8ca28b2d579", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2010 z 20. 10. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. októbra 2010, sp. zn. II. ÚS 439/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2010-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6a96f0f3-14d0-4ce7-a809-e8ca28b2d579", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a96f0f3-14d0-4ce7-a809-e8ca28b2d579", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:6a96f0f3-14d0-4ce7-a809-e8ca28b2d579", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:6a96f0f3-14d0-4ce7-a809-e8ca28b2d579/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 439/2010-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť MVDr. K. J., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. S., K., vo\nveci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co 123/2007-183\nzo 4. júna 2008 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť MVDr. K. J. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2010\ndoručená sťažnosť MVDr. K. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 5 Co 123/2007-183 zo 4. júna 2008.\nV podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:\n«V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 18C 1204/2002\nbola sťažovateľka účastníkom konania v procesnom postavení žalobkyne v právnej veci\no zaplatenie 48 000 000,-Sk. Sťažovateľka predmetnú žalobu uplatnila proti žalovanej,\nktorou bola F., K. Predmetnou žalobou sa sťažovateľka domáhala, aby súd zaviazal\nžalovanú zaplatiť sťažovateľke sumu 48 000 000,-Sk ako náhradu škody, ktorá jej bola\nspôsobená konaním žalovanej na zdraví sťažovateľky. Okresný súd Košice II žalobu\nzamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľka proti predmetnému\nrozhodnutiu Okresného súdu Košice II podala v zákonnej lehote odvolanie.\nKrajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal sťažovateľkou podané odvolanie\na potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II. ...\nSťažovateľka je toho názoru, že porušovateľ rozsudkom č. k. 5Co 123/2007-183\nporušil základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPodľa názoru sťažovateľky sa porušovateľ ako aj Okresný súd Košice II dostatočne\nnevysporiadali v rozhodnutiach s podstatným tvrdením sťažovateľky v zmysle ktorého\npredmetný skutkový stav je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 420a ods. 1 a ods. 2\npísm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(v nasledujúcom texte len ako „Občiansky zákonník“ – v príslušnom gramatickom tvare).\nV zmysle § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka cit.: „Každý zodpovedá za Škodu,\nktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“\nV zmysle § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka cit: „Škoda je spôsobená\nprevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo\nvecou použitou pri činnosti“\nV zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka cit.: „Zodpovednosti za škodu sa ten,\nkto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou\nnemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.“\n\n2\n\nPodľa názoru sťažovateľky požiadavke na zaistenie spravodlivej ochrany práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania zodpovedá požiadavka, aby sa súd vysporiadal\nso všetkými právne relevantnými námietkami vznesenými účastníkmi v priebehu konania\nu neho vedeného a ich posúdenie presvedčivým spôsobom vyjadriť v odôvodnení\nrozhodnutia.\nUvedený záver odráža premisu, podľa ktorej ak uplatňuje účastník konania\nkonkrétne relevantné námietky je nevyhnutné aby sa s nimi konajúci súd vysporiadal,\npretože sa v zásade jedná o základné námietky, ktoré účastník konania uplatňuje. ...\nPokiaľ sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiada s odvolacími námietkami\núčastníka konania, prostredníctvom ktorých spochybňovali správnosť záverov súdu prvého\nstupňa a opomenul právne významné skutočnosti majúce zásadný právny význam pre\nposúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku je jeho právne posúdenie veci, podľa\nnázoru sťažovateľky, neúplné a tým nesprávne. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné,\nktoré vo svojom dôsledku predstavuje rovnako aj porušenie ústavne garantovaného práva\nna súdnu ochranu.\nPodľa názoru sťažovateľky ak nie je z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 5Co 123/2007-183 zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu\nargumentáciu sťažovateľky a prečo ich považuje za mylné alebo vyvrátené, je nutné\npovažovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to najmä\nvtedy, ak ide o právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. ...\nJedným z princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces ako aj pojmu\nprávneho štátu a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozsudky\nodôvodniť. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky na to, že nebolo vydané\nv dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý\nproces.»\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom takto:\n„1. Základné právo sťažovateľky MVDr. K. J., bytom: K., na súdnu ochranu\nzaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 5Co 123/2007-183 zo dňa 04.06.2008 porušené bolo.\n\n3\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co 123/2007-183 zo dňa 04.06.2008\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach, aby\nv nej znovu konal a rozhodol.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia na účet advokáta JUDr. P. S., so sídlom K., do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom...\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\n\n4\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 5 Co 123/2007-183 zo 4. júna 2008.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\n\n5\n\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nÚstavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je\nopravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade\ns právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice II\nsp. zn. 18 C 1204/2002, ktorým zamietol žalobu sťažovateľky o zaplatenie sumy\n48 000 000 Sk z titulu náhrady škody, ktorá podľa tvrdenia sťažovateľky jej bola spôsobená\nna zdraví konaním žalovanej – F., K.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n«Žalobkyňa sa žalobou zo 16 12.2002... domáhala, aby žalovanej bola uložená\npovinnosť zaplatiť jej sťaženie spoločenského uplatnenia 33 600 000 Sk a bolestné\n14 400 000 Sk, z titulu škody na zdraví spôsobenej jej pri operačnom výkone\nv zdravotníckom zariadení žalovanej 3.1.2001 a uviedla, že po tom, čo pri automobilovej\nnehode 14.12.2000 utrpela úraz krčnej chrbtice, bola jej na základe röntgenového\nvyšetrenia a CT vyšetrenia doporučená MUDr. V. operácia krčnej chrbtice, ktorá sa\nv dôsledku úrazu stala nestabilnou s rizikom ochrnutia pri nevhodnom pohybe hlavy, avšak\npo vykonaní operačného zákroku sa stala imobilnou, neovládala žiadnu končatinu,\nv súčasnosti je jej schopnosť obmedzená na čiastočný pohyb pravej hornej končatiny, dolné\nkončatiny má úplne ochrnuté, obmedzene hýbe hlavou a rozpráva, a je úplne vyradená\nz normálneho života, aký viedla predtým, že tieto následky na zdraví boli - podľa záverov\nošetrujúcich lekárov, ktorí sa po čase vykonania operačného zákroku vystriedali na jej\nošetrovaní - spôsobené poškodením miechy v miestach výkonu operačného zákroku, ktoré\n\n6\n\nnastalo nesprávnym vykonaním operácie zo strany žalovanej, že počas operácie, resp.\nbezprostredne po nej nastalo zakrvácame miechového kanála...\nSúd rozsudkom žalobu zamietol...\nV odôvodnení reprodukoval, čo žalobkyňa vypovedala na pojednávaní 27.9.2004\na poukázal na to, že v priebehu konania zdôrazňovala predovšetkým skutočnosť, že\nneudelila písomný súhlas s vykonaním operácie, tak ako to vyžadovali platné právne\npredpisy a že voči záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku (ďalej len ZP) MUDr. P.\nB., znalca z odboru neurochirurgie uplatnila výhrady, nakoľko ho považovala za\nnedostatočne odborný, ktorý neodpovedal na okolnosti rozhodné pre posúdenie stavu veci,\nani sa nezaoberal otázkou povinnosti zdravotníckeho zariadenia, poučiť pacienta\no vykonanom operačnom úkone. Ďalej reprodukoval podstatné skutočnosti uvedené\nv písomnom stanovisku z 28.7.2003 žalovanej a v stanovisku z 12.12.2001 jej\nvnútroznaleckej komisie, ako aj v jej stanovisku z 18.9.2006 (namietala svoju zodpovednosť\npoukazujúc aj na závery ZP, ktorý konštatoval, že pri liečení žalobkyne boli dodržané všetky\nplatné postupy pre liečbu jej poranenia, že operačný výkon prebehol v súlade s poznatkami\nmedicíny, nebolo konštatované vybočenie zo zásad lége artis, a nie je tak základ pre\nuplatňovanie zodpovednosti za poškodenia jej zdravia)...\nUzavrel, že predpokladom uznania nároku žalobkyne bolo preukázanie existencie\njeho základu, teda existencie zodpovednosti žalovanej za vzniknutú Škodu, ktorá môže mať\ncharakter\n\nobjektívnej\n\nzodpovednosti\n\nnevyžadujúcej\n\nzavinenie\n\nalebo\n\nsubjektívnej\n\nzodpovednosti, predpokladajúcej istú formu zavinenia, že nezistil dôvody pre vyvodenie\nobjektívnej zodpovednosti žalovanej podľa § 420a OZ vyplývajúcej z prevádzkovej činnosti,\nani podľa § 421a OZ, ak by škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v povahe\nprístroja, či veci ktorá bola použitá pri plnení záväzku, že prichádza do úvahy všeobecná\nzodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1, 2 prvá veta, 3 OZ (jeho obsah citoval), že vznik\ntakejto zodpovednosti môže vyplývať aj z porušenia § 415 OZ a že za škodu zodpovedá aj\nten, kto nesplní všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať vznikom škody. Poukázal na\nto, že znalec sa v ZP vyjadril k možným príčinám poškodenia zdravia žalobkyne,\nvychádzajúc aj z popísania priebehu operačného zákroku, pričom vzhľadom na jej klinický\nstav a skutočnosti zistené zo zdravotnej dokumentácie vylúčil mechanický spôsob\npoškodenia miechy, keďže tomu nezodpovedali ani nálezy zistené z odborného vyšetrenia\n\n7\n\nmagnetickou rezonanciou, že príčina jej zdravotného stavu vyplýva z vazospazmu cievy,\nzásobujúcej miechu, a to konkrétne prednej miechovej artérie, ktorý je javom náhodným\na nepredvídateľným a môže k nemu dôjsť i pri vykonaní všetkých potrebných opatrení, i keď\nriziko výskytu takýchto následkov ako u žalobkyne je minimálne. Podotkol, že i keď\nžalobkyňa spochybňovala obsah a závery ZP a považovala ho za nedostatočne odborný,\nvzhľadom na skutočnosť, že ho podával znalec - fyzická osoba, neurochirurg s obdobnou\npraxou a znalosťami ako lekári, ktorí vykonávali samotný operačný zákrok, nevidel dôvody\npre spochybňovanie odbornosti tohto posudku z týchto dôvodov, keďže aj v prípade, že ZP\npodáva znalecký ústav, vypracuje ho konkrétna poverená fyzická osoba a nie je vylúčené, že\nby mohla mať aj kratšiu odbornú prax, ako znalec podavší ZP v tomto konaní, že pre\nposúdenie správnosti a úplnosti záverov ZP sú podstatné logické, súvislé a vzájomne si\nneodporujúce tvrdenia, korešpondujúce s listinným dôkazom a skutkovým stavom, že\nv tomto smere hodnotil vykonané znalecké dokazovanie za dostatočne určité a zrozumiteľné,\nktoré korešpondovalo i s vyjadreniami ďalších vypočúvaných lekárov (Prof. S. i Doc. L.)\nz odboru neurochirurgie, okrem tých, ktorí zákrok vykonávali (MUDr. V. a MUDr. K.)\na ktorí rovnako vylúčili možnosť poškodenia miechy pri operačnom výkone, zásahom\noperátorov do miechy a poukázali na príčiny poškodenia zdravia vyplývajúce z vazospazmu\nmozgovomiechovej cievy. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že samotným\noperačným zákrokom na žalobkyni, nedošlo k žiadnemu zavinenému porušeniu povinností\nna strane žalovanej, a to ani v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti každého subjektu\npredchádzať škodám na zdraví, pričom sa zaoberal aj ďalším argumentom žalobkyne,\npredneseným dodatočne a to, že neudelila písomný súhlas s vykonaním operačného\nzákroku, keďže je nepochybné, že ak by s takýmto operačným zákrokom nebola súhlasila,\nbez ohľadu na to, či mohla jeho výsledky žalovaná ovplyvniť, niesla by za následok\nzodpovednosť, keďže utrpela poškodenie pri zákroku. Poukázal ďalej na to, že v čase\nposkytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni platil pre úpravu práv a povinností\npacienta a zdravotníckeho zariadenia zák.č.277/94 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (citoval\nobsah jeho § 13 ods.1,2 a § 15 ods. 1,2,3, v znení účinnom do 31.3.2001), že v danom\nprípade nespochybňovala udelenie súhlasu na realizáciu operačného zákroku, ktorý si\nnapokon aj sama vyžiadala, ako to vyplynulo z jej výpovede, že na základe odporúčania\nsvojich známych, kontaktovala MUDr. V. a konzultovala s ním tento liečebný zákrok, že je\n\n8\n\ntiež zrejmé, že boli podané informácie, týkajúce sa tohto liečebného zákroku, keďže z jej\nvýpovede a z výpovede manžela, vyplýva, že jej táto operácia bola odporúčaná, lebo by inak\nhrozilo riziko ochrnutia a bola jej daná tiež odpoveď na charakter tejto operácie ako\noperácie rutinnej, keďže sa pýtala na výsledky tejto operácie a dokonca jej manžel\nvypovedal, že bol podaný aj popis spôsobu vykonania tohto operačného zákroku, preto na\nzáklade uvedeného ustálil, že s jeho vykonaním súhlasila a bola o ňom informovaná\nv dostačujúcej miere. Uzavrel, že skutočnosť, že nie je udelený súhlas v písomnej podobe,\nneznamená porušenie povinnosti žalovanou, keďže je udelený v preukázateľnej forme ústne. Rovnako tak, vychádzajúc z výpovede samotnej žalobkyne i jej manžela ustálil, že\nbola v medziach cit. § 15 zák.č.277/94 Z. z. náležite informovaná aj o liečebnom výkone.\nPokiaľ uvádzala, že nebola poučená o možnosti ochrnutia v prípade takýchto operačných\nzákrokov, nepokúsil sa zadovážiť si ďalší dôkaz, ale sa uspokojil s výsledkami dokazovania.\nPoukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd považuje znalecké dokazovanie\nza úplné a dostatočné, že obsah posudku znalca a obsah jeho výsluchu pri pojednávaní je\nv súlade s ostatnými, vo veci vykonanými dôkazmi a že námietky, že mal vykonať\ndokazovanie ZP ústavu považoval za neodôvodnené. Tvrdila ďalej, že odborné posúdenie\nprípadu jediným znalcom vo veciach, kde sa obvykle vedie dokazovanie ZP ústavu, je\npostupom ktorý ju poškodzuje, že v tejto veci okrem posúdenia prípadu pracovníkmi\nžalovanej, si mal súd zadovážiť posudok ústavu, kde závery nerobí jedine jedna osoba, že\nnavyše jej nie je známe, že posudok podávajúci znalec je uznávanou autoritou v danom\nodbore, že výsledky znaleckého dokazovania nie sú také jednoznačné ako to vyplýva\nz odôvodnenia rozsudku, a že predovšetkým dovtedy, pokiaľ nie je urobený spoľahlivý záver\no príčine poškodenia jej miechy a následného ochrnutia, nieje možné urobiť vo veci správny\nprávny záver. Poukázala ďalej na to, že znalec MUDr. B. uviedol v závere svojho posudku\nz 3.7.2006 na strane 13: „Je jasné, že ku zhoršenie stavu MVDr. K. J. došlo v období\noperácie od uvedenia do celkovej anestézy do prebratia, avšak vzhľadom na vyššie uvedený\nrozbor a argumenty sa nedá jednoznačne dokázať, ani vyvrátiť platnosť alebo neplatnosť\nani jednej z vyššie uvedených odpovedí, takisto ani urobiť jednoznačný záver, aký by bol\nvývoj ochorenia u pacientky v prípade, že by nebola operovaná.“, avšak pri svojom\nvýsluchu svoje závery modifikoval, pozmenil formulácie svojich myšlienok, jeho vyjadrenia\nsú protokolované prostredníctvom predsedu senátu, to však nič nemení na tom, že nezistil\n\n9\n\npríčinu poškodenia jej zdravia a neurobil jednoznačný záver o prognóze poškodenia jej\nzdravia... Napokon uviedla, že vec nesprávne posúdil, ak sa zaoberal iba otázkou existencie\nzodpovednosti žalovanej podľa § 421a resp. § 420 OZ a nezaoberal sa otázkou jej\nzodpovednosti podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a)OZ.\n... vykonaním dokazovania nebolo preukázané jej tvrdenie, že by jej lekári\nmechanickým zásahom poškodili miechu, čo bolo konštatované v záveroch ZP MUDr. B.\na tento záver vyslovil aj Doc. MUDr. L., ktorý jej poskytoval zdravotnú starostlivosť vo F.\nv B. a tento záver korešponduje s vyjadreniami operujúcich lekárov MUDr. V. a MUDr. K.,\nale aj so závermi jej vnútro ústavnej komisie z 13.8.2001. Pokiaľ žalobkyňa vyčítala súdu,\nže ani ZP, ani výsluch znalca MUDr. B. s kategorickou istotou nezodpovedal na otázku, čo\nje príčinou poškodenia jej zdravia po vykonaní operácie 3.1.2001, k tejto jej námietke\npovažovala za nutné uviesť, že súčasný občiansky súdny proces je výrazne poznačený\nkontradiktórnosťou a účastník konania musí sám súdu predkladať dôkazy svojich tvrdení,\nkeďže ťarcha zodpovednosti za výsledok civilného konania je predovšetkým na samotných\núčastníkoch konania, že z uvedeného dôvodu súd mal na základe vykonaného dokazovania\nza preukázané, že skutkové okolnosti ňou tvrdené v žalobe - najmä tvrdenie o mechanickom\npoškodení miechy sa nepreukázali a bolo zo strany súdu správne, keď ďalšie dokazovanie\nvo veci samej ukončil, že k uvedenému je nutné dodať, že pri medicínskom posudzovaní sa\nlen výnimočne možno vyjadriť s kategorickou istotou a preto nie vo všetkých prípadoch je\nmožné dôjsť k zisteniu objektívnej pravdy jednoducho preto, že pri našom stupni poznania\nnieje istota vo výroku o existencii alebo neexistencii príčinnej súvislosti vždy dosiahnuteľná,\nže je niekedy veľmi ťažké rozlíšiť, ktoré pochybenie je nutným rizikom práce lekára a ktoré\nje už nedbanlivosťou, preto pri každom posudzovaní veci je možné uzavrieť, že ak sa lekár\npridržiaval ktoréhokoľvek uznávaného postupu, konal lége artis. Ďalej uviedla, že sa\ndomnieva, že ak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že postupovala správne, nie je\npovinná, rovnako ako súd, žalobkyni objasňovať skutočnú príčinu poškodenia na zdraví,\nnakoľko otázka zodpovednosti za škodu na zdraví musí byť voči zdravotníckemu zariadeniu\npreukázaná s istotou, v opačnom prípade, ako je to aj v tejto veci, žalobkyňa neuniesla\ndôkazné bremeno a povinnosť nahradiť jej škodu nie je daná. K námietke žalobkyne, že súd\nnevyhodnotil otázku existencie jej zodpovednosti s poukazom na § 421a, resp. § 420 OZ,\nako aj 420a ods. 1 a 2 OZ uviedla, že súd dôsledne posúdil vec podľa § 420 OZ\n\n10\n\na zodpovednosť za škodu posudzoval ako všeobecnú, že podľa tohto ust. bola povinná\npreukázať, že došlo k škode na zdraví v príčinnej súvislosti s jej konaním, avšak v tomto\nkonaní sa svojej zodpovednosti zbavila, nakoľko preukázala, že škodu nezavinila, že\nobjektívna zodpovednosť podľa § 420a OZ nie je daná, nakoľko, ak by sa poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti posudzovalo ako „prevádzková činnosť\" zodpovedala by za každý\nnepriaznivý následok súvisiaci s touto činnosťou, čo je bez skúmania zavinenia\n(nedbanlivostného alebo úmyselného) neprijateľné a cit. ust. by nemalo zmysel, že ak by sa\nškoda spôsobená pri prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia posudzovala ako škoda\nspôsobená prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ, šlo by o všeobecnú zodpovednosť,\ntzv. zodpovednosť za výsledok a jej podmienkou by nebolo porušenie právnej povinnosti\nzdravotníckeho zariadenia, stačilo by preukázať, že škoda bola spôsobená pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení a v príčinnej súvislosti s poskytovaním\ntejto starostlivosti a zodpovednosti by sa zbavil ten, kto by preukázal, že škoda bola\nspôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke zdravotníckeho\nzariadenia alebo škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného a že tvrdenie, že sa\nsúd nevyporiadal so zodpovednosťou podľa § 421a OZ nie je pravdou, nakoľko na str. 8\nrozsudku jasne konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvody pre vyvodenie objektívnej\nzodpovednosti podľa § 420a OZ a 421a OZ. Na základe uvedeného navrhla rozsudok ako\nvecne správny potvrdiť.\nŽalobkyňa odôvodnila odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm. c)\nO. s. p., t. j., že súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\nNeúplnosť zistenia skutkového stavuje v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za\npredpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal\núčastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.\npreto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal\ndôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím\ndôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,\nmusí, súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne\nvýznamné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich\n\n11\n\nnepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy\nuplatnené už v konaní pred súdom.\nPodľa § 213 ods.3 O. s. p. odvolací súd môže o. i. doplniť dokazovanie vykonaním\nďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa,\nhoci mu ich účastník navrhol.\nŽalobkyňa, vzhľadom na to, že v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky nie je zapísaná žiadna znalecká organizácia alebo znalecký ústav,\nktorým by bolo možné (ako to pôvodne navrhla) dať preskúmať ZP MUDr. B., podaním\n(č.1.164) zo 6.2.2008 navrhla doplniť znalecké dokazovanie odpoveďou uvedeného znalca\nna v podaní vymedzené otázky MUDr. B., znalcovi z Odboru - Zdravotníctvo a farmácia,\nOdvetvie -neurochirurgia bolo preto uložené, aby doplnil svoj ZP č.4/2006 z 3.7.2006\no odpovede na tieto otázky: 1) či prístrojové vybavenie operačnej sály, v ktorej prebiehal\nzákrok, následkom ktorého žalobkyňa utrpela ujmu na zdraví, bolo dostatočné, najmä či\nv prístrojovom vybavení nechýbal prístroj na meranie somato - sensorické evokované\npotenciály a 2) ak takýto prístroj chýbal, či neexistencia tohto prístroja mohla mať význam\nz hľadiska vzniku následku, ktorý v súvislosti s operáciou vznikol, resp. či pri prítomnosti\ntohto prístroja by bolo možné bez ťažkostí zistiť príčinu vzniku poškodenia zdravia\nžalobkyne.\nZnalec v doplnení č.4/2008 odpovedajúc na prvú otázku uviedol, že k samotnému\nvybaveniu operačnej sály sa nevie vyjadriť, nakoľko ju nepozná, že prístroj na meranie\nsomatosenzorických evokovaných potenciálov nie je štandardný prístroj pri operáciách na\nkostených štruktúrach v oblasti krčnej chrbtice, že má špecifické použitie iba pri operácii na\nsamotnej mieche alebo napr. nádorov tlačiacich rniéchu a pri tomto type operácie ho\nnebolo treba použiť a na druhú otázku odpovedal tak, že za pomoci tohto prístroja by sa\ndalo zistiť, že počas operácie v niektorom okamžiku nie je niečo v poriadku, že možno by to\nzabránilo v pokračovaní operácie alebo v zmenení postupu, avšak že toto je iba akademické\nrozoberanie situácie, lebo žiaden predpis nehovorí, že pri tomto type operácie sa\ndoporučujú snímať somatosenzorické evokované potenciály.\nŽalovaná zaujala k doplneniu ZP písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že znalec sa\nnevyjadril k otázke, či v jej prístrojovom vybavení pri operácii žalobkyne nechýbal prístroj\nna meranie somato - senzorických evokovaných potenciálov a že v čase operácie, t. j.\n\n12\n\nv r.200l tento prístroj nemala a tento nebol k dispozícii ani na iných pracoviskách FN SR,\nčo potvrdil aj MUDr. J. L. (na ČI.84) lekár F. B. (svedok, ktorého navrhla vypočuť\nžalobkyňa a ktorý bol požiadaný o revíziu jej operácie) a ktorý na otázku, či v prípade, ak\nby došlo k poškodeniu počas operácie, bolo možné zaznamenať túto zmenu u pacientky,\nodpovedal, že nie, nakoľko žalovaná nemá k dispozícii také zariadenie, že merací prístroj\nmá k dispozícii až od r.2004, avšak tento prístroj sa nepoužíva pri operácii na štruktúrach\nkrčnej chrbtice, ale len pri operáciách miechy alebo mozgu, takže na základe uvedeného je\nmožné uzavrieť, že poskytla žalobkyni zdravotnú starostlivosť využitím tých poznatkov\nlekárskej vedy, ktoré jej boli dostupné, ktoré pri správne stanovenej diagnóze možno\npovažovať za obvyklé, avšak s prihliadnutím na konkrétne možnosti vrátane ekonomických\npodmienok a zdôraznila, že za spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti možno\ns odkazom na Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (Rada Európy 4.4.1997)\npovažovať primeranú a náležitú kvalitu a dostupné zdroje. K tvrdeniu zást. žalobkyne na\npojednávaní 19.9.2007, že je vysoko pravdepodobné, že operatéri sa dotkli miechy chrbtice,\nčím je daná objektívna zodpovednosť za škodu podľa § 421a OZ uviedla, že toto tvrdenie\nnebolo potvrdené ani ZP a vyvrátil ho aj uvedený svedok - MUDr. L., že ak by sa tak stalo,\nbol by to samozrejme postup lekára non lége artis a jej zodpovednosť by bola daná aj podľa\n§ 420 a n. OZ, že nakoľko príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami, ktoré majú pôvod\nv povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola použitá, nebola v tejto veci preukázaná, je\nmožné vec posudzovať len podľa § 420 OZ a teda bolo na žalobkyni, aby preukázala, že ku\nškode na jej zdraví došlo v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním, pričom táto\npríčinná súvislosť musí byť postavená na istote, nestačí len pravdepodobnosť.\nAni po doplnení dokazovania v odvolacom konaní neboli preukázané žiadne\nskutočnosti, na základe ktorých by bolo možné urobiť jednoznačný záver, že žalovaná\nzodpovedá žalobkyni za škodu, či už podľa § 420 ods.2 alebo podľa § 420a ods.1, 2\npísm. a), príp. podľa § 421a OZ, preto je napadnutý rozsudok vecne správny.»\nPodstata sťažnosti spočíva v nesúhlase sťažovateľky s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu\no zamietnutí návrhu sťažovateľky. Sťažovateľka argumentovala, že napadnuté rozhodnutie\n\n13\n\nje nezákonné, pretože krajský súd zo skutkového stavu nevyvodil taký právny záver, aký\nnavrhovala ona.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, pre ktoré\nodvolanie sťažovateľky zamietol. Dôvodmi uvedenými v jej odvolaní sa krajský súd\nzaoberal a aj po doplnení dokazovania konštatoval, že neboli preukázané žiadne\nskutočnosti, na základe ktorých by bolo možné urobiť záver, že žalovaná zodpovedá\nžalobkyni za škodu, či už podľa § 420 ods. 2 alebo podľa § 420a ods. 1 a 2 písm. a), príp.\npodľa § 421a Občianskeho zákonníka, preto rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne\nsprávne potvrdil. V odôvodnení citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,\nktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a ktoré na vec aplikoval.\nÚstavný súd konštatuje, že mu neprislúcha akokoľvek spochybňovať procesný\npostup krajského súdu a už vôbec mu neprináleží meniť jeho, síce stručné, ale napriek tomu\nz ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné a dostatočne odôvodnené závery, ktoré sú\nvýrazom jeho nezávislého rozhodovania. V zásade by takto bol ústavný súd v pozícii ďalšej\nprieskumnej inštancie v systéme všeobecného súdnictva, čo by bolo v rozpore s ústavným\nvymedzením jeho kompetencií.\nÚstavný súd dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sú\nzrejmé dôvody, na základe ktorých ako odvolací súd dospel k záveru o správnosti\nrozhodnutia okresného súdu, pričom tieto dôvody nemožno považovať za svojvoľné alebo\narbitrárne.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor krajského súdu svojím vlastným. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci krajského súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, inými slovami, o svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\n\n14\n\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam.\nPodľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu takéto\nnedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2010\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": []}